Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. september 2017

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 3T/111/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215011374
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Mihaľáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2017:7215011374.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Soňou Mihaľákovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa

21. 9. 2017 v Košiciach v konaní proti ušlému takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
Z. F., nar. XX. XX. XXXX v F., bytom F., P. č. XX, prechodne C., K. G. XX, G., F.

je vinný, že

v F. a inde si neplnil vyživovaciu povinnosť na svojho syna Z. F., nar. XX. 4. XXXX, ktorá mu vyplýva zo
Zákona o rodine a výška ktorej mu bola rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 23P 210/2006
zo dňa 1. 12. 2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP 21/2007 zo dňa
30. 5. 2007 určená sumou po 645,- Sk / 21,41 eur / mesačne v období od 1. 1. 2006 do 30. 6.
2006 a sumou po 681,- Sk / 22,61 eur / mesačne od 1. 7. 2006 do budúcna, a tak za obdobie od
1. 1. 2006 do 12. 11. 2014, kedy bol mal. Z. F. zverený súdom do náhradnej osobnej starostlivosti,

dlhuje ÚPSVaR Košice sumu 1 254,12 eur a za obdobie od 14. 11. 2014 do 30. 4. 2015, kedy bola
mal. Z. F. na základe rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 41P 88/2014 zo dňa 15. 10. 2014
nariadená ústavná starostlivosť a obvinenému bola určená vyživovacia povinnosť mesačne vo výške
po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného predpisu, dlhuje Detskému domovu G. F. G. G., F. sumu 162,78 eur,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin
spáchal závažnejším spôsobom,

tým spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona.

Za to mu ukladá

Podľa § 207 ods. 3, § 38 ods. 2, § 49 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 15 /pätnásť/

mesiacov.Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona pre výkon trestu ho zaraďuje do ÚVTOS so stredným stupňom
stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal hlavné pojednávanie voči obž. Z. F. ako voči ušlému v súlade s ust. § 360 Tr. poriadku za
účasti obhajcu, ktorý mu bol z uvedeného dôvodu ustanovený.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného konania, prečítaním
svedeckých výpovedí Ing. J. Y., Mgr. Z. Y., N. Z., L. F. ml., výsluchom svedka JUDr. J. F. a prečítaním
listinných dôkazov, ktoré sú obsiahnuté v spise.

Obž. Z. F. v prípravnom konaní využil právo odoprieť výpoveď a na svoju obranu proti vznesenému
obvineniu nič neuviedol.

Zo spáchania žalovaného trestného činu usvedčili obžalovaného tieto dôkazy.

Syn obžalovaného Z. F. ml. vypovedal, že svojho otca videl iba raz a to asi pred piatimi rokmi.
Od 16. 6. 2015 je vo výkone trestu odňatia slobody, aj preto v septembri nenastúpil do 3. ročníka
Sociálnej pedagogickej akadémie v F., pričom školu zanedbával už aj v predchádzajúcom školskom
roku. Plnoletosť dovŕšil v apríli 2015, od svojho otca si preto výživné už nenárokuje.

Svedkyňa X. Z. uviedla, že v roku 2004 jej bol zverený do pestúnskej starostlivosti Z. F., nar. XX. X.
XXXX, za čo dostávala od štátu pravidelne pestúnske dávky a náhradné výživné až do júna 2014,
kedy bol maloletý z dôvodu spáchania trestnej činnosti políciou zaistený a následne umiestnený do
krízového strediska G..

Z rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 23P 210/2006 zo dňa 1. 12. 2006 v spojení s
uznesením Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP 21/2007 zo dňa 30. 5. 2007 vyplýva, že obž. Z. F. bol
zaviazaný prispievať na výživu svojho syna Z. mesačne sumou 645,- Sk /21,41 eur/ za obdobie od
1. 1. 2006 do 31. 6. 2006 a mesačne sumou vo výške 681,- Sk /22,61 eur/ za obdobie od 1. 7. 2006 do
budúcna na účet navrhovateľa. Súd tak rozhodol na návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice,

pretože ten podľa zákona o pestúnskej starostlivosti vyplácal opakovaný mesačný príspevok pestúnke,
ktorej bol maloletý zverený do náhradnej starostlivosti rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 23P
178/2002 zo dňa 28. 5. 2004. Súd v danej veci na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru,
že rodičia na výživu maloletého neprispievajú ,neprejavujú o neho záujem, pričom otec maloletého -
obžalovaný je vo výkone trestu odňatia slobody, kde je pracovne zaradený.

Svedok JUDr. E. F. pracuje na ekonomickom oddelení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach.
Na hlavnom pojednávaní vypovedal, že ÚPSVaR Košice vyplatil v súvislosti s náhradnou starostlivosťou
o mal. Z. F. pestúnke X. Z. náhradné výživné v zmysle rozhodnutí príslušných súdov /ako sú vyššie
uvedené/ v celkovej výške 2 407,86 eur. Svedok upravil pôvodnú sumu 2 388,61 eur na uvedenú

čiastku z dôvodu aritmetickej chyby pri pôvodnom vyčíslení vyplatenej sumy. Konštatoval, že voči
obžalovanému je neúspešne vedené exekučné konanie, pretože sa dlhodobo zdržiava v zahraničí.

Okresný súd Košice II uznesením sp. zn. 5PPOm 4/2014 zo dňa 3. 6. 2014 vydal predbežné opatrenie,
ktorým mal. Z. F. dočasne zveril do starostlivosti Krízového strediska G. v F. na ul. P. č. XX, ako to

vyplýva z listinného dôkazu na čl. 61-62. Matka maloletého sa v tom čase zdržiavala na neznámom
mieste v Anglicku a otec - obž. Z. F. sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody.

Svedkyňa Ing. E. Y. vypovedala, že mal. Z. F. bol na základe rozhodnutí súdov od 3. 6. 2014 do 14.
11. 2014 dočasne umiestnený v zariadení neziskovej organizácie Dorka, ktorá prevádzkuje sociálne

služby pobytovou formou. Toto zariadenie si od rodičov maloletého nežiada výživné, pretože uznesením
súdu nebolo určené.

Dňa 12. 11. 2014 nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 41P 88/2014
zo dňa 15.10. 2014, ktorým bola zrušená pestúnska starostlivosť pestúnke X. Z. vo vzťahu k mal. Z.

F. a bola mu nariadená ústavná starostlivosť v Detskom domove G. F. G. G. v F., obžalovanému bolaurčená vyživovacia povinnosť vo výške 30% zo sumy životného minima od právoplatnosti rozsudku do
budúcna. Pretože otec maloletého, obžalovaný, sa podľa zistenia súdu zdržiaval na neznámom mieste,
bol mu v danom konaní ustanovený opatrovník. K osobe obžalovaného bolo zistené, že sa v období

od 31. 7. 2012 do 30. 11 2013 nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody, že nie je evidovaný na úrade
práce ako uchádzač o zamestnanie a nie je poberateľom sociálnych dávok.

Svedkyňa Mgr. B. Y. vypovedala, že mal. Z. F. bol prijatý do Detského domova G. F. G. G. dňa
14. 11. 2014, pretože mu bola súdom nariadená ústavná starostlivosť. Poskytovanie starostlivosti mu

bolo ukončené na jeho žiadosť ku dňu 30. 4. 2015, kedy dovŕšil plnoletosť. V školskom
roku 2014/2015 detský domov obdržal oznámenie Súkromnej sociálnej a pedagogickej akadémie, že
maloletý prestal chodiť do školy. Za obdobie pobytu mal. Z. F. v ich zariadení vznikol obžalovanému dlh
na výživnom celkovo vo výške 162,72 eur.

K osobe obžalovaného v súvislosti s ustálením jeho zavinenia na žalovanom skutku zistil súd z listinných

dôkazov nasledovné.
Zo správy Sociálnej poisťovne vyplýva, že obž. Z. F. bol vedený ako platiteľ poistného v období od 1.
3. 2006 do 26. 9. 2006 a v období od 12. 10. 2016 do 30. 11. 2013 s prestávkami ako zamestnanec
v pracovnom pomere a to v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice Šaca - väzni a v ÚVV a
ÚVTOS Košice - väzni.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice vyplýva, že obžalovaný bol v žalovanom období
evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 13. 2. 2007 do 9. 7. 2007, kedy bol vyradený z dôvodu
osobnej starostlivosti o blízku osobu. Následne bol trikrát vyradený z dôvodu nástupu výkonu trestu
odňatia slobody a to v období od 24. 9. 2008 do 19. 4. 2010, od 13. 10. 2010 - 18. 7. 2011, od 30.

11 . 2011 do 30. 7. 2012. Dňa 23. 5. 2014 bol vyradený z evidencie od 1. 12. 2013 z dôvodu odchodu
do členského štátu Európskej únie. Potvrdenia ÚPSVaR Košice preukazujú, že obžalovaný obdržal vo
februári 2007 resocializačný príspevok vo výške 1 600,- Sk, od marca 2007 do augusta 2008 vrátane
poberal mesačne po 6 000,- Sk opatrovateľský príspevok, resocializačný príspevok vo výške 72,00 eur
v októbri 2010 vo výške 48,15 eur a v novembri 2011. Dávky v hmotnej núdzi poberal vo výške po 62,50

eur v novembri 2010 až v januári 2011 vrátane, vo výške po 97,19 eur od februára 2011 do júna 2011
vrátane, vo výške po 62,50 eur v júli a auguste 2011 a v období december 2011 až január 2012 vrátane,
v období od februára 2012 do júla 2012 vrátane vo výške po 97,19 eur, za mesiac august 2012 obdržal
sumu 62,50 eur. Za rok 2013 obdržal sumu 62,50 eur v mesiaci december a v roku 2014 v mesiacoch
január až máj vrátane sumu po 96,30 eur mesačne.

Podľa správy súdnej exekútorky JUDr. B. O. je voči obžalovanému vedené od 26. 11. 2013 exekučné
konanie na návrh ÚPSVaR Košice, k vymoženiu pohľadávky ku dňu 31. 8. 2015 nedošlo ani čiastočne.
Rovnaký stav k 3. 8. 2015 bol aj v ďalšom exekučnom konaní, ktoré sa vedie na návrh ÚPSVaR Košice
voči obžalovanému na exekútorskom úrade JUDr. H. P..

Obž. Z. F. nebol zaradený do práce počas výkonu trestov odňatia slobody v čase od 13. 4. 2010 do 12.
10. 2010, od 20. 1. 2011 do 20. 1. 2012 a od 31. 7. 2012 do 31. 3. 2013, čo vyplýva zo správ ÚVV a
ÚVTOS Košice.

Obž. Z. F. má v registri trestov od r. 1980 do r. 2012 spolu 17 záznamov a to s výnimkou jedného prípadu
výlučne za majetkovú trestnú činnosť, vykonal viacero nepodmienečných trestov odňatia slobody.
Naposledy bol podmienečne prepustený z výkonu trestu dňa 29. 11. 2011, skúšobná doba mu plynula
do 29. 11. 2013. Doteraz nebol odsúdený za trestný čin zanedbania povinnej výživy. Pri výsluchu na
polícii dňa 5. 2. 2015 obžalovaný uviedol k svojim osobným pomerom, že pracuje v tehelni v Anglicku,

kde dosahuje zárobok okolo 1 000 libier, je otcom 5 detí , jedno dieťa si osvojil. S manželkou L. F.
nežije v spoločnej domácnosti asi 5 rokov. Z vyššie citovaných rozsudkov vyplýva, že syn Z. sa mu
narodil v poradí ako tretie dieťa, následne sa stal otcom aj v rokoch 2001 a 2008. Keď mal syn Z.
F. jeden rok a obžalovaný bol vo výkone trestu odňatia slobody, jeho manželka L. opustila domácnosť
a ponechala tri maloleté deti v starostlivosti starého otca, ktorý nezvládal ich opateru, preto bola Z.

nariadená ústavná výchova. Rodičia neprejavovali o syna Ladislava záujem počas jeho pobytu v ústave,
dieťa bolo následne zverené do pestúnskej starostlivosti. Matka detí L. F. žije v súčasnosti s dvoma
najmladšími deťmi v zahraničí.Z vyššie uvedeného je teda nepochybné, že obž. Z. F. sa nielen o syna Z. vôbec nezaujímal už od jeho
útleho detstva ale ako jeho rodič si absolútne neplnil ani základnú zákonnú povinnosť vyplývajúcu zo
Zákona o rodine, a to starať sa o jeho výchovu a výživu, čo v konkrétnych podmienkach tohto prípadu

predstavovalo minimálne to, aby uhrádzal štátu, ktorý prevzal na seba túto jeho povinnosť, výživné,
pričom jeho rozsah bol stanovený súdmi adekvátne s ohľadom na jeho sociálne pomery. Obž. Z. F. si
napriek tomu túto povinnosť zavinene a to minimálne vo forme nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b/
Tr. zákona dlhodobo neplnil, čím naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona. Súd sa odklonil od žalovanej sumy dlžného výživného,

pretože do nej nezahrnul čiastky zodpovedajúce obdobiu, kedy bol obžalovaný evidovaný na úrade
práce ako uchádzač o zamestnanie.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo základných zásad ukladania sankcií, ktoré sú
uvedené v ust. § 34 a nasl. Tr. zákona. Prihliadal na účel trestu, ktorý má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho

výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne odradí iných od páchania trestných činov, pričom trest
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súd bral do úvahy osobné pomery páchateľa,
možnosti jeho nápravy, pričom poľahčujúce okolnosti u neho nezistil. Ako priťažujúcu okolnosť súd
konštatoval skutočnosť, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zákona).
Podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica

zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Podľa § 49 ods. 2 Tr. zákona ustanovenie odseku
1 sa nepoužije (súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva
roky), ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Z
uvedeného vyplýva, že obžalovanému musel byť obligatórne uložený nepodmienečný trest odňatia

slobody, preto súd na okolnosť, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený, neprihliadal a
neaplikoval pri výmere trestu postup podľa ust. § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona a uložil obžalovanému
trest odňatia slobody pri spodnej hranici trestnej sadzby.

Pretože obž. Z. F. bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním súdeného trestného činu vo výkone trestu

odňatia slobody za úmyselný trestný čin, bol pre výkon trestu podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona
zaradený do ÚVTOS so stredným stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd Košice II.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až jeho doručenie.