Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/43/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214210391
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214210391.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Sidónie Sládečkovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1. C. E., nar. XX.XX.XXXX, 2. K.
E., nar. XX.XX.XXXX, obaja žalovaní bytom X. č. XXX/XX, o zaplatenie 88,68 eura s príslušenstvom, o

odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 10C/187/2014-82 zo dňa 23. septembra
2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému v 1. rade v zamietajúcom výroku,
ako aj vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči

žalovaným zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 88,68 eura s prísl. O trovách konania rozhodol
tak, že žalovaným náhradu trov konania nepriznáva. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 52 ods. 1
-4 , § 53 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.12.2007), § 2 písm. a) , b),
§ 3 ods. 1, § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnené
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov, §387 ods. 1, § 397 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 100 ods. 1, § 101, § 566 ods. 1, 2

Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka ( v znení účinnom od 01.05.2014, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho mal
za preukázané, že žalobu z dôvodu premlčania nároku žalobcu treba ako nedôvodnú zamietnuť. Za
preukázané považoval, že právny predchodca žalobcu (SLSP a.s.) a žalovaný v 1. rade uzatvorili dňa
11.5.2005 Zmluvou o splátkovom úvere č. 021098003 podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka,
na základe ktorej bol žalovanému v 1. rade poskytnutý úver vo výške 796,65 eura na pevnú ročnú

úrokovú sadzbu 17,30%, ktorý úver sa zaviazal žalovaný v 1 rade splácať po 22,17 eura mesačne k 10.
dňu v kalendárnom mesiaci, pričom dátum prvej bol 10.11.2005 a dátum poslednej 10.9.2010. Ročnú
percentuálnu mieru nákladov ú4častníci zmluvy dohodli vo výške 10,34%, poplatok za správu úveru
v mesačnej výške 50,-Sk (1,66 eur). Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy boli aj VOP banky účinné od
1.8.2002. Rovnako mal za preukázané , že dňa 24.3.2011 Slovenská sporiteľňa a.s. ako postupca a
žalobca ako postupník uzatvorili Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0568/2011/CE, ktorou SLSP, a.s.

postúpila žalobcovi medzi inými aj pohľadávku voči žalovanému v 1. rade, ktorá ku dňu predstavovala
sumu 1.456,94 eura, pozostávajúcej z istiny 1.158,88 eura, riadneho úroku 108,59 eura a úroku z
omeškania 189,47 eura. Postúpenie pohľadávky s príslušenstvom postupca oznámil žalovanému v
1. rade listom zo dňa 12.4.2011. Uvedené skutočnosti žalovaným spochybnené neboli. Uviedol, že
predmetom konania sú splátky úveru splatné od 10.6.2010 do 10.9.2010 v počte 4 a celkovej výške
88,68 eura. Súd prvej inštancie predmetný právny vzťah posúdil ako spotrebiteľský , keďže zmluva

bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom a žalovaným v 1. rade ako
spotrebiteľom. Z uvedeného dôvodu sa súd prvej inštancie vo veci zaoberal otázkou premlčania nárokužalobcu, keďže súd je povinný prihliadnuť na premlčanie z úradnej povinnosti a dospel k záveru, že
nárok žalobcu je premlčaný. Súd dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uzavretej
medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade dňa 20.7.2012 nepovažoval za právne relevantný dôkaz, pretože

ide o vopred formulované tlačivo v ktorom hlavný dôraz je kladený na formu splatenia záväzku, podľa
splátkového kalendára. Dohoda síce obsahuje prehlásenie o tom, že osoby uvedené v bode 1.2 (alebo
1.3) vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch, ale žalovaná v 2. rade si
nemusela byť vedomá, že aké právne následky pre ňu má uznanie premlčaného právneho nároku podľa
§ 558 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu možno konštatovať, že sa jedná o nekalú obchodnú

praktiku,aktakvýraznúprávnuskutočnosť,atouznaniepremlčanéhozáväzku,sižalobca zakomponuje
do dohody o uzavretí splátkového kalendára týkajúceho sa predovšetkým splácania dlhu v mesačných
splátkach. V konaní žalobca neosvedčil skutočnosť, že k súhlasu s uznaním premlčaného záväzku a k
pristúpeniu k záväzku žalovaná v 2. rade pristúpila až po tom, čo jej bol
dostatočne objasnený inštitút uznania premlčaného záväzku. Za nedostatočné považoval skutočnosť,
že k podpísaniu dohody nebola donútená, ale treba preukázať, že si bola vedomá toho, že uznáva

premlčaný dlh. V danom prípade následky premlčaného dlhu v dohode nie sú uvedené. Za danej situácie
súd nemal za preukázanú skutočnosť zo strany žalobcu , že pri podpise Dohody o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní dlhu bola žalovaná v 2. rade poučená o následkoch uznania premlčaného dlhu, resp.
že o týchto následkoch premlčaného dlhu už vedela predtým. Navyše žalovaný v 1. rade k tejto dohode
ani nepristúpil ( tento právny úkon bol uzavretý jedine so žalovanou v 2. rade) ako osobou pristupujúcou

k záväzku). Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 5b Zákona č.
250/2007 Z.z. žalobu v celom rozsahu z dôvodu premlčania zamietol.

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie
vo vzťahu k žalovanému v 1. rade zmeniť a žalobe vyhovieť , resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, ako aj
nedostatočné zistenie skutkového stavu. Uviedol, že v danom prípade bola uzavretá zmluva o úvere
dňa 11.10.2005, ktorá je absolútny obchodnoprávnym vzťahom, a preto súd mal aplikovať ustanovenia
Obchodného zákonníka týkajúce sa premlčacej doby. Poukázal na to, že zmluva bola uzavretá dňa
11.10.2005 a v období do 31.12.2007 sa ustanovenia § 52 a nasl. Obchodného zákonníka vzťahovali

len na kúpnu zmluvu, , zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8 časti OZ, ako aj na zmluvu podľa §
55 OZ. V danom prípade zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku. Bolo preto potrebné
aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka a to bez ohľadu na povahu jej účastníkov. Svoje závery
oprel aj o rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 MCdo 9/2014 , 2 MCdo 3/2011, 6 MCdo 4/2012 ako
ajrozhodnutiaodvolacíchsúdov.Nesúhlasilsaplikáciouustanovenia§52ods.2OZtretiaveta,účinného

od 01.04.2015 , pretože v opačnom prípade by išlo o neodvolenú retroaktivitu právnych noriem.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo vzťahu k

žalovanému v 1. rade v zamietajúcom výtoku ako aj vo výroku o trovách konania podľa § 389 ods.
1 písm. c) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ako vyplýva z podaného
odvolania žalobca rozhodnutie súdu prvej inštancie napadol len vo vzťahu k žalovanému v 1. rade.
Voči zamietajúcemu rozhodnutiu vo vzťahu k žalovanej v 2. rade odvolanie nepodal, preto predmetom
odvolacieho konania je nárok žalobcu uplatnený vo vzťahu k žalovanému v 1. rade.

4. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol
dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
rozhodol dňa 23.09.2015, t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol
Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového

poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou voči žalovaným domáhal zaplatenia
spoločne a nerozdielne sumy 88,68 eura s prísl. a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že

právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) a žalovaný v 1. rade uzatvorili dňa 11.5.2005
Zmluvou o splátkovom úvere č. 021098003 podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka, na základe
ktorej bol žalovanému v 1 rade poskytnutý úver vo výške 796,65 eura na pevnú ročnú úrokovú
sadzbu 17,30%, ktorý úver sa zaviazal žalovaný v 1 rade splácať po 22,17 eura mesačne k 10.dňu v kalendárnom mesiaci, pričom dátum prvej bol 10.11.2005 a dátum poslednej 10.9.2010. Ročnú
percentuálnu mieru nákladov účastníci zmluvy dohodli vo výške 10,34%, poplatok za správu úveru v
mesačnej výške 50,-Sk (1,66 Eur). Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že dňa 08.07.2012 uzavrela žalovaná

v 2. rade ako osoba pristupujúca k záväzku podľa § 533 a nasl. OZ Dohodu o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku (č.l. 41 spisu), v rámci ktorej žalovaná v 2. rade uznala čo do právneho
dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, pričom dlžná suma pozostávala z istiny vo výške 1.158,88 eura,
nákladov za inkasné konanie vo výške 150eur a príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy (príslušenstvo
bude vypočítané pri vystavení splátkového kalendára, resp. po zaplatení istiny a nákladov). Okrem toho

sa dohodli, že žalovaná v 2. rade splatí svoj záväzok v mesačných splátkach (bez uvedenia výšky
splátky) a bez dátumu prvej splátky. Obsahom predmetného bodu bolo aj vyhlásenie, že žalovaná v
2. rade má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. V tejto dohode bol ako dlžník označený
žalovaný v 1. rade avšak jeho podpis na tejto dohode absentuje a dohoda bola podpísaná len žalovanou
v 2. rade a zástupcom žalobcu.

6. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka, ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

7. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

8. Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť
1. mája 2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na

nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával

9. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. mája 2014) ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

10. Odvolací súd po prepejadnaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval vo veci
ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúcich sa premlčania ako aj spotrebiteľských zmlúv, pričom
správne posúdil vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľský, keďže zmluvu o splátkovom úvere č.

021098003 uzatvoril právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný v 1. rade ako spotrebiteľ.
K námietke žalobcu ,že na daný vzťah nemožno aplikovať ust. § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho
zákonníka, odvolací súd dodáva, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
ako aj ustanovenie § 52 ods. 2 vetu tretia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,

aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne
predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia, to znamená, že od ich účinnosti sa
vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

11. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je možné zistiť, ktoré splátky súd prvej inštancie

posudzoval a považoval za premlčané. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí neuviedol, kedy začala
plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok a kedy táto mala uplynúť. Zo žalobného návrhu , čo
napokon konštatoval aj súd prvej inštancie vyplýva, že predmetom konania sú 4 splátky za obdobie
od 10.06.2010 do 10.09.2010 spolu vo výške 88,68 eura. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej
inštanciekonštatoval,ževšetkysplátky splatnédo10.05.2010súpremlčané.Opomenulvšak,žesplátky

úveru splatné do 10.05.2010 nie sú predmetom tohto konania. Vo vzťahu k žalovanému v1. rade a k
štyrom splátkam za obdobie od 10.06.2010 do 10.09.2010, ktoré súd predmetom tohto konania súd
prvej inštancie neuviedol žiadne dôvody.12. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1
písm. c) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia v dôsledku
nedostatku dôvodov alebo jeho nezrozumiteľnosti je vždy dôvodom na zrušenie takéhoto rozhodnutia.

Výrok rozhodnutia musí byť dostatočne odôvodnený a dôvody musia byť jasné a presvedčivé. Výrok,
ktorý nemá svoj obsah v odôvodnení, nemožno za taký považovať. Nedostatok tohto obsahu sa
môže prejaviť v nezrozumiteľnosti a tým aj nepreskúmateľnosti dôvodov, prípadne nedostatku dôvodov,
čo nedáva podklad pre výrok. Pritom nie je rozhodujúce, že výrok by bol pri správnom odôvodnení
správny. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením

základného práva strany sporu na spravodlivý proces a táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť
podaného odvolania.

13. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie bude opätovne vecou zaoberať, vo veci opätovne rozhodne,
pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodní tak, aby toto rozhodnutie spĺňalo náležitosti vyžadované ust.
§ 220 ods. 2 CSP. rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách celého konania vrátane tohto odvolacieho

konania (§396 ods. CSP).

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).