Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. október 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/814/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214208336
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214208336.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.GabrielyBriškovejačlenovsenátu
JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v spore žalobkyne: Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany,
Teplická7434/147,IČO:36234176,zastúpenej:AdvokátskakanceláriaGOLIAŠOVÁGABRIELA,s.r.o.,
Trenčín, 1. mája 173/11, IČO: 47 234 679, proti žalovanému: Y. H., nar. XX. H. XXXX, bytom Y. H., K.
XXX/X, o 665,39 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská

Streda z 12. februára 2015 č. k. 7C/181/2014-38 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie sumy 665,39 eur, úroku z
omeškania 98,10 eur, úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 665,39 eur od 18. apríla

2014 do zaplatenia. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením
§ 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 5, § 879 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších
predpisov), § 1 ods. 1, § 2 písm. a/, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2 písm. g/ ZoSÚ (zákon č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), § 115a ods. 1, 2, § 200ea ods. 1 O. s. p. (Občiansky
súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016). Vecne zdôvodnil

naplnením definičných znakov v spotrebiteľskej zmluvy uzavretej účastníkmi konania dňa 24. augusta
2009, na základe ktorej žalobkyňa poskytla žalovanému (úverovou zmluvou č. 3908054117) úver vo
výške 1.000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať mesačnými splátkami 35,07 eur v počte splátok 60.
Žalobkyňa v čase uzavretia zmluvy bola dodávateľ, ktorý má v predmete svojej činnosti poskytovanie
spotrebiteľských úverov. Na rozdiel od nej žalovaný nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Súd prvej inštancie bez ďalšieho konštatoval, že žalovaný bol povinný

vrátiť žalobkyni len sumu 1.000 eur (výška poskytnutého úveru) a z dôvodu, že zaplatil žalobcovi sumu
1.138,83eur,uhradilviacakomal.Žalobupretosúdprvejinštanciezamietol.Rozhodnutieonáhradetrov
konania odôvodnil poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p., keďže žalovanému trovy nevznikli,
nebola mu ich náhrada priznaná.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa navrhujúc jeho zmenu vyhovením žalobe v

plnom rozsahu. Odvolanie odôvodnila nesprávnymi skutkovými zisteniami, ku ktorým dospel súd prvej
inštancie, pričom jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie. Súd prvej inštancie nesprávne právne
vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav, čím odňal žalobkyni možnosť konať pred súdom. Predmetná zmluva obsahovala údaj o RPMN
(ročnej percentuálnej miere nákladov), a to na lícnej strane zmluvy v rubrike 38 vo výške 33,20%.

Nie je preto zrejmé, z akého hľadiska súd prvej inštancie vyhodnotil, že úverová zmluva tento údaj
neobsahuje. Údaj bol vypočítaný v súlade so zákonom a v zmluve bol vyjadrený jasne a presne.Žalobkyňa namietala aj absenciu riadneho odôvodnenia napadnutého súdneho rozhodnutia, keďže
právo na riadne odôvodnenie patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania. Judikatúra
Európskeho súdu pre ľudské práva síce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj bezvýznamný,

bola daná odpoveď. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument. Ustálená judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„ÚS SR“) zdôrazňuje povinnosť všeobecného súdu uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody,
na ktorých svoje rozhodnutie založil, týkajúce sa tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (sp.
zn. III. ÚS 328/05, III. ÚS 116/06, III. ÚS 107/07). Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť

základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR vyžaduje, aby súd jasným, právne
korektným a zrozumiteľným spôsobom sa vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,
ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (sp. zn. IV. ÚS 14/07). Pokiaľ
všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie všeobecného
súdu považovať za arbitrárne, teda rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských

právach (sp. zn. I. ÚS 265/05). Rozhodnutie súdu musí byť pritom konzistentné a jeho argumenty musia
podporiť príslušný záver. Súčasne musí súd dbať na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako
ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú, ale aj laickú verejnosť
prijateľné, racionálne a v neposlednom rade i spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07,
I. ÚS 402/08). Nedodržanie uvedených požiadaviek má za následok zrušenie súdneho rozhodnutia ÚS

SR, z dôvodu porušenia práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého súčasťou je aj právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
Úvahy súdu o skutkových, ale aj právnych záveroch musia byť riadne a zrozumiteľne odôvodnené, aby
nevznikali pochybnosti o zákonnosti rozhodnutia, najmä zo strany účastníkov konania, ktorým je takéto
rozhodnutie určené (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 MCdo 7/2009).

Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému

je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom
stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa s podanou žalobou predložila súdu prvej inštancie zmluvu o
úverez24.augusta2009č.3908054117,spolusúverovýmipodmienkami,nazákladektorejsažalovaný

zaviazal zaplatiť úver vo výške 2.104,20 eur (60 splátok x 35,07 eur). Hoci súd prvej inštancie, v súlade
s predloženým listinným dôkazom (zmluvou o úvere) konštatoval, že suma 1.000 eur mala slúžiť na
poskytnutie spotrebiteľského úveru, bez konkretizovania akéhokoľvek dôvodu nesprávne vyhodnotil, že
iba túto čiastku (1.000 eur) bol žalovaný povinný vrátiť žalobkyni.

Argumentácia žalobkyne v odvolaní o nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu
prvej inštancie bola preto dôvodná. Záver súdu prvej inštancie o dlžnej sume žalovaného voči žalobkyni
len vo výške 1.000 eur nemal oporu vo vykonanom dokazovaní a nebol žiadnym spôsobom zdôvodnený
(napr. zákonnou sankciou kvalifikujúcou úver ako bezúročný a bez poplatkov).

Suma 1.000 eur predstavovala výšku peňažného plnenia poskytnutého žalobkyňou žalovanému, nie
však výšku zmluvne prevzatého záväzku žalovaným. V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie
označil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. g/ ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ku
ktorému uviedol obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorou je RPMN, s následnou
sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v prípade jej absencie. Aplikácia tohto ustanovenia na

preukázaný skutkový stav už v odôvodnení rozhodnutia obsiahnutá nie je. Zo zmluvy o úvere uzavretej
medzi účastníkmi konania však vyplýva, že predmetná zmluva o úvere údaj o RPMN obsahovala (33,2
%). Naviac citácia dotknutej právnej vety v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy nebola správna.Rozhodnutie súdu prvej inštancie tak postráda akýkoľvek argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací
súd preskúmať.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach
(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.
Vyjadruje to aj znenie § 157 ods. 2 O. s. p. (účinného do 30. júna 2016), podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku mal uviesť súd podstatný obsah prednesov, stručne a výstižne vyložiť, ktoré skutočnosti
mal preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal aj ďalšie dôkazy a posúdiť zistený skutkový stav podľa
príslušných ustanovení, ktoré použil. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Iba takéto rozhodnutie je preskúmateľné a účastníkom umožňuje

poznať postup súdu. Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného
súdu Slovenskej republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný,
zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby účastník konania nemusel hľadať odpoveď na nastolenú
problematiku v rovine dohadov. Súdy musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas
konania najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom

vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a
právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd vo svojej argumentácií obsiahnutej v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho zámery boli zrozumiteľné,
spravodlivé a presvedčivé. Súdy pritom musia súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti
tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O. s. p.,

obdobne napr. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Za arbitrárny,
resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo
všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 154/2005 z 28. februára 2006).

Ak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo súd nepovažoval za dôvodnú
právnu argumentáciu účastníka konania v žalobe (ako je tomu aj v danom prípade) a prečo žalobné
námietky účastníka považuje za mylné alebo nesprávne, je nutné pokladať takéto rozhodnutie za
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože súd, ktorý sa vysporiadava s argumentáciou
účastníka ju nemôže odmietnuť len pre nesprávnosť, ale musí tiež uviesť, v čom konkrétne táto

nesprávnosť spočíva (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 2 Afs 24/2005). Splnenie
povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva Georgiadis v. Grécko, z roku 1997), pričom stačí, aby súd reagoval
na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho konania považované za rozhodujúce (napr.
rozhodnutie Ruiz Torija v. Španielsko, rozsudok z roku 1994, Kraska v. Švajčiarsko z 29. apríla 1993,

seria A č. 254-B, s. 49).

Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č.1/2016), podľa ktorého nepreskúmateľnosť
rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne ak písomné vyhotovenie rozhodnutia

neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť,
ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti konať pred
súdom).

Nemožno prehliadnuť ani mieru (intenzitu) nepreskúmateľnosti a do akej táto vada poškodí účastníka

konania na jeho ústavných právach, pričom intenzitu tejto vady je potrebné posudzovať s prihliadnutím
na okolnosti konkrétneho prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo
163/2015 zo 17. marca 2016).Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedá
vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa
vodôvodnenísvojhorozhodnutianáležitenezaoberalzmluvouoúvere,atotakzhľadiskajejobsahových

náležitostí,akoajvzhľadomnadotknutéprávnenormynaochranuspotrebiteľa(napriektomu,žezmluvu
o úvere označil za zmluvu spotrebiteľskú).

Uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie mali za následok, že napádané
rozhodnutie nespĺňalo požiadavky obsiahnuté v ustanovení § 157 ods. 2 O. s. p. (účinného do 30.

júna 2016), na riadne odôvodnenie rozsudku. Jedná sa o procesné pochybenie, v dôsledku ktorého
došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces a súčasne k odňatiu jej možnosti konať
pred súdom (písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných
pre rozhodnutie súdu). Úplná absencia odôvodnenia preukázaného skutkového stavu má povahu tzv.
základných vád, ktoré judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva akceptuje ako dôvod pre zrušenie aj
právoplatných rozhodnutí za účelom nápravy týchto vád, pričom za nedostatok zásadného vysvetlenia

dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu treba považovať predovšetkým úplnú absenciu dôvodov
vysvetľujúcich právny záver súdu v otázke, od riešenia ktorej bola závislá opodstatnenosť uplatneného
nároku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. februára 2016 sp. zn. 6MCdo 5/2014.

Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodu,

že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane (žalobkyni), aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok
nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom (chýbal argumentačný základ, ktorý by mohol
odvolací súd preskúmať vo vzťahu k uplatňovanému nároku žalobkyne).

Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, na základe vykonaného dokazovania,
náležite vyhodnotiť dôkazy a to jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti tak, aby právne závery ku
ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní. Nárok žalobkyne preskúma z hľadiska okruhu
rozhodujúcich skutočností určovaných relevantnými hypotézami hmotnoprávnych noriem, ktorými sú
predovšetkým ZoSÚ a O. z.. Pri posudzovaní obsahových náležitostí predmetnej zmluvy bude pritom

dôsledne vychádzať zo správneho znenia právnej normy, účinného v čase uzavretia zmluvy.

Pripísomnomvyhotovení súdnehorozhodnutiabudesúdprvejinštancie, vintenciáchvyššieuvedeného
právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 CSP a preskúmateľným
spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol.

Bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré
považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a s akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu
riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie
spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami účastníkov. Odôvodnenie

rozhodnutia súdu prvej inštancie sa má vzťahovať aj na príslušenstvo uplatňovanej pohľadávky.

Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy
a stranám konania, vrátane žalobkyne, musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby
riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr.

sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ <. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.