Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. december 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/241/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114225777
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114225777.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou, v právnej veci navrhovateľky: R.

U., nar. X.X.XXXX, bytom T. č. XXXX/XX, K., občan SR, právne zastúpený JUDr. Iva Pavlíková, advokát,
so sídlom J. Milca 11, Žilina proti odporkyni : P. V., rod. U., nar. X.X.XXXX, trvale bytom T. XX, K., štátny
občan SR, právne zastúpená: Mgr. Ján Skákala, advokát, so sídlom Tatranská 2, Žilina, o vrátenie daru,
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa o vrátenie daru v podiele 1/2 a to byt č. 7 na prvom poschodí vo vchode
18 v dome s. č. 2613 postavenom na KNC parc. č. XXXX o výmere 557 m2 zastavané plochy a
nádvoria,vrátanepodielupriestorunaspoločnýchčastiachazariadeniachdomuaspoluvlastníckypodiel

k pozemku vo výške 613/18895 z a m i e t a.

Odporkyni súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsanávrhomdoručenýmsúdomdňa30.7.2014domáhalvráteniadaru,atovpodiele1/2bytu
č. 7 na prvom poschodí vo vchode 18 v dome súp. č. XXXX, katastrálne územie K. na tom skutkovom
základe, že navrhovateľ spolu so svojou manželkou darovali byt patriaci do BSM svojej dcére odporkyni
dňa10.12.2009 zdôvodu,žesimysleli,žesaonichnastarobupostará,keďžetútomalivovyššomveku.
Posmrtimanželky(zomreladňa13.1.2010)bolopotrebnésaonavrhovateľapostarať,nakoľkoužvčase

obdarovania a aj neskôr trpel závažným ochorením a má problém sám o seba sa postarať. Odporkyňa
od roku 2001 pracuje v zahraničí, v roku 2013 sa vydala a trvalo žije v Anglicku. O vrátenie daru (1/2
bytu) navrhovateľ žiada z dôvodu, že sa odporkyňa o neho nestará, nezaujíma sa o neho, navštevuje
ho len sporadicky (naposledy v máji roku 2014) a vždy keď príde, tak rieši svojich priateľov a známych a
otcovi sa nevenuje. Aktuálne sa o navrhovateľa stará dcéra z prvého manželstva L. Michalcová a R. V.,
ktoré ho pravidelne navštevujú, zabezpečujú mu prísun liekov, chodia s ním na prechádzky tak, ako mu
to jeho zdravotný stav dovolí. Navrhovateľ je poberateľom starobného dôchodku vo výške 458,80 eur a

nie je schopný z tejto sumy uhrádzať všetky svoje náklady a to lieky mesačne 60 eur, prídavné lieky na
zlepšenie zdravotného stavu 40 eur, platí plyn a elektrinu 39 eur, zálohu za byt a165,91 eur. Odporkyňa
posiela otcovi upratovačku, ktorá chodí 2-krát do mesiaca a okrem toho neprejavuje žiaden záujem,
rozhodla sa zostať v Anglicku natrvalo. Vzhľadom na túto situáciu je v rozpore s dobrými mravmi, keď
obdarovaná neposkytuje darcovi potrebnú pomoc v chorobe, starobe a preto sa domáha vrátenia daru.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 13.3.2015 uviedla, že darovanie bytu nebolo

podmienené, bolo zriadené vecné bremeno doživotného užívania a aktuálne navrhovateľ ako jej otec
v byte žije. Keď sa v júli 2014 mal zhoršiť zdravotný stav navrhovateľa odporkyňa mu ponúkala
zabezpečenie opatrovateľky, ktorú bude ona spolufinancovať a takúto pomoc neustále ponúka otcovi.
O otca sa zaujíma, niekoľkokrát sa pýtala na jeho diagnózy, mená lekárov, ale sám otec jej nikdynepovedal a odmieta jej povedať mená ošetrujúcich lekárov. Ochota pomôcť mu bola i po smrti matky
a s vedomím, že otec bude sám zabezpečila mu dovoz obedov, ktorý trvá až do súčasnosti, pomoc
sociálnych pracovníčok, ktoré mali chodiť k otcovi 2 až 3-krát do týždňa a po ich príchode do bytu poslal

ich otec preč. Snaha o zabezpečenie pomoci zo strany odporkyne bola a je, ale túto pomoc navrhovateľ
odmieta. Od januára 2012 zabezpečuje otcovi pravidelné upratovanie, aktuálne chodí upratovať 2 krát
do mesiaca p. V., ktorej náklady platí odporkyňa vo výške 30 eur. Hlavným dôvodom, pre ktorý si myslí a
s ktorým sa otec do dnešného dňa nestotožnil je to, že ona nebude bývať na Slovensku a prácu, manžela
si našla vo Veľkej Británii, kde žije od októbra 2001, teda už 14 a pol roka. Vždy pracovala na plný úväzok

a nemá neobmedzenú možnosť čerpania dovolenky. Chodí na Slovensko, pričom pri svojich návštevách
vždysaotcovivenujeajeprirodzené,žesastretávaajsďalšourodinou,prípadnekamarátmi.Pravidelne
je v kontakte s otcom prostredníctvom telefónu. Odporkyňa viackrát navrhla otcovi možnosť zabezpečiť
súkromného ošetrovateľa, na ktorého by prispievala, avšak navrhovateľ vždy to odmieta, avšak nie
z finančných dôvodov, ale z dôvodu, že cudziu pomoc nechce a následne začali pravidelne denné
návštevyjehodcéryJankyvjúli2014,tojepribližnevčase,keďbolapodanáajtátožaloba.Onedostatku

finančnýchprostriedkovnastraneotcasaprvýkrátdozvedelaažprostredníctvomžaloby,predtýmžiaden
nedostatok finančných prostriedkov nespomínal, práve naopak vždy uvádzal, že má dosť finančných
prostriedkov. Otec má v byte právo doživotného bývania a užívania a nespochybňuje aj jeho chorobný
zdravotnýstav,pričomod1.8.2014zálohovéplatbynabytuhrádzaonapriamosprávcovibytovéhodomu
Byttermu v sume 147,50 eur za mesiac. Návrh žiadala v celom rozsahu zamietnuť, keďže predpokladom

vrátenia daru je len také negatívne správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné
okolnosti možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov.

Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom navrhovateľa, splnomocneného zástupcu
odporkyne, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise dospel k

nasledovným skutkovým zisteniam.

Výsluch navrhovateľa súd vykonal v domácom prostredí dňa 13.10.2015 kedy navrhovateľ uviedol, že
chce aby mal nejaký majetok v starobe, že túto darovaciu zmluvu podpísať nechcel. Starostlivosť o neho
mu zabezpečujú dcéry z prvého manželstva. Platby za byt platí dcéra, čo je v Anglicku (odporkyňa)

a naposledy u neho bola pred rokom a pol. Má tu upratovačku a táto chodí 2-krát za mesiac, ale len
uprace a má zabezpečenú stravu z mesta a to obed. Jeho dcéra P., teda odporkyňa sa o neho absolútne
nestará. Tiež uviedol, že mu volala včera a keď zdvihol telefón, vedel, že ona volá, telefón sa mu pokazil.
Telefonuje mu raz za tri mesiace resp. raz za dva mesiace, on to neeviduje. Vyjadroval sa k návšteve
pred rokom, kedy sa stretla s kamarátkou, bývala u neho v byte a bola tam iba 5 minút. Z dovolenky v

Grécku mu poslala pohľadnicu a keď je v Grécku, mohla prísť aj ku nemu. V živote s ním nebola u lekára,
nekúpila mu žiadne lieky. K podpisu ho priviedla jeho bývala žena a povedala, že to má podpísať. Jeho
bývalá žena nemala vzťah k jeho dcéram z jeho prvého manželstva. Na otázku, či žiadal o pomoc od
odporkyne, ak má nejaké problémy uviedol, že v byte býva sám a žiadne ošetrovanie nechce, nechce
nikoho cudzieho, starostlivosť mu zabezpečujú jeho dcéry z prvého manželstva. Ak by túto službu mu

aj zabezpečila dcéra P. (odporkyňa), on to nechce. Uviedol, že posielala mu nejakú pani, chodila mu
po byte a preto ju odmietol.

V rámci záverečného zhrnutia právna zástupkyňa navrhovateľa žiadala návrhu vyhovieť. Uviedla, že
navrhovateľ žiada vrátiť byt práve preto, že oňho odporkyňa nejaví záujem a nestará sa o neho a zvážil

svoj návrh na vrátenie daru. Je nepochybné, že odporkyňa žije dlhodobo v Anglicku a že situácia sa
od smrti jej matky zmenila, pretože navrhovateľ do r. 2010 bol v starostlivosti vlastnej manželky, avšak
vzhľadom na majetkové pomery, možnosti a schopnosti odporkyne by sa mohla častejšie zaujímať a
stretávať s otcom a je alarmujúce, že sa zastaví na pol dňa, prípadne na prespatie, napriek tomu, že jej
príchod do Žiliny aj samotného navrhovateľa by potešil. Za túto dobu však neprejavuje starostlivosť o

svojho otca, alebo ochotu sa starať a preto takéto správanie považuje za hrubo porušujúce dobré mravy
vo vzťahu - rodič a dieťa.

Splnomocnený zástupca odporkyne zotrval na písomných vyjadreniach. Žiadal návrh zamietnuť, nebolo
preukázané, že by došlo k naplneniu dôvodov na vrátenie daru a nebolo preukázané hrubé porušenie

dobrých mravov. Skutočnosť, že odporkyňa žije vo Veľkej Británii napriek túžbe otca sa nezdržiava na
Slovensku a táto skutočnosť sama o sebe nezakladá a nemôže zakladať žiadne porušenie dobrých
mravov, keď odporkyňa prejavuje o otca pravidelný záujem v rámci možnosti, usiluje sa mu pomáhať aj
finančne, v súčasnosti platí preddavky na služby spojené s užívaním bytu pravidelne odporkyňa priamosprávcovi bytu, zabezpečuje a platí upratovanie bytu. Je to však navrhovateľ, jej otec, ktorý jej pomoc
odmieta. Už v čase uzatvorenia tohto právneho úkonu bola odporkyňa dlhodobo žijúca vo Veľkej Británii.

Svedkyňa L. M. (dcéra navrhovateľa) vo svojich vyjadreniach udávala, že otec žiada o vrátenie polovice
bytu od dcéry P., teda jej nevlastnej sestry. Ona pri podpísaní zmluvy nebola, všetko jej hovoril otec,
nakoľko mali svoju rodinu a on žil s druhou ženou. V tom čase asi len raz bola u nich v byte, keď otcovi
prišlo zle. Liečbu, ktorú mu poskytovala jeho druhá žena, ktorá brala na neho opatrovateľské a jediná
mu vedela pichať inzulín a dávkovať lieky, nebolo mu to dávané tak, ako by mu to mala dávať. Má za

to, že starostlivosť otcovi jeho žena neposkytovala takú akú by mala. S otcovou druhou ženou spoločne
nekomunikovali a začali komunikovať až vtedy, keď v januári 2010 privolala k nej záchranku, keď jej
volal otec a odvtedy k otcovi chodí pravidelne. Chodí každý deň, robí mu raňajky, obed má vybavený
cez mestský úrad, pripravuje lieky, podáva mu inzulín a chodí s nim po všetkých vyšetreniach, teda
vlastne, čo sa týka jeho domácnosti - pranie, upratovanie. Upratovačka tam nechodila žiadna možno tri
roky vôbec a myslí si že teraz sa vystriedali dve, asi ju našla P., ale ani táto služba nie je adekvátna,

tomu čo otec potrebuje. Nemôže mu opatrovanie poskytovať iná osoba, lebo on potrebuje opatrovanie
aj vozenie, aj opatrovanie v noci, keď treba. Sama odporkyňa jej povedala do telefónu, že ona s ním
nebude bývať a nebude sa oňho starať a jej povedala, aby sa o neho nestarala. Myslí si, že už dva roky
tam odporkyňa nebola a keď príde v tom byte sa zdržiava minimálne.

Z darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena uzavretej dňa 10.12.2009 súd zistil, že darujúci
navrhovateľ spolu s manželkou a obdarovaná odporkyňa uzatvorili darovaciu zmluvu, ktorou darujúci
ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti a to bytu č. 7 na prvom poschodí vo vchode č. 18 bytového
domuvŽiline,súp.č.XXXXdarovalipredmetnúnehnuteľnosťsvojejdcéreaobdarovanánazákladetejto
darovacej zmluvy zriadila v prospech darcov vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania

celého bytu ako aj príslušenstva a vybavenia bytu. Zmluva bola účastníkmi prečítaná, na znak ich
súhlasu ju vlastnoručne podpísali a prehlásili, že bola spísaná bez nátlaku, nie v tiesni, ani za nápadne
nevýhodných podmienok. Pravosť podpisu darcu (navrhovateľa) úradne overená.

Z výpisu z listu vlastníctva č. 5720 pre katastrálne územie K. súd zistil, že v obytnom dome súp. č. XXXX

na parcele č. XXXX je k bytu č. 7, vchod 18, 1.p. ako vlastník zapísaná odporkyňa, titul nadobudnutia
- darovacia zmluva so zriadením vecného bremena V-XXXXX/XX zo dňa 25.1.2010.

Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa
k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu
na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo len samotná jeho
nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno
kvalifikovať, ako hrubé porušenie dobrých mravov. Negatívne správanie sa obdarovaného k darcovi

alebo jeho rodine, ktoré treba posudzovať ako správanie sa v rozpore s dobrými mravmi sa musí
prejavovať objektívne, nestačí len subjektívny pocit a úsudok darcu.

Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods.

1 Občianskeho zákonníka).

Citované ustanovenie je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť
posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, ak tomu tak nie je,
požadovanú ochranu odoprieť.

Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy, podľa svojej úvahy a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáha vrátenia daru tvrdiac, že odporkyňa svojim správaním
tým, že neprejavuje o neho záujem, nestará sa o neho hrubo porušuje dobré mravy a darovaniu z jeho
strany došlo preto, že si myslel, že sa o nich na starobu postará. Odporkyňa v priebehu celého konaniatieto tvrdenia popierala, v rámci možnosti prejavuje o otca pravidelný záujem, usiluje sa mu pomáhať aj
finančne, je to však navrhovateľ, ktorý jej pomoc odmieta.

Súd v danej veci v zmysle podmienok uvedených v § 630 Občianskeho zákonníka posudzoval, či
nárok navrhovateľa na vrátenie daru je dôvodný, alebo či podmienky na vrátenie daru nie sú splnené
a vo vzťahu k takto uplatnenému nároku navrhovateľa vykonal dokazovanie. Pre úkon smerujúci k
vráteniu daru je nevyhnutné, aby darca uviedol celkom konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje

hrubé porušenie dobrých mravov voči nemu. Pojem dobrých mravov zákon bližšie nevymedzuje a
pri ich preskúmaní ide teda o individuálne posúdenie obsahu alebo účelu právneho úkonu podľa
konkrétnych okolností z hľadiska jeho rozporu so základnými, v spoločnosti všeobecne uznávanými a
platnými morálnymi normami. Dobré mravy sú vymedzené ako správanie obvyklé, poctivé a spravodlivé,
zodpovedajúce základným v spoločnosti prevládajúcim morálnym zásadám. K naplneniu skutkovej
podstaty pre vrátenie daru smeruje len také nevhodné konanie obdarovaného voči darcovi, ktoré

z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými
mravmi. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu taktiež nie je akékoľvek nevhodné správanie
obdarovaného, ale také chovanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno
kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že odporkyňa nadobudla sporný spoluvlastnícky podiel (1/2)
„ Darovacou zmluvou so zriadením vecného bremena“ uzavretou dňa 10.12.2009 (č.l.5 spisu). V článku
II. tejto zmluvy je uvedené, že darca navrhovateľ spolu s manželkou sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti a to bytu č. 7 na prvom poschodí , vchod č. 18 bytového domu v Žiline, ul. Gabajova,
súp. č. XXXX, vrátene jeho príslušenstva zapísaný na LV č. XXXX v k. ú. K. a darujúci darujú

uvedenú nehnuteľnosť svojej dcére P. (odporkyňa) a tá ju s vďakou prijíma. V článku VII. uvedenej
zmluvy sa obdarovaná zaviazala zriadiť v prospech darcov vecné bremeno spočívajúce v práve
doživotného užívania celého bytu, ako aj príslušenstva a vybavenia bytu. Zmluva bola účastníkmi
prečítaná, na znak ich súhlasu ju vlastnoručne podpísali a prehlásili, že bola spísaná bez nátlaku,
nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok. Pravosť podpisu darcu (navrhovateľa) úradne

overená. Vklad vlastníckeho práva predmetnej darovacej zmluvy bol povolený dňa 25.1.2010 pod č.
V XXXXX/XX. Súd vychádza zo záverov o platnosti právneho úkonu, ktorým odporkyňa nadobudla
sporné nehnuteľnosti a úkon, ktorým došlo k tomuto prevodu bola predmetná darovacia zmluva.
Právne vzťahy založené prevodom vlastníctva darovacou zmluvou zakladajú právny vzťah, ktorý má
právnu istotu, požíva právnu ochranu s tým, že záväznosť z tohto vyplývajúcu zmluvné strany na seba

zobrali sami a dobrovoľne. K narušeniu tohto vzťahu nemôže dôjsť zo svojvôle darcu. Navrhovateľ
návrh na vrátenie daru odôvodňoval neposkytovaním potrebnej pomoci zo strany odporkyne a svojou
nemajetnosťou a v týchto skutočnostiach navrhovateľ ako darca vidí hrubé porušenie dobrých mravov
voči nemu. Zo skutkových zistení vyplynulo, že predmetná darovacia zmluva zo dňa 10.12.2009 nebola
spojená so zaopatrovacou zmluvou, kedy by sa obdarovaný zaviazal poskytovať darcovi až do jeho

smrti zaopatrovanie tj. napríklad stravu, pranie, žehlenie bielizne, upratovanie, ošetrovanie, privolanie
lekárskej pomoci ako aj prípadný odvoz k lekárovi, ktoré plnenia nepochybne majú majetkovú hodnotu
a práve odporkyňou neposkytovanie potrebnej pomoci v chorobe a starobe navrhovateľ považuje za
dôvody hrubého porušovania dobrých mravov a dôvod na vrátenie daru. Súd konštatuje, že vymedzenie
obsahu práv a povinnosti vyplývajúcich z vecného bremena konkrétne určeného predmetnou darovacou

zmluvou uzavretom medzi účastníkmi konania, na základe ktorej vecné právo vzniklo, zodpovedá
právu navrhovateľa doživotného užívania celého bytu ako aj príslušenstva a vybavenia bytu; právo na
zaopatrovanie určitým vecným plnením od odporkyne z darovacej zmluvy nevyplýva. Bolo rozhodujúce
tiež zistenie, čiodporkyňa poskytuje navrhovateľovipotrebnú pomoc a či túto pomoc navrhovateľ prijíma.
Navrhovateľ v byte býva sám a podľa jeho vyjadrení sa o neho absolútne nestará, starostlivosť mu

poskytujú dcéry z prvého manželstva. Navrhovateľ je oprávnený užívať túto nehnuteľnosť na základe
dohodnutého vecného bremena a s prihliadnutím na rozsah a spôsob tohto užívania by mal znášať
i náklady spojené s bytom ako aj poskytovanými službami, pričom tieto náklady 166 eur mesačne
nepochybne uhrádza odporkyňa (platby priamo Bytterm čl. 45-50) a túto skutočnosť v priebehu
konania potvrdil navrhovateľ, hoci v návrhu udával že tieto hradí zo svojho dôchodku. V situácii, kedy

navrhovateľka dlhodobo žila v zahraničí a navrhovateľ s týmto vedomím jej daroval spolu s manželkou
nehnuteľnosť, pričom očakával, že sa o nich v starobe postará, musel byť vyrozumený s tým, že
pokiaľ odporkyňa pracuje v zahraničí potrebné „zaopatrenie“ nemôže spočívať v osobnej starostlivosti,
čo zrejme nezodpovedá predstavám navrhovateľa a táto skutočnosť nestačí, aby bola dôvodom navrátenie daru. Súd vzal do úvahy a hodnotil i samotné správanie sa navrhovateľa, ktorý odporkyňou
ponúkanú pomoc a to zabezpečenie domácej opatrovateľskej služby ako služby pri starostlivosti nielen
o navrhovateľa ale i domácnosť zásadne odmieta a pomoc odporkyňou takouto formou neprijíma.

Navrhovateľ prijíma iba plnenie formou upratovania v domácnosti inou osobou, ktorú zabezpečuje a
hradí odporkyňa. V danom prípade konanie (záujem) odporkyne zabezpečiť inou formou než osobnou
starostlivosť potrebné zaopatrenie svojho otca ťažko hodnotiť ako správanie v rozpore s dobrými
mravmi, keď sám navrhovateľ svojim konaním túto pomoc zásadne odmieta. Dôkazná povinnosť v
danom prípade zaťažovala navrhovateľa, ktorý musí nielen tvrdiť, ale i dokázať existenciu ním tvrdeného

hrubého porušovania dobrých mravov a v konaní nebol predložený žiaden relevantný dôkaz. Svedeckú
výpoveď dcéry navrhovateľa (L. M.) súd hodnotil ako značne neobjektívnu, ovplyvnenú vzájomnou
komunikáciou s navrhovateľom, nakoľko sa vyjadrovala len ku okolnostiam poskytovania starostlivosti
o otca výlučne z jej strany a negatívne hodnotila starostlivosť odporkyne. Ani z vyjadrení svedka
nevyplynulo, že by medzi účastníkmi konania dochádzalo k takým závažným incidentom, ktoré by
odôvodňovali požiadavku vrátenia daru, keď odmietavý postoj otca k poskytovaniu starostlivosti inou

osobou potvrdil i svedok.

Súd povyhodnotenívykonanéhodokazovaniadospelkzáveru,ženiejeprávnedôvodnénavrhovateľovi
priznať uplatňované právo podľa § 630 Občianskeho zákonníka na ním tvrdenom skutkovom základe,
nakoľko v konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti hrubého porušenia dobrých mravov v správaní

odporkyne voči navrhovateľovi, preto súd návrh navrhovateľa o vrátenie daru zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 veta pred bodkočiarkou, ak sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.
V citovanom ustanovení je zakotvené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem

upravujúcich náhradu trov konania. Použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na toho účastníka,
ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Sociálnu situáciu na strane navrhovateľa (poberateľ
starobného dôchodku) a rodinnoprávny vzťah účastníkov konania (rodič a dieťa) hodnotil súd ako dôvod
hodný osobitného zreteľa a dospel k záveru, že na druhej strane nepriznaním požadovaných trov
konania titulom právneho zastúpenia odporkyni nevznikne závažná majetková ani finančná ujma. Preto

súd rozhodol tak, že odporkyni právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.

65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).