Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20Csp/27/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117202648
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3117202648.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o.,

IČO: 35 831 154, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom v
Bratislave, Mýtna 48, P.O.BOX 205 proti žalovanému F. M., nar. X.X.XXXX, trvale bytom F. XXX/X, S.,
štátnemu občanovi SR, o zaplatenie XXX,XX B. s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 159,05 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25
% ročne zo sumy 159,05 Eur od 20.4.2014 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 20 Eur,
zročných vždy do 20-teho dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku,
až do úplného vyrovnania dlhu, so stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 39,58%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca Consumer finance holding, a.s. žalobou podanou dňa XX.X.XXXX požiadal súd, aby
zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu XXX,XX Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X,XX% ročne
od XX.X.XXXX do zaplatenia. V žalobe uviedol, že poskytol žalovanému na základe zmluvy o pôžičke
ev. č. XXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX pôžičku v sume XXX,XX Eur na kúpu spotrebného tovaru. Pôžičku

sa žalovaný zaviazal veriteľovi splatiť v XX mesačných splátkach po 12,85 Eur. Žalovaný do podania
žaloby uhradil s akontáciou len sumu 134,60 Eur. Žalovaný svoj záväzok splácať pôžičku riadne a včas
porušil, preto žalobca listom zo dňa XX.X.XXXX vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok
s upozornením na možnosť zosplatnenia úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo žalobca
dňa XX.X.XXXX úver zosplatnil. Žalobca zmluvnú pokutu proti žalovanému neuplatňuje. Dlh žalovaný
dobrovoľne nesplnil, preto sa žalobca obrátil na súd.

2. V priebehu konania pôvodný žalobca postúpil pohľadávku proti žalovanému obchodnej spoločnosti
Intrum Justitia Slovakia s.r.o., a navrhol pripustiť zmenu účastníka na strane žalobcu, a preto súd
uznesením č.k. 20Csp 27/2017-29 zo dňa 24.7.2017 pripustil, aby do konania namiesto doterajšieho
žalobcu vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o..

3. Žalobca v podaní zo dňa XX.XX.XXXX trval na podanej žalobe v plnom rozsahu, pretože žalovaný
neuhradil žiadnu sumu dlhu od podania žaloby.

4. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.5. Súd vec prejednal podľa § 180 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“) v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorý neprítomnosť ospravedlnil, súhlasil s
rozhodnutím v jeho neprítomnosti.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením žaloby, zmluvy o pôžičke ev.
č. XXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX , všeobecných obchodných podmienok, listu zo dňa XX.X.XXXX
- predžalobnej upomienky, fotokópie doručenky od žalovaného, prehľadu splátok a úhrad ohľadom
zmluvy o pôžičke, podaní žalobcu zo dňa XX.X.XXXX, XX.XX.XXXX, návrhu na zmenu žalobcu zo dňa

XX.X.XXXX, prílohy č. X k rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok, oznámenia zo dňa XX.X.XXXX o
postúpení pohľadávky, poštového podacieho hárku, a zistil nasledujúci skutkový stav:

7. Dňa X.X.XXXX uzavrel Consumer finance holding, a.s., ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom
zmluvu o pôžičke ev. č. XXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške XXX,XX Eur
žalovanému na účel úhrady kúpnej ceny bielej techniky Q. Q. XXXX v sume XXX Eur, s tým, že žalovaný

sa zaviazal uhradiť predajcovi akontáciu v sume XX,XX B., a veriteľovi XX mesačných splátok pôžičky
po XX,XX B., teda celkovú čiastku vo výške XXX,XX Eur. V zmluve je uvedená ročná úroková sadzba
XX,XX%, ročná percentuálna miera nákladov (H.) vo výške XX,XX%, priemerná hodnota H. vo výške
XX,XX%, celkové náklady spotrebiteľa vo výške XX,XX Eur. V zmluve chýbajú údaje o výške, počte,
termínoch splátok istiny, úrokov, iných poplatkov a termín konečnej splatnosti je vymedzený: 8/2015.

Svojím podpisom potvrdil žalovaný prevzatie predmetného tovaru vrátane príslušenstva. Neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy o pôžičke sú zmluvné podmienky, opatrené podpisom zmluvných strán. Podľa bodu
6.1.zmluvnýchpodmienokjeklientpovinnýsplácaťriadneavčaspôžičkuatovpravidelnýchmesačných
splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, inak v sume uvedenej v zmluve a
v termíne podľa bodu 6.2. týchto podmienok. V zmysle bodu 6.2. zmluvných podmienok pokiaľ nie je

v splátkovom kalendári a/alebo v zmluve stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom
kalendárnom mesiaci. Podľa bodu 6.3. zmluvných podmienok prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac
po uzatvorení zmluvy, alebo po dni prevzatia tovaru v prípade ak klient súhlas s neskorším dodaním
tovaru. Podľa bodu 12.4. zmluvných podmienok spoločnosť má právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti
pôžičky v prípade , ak je klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace

a spoločnosť upozornila na uplatnenie tohto práva klienta 15 dní vopred. Podľa bodu 15.2. veta druhá
a tretia zmluvných podmienok oznámenia zasielané klientovi do vlastných rúk sa považujú za doručené
okamihom, kedy klient príslušné oznámenie obdrží, inak okamihom kedy klient príslušné oznámenie
odmietne prevziať, alebo sa príslušné oznámenie zasielané spoločnosťou na poslednú známu adresu
klienta vráti spoločnosti ako nedoručené, a to aj v prípade ak sa klient o zaslaní príslušného oznámenia

nedozvedel. Ostatné písomné zásielky sa považujú za doručené okamihom, kedy klient príslušnú
zásielku obdrží , inak piatym dňom, keď bola písomnosť podľa údajov spoločnosti daná na poštovú
prepravu na posledne známu adresu klienta. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné obchodné podmienky,
ktoré v čl. 1 obsahujú definície a výkladové pravidlá.

8. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad k zmluve o pôžičke súd zistil, že právny predchodca
žalobcu predpísal žalovanému akontáciu v sume XX,XX B., X mesačné splátky po XX,XX B. zročné od
XX.X.XXXX do XX.X.XXXX a dňa XX.X.XXXX splátku v sume XXX,XX B.. N. uhradil sumu akontácie
XX,XX B. dňa X.X.XXXX, a dňa XX.XX.XXXX sumu XX B. a dňa XX.XX.XXXX sumu XX,XX B..

9. F. upomienkou zo dňa XX.X.XXXX Consumer finance holding, a.s., vyzval žalovaného k úhrade
nesplatených splátok pôžičky v sume XX,XX Eur bezodkladne na označený účet s tým, že ak nebude
uhradená do X.X.XXXX, veriteľ bude oprávnený úver zosplatniť. Z fotokópie doručenky vyplýva, že
upomienka bola žalovanému doporučenou poštou odoslaná na adresu uvedenú v zmluve o pôžičke,
pričom matka žalovaného zásielku prevzala dňa X.X.XXXX.

10. Žalovaný na pojednávaní potvrdil, že si od spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. vzal pôžičku
na kúpu bielej techniky, tak ako to je uvedené v zmluve o pôžičke, ktorú predložil žalobca. Bielu techniku
žalovanýpoužívalpresvojuosobnúpotrebu.Pôžičkuprestalsplácaťzdôvodu,žesaocitolvnepriaznivej
finančnej situácii. Musel si požičiavať peniaze od nebankoviek. Je pravda, že veriteľovi titulom tejto

pôžičky uhradil takú sumu, ako uvádza v žalobe. Žiadal, aby mu súd umožnil dlh splácať v mesačných
splátkach po 20 Eur zročných vždy do 20-teho dňa v mesiaci. Je nemajetný, býva u rodičov, od januára
2017 je nezamestnaný. Nie je evidovaný na úrade práce. Dúfa, že sa už januári 2018 zamestná. Má aj
iné dlhy a to voči Slovak Telekom a.s. vo výške X.XXX,- B., voči spoločnosti F. I. X. a.s. titulom úveru vnesplatenej výške X.XXX,- B. a voči spoločnosti F. s.r.o. titulom úveru v neuhradenej výške XXX,- B.. S.
dlhy v súčasnej dobe nespláca, pretože mu to finančne nevychádza. Q. povinnosť nemá.

11. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu , najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy /ďalej
len „zákon č. 129/2010 Z.z.“/ Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f/, k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
písm. f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru,
písm. k/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 129/2010 Z.z. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y),

Podľa § 2 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia
predmetnej zmluvy Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov
svojej domácnosti.

Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 102/2014 Z.z. účinného od
1.5.2014 Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie

predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia
predmetnej zmluvy /ďalej len „Občiansky zákonník“/ Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopredvzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

12. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že medzi právnym predchodcom

žalobcu a žalovaným vznikol občianskoprávny vzťah zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej v zmysle §
657 Obchodného zákonníka. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu ako veriteľ poskytol
žalovanému ako dlžníkovi pôžičku v sume 223,30 Eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť veriteľovi spolu s
úrokmi, a to zaplatením 24 mesačných splátok po 12,85 Eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pôžičke
sú zmluvné podmienky a všeobecné obchodné podmienky.

13. Ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný obsah zmluvy a formulárových zmluvných
podmienokpredjejpodpisompodstatnýmspôsobomnemoholovplyvniť.Súdujezrozhodovacejčinnosti
známe, že právny predchodca žalobcu vzorový text zmluvy, všeobecných obchodných podmienok

používal vo viacerých prípadoch pri poskytovaní tovarov iným spotrebiteľom. Žalovanému poskytol
pôžičku veriteľ v rámci jeho podnikateľskej činnosti a žalovaný pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ,
čo je zrejmé aj z jeho označenia v zmluve menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho
preukazu, adresou trvalého pobytu a z toho, že z pôžičky zakúpil spotrebný tovar pre svoju potrebu.

Na uvedenú zmluvu sa vzťahuje aj zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože
právny predchodca žalobcu poskytol spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovanému bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
pričom opak žalobca netvrdil, a ani nepreukazoval. Spotrebiteľským úverom treba podľa § 1 ods. 2
Zákona č. 129/2010 Z.z. chápať dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti
žalovanému na základe predmetnej zmluvy o pôžičke, pretože pohľadávku so všetkými právami s ňou

spojenými preukázateľne nadobudol od pôvodného veriteľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 18.5.2017, čo bolo preukázané z prílohy č. 3 rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok ako aj z
oznámenia pôvodného veriteľa zo dňa 23.5.2017 o postúpení pohľadávky adresovaného žalovanému
poštou, ako vyplýva z podacieho hárku.

15. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere
v písomnej forme spĺňala prísne obsahové náležitosti. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere
súd zistil, že zmluva neobsahuje v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona č. 129/2010 Z.z. údaj
o termíne konečnej splatnosti úveru. V tomto smere súd považuje za nedostatočný údaj v zmluve
o termíne konečnej splatnosti vymedzený 8/2015. Zákon v citovanom ustanovení rozlišuje medzi

dobou trvania zmluvy a termínom konečnej splatnosti úveru, pričom obidve náležitosti musia byť v
zmluveuvedené.Zákonodarcapožiadavkunauvádzaniekonkrétnehodátumukonečnejsplatnostiúveru
zaviedol s cieľom zvyšovania informovanosti spotrebiteľov. Podľa názoru súdu je v zmysle citovaného
zákonného ustanovenia nevyhnutné, aby bol v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený osobitný údaj o
dátume /deň, mesiac, rok/, kedy je splatná posledná splátka, teda uvedenie termínu konečnej splatnosti

úveru. Nie je postačujúce pokiaľ sa termín splatnosti dá vyvodiť z iných ustanovení zmluvy. Povinnosť
uvádzať túto obligatórnu náležitosť zmluvy bola súdmi už viackrát judikovaná (napr. rozsudok Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 5Co 286/2014 zo dňa 27.5.2014, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
17Co/1201/2015 zo dňa 13.1.2016, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/1546/2014zo dňa 22.10.2015, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/457/2015 zo dňa 23.3.2016).
V zmluve absentujú aj údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
ktoré náležitosti musia byť v zmluve obsiahnuté podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010

Z.z.. V zmluve je uvedená celková výška mesačnej splátky a počet splátok, čo je nedostatočný údaj,
pretože nie je zrejmé, koľko z každej splátky sa započítava na istinu, koľko na úrok, koľko na poplatok.
Zákon jednoznačne vyžaduje, aby zmluva už v čase jej uzavretia mala predpísané náležitosti. Nutnosť
špecifikovať splátky takýmto spôsobom bola už viackrát súdmi judikovaná (napr. napr. v rozsudkoch
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo 19/2012 zo dňa 12.3.2013, sp. zn. 7Sžo/61/2015 zo dňa 28.6.2016,

rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 7Co/816/2014 zo dňa 21.1.2015, rozsudky Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 7Co 220/2014 zo dňa 27.11.2014, sp. zn. 19Co/66/2015 zo dňa 1.12.2015,
rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/523/2014 zo dňa 25.06.2014, rozsudky Krajského
súdu v Trenčíne sp. zn. 27Co/36/2017, 6Co/551/2016, 4Co/263/2015, rozsudok Krajského súdu v
Trnave zo dňa 30.3.2016, sp. zn. 23Co 263/2015, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
13Co/172/2016 zo dňa 24.5.2016). Súd sa k tejto ustálenej súdnej praxi prikláňa. Jednoznačné údaje

o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov uvedené priamo v zmluve majú
informovať dlžníka ešte pred podpisom zmluvy o budúcich platbách a spôsobe ich započítavania.

16. Súdu je známy rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 sp. zn. C-42/15 vo veci
Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Birovej, ktorým boli vykladané ustanovenia smernice Európskeho

parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS (ďalej len "Smernica"). Súdny dvor Európskej únie rozhodol tak, že
1. Článok 10 ods. 1 a 2 Smernice v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v
tom zmysle, že :- Zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky
náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom

trvalom nosiči,- nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej
strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne,
musí byť podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje
na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice.
2. Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby

zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky
tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.
3. Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o
úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme
amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto

ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto
povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.
4. Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti
uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov

a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť
rozsah svojho záväzku.
Súdny dvor Európskej únie nemá právomoc vykladať zákony členského štátu; toto oprávnenie má
súd členského štátu. V danom prípade je zrejmé, že povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere sú inak upravené v Smernici a inak v zákone č. 129/2010 Z.z.. V článku 10 ods. 2 písm. c/

Smernice je stanovené, že zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza dĺžku trvania zmluvy o
úvere, no podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí obsahovať nie len dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere ale aj termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru. Kým článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice stanovuje, že Zmluva
o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne

poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami úveru na účely splatenia, ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. stanovuje,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Pri tejto

rozdielnej úprave vnútroštátneho práva a Smernice súd skúmal, či do úvahy prichádza priamy účinok
smernice. Priama aplikácia smernice prichádza do úvahy len v sporoch, kde je odporcom členský
štát resp. akýkoľvek orgán konajúci v jeho mene, čo opakovane judikoval Súdny dvor európskej únie
(prípadyMarshall,C-152/84,FacciniDori,C-91/92aPfeiffer,C-397/01).Priamepoužitiesmernicejetedaneprípustné v tomto súdnom konaní, kde žalobcom je súkromná právnická osoba a žalovaným fyzická
osoba. Smernici nemožno priznať ani nepriamy účinok v podobe eurokonformného výkladu zákona,
teda interpretácie vnútroštátneho práva vo svetle znenia a účelu smernice. Cieľom eurokonformného

výkladu zákona je najmä vyplniť medzery vnútroštátneho právneho predpisu samotnými ustanoveniami
smernice. V posudzovanej veci možno za použitia jazykového, logického ale aj teleologického
výkladu dospieť iba k jednému záveru, a síce, že v zákone č. 129/2010 Z.z. náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere stanovené jednoznačne, a to rozdielne od ustanovení Smernice, nad rámec
Smernice. Zákonodarca sa teda od ustanovení smernice odchýlil, a zákon č. 129/2010 Z.z. schválil

v takom znení s cieľom zabezpečiť ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, čo vyplýva z
dôvodovej správy k tomuto zákonu. Ustanovenia § 9 ods. 2, § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. nadobudli
účinnosť 11.6.2010, a súdy už viac rokov konštantne judikovali, že v prípade absencie vymedzených
zákonných náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov.
Akýkoľvek eurokonformný výklad predmetných zákonných ustanovení by bol potom v priamom rozpore
so zákonom, nahrádzal by výslovné znenie zákona, čo je neprípustné, pretože by sa jednalo o výklad

contra legem. Takýto výklad by bol zároveň v rozpore aj s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších
súdnych autorít a výrazne by narušil princíp právnej istoty vyjadrený v čl. 2 ods. 1, 2 CSP. Aj súdny dvor
spresnil, že zásada eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva má určité obmedzenia. Povinnosť
vnútroštátneho súdu prihliadať na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení
vnútroštátneho práva je teda obmedzená všeobecnými zásadami práva a nemôže slúžiť ako základ na

výklad vnútroštátneho práva contra legem (rozsudky z 15. apríla 2008, Impact, C- 268/06, Zb.s. I-2483,
bod 100, a Dominguez). Z týchto dôvodov už Krajský súd v Trenčíne v rozsudku č.k. 5Co/92/2017-63 zo
dňa 20.9.2017 tiež uzavrel, že napriek rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 sp. zn.
C-42/15, po konštatovaní neprípustnosti priameho účinku Smernice v spore medzi jednotlivcami a aj po
zohľadnení eurokonformného výkladu, súd nemôže tolerovať absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, ktoré predpisuje zákon č. 129/2010 Z.z. a z toho dôvodu je treba považovať
úver za bezúročný a bez poplatkov.

17. Dodávateľ, ktorý pripravuje text zmlúv, je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a
zodpovedá za to, že spotrebiteľská zmluva obsahuje zákonom stanovené obligatórne náležitosti, ktoré

sú významné pre orientáciu a rozhodovanie spotrebiteľa pri posúdení výhodnosti úveru. Ustanovenie
§ 11 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 129/2010 Z.z. sankcionuje absenciu týchto náležitostí v zmluve tak, že
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

18. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 102/2014 Z.z.

účinného od 1.5.2014, bol súd povinný prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na
oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania a to aj vtedy, ak by bolo
potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Vzhľadom na text citovaného ustanovenia je
za použitia gramatického výkladu zrejmé, že ide o právnu normu procesnej povahy, ktorá neobsahuje
prechodné ustanovenia a keďže bola účinná v čase rozhodovania súdu v tejto veci, súd ju musel použiť.

Účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných
dobách uplatnili svoje práva na súde a zároveň zabrániť stavu právnej neistoty na strane povinných
osôb, ktoré by v prípade neexistencie inštitútu premlčania boli nútené splniť si svoje povinnosti aj
po časovo neprimeranej dobe. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa peňažného plnenia domáha na
základe zmluvy o pôžičke, ktorá je ako zmluvný typ upravená v Občianskom zákonníku a zároveň

je spotrebiteľskou zmluvou, premlčanie bolo posúdené podľa ustanovení Občianskeho zákonníka,
upravujúcich premlčanie práva. Akékoľvek ustanovenia zmluvných podmienok, v zmysle ktorých sa
zmluva o pôžičke a vzťahy na základe nej vzniknuté majú riadiť Obchodným zákonníkom je absolútne
neplatné pre rozpor s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na premlčanie nároku z typicky
občianskoprávneho vzťahu sa má vzťahovať Občiansky zákonník ako základný kódex súkromného

práva, ktorý má vlastnú úpravu premlčania, a tá je pre spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany
výhodnejšia než ustanovenia o premlčaní obsiahnuté v Obchodnom zákonníku. Podľa § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Súd potom zastáva názor, že

vzhľadomnaúčelinštitútupremlčaniadlhšiapremlčaciadobavzmysleObchodnéhozákonníka/4ročná/
zhoršuje postavenie spotrebiteľa v pozícii dlžníka, pretože predlžuje stav právnej neistoty spotrebiteľa,
keď podľa Občianskeho zákonníka je premlčacia doba na uplatnenie nesplatenej pôžičky kratšia, a to
3 ročná.19. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že 24 splátok pôžičky bolo splatných vždy do 20. dňa v
príslušnomkalendárnommesiaciaprvásplátkabolasplatnávmesiacinasledujúcompouzavretízmluvy.

Keďže zmluva bola uzavretá X.X.XXXX, zročnosť prvej splátky nastala XX.X.XXXX. V danom prípade z
listín vyplynulo, že zmluva bola predčasne ukončená, a to vyhlásením okamžitej splatnosti úveru ku dňu
XX.X.XXXX podľa bodu XX.X. zmluvných podmienok zmluvy o pôžičke zo strany právneho predchodcu
žalobcu, čo nespochybňoval žalovaný. Z prehľadu splátok vyplynulo, že žalovaný bol v tom čase v
omeškaní s úhradou splátok pôžičky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, čo nerozporoval ani žalovaný.

Predtým právny predchodca žalobcu žalovanému zaslal písomnú výzvu zo dňa 26.2.2014 na úhradu
omeškaných splátok úveru s upozornením na možnosť zosplatniť celý úver. Na premlčanie je potrebné
použiť podľa § 101 Občianskeho zákonníka trojročnú premlčaciu dobu, ktorá plynie odo dňa, keď sa
právo mohlo vykonať po prvý raz. Zmena v osobe veriteľa nemá podľa § 111 Občianskeho zákonníka
vplyv na plynutie premlčacej doby. Jednotlivé splátky zročné do zosplatnenia úveru sa potom premlčujú
vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá plynie osobitne odo dňa zročnosti každej zo splátok a

zvyšné splátky, ktoré mali pôvodne neskorší dátum zročnosti sa stávajú zročnými deň po zosplatnení
pôžičky.

20. Žaloba bola na tunajšom súde podaná dňa XX.X.XXXX a preto vzhľadom na trojročnú premlčaciu
dobu premlčanie sa môže vzťahovať na splátky splatné pred XX.X.XXXX, t.j. na 5 splátky istiny pôžičky

poXX,XXB.zročnýchodXX.X.XXXXdoXX.X.XXXX,ktorémalibyťuhradenévcelkovejsumeXX,XXB..
Z predloženého splátkového kalendára bolo preukázané, že žalovaný v tomto období uhradil veriteľovi
splátky úveru spolu v sume XX,XX B., ktoré súd započítal na najskôr splatné splátky, t.j. 1. až 3. splátku
poXX,XXB.anačasťštvrtejsplátkysplatnejdňaXX.XX.XXXXvsumeX,XXB..Keďžezozmluvynebolo
zistiteľné, v akom rozsahu sa mali v rámci jednotlivých splátok započítavať úhrady na istinu a na úroky,

súd mal za to, že spravodlivé bude pokiaľ sa zakaždým celá splátka započíta na istinu úveru, pretože
úversapovažujezabezúročnýabezpoplatkov.Úhraduakontácievsume95,70Eurbolotrebazapočítať
nakúpnucenu,tedanienaistinuúveru.Trojročnápremlčaciadobaohľadomneuhradenejčasti4.splátky
splatnej 20.12.2013 v sume XX,XX B. začala plynúť XX.XX.XXXX a uplynula XX.XX.XXXX, ohľadom
5. splátky v sume XX,XX B. splatnej XX.X.XXXX začala plynúť XX.X.XXXX a uplynula XX.X.XXXX. J.

právo žalobcu je preto premlčané ohľadom týchto dvoch splátok spolu v sume XX,XX Eur. Premlčané
právo nie je možné podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznať. Právo na zaplatenie zvyšných
neuhradených splátok istiny pôžičky so splatnosťou od 20.2.2014, premlčané nie je, pretože trojročná
premlčacia doba ohľadom splátky zročnej 20.2.2014 (ktorá je najskôr splatná z týchto splátok) začala
plynúť od 21.2.2014 a uplynula by 21.2.2017, no právny predchodca žalobcu podal žalobu na súd dňa

10.2.2017, t.j. pred uplynutím premlčacej doby.

21. Keďže predmetný spotrebiteľský úver sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 129/2010 Z.z.
považujezabezúročnýabezpoplatkov,žalobcaodžalovanéhonemôžepožadovaťžiadenúrokažiadne
poplatky, ktoré boli v zmluve dojednané. Žalobca má nárok na vrátenie istiny pôžičky. Žalovanému boli

poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 223,30 Eur, pričom súd mal z predloženého prehľadu splátok
a úhrad preukázané, že žalovaný uhradil veriteľovi z tejto sumy pôžičky splátky v sume 38,90 Eur, a
preto dlh žalovaného po odpočítaní premlčacnej časti dlhu 25,35 Eur činí 159,05 Eur (poskytnutý úver
223,30 Eur - úhrady 38,90 Eur - premlčaná časť dlhu v sume 25,35 Eur).

22. Žalobca uplatnil proti žalovanému aj zákonnú sankciu úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho
po zosplatnení spotrebiteľského úveru, t.j. od 20.4.2014, kedy bol žalovaný v omeškaní so splnením
celého peňažného dlhu. Žalobca má právo požadovať od žalovaného úrok z omeškania podľa § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. K prvému dňu
omeškania žalovaného (20.4.2014) platila základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,25

%, a po pripočítaní 5 percentuálnych bodov výška úroku z omeškania predstavuje 5,25 % ročne. Preto
je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 159,05 Eur od
20.4.2014 do zaplatenia.

23. Súd výrokom I. zaviazal žalovaného, aby zaplatil žalobcovi nesplnený peňažný dlh v sume 159,05

Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 159,05 Eur od 20.4.2014 do zaplatenia a
výrokom II. vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.24. Podľa § 232 ods. 3 CSP súd povolil žalovanému na jeho žiadosť dlh splácať v mesačných splátkach
po 20 Eur za podmienok uvedených vo výroku rozsudku. Prihliadol na osobné, majetkové, príjmové
a výdavkové pomery žalovaného, ktorý je bez pravidelného príjmu, prácu by si mal nájsť podľa jeho

vyjadrenia v januári 2018, je nemajetný, býva u rodičov, má aj iné neuhradené splatné peňažné dlhy voči
iným veriteľom. Preto je zrejmé, že žalovaný nie je schopný uhradiť dlh jednorazovo a ani vo vyšších
mesačných splátkach. Za takéhoto splátkového kalendára bude istina dlhu vyrovnaná v 8 mesačných
splátkach, čo je primeraná doba na plnenie. Žalobca je obchodnou spoločnosť, ktorej predmetom
činnosti je aj poskytovanie úverov, a súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že skupuje pohľadávky

z úverov aj od iných veriteľov vo veľkom rozsahu, pričom zo spisu nevyplýva, žeby bol odkázaný na
splnenie dlhu v kratšej dobe.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

26. Súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 159,05 Eur, čo predstavuje 69,79% zo žalobou
uplatnenej sumy 227,90 Eur, a žaloba bola zamietnutá v časti o zaplatenie sumy 68,85 Eur, čo
predstavuje 30,21% zo žalobou uplatnenej sumy 227,90 Eur. Prevažne úspešnému žalobcovi vzniklo
právo na náhradu trov konania podľa ust. § 255 ods. 2 CSP v rozsahu 39,58% (69,79% - 30,21%). Preto

súd výrokom III. vyslovil, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
39,58%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt

dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie.