Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2C/134/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614207310
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Dubovinská

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7614207310.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Viera Dubovinská v právnej veci navrhovateľa: CD

Consulting s. r. o., IČO : 26 429 705, Politických vězňů 1272/21, Praha 1, zastúpeného: Fridrich Paľko,
s. r. o., IČO: 36 864 421, Grösslingova 4, Bratislava, proti odporkyni, G. P., X.. XX. XX. XXXX, L. Z., X. V.
XXXX/XX za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, Všeobecnej ochrany práv spotrebiteľov,
so sídlom Šafárikovo námestie 7, Bratislava, IČO: 42362962, právne zast. JUDr. Bohdanom Jakubisom,
advokátom, Dobrovičova 13, Bratislava v konaní o zaplatenie 344 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd z a s t a v u j e konanie v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 374 eur od
21. 4. 2011 do 4. 6. 2013 a zo sumy 344 eur od 5. 6. 2013 do zaplatenia.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na tunajší súd návrh dňa 17. 4. 2014 ktorým žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu
do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť zmenkovú sumu vo výške 344 eur, zmenkový úrok vo

výške 0,25 % denne zo sumy 374 eur od 21. 4. 2011 do 4. 6. 2013 čo predstavuje sumu 725,56 eur,
zo sumy 344 eur od 5. 6. 2013 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo sumy 374 eur od 6. 7. 2011 do 4. 6.
2013 čo predstavuje sumu 43,10 eur, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy teda 1,25
eur a náhradu všetkých trov konania, podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej
len Nariadenie).

Návrhodôvodniltým,ževčastiúdajeopohľadávkeuviedol,žeakoindosatárjenadobúdateľomvšetkých
právzozmenky.Indosovanázmenkajevistazmenkouopatrenoudoložkou„naplateniepredložiťvlehote
štyroch rokov od vystavenia“.

Zmenka bola vystavená dňa 21. 5. 2010 na sumu 374 eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok
odporkyne zaplatiť túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa spolu so zmenkovým úrokom
0,25 % denne od 21. 4. 2011. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa.

Indosant predložil zmenku k zaplateniu, ale vystaviteľ doposiaľ zaplatil na zmenkovú sumu 30 eur a na
úroky žiadnu sumu, preto žiadal, aby ho súd v zmysle čl. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady
(ES) č. 861/2007 k tejto povinnosti zaviazal rozsudkom. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou
„bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.Navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky, odporkyňa ako fyzická
osoba má bydlisko na území Slovenskej republiky a žalovaná zmenka bola vystavená na území

Slovenskej republiky, kde je i platobné miesto.
Navrhovateľ určil ako príslušný súd podľa bydliska odporkyne v zmysle článku 25 ods. 1 písm. a)
Nariadenia, príslušnosť okresného súdu podľa oznámenia Slovenskej republiky Komisií.

Rozsudkom sp. zn. 2C 134/2014 - 16 zo dňa 12. 6. 2014 súd návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov

náhradu trov konania nepriznal.
Po odvolaní navrhovateľa proti rozsudku, Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 3Co/730/2014 -60
zo dňa 29. 5. 2015 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V odôvodnení uviedol, že úlohou súdu v ďalšom konaní bude postupovať podľa článku 5 a nasl.
nariadenia a zistiť skutkový stav veci, pričom spôsob vykonania dôkazov určí sám (článok 9 nariadenia)
v rámci možností daných mu článkami 7 až 9 nariadenia. Účastníci aj v tomto konaní sú povinní prispieť

k zisteniu skutkového stavu a súd aj v tomto prípade má možnosť požiadať stranu sporu, aby predložila
ďalšie informácie a dokumenty, teda aj listinné dôkazy, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci
(článok 4 nariadenia). Treba pritom podotknúť, že nesprávnym je taký výklad článku 4 nariadenia, ktorý
vzbudzuje dojem, že súd nemá k dispozícii iné dôkazné prostriedky, ako príslušné tlačivá a v zásade
nemá možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi, napríklad so spotrebiteľskou zmluvou. Cieľom

nariadenia nie je obmedziť sudcov pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci, ale
umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo čo
najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Z článkov 8 a 9 nariadenia pritom jednoznačne
vyplýva, že aj v európskych konaniach s nízkou hodnotou sporu je zachovaná možnosť sudcu vykonať
potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie, pokiaľ to považuje za potrebné. Konanie podľa

nariadenia je zásadne písomné, avšak v zmysle článku 5 ods. 1 nariadenia súd je oprávnený rozhodnúť,
či na účely zisťovania skutkového stavu je potrebné strany predvolať na ústne pojednávanie. Ústne
pojednávania však nie je povinné, súd je oprávnený vykonať dôkazy bez ústneho pojednávania, čo v
prípade listín súdom zabezpečených ex offo znamená ich doručenie účastníkom a vytvorenie procesnej
možnostivyjadriťsaknim(§123O.s.p.).Niejevšakvylúčené,ženapr.nazákladevyjadreniaúčastníkov

k týmto listinným dôkazom nastane potreba vykonať ďalšie dokazovanie už na ústnom pojednávaní.
Spôsob vykonávania dôkazov bude teda závislý od okolností a správania účastníkov v každej konkrétnej
veci.

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Navrhovateľ, odporkyňa a vedľajší účastník sa pojednávania nezúčastnili, doručenie predvolania bolo
riadne preukázané, lehota na prípravu na pojednávanie bola zachovaná, navrhovateľ sa z neúčasti na
pojednávaní písomne ospravedlnil, preto súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti

navrhovateľa, odporkyne a vedľajšieho účastníka, pričom pri rozhodovaní prihliadol na obsah spisu a
vykonané listinné dôkazy.

Navrhovateľ podaním zo dňa 21. 12. 2015 čiastočne vzal návrh na jeho začatie späť a navrhol v tejto
časti konanie zastaviť a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného

zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, čím si navrhovateľ uplatňuje v tomto konaní len zmenkový
úrok vo výške 0,06% denne. S poukazom na ust. § 96 ods. 1 O.s.p. súd konanie vo vyššie uvedenom
rozsahu zastavil.

Navrhovateľ podal návrh podľa Nariadenia Európskeho parlamentu Rady (ES) č. 861/2007 z 11.

7. 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Podľa čl.
2 Nariadenia, toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných
sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia
tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2000 eur bez
akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov.

Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11. 7. 2007 o európskom
konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je
písomné.Súdalebotribunálnariadiústnepojednávanie,aktopovažujezapotrebné aleboakotopožiadaniektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia

sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno
samostatne podať opravný prostriedok.

Na prejednanie veci v zmysle čl. 5 ods. 1 tohto Nariadenia, súd nariadil vo veci ústne pojednávanie,
pretože to považoval za potrebné v súvislosti s posudzovaním vyplňovacieho práva na zmenku ako

neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskom právnom vzťahu, ktorý nepochybne vznikol medzi
pôvodným veriteľom POHOTOVOSŤ s. r. o. a odporkyňou.
Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

V prejednávanej veci samotná zmenka nie je jediným dôkazom, na základe ktorého môže súd v tejto

veci rozhodnúť. V danej veci nielen možno, ale je aj nevyhnutne potrebným posudzovať kauzálny vzťah
viažuci sa k zmenke. Keďže v predloženej zmenke nie je žiadna zmienka o kauze, na základe ktorej
bola vystavená a súčasne navrhovateľ na preukázanie svojho nároku iné listinné dôkazy nepredložil,
súd preto pristúpil k zadováženiu listín preukazujúcich danú kauzu, o ktorej získal vedomosti, keď v
jednotlivých veciach pôvodného majiteľa zmenky bol činný ako exekučný súd.

Súd vykonaným dokazovaním z predložených dokladov, zmenky, úverovej zmluvy, oboznámením sa
s exekučnými rozhodnutiami sp. zn. 5Er/768/2012, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, s
vyjadreniami navrhovateľa a vedľajšieho účastníka zistil tento skutkový a právny stav :

Odporkyňa dňa 19. 1. 2010 uzatvorila s právnym predchodcom navrhovateľa, spoločnosťou Pohotovosť,
s.r.o. zmluvu o úvere č. 704500226 z ktorej vyplýva, že spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. poskytla odporkyni
ako fyzickej osobe úver vo výške 250 eur na výkon povolania a odporkyňa sa zaviazala tento úver spolu
s poplatkom vo výške 242 eur uhradiť v 12-tich mesačných splátkach po 41 eur mesačne v celkovej
výške 492 eur. V zmluve o úvere nie sú uvedené úroky ani RPMN.

Súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde podľa čl. 14 na zabezpečenie
peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi
ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent
najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď

dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas
poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle
bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

VzmysledanýchVšeobecnýchobchodnýchpodmienokboladňa17.4.2011vystavenáneúplnázmenka
(blankozmenka),kdespoločnosťPohotovosť,s.r.o.vystupovalaakoremitentaodporkyňaakovystaviteľ.
Vzhľadom na to, že odporkyňa úver nesplácala riadne a včas, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých
podmienok splatný, vyplnila spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. zmenku odporkyne v zmysle dohody o
vyplnení zmenky na sumu 374 eur s dátumom začiatku úročenia od 21. 4. 2011.

Z rozhodnutia tunajšieho súdu sp. zn. 5Er/768/2012 zo dňa 20. 2. 2013 súd zistil, že spoločnosť
Pohotovosť s.r.o. ako oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti odporkyni ako povinnej na
vymoženie zmenkovej sumy 327 eur s príslušenstvom.
Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyššie uvedeným rozhodnutím zamietol,

uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 1. 2014 a následne uznesením zo dňa 5. 2. 2014 exekučné
konanie zastavil.

Exekučným titulom v tomto prípade bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 05205/11 zo
dňa 6. 7. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25. 7. 2011 a vykonateľnosť dňa 28. 7. 2011, ktorý

rozhodol na základe zmenky vystavenej dňa 21. 5. 2010.
Spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. indosovala zmenku na navrhovateľa.Podľa § 123 O.s.p., účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré
sa vykonali.

Súd v zmysle čl. 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 doručoval
odporkyni kópiu tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným "C" tlačivom na odpoveď.
Odporkyňa na označené tlačivo, ktoré prevzala dňa 28. 9. 2015 nereagovala.

Predmetom konania je spor zo zmenky, a preto súd skúmal, či zmenka spĺňa náležitosti vyplývajúce zo

zákona č. 191/1950 Zb.

Podľa čl. I, § 75 zák. č. 191/1950 Zb., zákon zmenkový a šekový v znení neskorších zmien a predpisov
vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;

7. podpis vystaviteľa.

Predložená zmenka obsahuje označenie, že ide o zmenku a je vyjadrená v jazyku, v ktorom je táto listina
spísaná, nachádza sa v nej bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, je v nej uvedený údaj
zročnosti, miesta kde sa má platiť, tiež meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť, dátum a miesto

vystavenia zmenky a podpis vystaviteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že navrhovateľ nadobudol
zmenku indosamentom od pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola vystavená. Čiže zmenka uvedené
formálne náležitosti spĺňa.

Napriek splneniu formálnych náležitosti, súd podrobil kontrole aj úverovú zmluvu a dohodu o

vyplňovacom práve zmenky vyplývajúcu zo Všeobecných úverových podmienok spoločnosti Pohotovosť
s.r.o., ktoré boli súčasťou úverovej zmluvy.

Vedľajší účastník podaním zo dňa 17. 10. 2014 predložil písomné vyjadrenie v ktorom argumentoval,
že terajší majiteľ zmenky, teda navrhovateľ, pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Bol si vedomý, že nadobúda zmenku od spoločnosti, ktorá poskytuje pôžičky a úvery spotrebiteľom a
zároveň, že tento pôvodný majiteľ zmenky nemôže zmenky uplatniť, keďže by tým porušil zákon a súd
by mu jeho zmenkový nárok uplatnený v tomto konaní nepriznal. Zdôraznil, že súd by sa mal zaoberať
kauzálnymi vzťahmi pôvodného zmenkového veriteľa a odporkyne.
Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá obligatórne náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 zákona

č. 258/2001 Z.z. Podľa § 4 ods. 3 cit. zákona poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d)
až j) a l). Je potrebné aplikovať čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS a chrániť spotrebiteľa pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Vychádzajúc z tohto princípu preto pri kolízii zmenkového práva
so spotrebiteľskými právami odporkyne musí mať prednosť ochrana práv spotrebiteľa. Na základe toho,

dohoda o vyplňovacom práve zmenky je v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepriateľnou
podmienkou, a preto ako taká je neplatná s poukazom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
Dohodu o vypĺňacom práve blankozmenky a tým aj samotnú zmenku možno považovať za neplatnú aj
pre obchádzanie zákona (§ 39 OZ).O obchádzanie zákona ide vtedy, ak právny úkon síce neodporuje
výslovnému zneniu zákona, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon dodržaný nebol. V danom

prípade vystavením zmenky sa právny predchodca navrhovateľa snažil vyhnúť posudzovaniu platnosti
úverovej zmluvy. S poukazom na uvedené, by odporkyňa mala vrátiť veriteľovi len sumu poskytnutého
úveru pre nedoržanie obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pre zvolený postup
navrhovateľ nemôže požívať právnu ochranu. Vedľajší účastník prostredníctvom právneho zástupcu
navrhol, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol a zaviazal navrhovateľa nahradiť trovy konania

vedľajšiemu účastníkovi vo výške 69,20 eur na účet jeho právneho zástupcu.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom

je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa ods. 4 písm. k/ tohto ustanovenia za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských z zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitosti musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov. Podľa ods. 3, ak

zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a), b), d), až j), k) a l),
poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva o úvere neobsahuje úroky, ani
RPMN, a preto sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu podpísania

Zmluvy o úvere č. 704500226 zo dňa 19. 1. 2010 v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo
inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo
šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa čl. 2 písm. a) Smernice 93/13/EHS na účely tejto smernice "nekalé podmienky" znamenajú
zmluvné podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučujeuplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Spotrebiteľovi sa musí poskytnúť ochrana pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami aj vtedy, ak sa
uplatňuje právo zo zmenky. Stále totiž je potrebné aplikovať čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS a
chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Vychádzajúc z tohto princípu, preto
pri kolízií zmenkového práva zo spotrebiteľskými právami odporcu musí mať prednosť ochrana práv
spotrebiteľa.

Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa
uzavreli zmluvu o úvere, ktorej súčasťou boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré obsahujú
dohodu o vyplnení zmenky.
Dohoda o vyplňovacom práve zmenky je neprijateľná zmluvná podmienka s poukazom na ust. § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere totiž nemá obligatórne náležitosti uvedené v ust. § 4 ods. 2 písm.
g), h), i), j) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, čo spôsobuje, že
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a teda spotrebiteľ má vrátiť len sumu poskytnutého
úveru. Zmenka však túto skutočnosť nezohľadňuje a dokonca umožňuje vymáhať zmenkový úrok vo
výške 0,25 % denne, čo ročne predstavuje 91,25 %. Takýto zmenkový úrok je v rozpore so zásadou

dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť (§ 39 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka). Nič na právnom posúdení nemení skutočnosť, že navrhovateľ ohľadom
uplatneného zmenkového úroku čiastočne vzal návrh späť a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške
0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, čím si uplatnil zmenkový
úrok vo výške 0,06% denne.

K vystaveniu zmenky došlo v rozpore so zákonom, a to konkrétne s ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001
Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa tohto ustanovenia v súvislosti s poskytovaním
úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje plniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať
od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide

o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého
úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou, veriteľ nesmie prijať
a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade
zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práva zo zmenky. Právny predchodca navrhovateľa zákonný

limit zmenkovej sumy vôbec nerešpektoval a zmenku napriek výslovnému zákazu prijal a následne ju
previedol na navrhovateľa.

Podľa § 5a zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, s účinnosťou od 1. 5. 2014, je neprípustné
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou.

Dohoda o vyplňovacom práve zmenky bola uvedená vo Všeobecných úverových podmienkach, teda vo
formulári spracovanom právnym predchodcom navrhovateľa, pričom tieto podmienky odporkyňa nemala
možnosť ovplyvniť. Nepochybne teda táto podmienka nebola individuálne dojednaná a spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa práve pre

nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožňuje vymáhať plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom, či už pre
spomínanú neplatnosť dohody o zmenkovom úroku alebo pre chýbajúce obligatórne náležitosti zmluvy.

Potreba vystavenia a odovzdania zmenky právnemu predchodcovi navrhovateľa pritom pre odporkyňu
priamo vyplývala zo Všeobecných úverových podmienok. V tejto súvislosti je právne významné

ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je prespotrebiteľapriaznivejší.Dojednanieozmenkenezohľadňujúceprávnepredpisynaochranuspotrebiteľa
odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1. 2 Občianskeho zákonníka, a preto je absolútne neplatné podľa
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

Dohodu o vyplňovacom práve blankozmenky a tým aj samotnú zmenku možno považovať za neplatnú
tiež pre obchádzanie zákona (§ 39 Občianskeho zákonníka).
O obchádzanie zákona ide, ak právny úkon síce neodporuje výslovnému zneniu zákona, avšak svojimi
dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. V danom prípade vystavením zmenky sa právny

predchodca navrhovateľa snažil vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a aplikácií zákona
o spotrebiteľských úveroch, dôsledkom čoho je, že odporkyňa by veriteľovi mala vrátiť len sumu
poskytnutého úveru pre nedodržanie obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takýto
postup navrhovateľa nemôže požívať právnu ochranu (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Z neplatnej dohody o vyplnení zmenky nemohlo navrhovateľovi vzniknúť právo na vyplnenie
blankozmenky. Ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky, neplatná je aj samotná

zmenka. Zmenka vystavená v rozpore so zákonom predstavuje absolútne neplatný právny úkon podľa
ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

Keďže si navrhovateľ uplatňoval v tomto konaní právo zo zmenky, ako z cenného papiera a dohoda
o vyplnení zmenky a na jej základe vystavená zmenka sú absolútne neplatné podľa ustanovení

spotrebiteľskéhopráva,súdnávrhnavrhovateľapodispozitívnomúkonečiastočnéhospäťvzatiakonanie
zastavil a v prevyšujúcej návrh zamietol.

Súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého, účastníkovi ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti

účastníkovi, ktorý vo veci nemal úspech.
Súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal, keďže odporkyni, ktorá mala v konaní úspech, trovy
konania nevznikli.

Súd vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi konania nepriznal náhradu trov konania.

Súd bol povinný z úradnej povinnosti prihliadnuť a skúmať, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky, aplikujúc ust.§ 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 3, 5, § 54 ods. 1, 4
Občianskeho zákonníka, a preto nemôže sa jednať a ani sa nejedná o trovy potrebné na účelné bránenie
práva na strane vedľajšieho účastníka vo vzťahu k odporkyni.
Odporkyňa ako spotrebiteľ by dosiahla v tomto konaní rovnaký úspech bez pričinenia vedľajšieho

účastníka a to z dôvodu ex offo vykonanej kontroly podmienok v spotrebiteľskej zmluve a prihliadnutia
k neprijateľným zmluvným podmienkam. Vedľajší účastník na strane odporkyne neuviedol žiadne iné
skutočnosti ani právne argumenty nad rámec tých, ktoré by bol povinný súd zistiť sám z úradnej
povinnosti, preto nie je možné hovoriť o účelne uplatnených trovách právneho konania vedľajším
účastníkom na strane odporkyne.

Preto súd o trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a vedľajším účastníkom na strane
odporkyne náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §

221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.