Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. november 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/9/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114201276
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4114201276.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľky: X.. W. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. pri R., J. XXX/XX,

zastúpená JUDr. René Hudzovičom, advokátom so sídlom v Nitre, Štefánikova tr. 49, proti odporcom:
v X.rade O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. pri R., J. XXX/XX, zastúpená Advokátskou kanceláriou
KOTRUSZ - BENČÍK, s.r.o. so sídlom v Nitre, Štefánikova 57, v 2.rade T. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom R.
N.U.XX,v3.radeJ.A.,nar.XX.XX.XXXX,bytomR.,N.U.XX,obajazastúpeníAdvokátskoukanceláriou
BIZOŇ&PARTNERS,s.r.o.,sosídlomvBratislave,Hviezdoslavovonámestie25,ourčenievlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporkyni v 1. rade náhradu trov konania k rukám jej právneho
zástupcuAdvokátskakanceláriaKotruz-Benčík,s.r.o.vsume774,36euradotrochdníodprávoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcom v 2. a 3. rade náhradu trov konania k rukám ich právneho
zástupcu Bizoň & Partners, s.r.o. v sume 2.823,12 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností

zapísaných na LV XXXX katastrálne územie X. pri R. ako parciel číslo XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X,
XXX/XX, rodinného domu č. 1 a 2 na parc. č. XXX/X a XXX/X. Dňa 18.07.2011 uzavrela s odporcami
kúpnu zmluvu na základe ktorej predala odporkyni v 1. rade dom č. 2 s priľahlými pozemkami a
odporcom v 2. a 3. rade dom č. 1 s priľahlými pozemkami. Zároveň bolo zriadené v jej prospech vecné
bremeno. Podľa zmluvy jej odporkyňa v 1 rade a odporcovia v 2. a 3. rade mali pred podpisom zmluvy
zaplatiť po 22.400 eur. Kúpnu cenu jej vôbec nezaplatili. Odporcovia v 2. a 3. rade predali zmluvou zo
dňa 31.05.2012 odporkyni v 1. rade dom č. 1 s priľahlými pozemkami. Listami zo dňa 22.11.2013 a

19.11.2013 vyzvala odporcov na úhradu kúpnej ceny čo neurobili. Listami zo dňa 12.12.2013 zaslanými
odporcom odstúpila od kúpnej zmluvy s odporcami. Zmluva sa od začiatku zrušovala a preto nemohli
odporcovi a v 2. a 3. rade previesť na odporkyňu v 1. rade vlastnícke práva. Mala za to, že zmluva z
31.05.2012 je absolútne neplatná. Odstúpením od zmluvy sa navrhovateľka cítila výlučnou vlastníčkou
predmetných nehnuteľností. K zmene v katastri nehnuteľností nedošlo, preto podala predmetný návrh.

Právny zástupca navrhovateľky uviedol, že sa pridržiava podaného návrhu. Odporcovia v 2. a 3. rade sú

žalovaní z dôvodu, že oni boli účastníkmi kúpnej zmluvy, od ktorej navrhovateľka odstúpila. Odporkyňa
bola v r. 2009 - 2012 na MD a v tom konaní vypovedala, že v čase materskej bola spoločnosť R-Zet
s.r.o. nečinná. Ak by mala navrhovateľka vyplatenú kúpnu cenu nežiadala by o pôžičku. Z predloženýchvýpisov vyplýva, že navrhovateľka si konala svoju povinnosť uhrádzať náklady za plyn, elektrinu. Svedok
H. bol účastníkom stretnutí, kde sa hovorilo o nezaplatení kúpnej ceny po podpísaní kúpnej zmluvy.
Právny zástupca navrhovateľky v záverečnom návrhu uviedol, že vzhľadom na vykonané dokazovanie

navrhuje návrhu vyhovieť, priznať náhradu trov konania. Predmetom sporu bolo či bola alebo nebola
uhradená kúpna cena. Má za to že toto bolo v konaní vyriešení, preukázané, že k uhradenia kúpnej
ceny odporcami nemohlo prísť. Odporkyňa v 2. rade nemohla 5.7.2011 vyplatiť kúpnu cenu keď
7.7.2011 posielala e-mail o tom že prišlo k zmene kúpnej ceny, pričom 8.7.2011 podpísala kúpnu
zmluvu. Odporkyňa v 1. rade nemohla mať finančné prostriedky na uhradenie kúpnej ceny, pričom v

rôznych konaniach k svojim majetkovým pomerom a pôžičke uvádzala rôzne vyjadrenia. Od p. J. svojho
bratranca si mala požičať 19.000 eur, pričom tento si s manželkou dva mesiace potom bral hypotéku na
nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX C. Q.. V konaní sp. zn. 24P/351/13 uvádzala, že išlo o pôžičku v
sume 22.400 eur. Tvrdila tam že mesačné splátky sú 150 eur, na pôžičke je však uvedených 100 eur. V
konaní sp. zn. 14C/216/2013 kde žiadala o oslobodenie od platenia od SP, viac pôžičku nespomína,
pritom by to bolo v jej prospech. Čo sa týka práce v Nemecku bolo to pred 10 rokmi. Spoločnosť RZet

s.r.o. nevykazovala žiadnu činnosť, z tejto nemala príjem o čom svedčí aj to, že bola predaná za 1
euro. Vyjadrovala sa, že keď nebola na materskej, robila za minimálnu mzdu v spoločnosti Manufaktúra.
Svedkyňa S. uvádzala, že v r. 2012-2013 odporkyňa v 1. rade potvrdila, že sa s navrhovateľkou dohodla,
z predmetu veci ktorú JUDr. S. riešila bolo jasné, že myslí kúpnu cenu za predaj nehnuteľnosti. Aj svedok
H. potvrdil, že neprišlo k vyplateniu kúpnej ceny. Navrhovateľka by sa neobrátila na právnu zástupkyňu

ak by bola kúpna cena uhradená.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava podaného návrhu. Odporkyňa v 1. rade je
dlhoročnou družkou jej syna W. U. a odporkyňa v 2. rade je jej dcéra a odporca v 3. rade zať. K predaji
nehnuteľnostisarozhodla,keďchceladeťompomôcť,odporkyňav2.radesjejsynomužvnehnuteľnosti

bývali, pričom nemali na to, aby si kúpili iný dom s pozemkom alebo si ho postavili. Prehovorili ju, že
aby mali istotu, tak sa uzavrie kúpna zmluva, pričom ju uisťovali, že tam bude mať doživotné právo
bývania. Keď už časť nehnuteľnosti predávala, pričom to bolo družke syna z dôvodu, že sa na syna
vedie veľa exekúcii, tak druhú polovičku sa rozhodla predať odporcom v 2. a 3. rade, teda dcére. Keď
títo mali záujem sa presťahovať z Bratislavy do Nitry a bývať s ňou v trojizbovom byte - časti domu.

Odporkyňa v 1. rade ju uisťovala, že je v poriadku tak, ako je tá zmluva napísaná, že ona jej kúpnu
cenu vyplatí dodatočne z americkej hypotéky, a preto potrebovala, aby bolo v zmluve uvedené, že kúpna
cena bola vyplatená. Keď sa tak nedialo vyplatenie urgovala, pričom opakovane ju odporkyňa v 1. rade
ubezpečovala, že peniaze jej vyplatia. To bolo v čase, keď vec začala riešiť u JUDr. S. po tom, ako sa
dozvedela, že odporcovia v 2. a 3 predali nehnuteľnosti odporkyni v 1. rade. Odporkyňa v 1. rade ju

ubezpečovala, že vec nemusí riešiť súdom, že bude vyplatená. Takýto rozhovor počul aj jej známy pán
S. H.. Postupne sa vzťahy zhoršovali, so synom sa nerozpráva. Odporkyňa v 1. rade ju odpojili od energii
a tieto neobnovovali ani po rozhodnutí krajského súdu, dokonca jej chcela zrušiť trvalý pobyt a podala
návrh na zrušenie vecného bremena. Zmluva sa podpisovala tak, že najprv ju podpísali odporcovia v
2. a 3. rade v Bratislave a potom ona s odporkyňou v 1. rade v Nitre u notárky K.. Bol pri tom aj syn.

S odporkyňou v 2. rade riešila zaplatenie ústne, keď táto jej sľubovala vyplatenie peňazí, mali však
určité finančné problémy. Ona predávala nehnuteľnosť, syn ju však prehovoril to stiahla, že ony majú
záujem. Do rekonštrukcie investovala ona 100.000,- Sk, brala si na to pôžičku. Keď nehnuteľnosť sa
začala rekonštruovať, približne v roku 2008. Čo sa týka energii sú tam len jedny hodiny na elektrinu
a plyn, bola dohodnutá, že bude platiť 100 eur za plyn a 40 eur za elektrinu odporkyni v 1. rade,

čo aj platila. Stále nemá elektrinu, keď ističe do jej časti nehnuteľnosti boli odpojené, elektrická skriňa
je uzamknutá. Taktiež nemá plyn, keď v pivnici sa dá uzavrieť prípojka do jej časti domu a pivnica je
zamknutá. Navrhovateľka k výpovedi odporcov 2.,3. rade uviedla, že títo klamú. Týždeň pred uzavretím
zmluvy sa s odporkyňou v 2.rade vôbec nevidela. Približne pol roka sa snažila dom predať z dôvodu, že
bol pre ňu veľký. Chcela si nájsť niečo iné. Zmluvu kúpnu preberala raz z právničkou odporkyne v 1.rade,

na e-mail ju nedostala. Kúpnu cenu mala uhradiť odporkyňa v 1.rade z úveru, ktorý si mala následne
zobrať a odporcovia v 2. a 3.rade neskôr, keď dcéra hovorila, že majú ešte nejaké výdavky. Dôvod prečo
bolovzmluveuvedené,žekúpnacenabolavopreduhradenábolo,žeľahšiebydostaliúver,čojejhovoril
aj jej syn. Zmluvu pritom podpisovala ako celok. K notárovi išli autom, v ktorom bol syn, odporkyňa v
1.rade a jej dcéra. Nie je pravdou, že by jej tam odporkyňa v 1.rade dávala peniaze. Vec urobila tak preto,

že im verila, boli rodina. Prvýkrát vyzývala odporkyňu v 1.rade na úhradu kúpnej ceny trištvrte roka po
uzavretí kúpnej zmluvy, skôr nie, keďže sa tak dohodli. Potom na úhradu vyzývala v septembri 2012 aj
písomne cestou práv. zástupkyne Dr. S.. Odporcov v 2. a 3.rade nevyzývala, keď sa s dcérou dohodla,
že táto jej to zaplatí neskôr. Pre nezaplatenie kúpnej ceny je pravdou, že odstúpila od zmluvy. Opätovnev novembri 2013 potom odporkyňu v 1.rade vyzývala na úhradu kúpnej ceny. Robila v štátnej správe
ako vedúca ekonomického oddelenia, avšak nemá právne vzdelanie, tieto veci nerozlišovala. Odporcov
v 2. a 3.rade naďalej písomne nevyzývala, keďže s dcérou mala predsa len iný vzťah. Nakoniec ju

písomnevyzvalazdôvodu,žehrozilouplynutietrojročnejdoby,očomsainformovala.Rozhodlasazrušiť
zmluvu, ešte nevie, čo s nehnuteľnosťou urobí v prípade úspechu, jej finančná situácia sa nezmenila.
Ona dostala úplné znenie zmluvy od odporkyne v 2.rade e-mailom. Keď predtým pravdepodobne syn
zasielal odporkyni v 2.rade návrhy zmluvy, nepamätala si či tak robila aj ona. Vedela o tom, že v zmluve
je uvedené, že kúpna cena bola uhradená pred podpisom, nebrala to tak, že by klamala. Brala to, že

zmluvu uzatvára s rodinou, ktorej verila. Od júla 2011 do septembra 2012 len ústne hovorila odporcom
v 2. a 3.rade aby uhradili kúpnu cenu. Bolo to na návšteve, keď boli oni u nej alebo ona u nich celkovo
dvakrát - trikrát. K výpovedi svedka uviedla, že nehovorí pravdu ona nikdy s pánom J. v aute nesedela.
Je nelogické , aby jej dávali peniaze v aute, keď bývali vedľa seba. Mohli jej dať peniaze doma, na čo
by ich nosila po meste. Na definitívnej cene sa dohadovali svedok a odporkyňa v 2.rade, pričom keď
sa jednalo o cenu, vždy sedeli všetci traja na rokovaní. Ona dom predávala, stiahla ho z predaja po

tom ako svedok prejavil oň záujem.V čase podpisovania zmluvy u nej pán H. nebýval. Čo sa týka Dr.
S. prišla do kontaktu s účastníkmi konania.
Navrhovateľka v záverečnom návrhu predložila písomné vyjadrenie, ktoré sa oboznámilo a založilo do
spisu.

Právny zástupca odporkyne v 1. rade na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava písomných vyjadrení.
Navrhoval návrh zamietnuť z dôvodu, že kúpna cena bola zo strany odporkyne v 1. rade navrhovateľke
vyplatená pred podpisom kúpnej zmluvy.
Právny zástupca odporkyne v 1. rade v záverečnom návrhu uviedol, že navrhuje návrh zamietnuť
a priznať náhradu trov konania. Pridržiava sa doterajších písomných a ústnych vyjadrení. Má za

to, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení o neuhradení kúpnej ceny
odporcami. Čo sa týka tvrdenia PZN ohľadne odporkyne v 1. rade poukazovala len na nepriame
dôkazy. Pričom ani s týmito sa odporkyňa nestotožňuje. Až po roku od podpísania kúpnej zmluvy
začala navrhovateľka riešiť otázku nezaplatenia kúpnej ceny pričom z dokazovania vyplynulo že to bolo
potom ako vznikli problémy ohľadne užívania nehnuteľnosti keď navrhovateľka si neplnila povinnosti

voči odporkyni v 1. rade. Čo sa táto domáha aj v konaní sp. zn. 14RO/473/2013. Z výpovede JUDr. S.
nevyplynulo, že by odporkyňa v 1. rade neuhradila kúpnu cenu keď toto medzi nimi nebolo ani povedané.
A odporkyňa odkazovala, aby ďalšie veci svedkyňa riešila s jej právnym zástupcom. Svedok H. ani raz
nepočul priamo, že by neprišlo k uhradeniu kúpnej ceny a hovoril len o tom čo mal sprostredkovane
od navrhovateľky. Finančné pomery odporkyne v 1. rade neboli v tomto konaní spochybnené, v čase

uzatvárania kúpnej zmluvy. Odporkyňa v 1. rade si brala pôžičku, ktorej existencia nebola spochybnená.
Pričom musela vynaložiť ďalšie prostriedky na rekonštrukciu nehnuteľnosti. To že sa v r. 2013 zmenili
majetkové pomery odporkyne, teda po dvoch rokoch od uzavretia zmluvy nemôže spochybňovať
uhradenie kúpnej ceny. Výsluchmi svedkov a listinnými dôkazmi bolo preukázané, že kúpna cena bola
uhradená aj keď len neformálne bolo to z dôvodu, že to tak navrhovateľka chcela a z dôvodu že išlo

o rodinných príslušníkov. Navrhovateľka mala možnosť si kúpnu zmluvu preštudovať, ak by nebola
pravda, že nebola uhradená kúpna cena nebolo by to v zmluve uvedené. Keď nebolo preukázané, že
by odporkyňa v 1. rade mala záujem si brať nejakú hypotéku. Sama navrhovateľka konštatovala, že
odporkyňa v 1. rade je pre ňu cudzia osoba, a preto ak by nebola pravdou úhrada kúpnej ceny nebolo
by to v zmluve uvedené.

Odporkyňa v 1. rade na pojednávaní uviedla, že nesúhlasí s tvrdeniami navrhovateľky, jej tvrdenie je
klamstvom. Nie je pravdou, že by odporcovia v 2. a 3. rade mali kde bývať. Ona mala byt v Q. a
odporcovia v 2. a 3. rade v D.. Navrhovateľka sa pokúšala rok predať dom, potom oslovila ich, či nemajú
záujem. Jej záujem nebol nasťahovať sa do domu, v podstate to bol na podnet druha a ten je synom

navrhovateľky. Nehnuteľnosť však bolo treba prerobiť, keďže sa rozdeľovala na dve bytové jednotky,
mala len jednu kuchyňu a kúpeľňu. Ona investovala do prerábky celej nehnuteľnosti, približne 40.000
eur. Počas prerábky sa do domu aj nasťahovala spolu s druhom a dvomi maloletými deťmi. Nepamätá si,
či by predávala byt predtým alebo až potom. O druhú polovičku nehnuteľnosti mala záujem odporkyňa v
2. rade s tým, že táto vedela ona investuje do prerábky celej nehnuteľnosti na základe čoho sa dohodli,

že ak by odporkyňa v 2. rade chcela nehnuteľnosť predávať, prednostne ju ponúkne jej, čo sa aj stalo,
pričom podľa jej vedomostí odporkyňa v 2. rade býva v J., kde si prerobila dom. Nevie ako konkrétne
sa odporkyňa v 2. a 3. rade dohadovala o kúpe s navrhovateľkou, ony sa dohodli na sume 22.400 eur,
keď sa zohľadňovali jej investície. Navrhovateľka nechcela previezť dom skôr, ako jej dom nevyplatí,pričom však nikdy nehovorili o žiadnej americkej hypotéke, ona mala finančné prostriedky v hotovosti.
Aj v súčasnosti má peniaze v hotovosti. Keď v časti išlo o príjem z podnikania za spoločnosti RZ s.r.o.
a časť mala odložené z dlhodobej práce v Nemecku. Napriek tomu nemala celú hotovosť na vyplatenie

navrhovateľky a preto si niekedy začiatkom júla 2011 požičala 19.000,- eur od pána J., tieto peniaze
neskôr vrátila v auguste 2011 očakávala väčší obnos peňazí. Boli už vopred dohodnutí na podpise dňa
18.07., keď navrhovateľka informovala že ich má podpísané zmluvy od odporkyne v 2. a 3. rade. Išli
autom k notárke K. spolu s druhom W. U., ktorý šoféroval. V. sedela vpredu. Vzadu sedela navrhovateľa
za ňou, jej brat C. J. (odporkyňa v 1. rade) a jej teraz 5 ročná dcéra. Ešte počas jazdy podala v obálke

navrhovateľke peniaze, nevie, či si ich táto prepočítavala. Kúpnu zmluvu následne podpísali a ešte
išli spolu na kávu. Nikdy jej navrhovateľka nehovorila, že by neuhradila kúpnu cenu ani ona jej nikdy
nesľubovala, že jej nikdy kúpnu cenu uhradí, keďže táto už bol uhradená. Nemohol byť pán H. svedkom
takéhoto rozhovoru. Prvýkrát sa od nej platení dozvedela až z listu JUDr. S. v septembri - októbri 2012.
Čo sa týka kúpnej zmluvy túto na objednávku navrhovateľky odporca v 2. a 3. rade pripravovala JUDr.
Z.. Podľa nej navrhovateľka podala tento návrh z dôvodu, že ona na súde riešila zákaz vstupu pána

H. do nehnuteľnosti, o čom súd rozhodol dňa 17.12.2013, tak tento návrh je pomstou. Predmetná celá
nehnuteľnosť mala jednu elektrickú skriňu a plynovú, pričom všetky náklady platí ona, taktiež až do
tohto roka platila vodu i keď táto je písaná na navrhovateľku. Navrhovateľka jej síce na účet posielala
nejaké platby, ale tieto neboli v rozsahu reálnej spotreby. To bol aj dôvod, prečo sa domáhala zrušenia
vecného bremena, tento návrh preto zobrala späť. Problémy boli s bývaním pána H., ktorý bol voči ním

agresívny. Navrhovateľka neplatila tie čiastky, čo uvádza. O predaji sa hovorilo ešte v r. 2008 - 2009
potom ako sa nasťahovali. Nehovorilo sa o tom veľa, išlo o to, že ona začala časť domu prerábať,
pričom priateľ s ktorým žije mal záujem kúpiť túto časť nehnuteľnosti, avšak podmienka navrhovateľky
bola, že prevedie vlastníctvo až po vyplatení kúpnej ceny. Nehnuteľnosť prerábala z úspor, toho čo
zarobila, aj v rámci podnikania spoločnosti R-Zet s.r.o., pomáhali jej aj priatelia, známy. Kúpnu cenu

uhradila ako už uvádzala z pôžičky 19.000 eur, ktorú postupne splácala a je už splatená. Zvyšné peniaze
mala. V minulosti bola nájomníčkou bytu v Q., tento nájom odstúpila, za čo dostala v korunách celkovo
4.000 eur. K zápisnici sp. zn. 24P/351/2013 zo dňa 26.11.2013 odporkyňa v 1. rade uvádza, že v tejto
zápisnici je preklep. Byt bol prevádzaný za 4.000 eur, nie za 40.000 eur. Pri telefonátoch so svedkyňou
nikdy nehovorila o tom, že sa ide s navrhovateľkou na niečom dohodnúť, alebo že sa dohodli. Prvý krát

reagovala v tom zmysle, že aká výzva to je na zaplatenie keď ona kúpnu cenu zaplatila. Na čo svedkyňa
reagovala že navrhovateľka je svojprávna, vie čo robí. Na to jej povedala, že má zlé informácie. Čo sa
týka exekúcie uvádzala, že to nebude so svedkyňou rozoberať. Pričom istina exekúcie bola uhradená,
spláca len príslušenstvo. Keď svedkyňa trvala na svojom povedala jej aby kontaktovala je j právneho
zástupcu JUDr. D.. Po liste ohľadne odstúpenia od zmluvy volala svedkyni z dôvodu, že chcela vedieť

prečo jej skoro po roku zasiela list a že navrhovateľka ju na nič takéto nepoverila, na čo svedkyňa
uvádzala, že si toto vyrieši s klientkou. O spisovaní žiadnej dohody so svedkyňou nehovorila. K veci
dodáva, že si žiadny úver pri kúpe nehnuteľnosti neplánovala.
Odporkyňa v 1. rade v záverečnom návrhu uviedla, že nemá čo by na záver uviedla, dodáva len že
kúpnu cenu navrhovateľke uhradila.

Právny zástupca odporcov v 2. a 3. rade na pojednávaní uviedol, že navrhuje návrh zamietnuť. Má za to,
že nepravdivé tvrdenie navrhovateľky, že by nemala vyplatenú kúpnu cenu od odporcov v 2. a 3. rade.
Právny zástupkyňa odporcov v 2. a 3. rade v záverečnom návrhu uviedol, že navrhuje návrh zamietnuť
a priznať náhradu trov konania. Má za to že v danom prípade nie je dôvod pre neplatnosť zmluvy a teda

aj odstúpenie od zmluvy. Poukazuje na § 48 ods. 1 OZ. Keďže nebolo preukázané, že by kúpna cena
nebola uhradená. Naopak z kúpnej zmluvy vyplýva, že táto uhradená bola. Tento spor bol následkom
nezhôd medzi navrhovateľkou a odporkyňou v 1. rade. Svedkyňa S. neuviedla žiadne skutočnosti,
ktoré by spochybňovali uhradenie kúpnej ceny odporcami v 2. a 3. rade. Výpoveď svedka H. bola jeho
domnienkaasprostredkovanéinformácie.Žiadnepriameskutočnostioprípadnomneuhradíkúpnejceny

odporcami v 2. a 3. rade neuviedol. Skutočnosť že si brala navrhovateľka pôžičku nie je dôkazom o tom,
že jej nebola zaplatená kúpna cena. Čo sa týka e-mailu tu prišlo len k zosúladeniu písomných podkladov
s reálne uhradenou kúpnou cenou. Má za to, že nemôže byť neplatná zmluva medzi odporcami o
prevode vlastníctva. Keďže dôvod neplatnosti nie je spätná zmena skutočnosti na základe ktorých bola
kúpna cena uhradená.

Odporkyňa v 2. rade na pojednávaní uviedla, že vie, čo je predmetom konania. Nie je pravda, že by
nebola vyplatená navrhovateľke kúpna cena, ktorá ako si pamätá bola 22.400 eur. Tieto peniaze osobne
vyplácala týždeň pred podpisom zmluvy, keď bola s odporcom v 3.rade v Nitre, keď v tom čase išliaj kupovať bránu. Bolo to okolo 9 - 10 hod. večer, keď prišla navrhovateľka domov, kde jej peniaze
odovzdala, manžel ju čakal v aute, nikto iní pri tom nebol. Kúpiť nehnuteľnosť sa rozhodli z dôvodu, že
to brali ako dobrú investíciu. Navrhovateľka, ktorá je jej matka, táto sa plánovala odsťahovať, peniaze

chcela použiť na toto odsťahovanie. Oni mysleli, že by potom dom využívali ako víkendový. Kúpna
cena bola prijateľná k hodnote nehnuteľnosti, druhá polovička ktorú kupovala odporkyňa v 1.rade bola
upravená, táto nie. Zmluvu na podpis jej doniesol na podpis do D. otec, potom ako už bola kúpna cena
zaplatená. Vtedy ešte navrhovateľkou podpísaná nebola. Pritom ako ju podpisovala navrhovateľka ona
nebola. Peniaze na kúpu mali v hotovosti, išlo o úspory, z časti ešte aj peniaze zo svadby. Predaj sa riešil

nejaký čas pred uzavretím zmluvy, pretože boli ako už uvádzala rôzne alternatívy. Ako navrhovateľka
naloží s kúpnou cenou, teda, či si niečo kúpi, taktiež sa vyvíjala kúpna cena. Bol určitý návrh zo strany
navrhovateľky, ktorý sa ďalej prejednával, až prišlo k dohode. 30.06.2011 dostala od navrhovateľky e-
mail so znením zmluvy, kde bola ešte uvedená kúpna cena 20.000 eur. Táto zmluva sa ešte upravovala
a 08.07.2011 bola odporcami v 2. a 3.rade podpísaná. Kúpna cena bola uhradená konkrétne dňa
05.70.2011. K tejto kúpnej cene došlo na základe ústnej dohody, pričom ešte aj následne sa zmluva

písomneupravovala.Neboldôvodsineveriť,bolirodina.Ztohtodôvodupretoešteajpovyplateníkúpnej
ceny sa samotná zmluva upravovala.

Odporca v 3. rade uviedol, že nemá k veci čo dodať. Pridržiava sa výpovede odporkyne v 2.rade.
Potvrdzuje, že peniaze bola odporkyňa v 2.rade odovzdať navrhovateľke ešte predtým ako aj oni zmluvu

podpísali. Nehnuteľnosť nakoniec predali, keď to prehodnotili, vzhľadom na to, že aj odporkyňa v 1.rade
tam býva a nehnuteľnosť sa zveľaďuje. Finančné prostriedky na kúpu mali doma, ako už hovoril išlo o
úspory a dary zo svadby.

Svedok W. U. na pojednávaní uviedol, že je synom navrhovateľky. S odporkyňou v 1.rade

žijú v spoločnej domácnosti. Odporkyňa v 2.rade je sestra. O predaji domu sa hovorilo už približne v
r. 2009, postupne sa hovorilo aj o cene, ktorá bola už dlhodobo dohodnutá, myslí si, že už v r. 2009.
Vie, že išlo o sumu 22.400 eur a určite táto suma bola dohodnutá minimálne mesiac pred uzavretím
zmluvy. Táto suma bola aj v zmluve. V deň podpisu išli spoločne k notárovi. V aute bol on, navrhovateľka,
odporkyňa v 1.rade a ich dcéra a viezli brata odporkyne, ktorý vystúpil v meste a išiel si po svojom. V aute

odporkyňa v 1.rade odovzdala navrhovateľke kúpnu cenu. O tom, že sa bude táto suma odovzdávať
sa vopred vedelo. Doma boli pripravené peniaze. V podstate bola vždy doma hotovosť 10 - 15 tis. eur.
Teda odporkyňa v 1.rade to tak má zaužívané. O tom, že kúpnu cenu uhradili aj odporcovia v 2. a
3.rade sa spolu bavili, nebol pri tom, ani po tom nepátral. Výška sumy sa dojednávala spoločne. Ústne
navrhovateľka nijak kúpnu cenu nevymáhala, prišiel až list od práv. zást. Dr. S. z čoho bolo šokovaný,

išiel aj za navrhovateľkou, že o čo ide. Ona sa s ním o tom odmietla baviť, že nie je vlastníkom. Odvtedy
spolu s navrhovateľkou nekomunikujú. Do rekonštrukcie na ktorej sa podieľal bolo investovaných 30 -
40 tis. eur. Nevedel sa vyjadriť k zneniu kúpnej zmluvy, kde je uvedená suma 20.000 eur, ani k e-mailu
z 7.7.2011 kde sa uvádza zmenená kúpna cena. Trval na tom čo povedal, že bola dohodnutá kúpna
cena 22.400 eur. Navrhovateľka sa snažila predať celú nehnuteľnosť. O tomto debatovali. Pýtala sa ich,

či nevedia nejako pomôcť. On sa aj vyjadril, že by mal záujem kúpiť dom, na nejakých rokovaniach sa
zúčastňovala aj sestra. Presné znenia týchto rokovaní si nepamätá. Bolo ich viac a bolo to dávno. On
nezisťoval, ako nadobudla odporkyňa v 2.rade súčasnú nehnuteľnosť kde býva. Vie, že išlo o dom ich
otca, bližšie sa k tomu vyjadriť nevie. Keď išli notárovi odporkyňa v 1.rade sedela vpredu, navrhovateľka,
pán J. a dcéra v autosedačke vzadu. Išlo o vozidlo Škoda super B. Cena 22.400 eur bola dohodnutá len

ohľadne odporkyne v 1.rade. on dohadovanie zmluvy ani výšku kúpnej ceny odporkyne v 2. a odporcu
v 3.rade neriešil. Keď bol oboznámený zo svojou predchádzajúcou výpoveďou, kde uvádzal, že sumu
riešili spoločne a že v e-mailoch sa ohľadne dojednávania kúpnej ceny spomína meno W., uvádzal, že
si tieto skutočnosti nepamätá.

Svedkyňa JUDr. K. S. na pojednávaní uviedla, že približne v júli 2010 ju navštívila navrhovateľka
informatívnesajejpýtala namožnostipredajanehnuteľnostipríbuzným,čojejneodporučila.Sodstupom
času 01.06.2012 prišla do jej kancelárie navrhovateľka s tým, že je zle keď predala nehnuteľnosti deťom
- dcére a neveste. Pričom v zmluve bolo dohodnuté, že kúpna cena je uhradená ale v skutočnosti nebola.
Hovorila jej že to robila z dôvodu, že si odporkyňa v 1. rade chcela zobrať úver. Na základe tejto návštevy

začala pripravovať podklady avšak 19.06.2012 navrhovateľka svoje oznámenie stiahla. Opätovne prišla
03.09.2012, bola v horšom psychickom stave. S tým, že k žiadnej dohode neprišlo, kúpnu cenu nemala
vyplatenú. Na základe čoho spísala a zaslala odporkyni v 1. rade výzvu na vyplatenie kúpnej ceny.
Urgenciu následne zasielala 27.09.2012. Voči dcére navrhovateľka takto nechcela postupovať, verila,že s ňou sa ešte dohodne. 01.10.2012 jej volala odporkyňa v 1. rade, išlo o veľmi neštandardný hovor
a prejav odporkyne v 1. rade. V podstate to bol monológ v ktorom bolo povedané, že prečo sa do toho
mieša, že sa odporkyňa v 1. rade s navrhovateľkou dohodla a právna zást. nemá do toho čo zasahovať.

Vzhľadom na vyjadrenia navrhovateľky že k žiadnej dohode nedošlo, 29.10.2012 zaslali odporkyni v
1. rade odstúpenie od kúpnej zmluvy. Začala sa pripravovať žaloba. Podľa informácie navrhovateľky z
18.12.2012 tento postup pozastavila na jej prianie. V júli následne si prišla navrhovateľka po podklady,
pričom zistili, že chýba doručenka od odporkyne v 1. rade k odstúpeniu od zmluvy na základe čoho
jej 31.07.2013 bola poslaná opätovne. Dňa 01.08.2013 volala odporkyňu v 1.rade opätovne rovnakým

štýlom, keď opätovne uvádzala, že sa s navrhovateľkou dohodli dňa 28.07.2013 a dala to svojmu
právnikovi pripraviť dohodu. Čo konkrétne to malo byť neviem. Odporkyňa v 1. rade nikdy konkrétne
nepovedala, že by kúpnu cenu pri podpise zmluvy nezaplatila, ani nikdy neuviedla, že túto zaplatí
neskôr, z jej vyjadrenia ona pochopila, že sa dohodli na uhradení kúpnej ceny dodatočne, či už krátko
pred prvým alebo druhým telefonátom. Z hovoru s odporkyňou v 1. rade pochopila, že to čo ona po
právnej stránke pripravovala je bezpredmetné keď sa s navrhovateľkou odporkyňa v 1. rade dohodla.

Počas riešenia problému napr. 18.12.2012 navrhovateľka oznamovala stiahnutie sporu z dôvodu, že
nechcela ísť do sporu s rodinnými príslušníkmi keď verila, že sa to vyrieši. Podľa jej názoru z obsahu
hovorov s odporkyňou v 1. rade vyplývalo, že riešia uhradenie kúpnej ceny a z vyjadrenia odporkyne
v 1. rade vyplývalo že tento problém bol poriešený. Teda obsahovo to ona chápala tak, že problém
bol neuhradenie kúpnej ceny. Čo sa týka výziev na úhradu kúpnej ceny vychádzala z vyjadrení

navrhovateľky, z kúpnej zmluvy a z listu vlastníctva. Teda z toho čo jej bolo navrhovateľkou povedané,
ona podľa toho postupovala. Ďalší postup navrhovateľka ako klientke vysvetlila a táto sa rozhodla pre
odstúpenie od zmluvy. Výhradne riešila vec len voči odporkyni v 1. rade. List - odstúpenie ktoré zasielala
31.07.2013 bol zo dňa 29.10.2012 z dôvodu, že od tohto listu chýbala doručenka a preto bol zasielaný
opätovne. Voči odporcom v 2 a 3 rade nespisovala žiadne podania keďže na to nebola navrhovateľkou

poverená. Toto navrhovateľka nechcela riešiť. Ona subjektívne verila tomu čo navrhovateľka jej hovorí,
keď sa jej to potvrdzovalo a j tým, že bola vypínaná navrhovateľka z plynu, elektriny, aj na základe čoho
bol jej psychický stav veľmi zlý. Navrhovateľka pritom nebola typ, ktorá by peniaze minula a opätovne
by sa chcela domáhať ich úhrady. Pri telefonickom rozhovore s odporkyňou v 1. rade dňa 01.08.2013
upozorňovala odporkyňu, že je na LV exekúcia, a preto dohoda nebude jednoduchá, resp. nebude

možná skôr ako bude exekúcia uhradená.
Svedkyňa zotrvala na svojej výpovedi pričom skutočnosť, že jej odporkyňa dňa 1.8.2013 telefonicky
hovorila o dohode s navrhovateľkou a o spísaní právneho zástupcu má aj zapísanú v jej spise ako
poznámku.

Svedok S. H. na pojednávaní uviedol, že pozná účastníkov, dá sa povedať, že s navrhovateľkou sú druh
a družka, spolu aj žili v jednej domácnosti, v súčasnosti tomu tak nie je. Ale každý deň sa navštevujú.
Navrhovateľka v r. 2007 uvažovala o predaji nehnuteľnosti. Po pol roku ju syn presvedčil, že sa tam
nasťahujú, klesnú jej náklady. Čo sa v r. 2008 po rekonštrukcii aj stalo. Pričom dom sa priečkou rozdelil.
Navrhovateľka uvažovala o tom, že dá dom deťom. Urobila tak aj napriek tomu že ju od toho odhováral.

V r. 2012 evidoval že začali problémy keď jej odporcovia nevyplatili kúpnu cenu, ktorá bola vzhľadom
na rodinných príslušníkov symbolická. Toto navrhovateľka aj urgovala. Vzhľadom na dobré vzťahy s
dcérou s ňou komunikovala priamo a s odporkyňou v 1. rade prostredníctvom PZ JUDr. S.. Keď dostala
odporkyňa v 1. rade tri listy od JUDr. S. prišla za navrhovateľkou kričala na ňu, že prečo sa s ňou súdi a
s odporkyňou v 2. rade nie. Vie o tom, že odporkyňa v 2. rade hovorila navrhovateľke, že jej dá peniaze,

keď bude mať a odporkyňa v 1. rade si chcela za týmto účelom zobrať americkú hypotéku, keďže nemala
finančné prostriedky, ani jej firma. Situácia sa zhoršila ešte potom ako sa dozvedela navrhovateľka, že
dcéra predala podiel na nehnuteľnosti odporkyňu v 1. rade. On je pritom presvedčený o tom, že kúpna
cena nikdy nebola uhradená. On býval v dome po rodičoch, tento neskôr bol prevedený na neter, on mal
peniaze z dedičstva a preto na meno navrhovateľky kúpil polorozpadnutý dom v Lehote kde má právo

doživotného bývania a kde aj býva. Medzi účastníkmi sa hovorilo o darovaní, aj on skôr navrhovateľke
preferoval túto možnosť. Potom sa však začala riešiť otázka hypotéky na základe ktorej bolo potrebné
spísať kúpnu zmluvu. On vie, že medzi účastníkmi bolo veľa rozhovorov, kde sa hovorilo o tom, že kúpna
cena nebola vyplatená, avšak on si na žiadne takéto konkrétne vyjadrenia odporcov nepamätá. On sa do
týchto jednaní nechcel zapájať. Napriek predchádzajúcej výpovedi uvádzal, že si v lete 2011 pamätá, že

odporkyňa v 1. rade navrhovateľke hovorila, že jej uhradí kúpnu cenu po uhradení americkej hypotéky. S
odporkyňou v 2. rade neprichádzal do styku. Raz však boli vonku pri aute, odporkyňa v 2. rade a odporca
v 3. rade hovorili navrhovateľke že jej kúpnu cenu zaplatia. Bolo to v čase keď už nehnuteľnosť predali
odporkyni v 1. rade. Vedel že na rekonštrukciu v r. 2008 si brala navrhovateľka pôžičku 100.000 Sk.Rekonštruovala svoju časť, čo sa robilo v druhej časti povedať nevie, tam nechodieval ani to neevidoval,
neriešil.Otom,žesaidepodpisovaťzmluvavedelvtendeň.Ajdor.2012kedyzačalavecnavrhovateľka
riešiť cestou právneho zástupcu, vec opakovane riešila priamo s odporkyňou v 1. rade, ktorú oslovovala

zaúčelomuhradeniakúpnejceny,totomuhovorilanavrhovateľka.Onlenevidovalžesaspolurozprávali,
nepočul o čom, keď ani nemal záujem to počúvať. Osobne od svedkyne JUDr. S. počul ako odporúčala
navrhovateľke dať sa zastupovať voči odporcom nejakým právnym zástupcom. Vzhľadom na prístup
odporkyne v 1. rade voči nej. V dome býval niekedy v r. 2006-2007. Čo sa týka stretnutia pri aute na
štadióne počul slovo že to uhradia od odporkyne v 2. rade. I keď nebolo konkrétne povedané "uhradia

kúpnu cenu za nehnuteľnosť" z kontextu bolo jasné o čom sa bavia. Situácia začala byť napätá po tom
ako odporkyňa v 2. rade a odporca v 3. rade predali nehnuteľnosť odporkyni v 1. rade. Problém bol v tom,
žeodporkyňav1.radechcelastadenavrhovateľkuvysťahovať.Navrhovateľkevypínalaelektrinu,plyn.A
vtedy začala navrhovateľka vec intenzívne riešiť. Informácie, ktoré nepočul priamo má od navrhovateľky,
ktorú v danej veci ako partnerku podporoval.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, oznámením sa z obsahom spisu
a to: odhadom ceny nehnuteľnosti, LV č. XXXX, XXX, katastrálnou mapou, kúpnou zmluvou zo dňa
18.02.2011, rozhodnutím katastra zo dňa 18.08.2011, kúpnou zmluvou zo dňa 31.05.2012, výzvami
zo dňa 22.11.2013, 19.11.2013, odstúpením od zmluvy zo dňa 12.12.2013, potvrdením o priestupku
zo dňa 202.10.2013, prehľadom SMS, prehlásením zo dňa 17.01.2014, fotografiami domu, vyjadrením

odporkyne v 1.rade - odvolanie zo dňa 25.02.2014, návrhom na vklad zo dňa 20.07.2011, výzvou na
zaplatenie zo dňa 17.09.2012, odstúpením od kúpnej zmluvy zo dňa 29.10.2012, zmluvou o pôžičke zo
dňa 02.07.2011 výpisom z účtu, e-mailom, výzvou na úhradu energie zo dňa 30.10.2013, vyjadrením
navrhovateľky zodňa21.03.2014,odpoveďounavýzvuozaplatenieenergiízodňa28.11.2013,výpisom
z účtov, návrhom na zrušenie trvalého pobytu zo dňa 23.10.2013, montážnym listom, fotografiami domu,

pripojeným spisom sp. zn. 24P/351/2013 z neho najmä výpoveďou matky - odporkyne v 1.rade, najmä
zápisnica z č.l. 59 až 61, e-mailom, návrhom kúpnej zmluvy, pripojeným spisom sp. zn. 14C/276/2013,
zmluvou o poskytnutí úveru navrhovateľke zo dňa 08.07.2011, výpismi z účtu a šekom, odpoveďou
navrhovateľky na výzvu odporkyne v 1. rade o dňa 28.11.2013 a rozsudkom a zistil tento skutkový a
právny stav:

Navrhovateľka bola výlučná vlastníčka nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX katastrálne územie
X. pri R. ako parciel číslo XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, rodinného domu č. 1 a 2 na parc.
č.XXX/X a XXX/X. Odporkyňa v 1. rade je družka syna navrhovateľky W. U., vypočutý v konaní ako
svedok. Odporkyňa v 2. rade je dcéra navrhovateľky a odporca v 3. rade je manžel odporkyne v 2. rade.

Navrhovateľka mala záujem nehnuteľnosti predať. Po jednaniach prejavili záujem o nehnuteľnosť deti
navrhovateľky. Nehnuteľnosť sa neprevádzala na syna navrhovateľky z dôvodu, že boli na neho vedené
exekúcie. Dňa 18.07.2011 v Nitre uzavrela navrhovateľka s odporcami kúpnu zmluvu, na základe ktorej
predala odporkyni v 1. rade dom č. 2 s priľahlými pozemkami a odporcom v 2. a 3. rade dom č. 1 s
priľahlými pozemkami. odporcovia v 2. a 3. rade podpísali zmluvu v Bratislave dňa 08.07.2011. Zároveň

bolo zriadené v prospech navrhovateľky vecné bremeno k domu č. 1 s príslušenstvom. Podľa zmluvy
navrhovateľke odporkyňa v 1. rade a odporcovia v 2. a 3. rade mali pred podpisom zmluvy zaplatiť po
22.400 eur. Odporcovia v 2. a 3. rade predali zmluvou zo dňa 31.05.2012 odporkyni v 1. rade dom č.
1 s priľahlými pozemkami za sumu 22.400 eur.

Navrhovateľka tvrdila, že jej odporcovia kúpnu cenu vôbec nezaplatili. Uvádzala, že do zmluvy sa
uviedlo, že kúpna cena bola uhradená z dôvodu, že odporkyňa v 1. rade si chcela zobrať americkú
hypotéku a potrebovala, aby to tam bolo uvedené. Začala ju ústne vyzývať na úhradu trištvrte roka
po podpise zmluvy resp. v júni 2012, keď vec začala riešiť s právnou zástupkyňou JUDr. S.. Táto v
septembri 2012 zaslala odporkyni v 1. rade opakovane výzvu na úhradu kúpnej ceny. Odporkyňa v

1. rade s JUDr. S. dvakrát telefonicky hovorila. Ako svedkyňa JUDr. S. uviedla, že z obsahu hovorov
s odporkyňou v 1. rade vyplývalo, že riešia uhradenie kúpnej ceny. Odporkyňa v 1. rade uvádzala,
že sa s navrhovateľkou dohodla. Odporkyňa v 1. rade svedkyni nikdy nepovedala, že by pri podpise
kúpnu cenu neuhradila. Následne zaslali odporkyni list zo dňa 18.12.2012 s odstúpením od kúpnej
zmluvy dňa 31.07.2013 opätovne, keď doručenka k prvému listu chýbala. S odporkyňou v 2. rade vec

navrhovateľka riešila priamo ústne, keď táto sľubovala úhradu, ani ju spočiatku písomne nevyzývala. S
pomocou súčasného právneho zástupcu listami zo dňa 22.11.2013 a 19.11.2013 vyzvala odporcov na
úhradu kúpnej ceny čo neurobili. Listami zo dňa 12.12.2013 zaslanými odporcom odstúpila od kúpnej
zmluvy s odporcami. Zmluva sa od začiatku zrušovala a preto nemohli odporcovi a v 2. a 3. rade previesťna odporkyňu v 1. rade vlastnícke práva. Mala za to, že zmluva z 31.05.2012 je absolútne neplatná.
Odstúpením od zmluvy sa navrhovateľka cítila výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností. K
zmene v katastri nehnuteľností nedošlo, preto podala predmetný návrh. Svedok S. H., ktorý ako sám

uviedol je vo vzťahu s navrhovateľkou ako druh a družka uviedol, že navrhovateľka chcela dať dom
deťom. Po podpise zmluvy začali problémy v roku 2012, do veci sa nechcel zapájať, veľa rozhovorov sa
viedlo o tom, že nebola kúpna cena uhradená. Na konkrétne vyjadrenia si nepamätal, potom uviedol, že
v lete 2011 odporkyňa v 1. rade navrhovateľke hovorila, že jej kúpnu cenu uhradí po uhradení americkej
hypotéky. Po uzavretí kúpnej zmluvy na štadióne pri aute raz počul odporcov v 2. a 3. rade hovoriť

navrhovateľke, že jej kúpnu cenu uhradia. Pred predajom nehnuteľnosti si navrhovateľka ako aj jej syn
s odporkyňou rozdelenú nehnuteľnosť rekonštruovali. Navrhovateľka namietala, že odporkyňa nemala
peniaze z predchádzajúceho bytu, z podnikateľskej činnosti spoločnosti RZet s.r.o., ktorá nevykazovala
žiadnu činnosť a ohľadne pôžičky od pána J. raz tvrdila, že bola vo výške 19.000 eura a raz 22.400 eur.
Pán J. si dva mesiace po tom ako požičal odporkyni 19.000 eur zobral hypotéku. Odporkyňa v 1. rade
uvádzala rôzne výšky splátok pôžičky. V aute na ceste k notárovi jej odporkyňa žiadne peniaze nedala.

Navrhovateľka sa podľa jej vyjadrení s odporcami v 2. a 3. rade týždeň pred podpisom zmluvy nevidela.
Nemohli jej dňa 05.07.2011 dať sumu 22.400 eur, keď do zmluvy sa táto cena uviedla až 07.07.2011,
keď predtým tam bola cena 22.000 eur.

Odporkyňa v 1. rade tvrdila, že pred podpisom zmluvy cestou autom zaplatila navrhovateľke kúpnu cenu.

Mala finančné prostriedky tak na rekonštrukciu domu ako aj na jeho kúpu. Peniaze mala v hotovosti z
úspor a požičané od bratranca T. J. na základe pôžičky na sumu 19.000 eur. Žiadnu hypotéku si nebrala
na kúpu nehnuteľnosti i keď to raz počul aj svedok S. H.. Odovzdanie peňazí jej potvrdil aj jej druh,
syn navrhovateľky, svedok W. U., potvrdil, že vždy mali doma hotovosť 10 až 15 tisíc eur. Uvádzali, že
navrhovateľka ústne po podpise zmluvy kúpnu cenu nevymáhala, prišiel až list čo bol šok a začudovanie.

Odvtedy sa zhoršili vzťahy medzi nimi. Odporkyňa v 1. rade nikdy nehovorila svedkyni JUDr. S., že
sa na niečom s odporkyňou dohodla či dohodne. Keď svedkyňa trvala na úhrade odkazovala ju na jej
právneho zástupcu. Svedkyňa JUDr. S. i odporkyňa zotrvali na svojich výpovediach. Odporcovia v 2.
a 3. rade zhodne uvádzali, že navrhovateľke vyplatili sumu 22,400 eur pred podpisom zmluvy v Nitre.
Zmluvu podpisoval až po uhradení kúpnej zmluvy v Bratislave. Peniaze mali v hotovosti. K dohode na

výške kúpnej ceny došlo ústne, zmluva sa priebežne upravovala a to i po úhrade kúpnej ceny. Došlo len
k zosúladeniu ústnej dohody s písomnou zmluvou. Odporcovia navrhovali návrh zamietnuť. Namietali,
že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno, poukazovala len na nepriame dôkazy, pričom ani tieto
neboli správne. Z kúpnej zmluvy vyplýva úhrada kúpnej ceny odporcami. Z výpovede svedkyne JUDr.
S. nevyplynulo, že by nebola uhradená kúpna cena. Svedok H. uvádzal, len svoje domnienky, žiadne

priame dôkazy o neuhradený kúpnej ceny. Zmluva medzi odporcami o predaji domu odporcov v 2. a 3.
rade odporkyni v1. rade nemôže byť neplatná.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 8 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi
nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu
plnoletosťou.

Podľa § 10 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len
prechodná, nie je vôbec schopný robiť právne úkony, súd ho pozbaví spôsobilosti na právne úkony.

Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá

spôsobilosť na právne úkony.

Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej
poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo
v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie
je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 457 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy

kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd návrh zamietol. V
predmetnej veci bol spor medzi účastníkmi či z uzavretej zmluvy bolo zo strany odporcov plnené, alebo

nie. Nesporné bolo, že medzi účastníkmi bola uzavretá kúpna zmluva. Navrhovateľka ako predávajúca
odstúpila od zmluvy z dôvodu neuhradenia kúpnej ceny kupujúcimi - odporcami. Domáhala sa z tohto
dôvodu určenia vlastníctva. Odporcovia s návrhom nesúhlasili, keď uvádzali, že kúpnu cenu uhradili
navrhovateľke. Všeobecne v prípade nedostatočných listinných dôkazov je dokazovanie v takejto veci
zložité. K naplneniu zmluvy je potrebné okrem jej podpísania účastníkmi potrebné aj podanie návrhu na

vklad do katastra nehnuteľnosti, následný zápis do katastra nehnuteľností a v neposlednom rade reálna
úhrada kúpnej ceny. Medzi účastníkmi neexistoval listinný dôkaz o reálnom odovzdaní a prevzatí kúpnej
ceny. V kúpnej zmluve účastníkov však bolo písomne konštatované, že kúpna cena bola uhradená pred
podpisom zmluvy. Odporcovia zhodne uvádzali, že kúpnu cenu uhradili pred podpisom zmluvy. Zmluva
bola podpísaná a zavkladovaná do katastra. Súd mal za to, že tieto skutočnosti potvrdzovali riadne

uzavretie zmluvy a jej naplnenie, teda i úhradu kúpnej ceny. Účastník ktorý by chcel spochybniť túto
skutočnosť mal na sebe dôkazné bremeno. Bolo teda na navrhovateľke aby dokázala, že odporcovia
kúpnu cenu neuhradili. Súd mal za to, že dané dôkazné bremeno neuniesla. Navrhovateľka sama tvrdila,
že kúpnu cenu odporcovia neuhradili. Nejednoznačne jej to potvrdil, len svedok S. H.. Naopak traja
odporcovia a svedok W. U. uvádzali, že kúpnu cenu uhradili. Odporkyňa v 2. rade a svedok W. U.

sú deti navrhovateľky, teda sú v blízkom vzťahu. Súd nemal dôvod spochybňovať uvedené výpovede,
pri posudzovaní sa tak priklonil v výpovedi prevažnej väčšiny účastníkov konania. Drobné nepresnosti
boli vo výpovediach účastníkov i svedkov, tieto však nemali podstatný vplyv na záver súdu. Svedkyňa
JUDr. S. vypovedala, že navrhovateľka jej po podpise zmluvy hovorila, že odporcovia jej neuhradili
kúpnu cenu. Neuviedla, že by sa niekto z odporcov vyjadril, že kúpna cena nebola uhradená. Potvrdila,

len tú skutočnosť, že medzi navrhovateľkou a odporkyňou v 1. rade bol problém čo je evidentné i z
ďalšieho sporu účastníkov ohľadne nehnuteľnosti. Odporkyňa sa nikdy svedkyni nevyjadrila, že kúpnu
cenu neuhradila. Jedine svedok S. H. dodatočne uviedol, že raz počul odporkyňu v lete 2011 ( kúpna
zmluva bola uzavretá v lete 2011), že kúpnu cenu uhradí po vybavený hypotéky a odporcov v 2.
a 3. rade po uzavretí zmluvy, že uhradia kúpnu cenu navrhovateľke. Počul veľa rozhovorov o tom,

že nebola kúpna cena uhradená, nevedel ich však nijako bližšie špecifikovať, o vec sa nezaujímal.
Vzťah s navrhovateľkou prirovnal k vzťahu druha a družky. Jeho výpoveď z pohľadu jeho vzťahu s
navrhovateľkou, samotnej výpovede na súde bola najmenej presvedčivá a ak by ju aj súd bral do
úvahy, stále to boli dve tvrdenia na strane navrhovateľky voči štyrom na strane odporcov. Navrhovateľka
poukazovala na ďalšie skutočnosti, ktoré však nebolo možné ani ako nepriami dôkaz brať v jej prospech.

poukazovala na to, že odporkyňa v 1. rade nemala peniaze na kúpu nehnuteľnosti z podnikania úspor, či
z pôžičky, vzhľadom na nečinnosť jej spoločnosti, dlhú dobu od pobytu v Nemecku, rozdielne výpovede
o výške pôžičky od p. J., nemožnosť predaja bytu resp. rozdielna cena predaja či postúpenia práva
k bytu, žiadosť o oslobodenie od poplatkov v inom konaní . Odporkyňa v 1. rade uvádzala, že malafinančné prostriedky v hotovosti. Takáto skutočnosť či jej opak je nepreukázateľný. Odporkyňa v 1. rade
preukázateľne v minulosti investovala do rekonštrukcie domu, čo znamenalo, že musela mať aj pred
uzavretím kúpnej zmluvy finančné prostriedky. Odporkyňa v 1. rade listinným dôkazom preukázala

pôžičku od p. J. v sume 19.000 eur a jej poskytnutie nemôže vyvrátiť ani skutočnosť, že následne si
p. J. bral pôžičku. O oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v inom konaní žiadala v inom čase
ako bola uzavretá kúpna zmluva ( neskôr). Nikto z účastníkov nevyvrátil, že navrhovateľka spolu s
odporkyňou v 1. rade a svedkom W. U. cestovali autom na podpis kúpnej zmluvy. Ako presne v aute
sedeli nepotvrdzuje ani nevyvracia, že či v aute bola kúpna cena vyplatená. Ohľadne odporcov v 2.

a 3. rade bolo tiež konštatované, že mali finančné prostriedky na úhradu v hotovosti. Navrhovateľka
spochybňovala ich úhradu tým, že sa pred podpisom zmluvy osobne nestretli a i po údajnej úhrade
kúpnej ceny sa menilo písomné znenie zmluvy ohľadne kúpnej ceny. Odporcovia v 2. a 3. rade zhodne
uvádzali, že boli s navrhovateľkou osobne pred uzavretím zmluvy a zaplatili jej kúpnu cenu. Písomná
zmluva sa upravovala vzhľadom na reálnu výšku úhrady kúpnej ceny. Je možné poukázať i na konanie
či nekonanie navrhovateľky. Rozporná výpoveď svedka U. k emailovej komunikácii nepotvrdzovala

neuhradenie kúpnej ceny. Až po vyše roku od uzavretia zmluvy začala písomne vymáhať kúpnu cenu
od odporcov, keď bola celá nehnuteľnosť prevedená na odporkyňu v 1 rade a medzi nimi začalo napätie
ohľadne pána S. H.. Predchádzajúce ústne výzvy sú nejednoznačné. V podobných prípadoch súd
vzhľadom na vykonané dokazovanie musí rozhodnúť v prospech jednej strany sporu. V zmysle zákonov
vzhľadom na konštatované dôkazy mal súd za to, že návrhu nebolo možné vyhovieť. Listinné dôkazy

a väčšina výpovedí účastníkov konania boli v prospech odporcov. Keďže mal súd za to, že došlo k
úhrade kúpnej ceny bol nedôvodný aj nárok navrhovateľky ohľadne neplatnosti prevodu vlastníctva
nehnuteľnosti medzi odporcami vzájomne. Odporcovia v 2. a 3. rade mohli previesť svoje vlastníctvo
na odporkyňu v 1. rade.
Súd sa vecou zaoberal i z pohľadu takzvaného sedliackeho rozumu či z ľudskej stránky. Možno ľudsky

pochybovať, že by sa navrhovateľka domáhala súdnou cestou vlastníctva nehnuteľností a tvrdila, že jej
odporcovia neuhradili kúpnu cenu ak by to skutočne urobili. Bez osobnej urážky len v prípade, že by
nebola zdravá. Na druhej strane ľudsky možno pochybovať, že by deti navrhovateľky - odporkyňa v 2.
rade a svedok W. U. klamali voči vlastnej matke. To by sa tiež bez osobnej urážky nedalo nazvať inak ako
hyenizmus. Takéto konštatovania neviedli k odpovedi, kto z účastníkov mal pravdu. Skôr to navodzovalo

otázku či to medzi účastníkmi nebolo v skutočnosti ohľadne nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnostiam
inak, ale to nebolo predmetom súdneho konania a súd nemal možnosť takouto cestou sa uberať.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporkyni v 1. rade, ktorá mala vo
veci úspech, priznal náhradu trov konania, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia v sume 774,36

eura. Tarifnú odmenu si advokát určil v sume 123,70 eura podľa § 11 ods. 1 písm. c) citovanej vyhlášky,
odporkyňa si mohla uplatniť úkon podľa § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky, súd však nemohol priznať
úkon nad sumu uplatnenú účastníkom. Trovy právneho zastúpenia tak pozostávali zo šiestich úkonov
právnej pomoci po 123,70 ( prevzatie veci, účasť na pojednávaní 26.06.2014, 23,09.2014 nad dve
hodiny, 18.11.2014 nad dve hodiny), štyrikrát režijný paušál po 8,04 eura v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z..

Súd nepriznal ani úkony: vypracovanie odvolania voči predbežnému opatreniu a vyjadrenie k odvolaniu
odporcov v 2. a 3. rade voči predbežnému opatreniu v ktorom ani odporcovia v 2. a 3. rade neboli
úspešní. V týchto podaniach boli odporcovia neúspešní. Nie je účelom súdneho konania, aby si účastníci
zbytočnenavyšovalitrovyprávnehozastúpenianedôvodnými,nehospodárnymičineúspešnýmiúkonmi.
To by viedlo k tomu, že účastníci by podávali rôzne procesné návrhy, len aby bolo viac úkonov a neniesli

by žiadnu zodpovednosť za ich oprávnenosť ak vo veci samej boli úspešní. Takýto postup nie je podľa
zákona účelný.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcom v 2. a 3. rade, ktorí mali
vo veci úspech, priznal náhradu trov konania, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia v sume

2.823,12 eura. Tarifná odmena advokáta sa vypočítala z kúpnej ceny 22.400 eur. Z ľudského pohľadu
súd nečakal že si dcéra s manželom uplatnia voči matke trovy konania, ale súd mohol tento nárok
posudzovať len podľa zákona, pričom na postup podľa § 150 O.s.p. nevidel dôvod. Trovy právneho
zastúpenia pozostávali zo šiestich úkonov právnej pomoci po 386,74 eura podľa § 10 ods. 1 a § 13 ods.
2 citovanej vyhlášky ( prevzatie veci, účasť na pojednávaní 26.06.2014, 23,09.2014 nad dve hodiny,

18.11.2014 nad dve hodiny), štyrikrát režijný paušál po 8,04 eura, všetko s 20 % DPH v zmysle vyhl.
č. 655/2004 Z.z.. V prípade úkonu - pojednávania trvajúceho nad dve hodiny má právny zástupca
nárok na náhradu ďalšieho úkonu, ale nie na ďalší režijný paušál, keďže ďalšie vecné náklady v
takomto prípade nevznikajú. Súd nepriznal úkon porada s klientom zo dňa 27.06.2014. Toto rokovaniemalo byť z dôvodu nadväznosti na pojednávanie zo dňa 26.06.2014. Na tomto sa odporcovia 2. a
3. nezúčastnili, nebol teda dôvod s nimi toto pojednávanie rozoberať. Mali sa na ňom zúčastniť a
poznali by obsah jeho priebehu, nebolo by potrebné s nimi prípadné nové skutočnosti preberať. Súd

nepriznal ani úkony: vypracovanie námietky zaujatosti a odvolanie voči predbežnému opatreniu. V
týchto podaniach boli odporcovia neúspešní. Nie je účelom súdneho konania aby si účastníci zbytočne
navyšovali trovy právneho zastúpenia nedôvodnými, nehospodárnymi, či neúspešnými úkonmi. To by
viedlo k tomu, že účastníci by podávali rôzne procesné návrhy, len aby bolo viac úkonov a neniesli by
žiadnu zodpovednosť za ich oprávnenosť ak vo veci samej boli úspešný. Takýto postup nie je podľa

zákona účelný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých

detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie
možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.