Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. január 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4218200072
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Melišek
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4218200072.1

Uznesenie

Okresný súd Komárno v spore žalobcu: Y. N., U.. X.X.XXXX, R. U., U. E. XXXX/X, právne zastúpená:
Mgr. Igor Šumichrast, advokát, AK Bratislava, Ondavská 7, proti žalovanému: G. N., U.. XX.XX.XXXX,
R. U., U. E. XXXX/X, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému uložil povinnosť nevstupovať do rodinného domu so súp.
č. M., postavenému na parcele reg. Reg. C, parc. č. XX/X- druh parcely: zastavané plochy a nádvoria

o výmere 171 m2, evidovaným pre okres: L., obec: U., L.. Ú..: U. U. M. Č.. XXXX Okresným úradom
L.Á.A. - katastrá1ny odbor.

2. Návrh odôvodnil žalobca tým, že postupne sa život so žalovaným začal zhoršovať. Správanie
žalovaného postupne prerástlo do sústavného podráždenia, podozrievania a bezdôvodnej žiarlivosti,
z ktorého dôvodu podala návrh na rozvod, ktorý je vedený na Okresnom súde Komárno pod sp.zn.

12Pc/43/2017, pričom od daného okamihu sa agresivita žalovaného zvýšila. Ďalej v podaní uviedol, že
voči žalovanému bolo podané trestné oznámenie, nakoľko dňa 31.10.2017 sa mal žalobkyni vyhrážať
usmrtením a spôsobiť jej poranenia, ktoré si vyžiadali ošetrenie lekára.

3. Návrh ďalej odôvodnila tým, že voči žalovanému bolo začaté trestné stíhanie a následne mu bolo
vznesené obvinenie z prečinu nebezpečného vyhrážania. Uznesením 4Tp/26/2017 zo dňa 4.11.2017

Okresný súd Komárno konštatoval, že u žalovaného ako obvineného je daný dôvod väzby podľa § 71
ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, pričom bol obvinený ponechaný na slobode a bol nariadený dohľad
probačného a mediačného úradníka a zároveň bol žalovanému v postavení obvineného uložený zákaz
úmyselne sa priblížiť k poškodenej v trestnom konaní (žalobkyňa v tomto konaní) na vzdialenosť menšiu
ako 5 metrov, zákaz kontaktovať sa s poškodenou akoukoľvek formou a zákaz zdržiavať sa v blízkosti
obydlia poškodenej a mieste výkonu jej práce.

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č 160/2015 Z.z. civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,
aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia.

5. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená.
Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy predbežných opatrení nie je koncepcia inštitútu neodkladných
opatrení vždy nevyhnutne viazaná na konanie vo veci samej, ani na dočasný a provizórny charakter

poskytnutej súdnej ochrany. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia
možné iba na návrh i a za splnenia zákonných predpokladov. Z procesného hľadiska je zásadným
determinantom obsah samotného návrhu. Náležitosti návrhu vymedzuje priamo § 326 CSP. Vo vzťahu
k uvedeným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia pritom zákon výslovne vyžaduje, aby
navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.

Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda
súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočnosti, ktoré podľa navrhovateľa
odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.
Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočnosti presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné
opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To

predstavuje argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného „odôvodnenia“. Rozhodujúce
skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje
intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 CSP.
Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovaní procesnej
ochrany, či:

a) Je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti“)
c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),

d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav,
e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality),
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§324 ods. 3 CSP)

Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov.
Regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Súčasne je nevyhnutné zohľadniť, že
neodkladným opatrením nemožno upraviť pomery spätne. Právne účinky uznesenia o nariadení
neodkladného opatrenia smerujú vždy do budúcnosti. To platí aj v prípade, ak z hmotného práva vyplýva

možnosť priznania určitého nároku alebo uloženia povinnosti za predchádzajúce obdobie.
Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie
(§ 329 ods. 2 CSP). Potreba ich úpravy musí byt' bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti
a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a
jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie

časové obdobie. Súd preto nemôže danú podmienku považovať za nesplnenú iba z toho dôvodu, že
sa navrhovateľ nedomáhal ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po reálnom vzniku
potreby bezodkladne upraviť pomery. Rozhodujúce je výlučne kritérium splnenia uvedených podmienok
v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však

musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude
spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k
porušovaniualeboohrozovaniujehoprávaoprávnenýchzáujmov,prípadnehrozízhoršeniejehoprávnej
pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu (napr. v konaní o
ochranu proti nekalej súťaži v konaniach o ochranu vlastníckeho práva a pod.)

V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj
splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany
navrhovateľa. Vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana.6. V danom prípade je súd toho názoru, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia nie je
dôvodný.Podľanázorusúduniesúsplnenépodmienkyprenariadenieneodkladnéhoopatrenia,nakoľko

žalobca neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Je nepochybné že nie je splnený predpoklad
uvedený v § 325 ods. 1 CSP. Ďalej je jednoznačné, že uvedený cieľ nie je možné dosiahnuť nariadením
zabezpečovacieho opatrenia, a teda žalobca správne žiadal o nariadenie neodkladného opatrenia.
Žalobkyňa neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy vzťahov, ktorá spočíva v nutnosti zamedzenia
vstupu do obydlia. Žalobkyňa sama v žalobe konštatuje, že toho času sa nezdržiava na adrese pobytu

a teda reálne ani neprichádza do kontaktu so žalovaným, teda zákaz nevstupovať do bytu nie je daný
a nie je dôvod. Ďalej žalobkyňa neosvedčila nutnosť neodkladnej úpravy pomerov v tom smere, že k
incidentu od ktorého žalobkyňa odvodzuje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia malo prísť dňa
31.10.2017 a žalobkyňa až v mesiaci január 2018 podala návrh na vydanie neodkladného opatrenia, z
čoho jednoznačne vyplýva, že nie je dôvod a nutnosť neodkladne upraviť vzťahy medzi stranami.
V neposlednom rade súd svoj názor odôvodňuje i tým, že by nebol zachovaný princíp proporcionality

tak ako je uvedený vyššie, teda právne účinky neodkladného opatrenia by obmedzili povinnú osobu
neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, nakoľko nariadením neodkladného opatrenia by sa
nadbytočne znásobilo opatrenie uložené v trestnom konaní, uznesením 4Tp/26/2017 zo dňa 4.11.2017,
nakoľko týmto uznesením Okresný súd Komárno zakázal žalovanému v pozícii obvineného zdržiavať
sa v blízkosti obydlia žalobkyne (v trestnom konaní poškodenej), a teda bol uložený i zákaz zdržiavať

sa v obydlí žalovanej, t.j. v rodinnom dome, ktorý bol predmetom návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia.Vprípadeakbysúdnariadilneodkladnéopatrenie,ktorýmbyzakázalvstúpiťdoobydliaibaby
duplicitne určil povinnosť, ktorá je už raz daná rozhodnutím trestného súdu, nakoľko zákaz zdržiavania
sa v blízkosti obydlia poškodenej (žalobkyne) v sebe konzumuje i zákaz vstupu do tohto obydlia v
prípade, ak sa v ňom žalobkyňa nachádza, z čoho taktiež vyplýva i tá skutočnosť, že nie je dôvod

bezodkladne upraviť pomery strán tak, ako to má na mysli § 325 ods. 1 CSP.

V neposlednom rade súd poukazuje i na uznesenie trestného súdu 4Tp/26/2017 zo dňa 4.11.2017,
ktorým síce bolo konštatované, že dôvod väzby je daný, avšak zároveň bol žalovanému ako obvinenému
uložený probačný a mediačný dohľad a boli uložené obmedzenia, ktoré majú zabrániť jeho ďalšiemu

kontaktu so žalobkyňou. I z uvedeného uznesenie Okresného súdu Komárno ako súdu trestného
možno vidieť, že úprava pomerov bola daná a žalovaný ako obvinený nie je pre žalobkyňu až natoľko
nebezpečný, keďže nebol vzatý do väzby, ktorá by sa vykonávala v niektorom z ústavov na výkon väzby.
Z uvedeného teda možno taktiež odvodiť ten záver, že neexistuje nutnosť bezodkladne upraviť pomery
strán, a teda nie je dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako sa ho dožadoval žalobca.

7.Zuvedenéhotedaplynie,ženeodkladnáúpravapomerovniejenutná,nakoľkožalobkyňanepreukázal
žiadnym spôsobom nutnosť jej bezodkladnej úpravy, keďže ani nie je v kontakte so žalovaným, ktorý
i v prípade stretnutia so žalobkyňou by sa s ňou stretnúť nemohol a nesmel, nakoľko takéto stretnutie
mu bolo zakázané v trestnom konaní.

Súd teda najmä s poukazom na ustanovenie § 325 ods. 1 CSP nenariadil neodkladné opatrenie, nakoľko
nie je splnený predpoklad v ňom uvedený, ktorý jednoznačne definuje podmienky za ktorých neodkladné
opatrenie môže byť nariadené a ktoré nie sú v danom prípade naplnené.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 255 CSP a žalovanému súd nárok

na náhradu trov konania nepriznal, hoci tento bol v konaní úspešný, avšak žiadne trovy mu v konaní
nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd, písomne, v 3 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.