Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. september 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoE/73/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710205948
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8710205948.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom
Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005 proti povinnému O. I., miesto podnikania J. I. XXXX/XX,
M. - B., IČO: 37 747 266, o vymoženie 554,76 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Poprad č. k. 17Er 235/2010-16 zo dňa 26.3.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie súdu 1. stupňa a vec sa v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým uznesením zastavil exekúciu a zaviazal
oprávneného k povinnosti nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Stanislavovi Polákovi trovy exekúcie vo
výške 43,73 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že z predloženého spisového materiálu vyplýva, že súd mal z úkonov

exekučnej činnosti preukázané, že povinný nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného ani hnuteľného
majetku, nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla. Povinný nemá žiadne aktívne bankové účty.
V evidencii Sociálnej poisťovne je evidovaný ako dobrovoľnej poistený od roku 2004. Povinný nie je
aktívny v obchodnom registri a má dlh voči Sociálnej poisťovni vo výške viac ako 890 Eur. U povinného
nie je predpoklad, že by nadobudol majetok podliehajúci exekúcii.

O trovách exekúcie rozhodol podľa ust. § 203 ods. 2 veta prvá zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného
poriadku (ďalej len „EP“).

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Navrhol jeho zrušenie z dôvodu, že
napriek tomu, že povinný v súčasnosti nedisponuje žiadnym majetkom, je v produktívnom veku (nar.
XX.X.XXXX), a preto je predpoklad, že sa povinný zamestná a bude poberať mzdu, z ktorej bude

možné uspokojiť oprávneného. Mimo prebiehajúcej exekúcie oprávnený nemá inú možnosť zistiť, že
povinný nadobudol majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku. Nebolo by účelné,
aby toto konanie bolo zastavené a vzápätí by oprávnený podával nový návrh na vykonanie exekúcie za
účelom zisťovania a sledovania majetkových pomerov povinného. Poukázal na to, že ak by sa exekúcia
zastavila, mohol by síce podať návrh na vykonanie exekúcie na majetok povinného neskôr, avšak jeho
pohľadávka by už mohla byť premlčaná.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) prejednal uznesenie spolu s konaní, ktoré mu
predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na jeho potvrdenie ani na jeho zmenu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov

exekúcie.Predmetné zákonné ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného,
ktorá má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora a ktorá má za následok vznik
povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 EP. Súd v súlade s týmto

zákonným ustanovením je povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa
tohto zákonného ustanovenia. Súd nesmie zostať pasívny pri skúmaní existencie dôvodov tvrdených v
návrhu na zastavenie exekúcie, aj keď samozrejme zistenia exekútora preukazujúce existenciu týchto
dôvodov sú podstatné a z nich môže exekučný súd vychádzať.

Exekučný súd si musí uvedomiť svoju zodpovednosť za zastavenie exekúcie aj z hľadiska ochrany
práv oprávneného, ktorému rozhodnutím exekučného súdu o zastavení konania sa výrazne oslabuje
možnosť vymôcť svoju pohľadávku vzhľadom na plynutie času a dôsledky s tým spojené. V tejto
súvislosti poukazuje odvolací súd aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 98/2009, kde
tento súd uviedol „právo domôcť sa výkonu vykonateľného rozhodnutia sa považuje za integrálnu súčasť
súdnej ochrany v zmysle č. l. 46 ods. 1 Ústavy SR“. Porovnaj aj nález Ústavného súdu SR z 13. 7.

2000 sp. zn. I. ÚS 5/2000. Podľa názoru odvolacieho súdu tak k porušeniu tohto práva môže dôjsť aj
rozhodnutím exekučného súdu o zastavení exekúcie bez náležitého preskúmania existencie dôvodu pre
takéto zastavenie.

Rozhodnutie exekučného súdu bolo vydané predčasne bez preukázania splnenia podmienky pre

zastavenie exekúcie, resp. neboli náležite exekučným súdom preskúmané dôvody uvedené v
návrhu súdneho exekútora. Nesprávnym rozhodnutím by sa v konečnom dôsledku odoprelo právo
oprávnenému na výkon vykonateľného rozhodnutia, čo by mohlo znamenať odmietnutie spravodlivosti.

Prvostupňový súd sa v odôvodnení rozhodnutia len obmedzil na konštatovanie, že z predloženého

spisového materiálu vyplýva, že súdny exekútor vykonal úkony súvisiace so zisťovaním majetku
povinného, pričom zistil jeho nemajetnosť. Podnet na zastavenie exekúcie bol podaný dňa 4.10.2013.
Rozhodnutie prvostupňového súdu bolo vydané dňa 26.3.2014 s tým, že prvostupňový súd neskúmal,
či minimálne medzičasom (obdobie viac ako 5-tich mesiacov) nedošlo k zmene pomerov na strane
povinného.

Z obsahu spisu nevyplýva, že by oprávnený bol oboznámený so zistenou nemajetnosťou povinného a
nemal možnosť sa k podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie vyjadriť.

Exekučný súd sa teda pri skúmaní existencie dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP sústredil iba na

tvrdenia uvádzané súdnym exekútorom.

Pre spoľahlivý záver o naplnení dôvodu pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP chýba
dostatok dôvodov a dôkazov, z ktorých by bolo možné spoľahlivo prijať záver o splnení predpokladov,
a teda dôvodu pre zastavenie exekúcie podľa citovaného ustanovenia. Napadnuté rozhodnutie tak trpí

nedostatkom odôvodnenia v tomto smere. Uvedené nedostatky prvostupňového súdu sú dôvodom pre
jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.) a vrátenie veci súdu prvého stupňa (§ 221 ods. 2 O.s.p.).

Úlohou prvostupňového súdu bude náležitým spôsobom sa vyrovnať s nesúhlasom oprávneného so
zastavením exekúcie. Prichodí poznamenať, že ak budú zistené dôvody na zastavenie exekúcie,

povinnosť zaplatiť trovy exekúcie môže byť uložená práve oprávnenému tak, ako správne už v
napadnutom uznesení poukázal prvostupňový súd.

Prvostupňový súd preskúma a sám zrealizuje dokazovanie na preukázanie tvrdení, ktoré sú uvádzané
v jeho podnete na zastavenie exekúcie. Až po úplnom a spoľahlivom zistení týchto skutočností bude

exekučný súd môcť spoľahlivo vo veci novo rozhodnúť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.