Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/171/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216214467
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7216214467.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek
senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého
S. D. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
v Košiciach dieťaťa rodičov S. D. rod. I. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na I. ul. č. XX v Y. a C. D. nar.
XX.X.XXXX bývajúceho v G. č. XXX v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní matky proti rozsudku

Okresného súdu Košice II z 2.12.2016 č.k. 14P/75/2016-69 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II z 3.10.2014
č.k. 41P/85/2014-38 vo výroku o výživnom tak, že zvýšil výživné od otca pre maloeltého zo 70 Eur
mesačne na 90 Eur mesačne, ktoré je otec povinný zaplatiť matke vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu

od 21.6.2016 do budúcna. Dlžné výživné 110 Eur za obdobie od 21.6.2016 do 30.11.2016 ho zaviazal
zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti napadnutého rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a o
trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd
zmenil napadnuté rozhodnutie a zvýšil výživné pre maloletého zo 70 Eur mesačne na 120 Eur mesačne.

Zdôraznila, že zvýšené výživné 90 Eur mesačne absolútne nezodpovedá odôvodneným potrebám
maloletého, ktorý má 17 rokov a je takmer dospelý ani schopnostiam, možnostiam a majetkovým
pomerom otca , ktorý je spoločníkom v obchodnej spoločnosti a zároveň je zamestnaný. Poukázala na
to, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplní a o maloletého nemá záujem.

3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že s navrhovaným zvýšením nesúhlasí, nakoľko jeho

príjem nepostačuje ani na úhradu výdavkov domácnosti. Konštatoval, že potrebuje dokončiť rodinný
dom, aby mali maloleté deti súkromie a mohli sa učiť do školy.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

5. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že trvá na podanom odvolaní. Poukázala na to, že otec

má pôžičky a stavia rodinný dom napriek tomu, že uviedol, že jeho príjem nepostačuje ani na chod
domácnosti, pričom jeho príjem s príjmom jeho manželky je spolu 1100 Eur.

6. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).

7. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.8. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom,

9. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je

účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

10. Podľa ust. § 391 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola
vec vrátená na ďalšie konanie a novo rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

11. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil

podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa ods. 3 ak sa súd odkloní od ustálenej
rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

12. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý účastníkovi
konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy, ak
súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho
procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania,

ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom spravidla vždy účastníkovi konania
odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré
Občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane
v spore. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia
ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku

môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti,
prípadne úplne chýbajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia veci, ale rovnako aj diametrálnou
rozpornosťou výroku rozhodnutia s jeho dôvodmi, vecnou rozdielnosťou medzi vyhláseným rozhodnutím
a jeho písomným vyhotovením, ale aj rozpornosťou jednotlivých výrokov rozhodnutia. Vydanie
zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie a preto je potrebné vždy takéto

rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu, na spravodlivé
súdne konanie (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Obsah práva na súdnu ochranu nespočíva len v
tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatnení ale jeho
obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Konanie súdu v súlade so zákonom musí

vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Samotné
súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a právnym
vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne
a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu
jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia. Odôvodnenie má obsahovať

dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené
rozhodnutie nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako si súd ich vec vyložil a ako aplikoval príslušné
hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.

13. Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 5 výživné má prednosť pred inými výdavkamirodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a
contrario v rozsahu danom ust. § 66 CMP dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na
potvrdenie ani na jeho zmenu, preto ho podľa §-u 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa ust. § 391

CSP v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho
konania dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa neriadil dôsledne ust. §-u 185 CSP a § -u 36

CMP, pretože nezistil všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o zvýšení výživnom, najmä riadne
nevykonal dokazovanie ohľadom zmeny pomerov maloletého od poslednej úpravy so zreteľom na
jeho zdravotný stav ani riadne nevykonal dokazovanie ohľadom schopností, možností a majetkových
pomerov otca. Obmedzil sa len na všeobecné konštatovanie ohľadom charakteristiky vyživovacej
povinnosti rodičov deťom a zhrnutie zisteného skutočného stavu veci, pričom zistený skutočný stav

žiadnym spôsobom nevyhodnotil a neposúdil v zmysle platnej právnej úpravy bez toho, aby svoje
rozhodnutie stručne, jasne a výstižne vyhodnotil, uviedol, ktoré skutočnosti považoval za preukázané
a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a akými úvahami sa pri určovaní výživného riadil. Odvolací súd
konštatuje, že relevantnou skutočnosťou pre rozhodnutie o určenom výživnom je zmena pomerov
dieťaťa a povinného rodiča, preto jej konajúci súd musí pri zisťovaní skutkového stavu venovať náležitú

pozornosť.Právedôslednéposúdenietejtozmenyajejvyhodnotenievovzájomnejsúvislostisostatnými
vykonanými dôkazmi je rozhodujúcou súčasťou náležitého zistenia skutkového stavu významného
a nevyhnutného pre správne a zákonné rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti.
Zdôrazňuje, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neporovnal súčasné pomery otca s pomermi v
časeposlednejúpravy aninevyhodnotilzmenutýchtopomerovakoajjejvplyvnasamotnérozhodnutieo

zmeneurčenéhovýživného.Žiadnymspôsobomnevyhodnotilschopnosti,možnostiamajetkovépomery
otca v zmysle platnej právnej úpravy, so zreteľom na to, že otec je spoločníkom obchodnej spoločnosti,
ktorápreukázateľnevykazujeziskanatútoskutočnosťvodôvodnenínapadnutéhosúdnehorozhodnutia
len poukázal, bez toho aby náležite vykonal dokazovanie ohľadom príjmu otca a zistený skutočný stav
vyhodnotil podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine o vyživovacej povinnosti rodičov k deťom.

V tejto súvislosti poukazuje na to, že konajúci súd má v prípade, že povinný rodič je podnikateľským
subjektom, ktorý riadne nepreukáže svoje príjmy z inej než závislej činnosti, možnosť posúdiť jeho
schopnosti,možnostiamajetkovépomerypodľaust.§63Zákonaorodine. Zodôvodnenianapadnutého
rozhodnutia nie je zrejmé na základe akých skutočností a vykonaných dôkazov dospel konajúci súd
k záveru, že zvýšenie výživného zo 70 Eur mesačne na 90 Eur mesačne pre maloleté dieťa, ktoré

je na prahu dospelosti s dôrazom na to, že otec sa od poslednej úpravy stal spoločníkom obchodnej
spoločnosti, ktorá je preukázateľne v zisku, zodpovedá zmene pomerov tak maloletého dieťaťa ako aj
povinného otca, pretože zmenu pomerov riadne a zákonne nevyhodnotil. Vzhľadom na to, že konajúci
súd riadne a zákonne neodôvodnil napadnuté rozhodnutie o zvýšení výživného dospel odvolací súd k
záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné a zmätočné. Z týchto dôvodov odvolací

sú rozsudok v napadnutom výroku o výživnom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

17. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie náležite sa vysporiadať so všetkými
odvolacími dôvodmi matky ako aj skutočnosťami, ktoré vyšli najavo v rámci odvolacieho konania,

vykonať dôsledné dokazovanie v naznačenom smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť
potrebným, najmä riadne vykonať dokazovanie ohľadom zmeny pomerov otca a maloletého, náležite
zistiť príjem otca z podnikateľskej činnosti, zistený príjem vyhodnotiť podľa príslušných ustanovení
zákona o rodine, vyhodnotiť zmenu životnej úrovne otca so zreteľom na jeho účasť v obchodnejspoločnosti ako aj zmenu jeho celkových schopností, možností a majetkových pomerov, s poukazom na
právo maloletého podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, tak aby zvýšené výživné zodpovedalo
zmene pomerov otca a maloletého v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rodine. Opäť vo veci

rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť podľa ust. § 220 ods. 2 CSP tak, aby jeho závery vyplývali
zo zisteného skutkového stavu a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodnutí boli preskúmateľné a logicky
správne.

18. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.