Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. september 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/65/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712213661
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8712213661.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu

JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 16.12.2014,
č. k. 3C/551/2012-51 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvej inštancie.

Sporným stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Kežmarok rozsudkom č. k. 3C/551/2012-51 návrh zamietol. Žalovanej náhradu trov
konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobami doručenými 27.09.2012 pod sp.
zn. 3C/258/2013, 3C/259/2013, 3C/260/2013, 3C/261/2013, 3C/262/2013, 3C/263/2013, 3C/264/2013,
3C/265/2013, 3C/266/2013, 3C/267/2013, 3C/268/2013, 3C/269/2013, sa žalobca domáhal náhrady
majetkovejškodyanemajetkovejujmy,titulomnesprávnehoúradnéhopostupuOkresnéhosúduPoprad.
Ten v exekučných veciach žalobcu ako oprávneného nerozhodol v zákonnej 15 dňovej lehote o udelenie
poverenia súdnemu exekútorovi, ako to vyplýva § 44 ods. 2 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z.,

že súd má po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia rozhodnúť do 15 od doručenia žiadosti o
udelenie poverenia súdnemu exekútorovi. V dôsledku nesprávneho úradného postupu žalobca žiada
majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu vo veci správy a vymáhania pohľadávky v
období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
a rozhodnutím o nej. Súčasne si uplatňuje nárok na nemajetkovú ujmu v peniazoch, pretože samotné
konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

v zákonom stanovenej lehote, a to bez zbytočných prieťahov nebude dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup vyplýva z
nesústredenej činnosti okresného súdu, ktorý mal za následok zbytočné prieťahy v súdnom konaní a
zásah do majetkových práv žalobcu. Za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy považuje sumu 55,32 eur
za každý mesiac omeškania, pričom takúto sumu požaduje paušálne. Žalobca podľa § 15 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z.z. (Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci), požiadal o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, na čo žalovaná pozitívne nereagovala.

2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe s návrhom nesúhlasila a žiadala ho zamietnuť. Žaloba je zmätočná,
pričom je jasný titul nároku na náhradu škody. Žalobca nevyužil inštitút predbežného prerokovania
nároku na náhradu škody a nepodal žalobu po uplynutí 6 mesačnej lehoty v zmysle zákona, ale skôr.Žalobu považuje za predčasnú. Zatiaľ nebolo konštatované vydanie nezákonného rozhodnutia, ktoré by
zakladalo nárok proti štátu na náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci pri výkone verejnej
moci. Ak neexistuje nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinná

súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou,
preto navrhuje žalobu zamietnuť.

3. Žalovaný poukazuje na to, že objektívne nie je možné dodržať v mnohých prípadoch 15 dňovú lehotu
na rozhodnutia o udelení či neudelení poverenia súdnemu exekútorovi. Nedodržanie zákonnej lehoty

automaticky neznamená prieťahy v súdnom konaní. Ešte nebola príslušným orgánom konštatovaná
nezákonnosť rozhodnutia. 15 dňová lehota podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa nevzťahuje
na vydanie rozhodnutia, keď súd zamieta žiadosť o udelenie poverenia. 15 dňová lehota sa má týkať
prípadov, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie. Nebolo ani konštatované príslušným orgánom,
že existuje prieťah v konaní, a to právoplatným rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva či na
základe ústavnej sťažnosti. Vznáša aj námietku premlčania uplatneného nároku.

4. V prípade dvanástich žalôb o náhradu škody Okresný súd spojil uznesením zo 17.10.2014 veci na
spoločné konanie pod jedinou sp. zn. 3C/551/2012.

5. Súd nárok žalobcu posudzoval podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci, že štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej
moci, a to: a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe alebo
nesprávnym úradným postupom. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom, pričom za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a zbytočné prieťahy v konaní. Podľa ods.
4 právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto
spôsobom spôsobená škoda. Takýto nárok podľa § 15 ods. 1 zákona je potrebné predbežne prerokovať

s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Podľa § 17 ods. 1 zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,
ak osobitný predpis neustanovuje inak.

6. Žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody spôsobenú tvrdeným nesprávnym úradným postupom
súdu tým, že Okresný súd Poprad nevydal poverenie na výkon exekúcie v 15 dňovej lehote od

doručenia návrhu. Žalobca nepreukázal, že Exekučný súd mal nesprávny úradný postup, resp. že bolo
porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. O takomto nároku nebolo vedené
konanie na Ústavnom súde, ani nebolo vydané rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva.
Súd je toho názoru, že nemožno všeobecné rozhodnutie vydané po zákonom stanovenej lehote
posudzovaťbezďalšiehoakonesprávnyúradnýpostupsúdu.Pretosúdžalobuakonedôvodnúzamietol.

Žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri preukázaní vzniku škody. Nepreukázal ani majetkovú škodu
pri tvrdených účelne vynaložených nákladoch spojených s činnosťou žalobcu pri vymáhaní pohľadávky.
Žalobca uplatnil majetkovú škodu predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov spojených
s činnosťou žalobcu, pričom žalobca nevyčíslil v jednotlivých prípadoch v každom spise konkrétnu
skutočnúškodu,ktorámuvznikla.Doloženýznaleckýpreukazujúcipodľažalobcuvýškuskutočnejškody,

je len formálnym vyčíslením paušálnej náhrady, nie vyčíslením konkrétnej škody, ako to predpokladá ust.
§ 420 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb.. Nie je preukázaná ani príčinná súvislosť medzi prípadným
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté
podľa § 142 ods. 1 O.s.p., kde neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania. Žalovaná si
náhradu trov konania neuplatnila.

7. Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie vtedajší právny zástupca žalobcu. Súd rozhodol o
merite veci na základe a s použitím inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2
zákona 514/2003 Z.z.. Nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej
skutočnosti a založenie zodpovednosti iného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa

stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a potom, čo už došlo k založeniu
zodpovednostného právneho vzťahu. Súd nevysvetlil prečo účastníkovi nevznikol stav právnej neistoty.
Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Zákonodarca vytvoril
legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignorovaltúto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času,
ktoré je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľným. Súdu
neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať

platné právo. Akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustnými súdnymi aktivizmami, na ktorých
nemožno založiť meritórne rozhodnutia. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za
prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy nekonajú, ak dĺžku konania ovplyvňujú mimoriadne faktory,
ako napríklad nárast ekonomickej trestnej činnosti, rozsah nevybavenej súdnej agendy atď.. Nedostatok
týchto opatrení nemôže byť daný za vinu žalobcovi. Žalobca ako dôkaz doložil znalecký posudok č. X/

XXXX vypracovaný J. Ú.A. N. F. Z. K.. Súd nevykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženým
znaleckým posudkom. Súd takisto nevyriešil otázku návrhu žalobcu na prerušenie konania. S poukazom
na vyššie uvedené navrhuje zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátiť na ďalšie konanie.

8. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

9. Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domohol preskúmania napadnutého
rozhodnutia (podľa § 380 ods. 1 CSP č. 160/2015 Z.z. odvolací súd je odvolacími dohodami viazaný),
pričom odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387
ods. 2 CSP). Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie ďalej uvádza:

10. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z. dáva povinnosť súdu skúmať žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora vykonaním exekúcie. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Zákon dáva súdom

z úradnej moci povinnosť skúmať žiadosť o udelenie poverenia a stanovuje limit - 15 dňovú lehotu
na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný poriadok ale neuvádza žiadnu lehotu na
vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia o vykonanie exekúcie. Ďalej žalobca
ako oprávnený viedol exekučné konanie na základe rozhodcovských rozsudkov v spotrebiteľských
zmluvách,kdeexekučnésúdykonštatujú,žedojednanierozhodcovskejdoložkyvspotrebiteľskejzmluve

je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný. Táto neprijateľná zmluvná podmienka
podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatnou. Preto súdy zamietali žiadosť súdnych
exekútorov o udelenie poverenia.

11. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku stanovuje 15 dňovú lehotu na udelenie poverenia, ale táto lehota

nie je stanovená pre prípady, kedy súd nevyhovie návrhu na udelenie poverenia vykonaním exekúcie, aj
keď sa žalobca domnieva, že aj v takomto prípade by mala platiť 15 dňová lehota na vydanie rozhodnutia
o zamietnutí návrhu na udelenie poverenia súdnemu exekútorovi. Ak z exekučného poriadku nevyplýva
táto povinnosť na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti na udelenie poverenia s konkrétnou lehotou,
potom ani nemôže dôjsť k porušeniu práva žalobcu na vydanie rozhodnutia - urobenie úkonu v zákonom

stanovenej lehote. Nie je možné konštatovať nesprávny úradný postup podľa § 9 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z.z..

12. Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom len v prípadoch, keď takýto
nesprávny úradný postup sa preukáže. Ak Exekučný poriadok nedáva lehotu na vydanie rozhodnutia o

neudelení poverenia súdnemu exekútorovi, nemôže sa žalobca domáhať náhrady škody za nedodržanie
neexistujúcej zákonnej lehoty, keďže nedošlo k porušeniu právnej povinnosti súdom. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie je správny, pokiaľ nárok ako nedôvodný zamietol.

13. Žalobca v konaní uplatnil právo na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, pričom ide o istinu s

príslušenstvom, ktorá už nemôže viac byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu. Sám
žalobca je príčinou toho, že v exekučnom konaní sa nemôže domôcť svojho nároku, pretože uzavrel
neplatnú rozhodcovskú zmluvu s dlžníkmi ako povinnými. Keď Exekučný súd skonštatoval neplatné
rozhodcovské rozsudky a doložky a konštatoval nedostatok právomoci rozhodcu rozhodovať nároku
žalobcu ako oprávneného, tak takáto chyba oprávneného nemôže byť na ťarchu exekučného súdu, ktorý

urobil svoju zákonnú povinnosť a preskúmaval súlad titulu so zákonom. Rozhodnutie Okresného súdu
je správne, keď návrh žalobcu na náhradu škody zamietol.14. Pokiaľ ide o majetkovú ujmu z rozhodnutí rozhodcov bez platnej rozhodcovskej zmluvy, takéto
rozhodnutia nemôžu byť základom nároku o náhradu škody ani nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods.
2 zákona č. 514/2003 Z.z.. Ak sa vytýka súdu, že nevychádza zo znaleckého posudku č. 01/2014,

tak tento znalecký posudok je bezvýznamný vzhľadom na právne hodnotenie, že Exekučný poriadok
nemá stanovenú 15 dňovú lehotu na vydanie rozhodnutia o neudelení poverenia súdnemu exekútorovi.
Žalobca poukazuje na stratu dôvery v právo a spravodlivosť a z toho dôvodu vymáha nemajetkovú
ujmu, tak žalobca neosvedčil nárok na nemajetkovú ujmu, keďže práva žalobcu ako oprávneného
v exekučnom konaní boli spochybnené z dôvodov neexistujúceho právoplatného a vykonateľného

rozhodcovskéhorozsudkuvydanéhorozhodcomsplatnourozhodcovskouzmluvou.Sámžalobcazavinil
neúspech v exekučnom konaní.

15. Žalobca upozorňuje na to, že súdne konanie nebolo prerušené, pretože bola podaná ústavná
sťažnosť. Táto námietka sa objavila až v odvolacom konaní, pričom samotný návrh na prerušenie
konania vo veci samej podaný nebol. Preto sa ani okresný či odvolací súd návrhom na prerušenie

konania nemohol zaoberať.

16. Čo sa týka konkrétnej náhrady škody, tak žalobca v znaleckom posudku vyčíslil paušálne náhrady
bez toho, aby konkrétne v tom ktorom prípade vyčíslil výšku náhrady škody v jednotlivých prípadoch,
ktoré boli predmetom žaloby proti štátu. Paušálny výpočet náhrady nezodpovedá požiadavke presného

vyčíslenia nároku na náhradu škody v jednotlivých prípadoch. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je
správne aj v tejto časti, pokiaľ sa vytýka žalobcovi, že neuniesol dôkazné bremeno pri presnom vyčíslení
nárokunanáhraduškodyvjednotlivýchprípadoch.Niejeanipreukázanýďalšíatribútnárokunanáhradu
škody, a to príčinná súvislosť medzi výškou škody a prípadným nesprávnym úradným postupom.
Neexistuje žiadne rozhodnutie Ústavného súdu či predsedu súdu o prieťahu v súdnom konaní,

potom neexistuje ani materiálny predpoklad uplatnenia nároku na náhradu škody pre konštatovanie
nesprávneho úradného postupu súdu príslušným orgánom. Pre nesplnenie predpokladaného nároku na
náhradu škody, nie je možné žalobe vyhovieť. Krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správny, pokiaľ nárok žalobcu je zamietnutý v celom rozsahu.

17. Krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania. V čase
rozhodovania Okresného súdu platil občiansky súdny poriadok, ktorý v § 142 ods. 1 OSP rieši otázku
nároku účastníka na náhradu trov konania. Keďže žalobca nebol úspešný v konaní, nepatrí mu nárok na
náhradu trov konania. Žalovaný v konaní nárok na náhradu trov konania neuplatnil, preto Okresný súd
správne rozhodol, ak žalovanej strane nepriznal nárok na náhradu trov konania. O trovách odvolacieho

konania bolo rozhodnuté podľa § 396 v spojení s § 255 CSP, kde neúspešný žalobca nemá právo na
náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli, preto odvolací súd
sporovým stranám nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).