Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/38/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616207993
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6616207993.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a

členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ
s. r. o. , so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Barbora Korenecová,
advokátka, so sídlom Slnečná 765/3, Malinovo, adresa na doručovanie: POHOTOVOSŤ s. r. o. ,
JUDr. Barbora Korenecová, advokátka, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti žalovanej W. M., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX X. XX, o zaplatenie 1 436,00 eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 13C/102/2016 - 56, zo dňa 10. novembra 2016,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresnýsúdnapadnutýmrozsudkomžalobužalobcuozaplateniesumy1436,00eurspríslušenstvom
zamietol. Žalovanej priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca
uzatvoril so žalovanou zmluvu o úvere dňa 01.09.2009, na základe ktorej bol poskytnutý úver vo

výške 800,- eur s tým, že žalovaná mala žalobcovi vrátiť túto sumu zvýšenú o 772,- eur. Úver
nebol splácaný, preto žalobca dňa 24.07.2010 úver zosplatnil. Žalobca podal na žalovanú aj trestné
oznámenie, nakoľko mal podozrenie, že žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere v úmysle úver vôbec
nesplácať. Okresný súd Lučenec rozsudkom č. k. 2T/170/2012-996 zo dňa 09.10.2012 uznal žalovanú
vinnou zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288
ods. 1 Trestného poriadku a odkázal žalobcu ako poškodeného s jeho nárokom na náhradu spôsobenej
škody na občianske súdne konanie. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa

09.10.2012.

3. Zmluvu o úvere okresný súd posudzoval podľa ust. § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka a
§ 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a zároveň aj ust. § 37 ods. 1, § 39,
§ 42 a § 49a Občianskeho zákonníka, a dospel k záveru, že zmluva je neplatná. Zmluvu žalovaná
neuzatvorila vážne (už v čase kedy ju podpisovala vedela, že nebude uhrádzať poskytnutý úver ona,
ale po vzájomnej dohode iná osoba - Y. T., ktorá väčšinu poskytnutého úveru zinkasovala) a žalovaná

uviedla žalobcu do omylu predložením falošných dokladov o svojom zamestnaní a príjme, išlo o omyl
podstatný. Vzhľadom na neplatnosť zmluvy o úvere vzniklo žalobcovi právo na náhradu škody (§ 420
Občianskeho zákonníka), ktorá mu protiprávnym konaním žalovanej bola spôsobená. Súd podotkol, žev trestnom konaní si náhradu škody žalobca neuplatnil, čo vyplýva zo zápisnice o výsluchu povereného
pracovníka žalobcu X. S..

4. Žalovaná namietla premlčanie práva žalobcu, že od spáchania skutku ubehla dlhšia doba, a že za
skutok už bola odsúdená.

5. Odsúdenie rozsudkom za prečin úverového podvodu je bez právneho významu vo vzťahu k povinnosti
zaplatiťnáhraduškodyasúdjeviazanývýrokomtrestnéhorozsudkuotom,žežalovanáspáchalaprečin,

teda v otázke, kto škodu spôsobil, v otázke zavinenia, ako aj príčinnej súvislosti (§ 193 CSP).

6. Žalovanou vznesenú námietku premlčania súd uznal za dôvodnú. Aplikujúc ust. § 106 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka, na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že žalobcom
uplatnený nárok je premlčaný v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote (§ 106 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Táto lehota začala žalobcovi plynúť doručením trestného rozsudku, t.j. odo dňa 27.11.2012,

kedy sa ako poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá a uplynula márne dňa
27.11.2014. Potom nie je právne významné, že ešte neuplynula objektívna desaťročná premlčacia
lehota (§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorá podľa názoru súdu začala plynúť dňa 01.09.2009 -
odvtedy kedy ku škode došlo, teda odo dňa podpisu zmluvy o úvere a vyplatenia finančných prostriedkov
žalobcom žalovanej. Žalobca žalobu podal na súd dňa 20.06.2016, po uplynutí premlčacej lehoty. Z

dôvodu premlčania žalobcom uplatneného nároku súd žalobu zamietol.

7. A ak by žalobca uplatňoval svoje právo titulom zmluvy o úvere, za predpokladu, že túto by súd
považoval za platnú, aj v takomto prípade, nakoľko podľa tvrdenia žalobcu došlo k zosplatneniu úveru
dňa 24.07.2010, pri aplikácii všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty (§ 100 ods. 1 Občianskeho

zákonníka) by k jej uplynutiu došlo dňa 24.07.2013. Teda nárok žalobcu by bol aj v takomto prípade
premlčaný.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 2 CSP. V prejednávanej
veci mala plný úspech žalovaná, preto jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.. O výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie
končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v súlade s ust. § 389 CSP.

10. Namietal, že rozhodnutie súdu nie je správne. V súlade s ust. § 288 ods. 1 zákona č. 301/2005
Z. z. Trestného poriadku okresný súd, ktorý konal v trestnej veci voči žalovanej, v rozsudku odkázal
žalobcu s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Predmetný rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 09.10.2012. Potom podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka nárok premlčaný nie

je, pretože ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za
desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Konanie žalovanej malo charakter úmyslu, čo
bolo potvrdené aj trestným rozsudkom súdu a žalobca sa v konaní domáhal náhrady škody spôsobenej
úmyselne. Potom aj podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uplatní 10-ročná premlčacia lehota,
ktorá plynie odo dňa, kedy došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca

napáda aj výrok rozsudku o trovách konania.

11. Žalovaná navrhla rozsudok potvrdiť. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že okresný súd
kvalifikovane odôvodnil svoje rozhodnutie, keď poukázal na platné ustanovenia týkajúce sa predmetnej
zmluvy o úvere ako spotrebiteľskej, ktorú ona podpísala. Pritom bola žalobcom uvedená do omylu a v

konečnom dôsledku všetky úkony vykonané žalobcom sa priečia dobrým mravom, čím boli naplnené
znaky neplatnosti úverovej zmluvy. Súd poukázal na dôležité skutočnosti ozrejmujúce premlčanie práva.

12. Žalobca k vyjadreniu žalovanej doručil súdu svoje stanovisko (vyjadrenie), v ktorom odmieta
postavenie žalovanej v danom zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľa, pretože úver jej bol poskytnutý na

účel zamestnania, čo žalovaná potvrdila aj svojím podpisom. Zmluvu o úvere nemožno považovať za
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ani za spotrebiteľskú zmluvu. Žalobca opakovane popiera, že jeho
nárok je premlčaný. V konaní sa domáha zaplatenia sumy 1436,- eur z titulu náhrady škody, kedy s týmto
nárokom žalobcu na občiansko - právne konanie odkázal súd rozsudkom vydaným v trestnom konaní.13. Žalovaná ďalšie vyjadrenie nepodala.

14. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Predmetná zmluva o úvere má povahu značne jednostrannej adhéznej zmluvy a obsah zmluvy
zjavne nesvedčí o tom, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv

medzi podnikateľmi. Jej forma na predtlačenom formulári a všeobecné zmluvné podmienky potvrdzujú
skutočnosť, že bola uzatváraná bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, z postavenia zmluvne
nadriadeného subjektu voči subjektu podriadenému, t.j. z postavenia dodávateľa voči spotrebiteľovi,
čo je typické pre spotrebiteľské zmluvy. Uvedené je treba ustáliť napriek označeniu účelu poskytnutia
finančných prostriedkov na účel „výkonu zamestnania“ v zmluve, čo namieta žalobca. To nemení nič

na závere, že úver bol žalovanej poskytnutý ako spotrebiteľovi. Aj keď to okresný súd v odôvodení
rozhodnutia výslovne neuvádza, nakoľko v rozhodnutí cituje ust. § 52 Občianskeho zákonníka a aj zákon
o spotrebiteľských úveroch, zjavne sa prikláňa k názoru, že ide o spotrebiteľský právny vzťah dodávateľa
a spotrebiteľa medzi žalobcom (veriteľom) a žalovanou (dlžníkom).

17. Treba uviesť, že skutočnosti rozhodné pre ustálenie charakteru záväzkovo právneho vzťahu zo
zmluvy o úvere v prejednávanom prípade nie sú právne významné, pretože v danom prípade súd
konaná o nároku žalobcu na „náhradu škody“ (to treba zdôrazniť) a nie o nároku zo samotnej zmluvy o
úvere ako takej, kedy by bolo právne významné skúmanie, či zmluvu o úvere uzavrel dlžník v postavení
spotrebiteľa, na ktorého sa vzťahuje zo zákona režim spotrebiteľského práva a osobitná právna ochrana

podľa zákona č. 250/2007 Z. z. alebo zmluvu uzavrel v postavení podnikateľského subjektu.

18. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že v konaní sa žalobca žalobou podanou dňa 10.06.2016
domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1 436,00 eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody spôsobenej
prečinom úverového podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona spáchaným žalovanou. Rozsudkom

Okresného súdu Lučenec č. k. 2T/170/2012-996 zo dňa 09.10.2012, právoplatným a vykonateľným
dňa 09.10.2012, súd uznal žalovanú vinnou zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222
ods. 1 Trestného zákona v súvislosti s úverovou zmluvou, ktorú uzavrela so žalobcom (veriteľom)´dňa
01.09.2009 a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného so svojím
nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie. Rozsudok bol poškodenému -

žalobcovi doručený dňa 27.11.2012.

19. V danom prípade žalovaná vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu (podľa § 100 ods. 1 veta
druhá Občianskeho zákonníka, na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka), okresný súd bol
povinný premlčaním nároku sa zaoberať prednostne.

20. Žalobca sa v konaní nedomáhal zaplatenia dlžnej sumy, ale náhrady škody (§ 420 Občianskeho
zákonníka), pričom plynutie premlčacej doby je upravené odlišne v uvedených prípadoch (najmä
začiatok plynutia premlčacej doby). Niet pochýb o tom, že v danom prípade konanie žalovanej malo
charakter úmyslu, čo bolo potvrdené aj trestným rozsudkom súdu a kedy je premlčacia doba desaťročná,

pričom sa počíta odvtedy, kedy došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla (§ 106 ods. 2 Občianskeho
zákonníka). Okresnému súdu, ale treba dať za pravdu v tom, že premlčacia lehota pri práve na náhradu
škody je koncipovaná na súbežnom plynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty, ktorá plynie v
rámci objektívnej premlčacej lehoty. Potom, ak márne uplynie jedna z týchto lehôt, z hľadiska premlčania
nie je právne významné, ak druhá lehota ešte neuplynula. V danom prípade dvojročná premlčacia

lehota podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právo na náhradu škody sa premlčí
za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, plynula v rámci
objektívnej desaťročnej premlčacej lehoty stanovenej v § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže
škoda bola spôsobená úmyselným konaním žalovanej (prečinom). Ust. § 110 ods. 1 Občianskehozákonníka upravuje inú situáciu (situáciu premlčania v prípade, kedy bolo právo „priznané“ právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, v takom prípade premlčacia lehota plynie odo dňa, keď sa malo
podľa rozhodnutia plniť) než v danom prípade.

21. Na základe zisteného skutkového stavu, dospel okresný súd k správnemu záveru, že žalobcom
uplatnený nárok je premlčaný v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, ktorá uplynula skôr než
objektívna desaťročná lehota. Dvojročná subjektívna lehota začala žalobcovi plynúť doručením
trestného rozsudku, t.j. dňa 27.11.2012, kedy sa ako poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za

ňu zodpovedá (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a uplynula márne dňa 27.11.2014. Nárok je
premlčaný napriek tomu, že objektívna desaťročná premlčacia lehota ešte neuplynula.

22. Rozhodnutie okresného súdu je správne a odvolací súd ho potvrdil z tých istých dôvodov, ktoré
uviedol v odôvodnení rozhodnutia okresný súd, vrátane závislého výroku o trovách konania.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, preto
žalovanej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %), pričom
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

24. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).