Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. apríl 2016

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 6Cb/54/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3613202202
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Blašková

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2016:3613202202.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Alenou Blaškovou, v právnej veci navrhovateľa: : CD

Consulting s.r.o. so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, 1272/21, Nové
Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, v konaní zastúpený spoločnosťou Fridrich
Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti odporcovi: R. S., H.. XX.XX.XXXX, C. V.. Š.R.
XXX/XX, XXX XX S. R. Č. C. X.- Ú. S. C., V.. Q.. A. XXX, 958 01 Partizánske, občan SR, o zaplatenie
sumy 263 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti zmenkového úroku 0, 19 % denne zastavuje.

Súd vo zvyšku návrh zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom podľa článku 4 ods. l Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady/
ES/ č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu proti
odporcovi domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 263 eur so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne
zo sumy 263eur od 27.12.2010 do zaplatenia, 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy 263 eur od 14.03.2011
do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy , teda 0,88 eur a trov konania na

tom základe, že navrhovateľ ako indosant je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil
odporca dňa 26.01. 2010 na zmenkovú sumu 263 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku
vo výške 0,25% denne od 27.12.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou "na
platenie predložiť do 4 rokov od vystavenia".

Pred začatím konania vzal navrhovateľ návrh späť v časti zmenkového úroku 0,19% denne a domáhal
sa zmenkového úroku vo výške 0,06% denne s tým, že v ostatných častiach zostal žalobný petit

nezmenený, preto súd v tejto časti konanie podľa § 96 ods.1 OSP zastavil.

Súd konal v neprítomnosti účastníkov podľa § 101 ods.2 OSP, pričom zástupca navrhovateľa svoju
neprítomnosť riadne ospravedlnil.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením sa s obsahom zmenky č. 306000233 zo
dňa 26.01.2010č.l.4spisu, výpisuzobchodnéhoregistranavrhovateľač.l.5,spisu,tlačivaBč.l.28spisu,

odpovede na žiadosť č.l.31 spisu, zmluvy o úvere č. 30600233 zo dňa 26.01.2010 č.l.33 spisu vrátane
VPPÚ na rube zmluvy bod 4,5,6,12,14,15,17, tlačiva C č.l.36-37spisu,čiastočného späťvzatia návrhu
č.l.172a spisu, pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu 3Er/636/2012 a ostatného spisového
materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:Z výsluchu odporcu vyplynulo, že celú dlžnú sumu zaplatil, nič nie je navrhovateľovi dlžný, tiež namietal,
že zmluvu o úvere a zmenku nepodpísal, ale na vykonaní znaleckého posudku netrval.

Zo zmenky č.l.4 spisu vystavenej odporcom dňa 26.01.2010 na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o. súd zistil,
že zmenka bola splatná pri predložení / vistazmenka/ s doložkami " bez protestu" a "na zaplatenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". V pravom hornom rohu zmenku v rámčeku sa nachádza číslo
spotrebiteľskej zmluvy o úvere č.306000233.

Z úverovej zmluvy č.306000233 zo dňa 26.01.2010 č.l.33 spisu, ktorá je totožná so zmluvou na č.l.3
exekučného spisu vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. uzatvorila s odporcom na predtlačenom
formulári zmluvu o úvere podľa ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 300 eur. Odporca v
osobitnom rámčeku formulára zmluvy o úvere potvrdil prevzatie sumy 300 eur v ten istý deň, v zmluve
absentuje RPMN. Celkom mal odporca zaplatiť sumu 564 eur v 12 -ich mesačných splátkach po 47

eur počnúc dňom 22.02.2010.

Pokiaľ ide o účel poskytnutia úveru za výkon povolania tento účel je tiež obchádzaním základných
ustanovení zákona na ochranu spotrebiteľa, čím veriteľ prejavil snahu vyhnúť sa aplikácii ustanovení
na ochranu spotrebiteľa, lebo súdu je zrejmé z jeho činnosti, že úver si fyzická osoba - nepodnikateľ

berie pre svoju osobnú potrebu, pričom súdu je z výsluchu odporcu i z jeho doterajšej činnosti známe,
že zmluvu vypĺňal právny predchodca navrhovateľa a odporca ju len podpísal Odporca v čase podpisu
zmluvy mal 71 rokov, teda bol starobný dôchodca, teda nemohol uzavrieť zmluvu na výkon povolania.
V bode 14 Všeobecných obchodných podmienok poskytovania úveru bola uzavretá dohoda o vyplnení
zmenky, podľa ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka vyplývajúceho z tejto úverovej

zmluvy voči veriteľovi vystavil dlžník / vystaviteľ/ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a
dátum úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke
remitent najskôr v deň, kedy sa stane splatný celý dlh okamžite, zmenková suma bude pozostávať z
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky a dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa stal splatný

celý dlh. V bode 17 VPPÚ sa uvádza, že zmluvné strany sa dohodli podľa § 262 ods. l Obchodného
zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom.

Z pripojeného exekučného spisu 3Er/636/2012 súd zistil, že oprávnený POHOTOVOSŤ s.r.o. uplatnila
proti povinnému v tomto konaní odporcovi exekúciu o vymoženie sumy 263 eur so zmenkovým úrokom

vo výške 0,25% denne zo sumy 263eur od 27.12.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške
6% ročne zo sumy 263 eur od 14.03.2011 do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania v sume
136,24 eur na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 0365311
zo dňa 24.05.2011 na základe zmluvy o úvere č. 306000233 súčasťou ktorej sú VPPÚ v zmysle bodu
14 došlo na základe "dohody o vyplnení zmenky" a bodu 17 dohoda o voľbe práva podľa ktorého

sa právne vzťahy vyplývajúce z tejto zmluvy budú spravovať ustanoveniam Obchodného zákonníka.
Uznesením č.l.10 spisu bola žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietnutá, toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.02.2013 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Trenčíne sp. zn. 23CoE/405/2012 zo dňa 04.02.2013 č.l.24spisu a následne uznesením
č.l.34 spisu bolo exekučné konanie zastavené, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.03.2013.

Dôvodom zastavenia exekúcie bola neplatná rozhodcovská doložka a právny vzťah zo zmluvy o úvere
bol posúdený ako spotrebiteľský.

Podľa § 52 ods.l,2,3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. l, ods.2,ods. 3, ods.4 písm. a /, k/, l /,o/ , ods.5, ods.6 Občianskeho zákonníka
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak

tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, požadujú od

spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s
nesplnením jeho záväzku,obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť
dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne
prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných

prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa,
spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu
splatnosti.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom a účelom odporuje

zákonu alebo ho obchádza alebo sa priči dobrým mravom.

Podľa § 265 obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, nepožíva právnu ochranu.

Podľa čl. I § 77 ods. l a ods.2 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového účinného v čase
uzavretia zmenky

Pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o
indosamente (§ 11 až 20), sročnosti (§ 33 až 37), platení (§ 38 až 42),postihu pre neplatenie (§ 43 až

50, 52 až 54),platení pre česť (§ 55, 59 až 63),odpisoch (§ 67 a 68),zmenách (§ 69),premlčaní (§ 70 a
71),dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§ 72 až 74).

Pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom
mieste než je bydlisko zmenečníka (§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o nesrovnalostiach v údajoch

zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania
osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o
blankozmenke (§ 10).

Podľa č.l. I §5 ods.l,2,3 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového vo zmenke sročnej na videnie

alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke
platí táto doložka za nenapísanú.

Úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.Úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľač.l.I§10zákonač.191/1950Zb.zmenkovéhoašekovéhoaknebolazmenka,ktorábolaprivydaní
neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania
neboly dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky
previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa č.l. I § 17 zákona č. 191/1950 Zb. kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky,
ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak
majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Podľa č.l. I § 48 ods. l bod 2 zákona č. 191/1950 Zb. majiteľ môže postihom žiadať šesťpercentné úroky
odo dňa zročnosti.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že odporca síce tvrdil, že zmenku
nepodpísal, ale svoje tvrdenia ničím nepreukázal. Je nesporné, že listiny boli vopred pripravené a
vyplnené právnym predchodcom navrhovateľa bez toho aby odporca ako spotrebiteľ mohol ovplyvniť
ich obsah, bolo nesporné, že zmluvu o úvere uzavrel a úver prevzal. V bode 14 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru / dohoda o vyplnení zmenky/, ako aj vzhľadom na zhodu čísla na

zmenke s číslom spotrebiteľskej zmluvy o úvere a na zhodu dátumu vystavenia zmenky s dátumom
podpisu zmluvy o úvere súd dospel k záveru, že zmenka predložená navrhovateľom bola vystavená
odporcom ako zabezpečovacia zmenka k zmluve o úvere, pričom bola vystavená v súlade s bodom
14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako blankozmenka. Zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy bol do zmenky doplnený dodatočne, o čom svedčí aj iný spôsob vyplnenia

týchto údajov/ písané technickými prostriedkami/ v porovnaní s údajmi o vystaviteľovi, mieste a
dátume vystavenia zmenky / písané rukou/. Zmenka vystavená dlžníkom pri podpise úverovej zmluvy
resp. pri prevzatí úveru môže mať buď uhradzovaciu alebo zabezpečovaciu funkciu na rozdiel od
zabezpečovacej funkcie zmenky, ktorá bola v súvislosti so spotrebiteľskými úvermi zakázaná až s
účinnosťou od 01.01.2011. Preto súd mohol považovať zmenku predloženú navrhovateľom , ktorá bola

nespornevystavenávsúvislostisposkytnutímspotrebiteľskéhoúveruodporcom,lenzazabezpečovaciu
zmenku a nie za samostatnú a nezávislú zmenku prijatú na uhradenie dlhu odporcu.

V zmysle čl. 3 nariadenia č. 861/2007 sa jedná o cezhraničný spor, keďže navrhovateľ má sídlo v Českej
republike, teda v inom členskom štáte ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci.

Právomoc slovenských súdov na prejednanie a rozhodnutie daného sporu je daná podľa čl. 16 bod
2 nariadenia č. 44/2001 o príslušnosti, uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a
obchodných veciach, podľa ktorého druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch
členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

Vecne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie danej veci je v zmysle čl. 25 bod 1 písm. a)
nariadenia č. 861/2007 okresný súd, nakoľko táto skutočnosť bola oznámená Komisii.

Keďže ide o cezhraničný spor, bolo potrebné určiť rozhodné právo, ktorým sa daný spor má riešiť. Súd

dospelkzáveru,žebezohľadunato,čibudetotokonaniepovažovaťzasporsúvisiacisospotrebiteľskou
zmluvou - v takom prípade je potrebné aplikovať čl. 6 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky - alebo výlučne za spor zo zmenky - a
vtedy určí rozhodné právo podľa § 10 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve
súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (keďže nebolo preukázané ani tvrdené, že by

si navrhovateľ a odporca zvolili rozhodné právo) - daný právny vzťah sa spravuje právnym poriadkom
Slovenskej republiky, nakoľko zmenka bola vystavená v Slovenskej republike, platobné miesto bolo v
Slovenskej republike a aj sídlo pôvodného remitenta bolo v Slovenskej republike. Až indosamentom sa
dostal do tohto právneho vzťahu cudzí prvok, čo však nemôže zmeniť uplatňované rozhodné právo,
ktorým bolo od začiatku právo Slovenskej republiky.

Podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia č. 861/2007 je konanie písomné, pričom navrhovateľ ani odporca netrvali
na nariadení ústneho pojednávania, avšak súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje
za potrebné. Súd pojednávanie v právnej veci nariadil, nakoľko to považoval za potrebné pre vykonaniedokazovania - oboznámením so spisom sp. zn. 3Er/636/2012, zmluvou o úvere č. 306000233 uzavretou
medzi predchodcom navrhovateľa spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava a odporcom, vrátane
všeobecných podmienok poskytnutia úveru na zistenie, či predmet konania súvisí so spotrebiteľskými

vzťahmi s tým, aby sa účastníci konania mohli vyjadriť ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali.

Predmetom konania je nárok navrhovateľa vyplývajúci z vlastnej vistazmenky vystavenej odporcom
pôvodne ako blankozmenky na zabezpečenie nárokov spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. zo zmluvy o
úvere. Súd posudzoval či zmluva, na základe ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená zmenkou je platná

a či vzniklo právo na vyplnenie blankozmenky.

Úverovázmluvač.306000233zodňa26.01.2010jespotrebiteľskouzmluvouvzmysle§52Občianskeho
zákonníka, ktorá je formulárovou / typovou zmluvou/, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať
jej obsah. Zmluvnými stranami je spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. IČO: 35807598 a odporca ako
fyzická osoba nepodnikateľ, teda odporca nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej

činnosti je teda spotrebiteľom, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi sumu 300 eur, pričom dlžník
sa veriteľovi zaviazal zaplatiť mu okrem poskytnutej sumy aj poplatok vo výške 264 eur všetko v 12-ich
mesačných splátkach po 47 eur počnúc dňom 22.02.2010. Podľa predmetnej zmluvy bol úver veriteľom
poskytnutý dlžníkovi na výkon povolania. Zmluva obsahovala na jednom liste papiera dve strany, na
prvej boli uvedené údaje o veriteľovi (obchodné meno, sídlo, IČO, zápis v obchodnom registri, číslo

oddielu a vložky v OR, skutočnosť, že veriteľ je zastúpený mandatárom), číslo zmluvy 306000277,
údaje o dlžníkovi (vyplnené boli meno, priezvisko, trvalé bydlisko, rodné číslo, číslo OP, kolónka o
trvalom pobyte), poskytnutý úver, výška poplatku, počet splátok, výšku mesačných splátok, deň začiatku
splatnosti a kolónka o to, že finančné prostriedky sú použité na účel zamestnania. Ďalej zmluva
obsahuje dátum uzavretia, čas, meno a podpis mandatára, podpis dlžníka, dátum prevzatia finančnej

hotovosti a potvrdenie o prevzatí finančnej hotovosti s podpisom dlžníka. Na druhej strane zmluvy sa
nachádzajú zmluvné podmienky. V danom prípade bol úver poskytnutý na súkromný účel, pričom
kolonka "na účel povolania" bola vyplnená spravidla zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ a bola
vyplnená a predložená odporcovi ako spotrebiteľovi len na podpis čo je známe súdu aj z jeho činnosti,
pričom odporca mal v čase podpisu zmluvy 71 rokov teda nie je pravdivé vyplnenie zmluvy, že finančné

prostriedkymohlibyť použité na"výkonpovolania"alelennaosobnýúčelfyzickejosoby-nepodnikateľa.
V pochybnostiach má dôkazné bremeno veriteľ. Nespotrebiteľský úver musí byť preukázaný bezpečne
spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti. V danom prípade sa javí súdu za nesporné, že ide o úver na
súkromný účel fyzickej osoby- odporcu a nie o úver pre výkon zamestnania, tiež zmluva neobsahuje
údaje o tom aký je výkon povolania odporcu, teda kolonka o účele úveru mala slúžiť na obchádzanie

predpisov na ochranu spotrebiteľa. Nejedná sa o zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka,
keďže zo zmluvy vyplýva, že finančné prostriedky boli veriteľom odporcovi odovzdané a prevzaté pri
podpise zmluvy, teda sa jedná o zmluvu o pôžičke.

Podľa článku 4 zmluvných podmienok v prípade, ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou

sedem a viac dní, je povinný uhradiť túto splátku do rúk mandatára spolu so zmluvnou pokutou
vo výške 15 eur za každý jeden prípad omeškania. V prípade, že dlžník neuhradí včas 4 po sebe
idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť
poslednej splátky, stáva sa dlh splatný okamžite. Dlžník má možnosť uhradiť štyri po sebe idúce splátky,
prípadne len časti po sebe štyroch idúcich splátok, v oboch prípadoch spolu so zmluvnou pokutou vo

výške 30 eur. Dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia
podmienok tejto zmluvy čiastku 4 eur ako paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej.
Podľa článku 5 zmluvných podmienok dlžník uzatvára s veriteľom dohodu o zrážkach zo mzdy a
iných príjmov ako formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorej účinnosť je podmienená
neuhradením štyroch po sebe idúcich splátok, keď nastáva splatnosť celého dlhu. Podľa článku 6

zmluvných podmienok dlžník je povinný v prípade porušenia svojich zmluvných povinností uhradiť
veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 312 eur, ktorá je určená na úhradu všetkých nákladov vynaložených
veriteľom v súvislosti s vykonávaním úkonov, smerujúcich k zabezpečeniu dlhu dlžníka. Pokiaľ dôjde
k zabezpečeniu dlžníkovho dlhu uznaním formou notárskej zápisnice ako exekučného titulu, dlžník a
veriteľ sa dohodli, že odmenu notára za spísanie notárskej zápisnice, trov právneho zastúpenia pri jej

spísaní v zmysle v tejto zmluve obsiahnutého plnomocenstva, uhradí za dlžníka veriteľ, pričom tieto
náklady zmluvné strany považujú za súčasť nákladov veriteľa spojených s vymáhaním jeho pohľadávky
a budú súčasťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Podľa článku 6 zmluvných podmienok
dlžník je oprávnený splatiť veriteľovi dlžnú sumu kedykoľvek pred termínom splatnosti, avšak aj vtakomto prípade je povinný zaplatiť dohodnutý poplatok v celej výške. Podľa článku 12 zmluvných
podmienok dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške ako svoj dlh voči veriteľovi, tak
ako je to uvedené v tejto zmluve. Tretinu poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny

zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým
spojenou. Súčasťou zmluvných podmienok je aj článok 14, označený ako dohoda o vyplnení zmenky,
na základe ktorého na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho
z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené
zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú

sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý
dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti
splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude
pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku
dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že
ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu štyri týchto podmienok stal splatný celý dlh. V zmysle článku

14 zmluvných podmienok všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia,
vrátane sporu o ich platnosť, výklad, alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení
zmenky,zabezpečujúcejtútoúverovúzmluvuauplatneniaprávztaktovyplnenejzmenky,vrátanesporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: A/ pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 84104 Bratislava, IČO:

35922761, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde: rozhodcovské konanie
bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, B/ pred príslušným súdom Slovenskej
republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu
(O.s.p.). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich

platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj sporu ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej
túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporu o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s

vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

Bod 17 Všeobecných podmienok poskytovania úveru podľa ktorého si zmluvné strany dohodli v zmysle §
262ods.lObchodnéhozákonníka,ževšetkyprávnevzťahysabudúspravovaťObchodnýmzákonníkom

je jednostranne formulovaný navrhovateľom ako veriteľom v úmysle obísť ustanovenia chrániace
spotrebiteľa či už v zákone o spotrebiteľských úveroch alebo Občianskeho zákonníka.

Veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o. podal voči žalovanému ako dlžníkovi na Stálom rozhodcovskom súde
dňa 28.03.2011 písomný návrh na začatie konania, na základe čoho predmetný rozhodcovský súd

rozsudkom spisová značka SR 03653/11 zo dňa 24.05.2011 rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi sumu vo výške 263 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 263 eur
od 27.12.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 263 eur od 14.03.2011
do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 136,24 eur všetko v lehote do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku. Predmetný rozsudok bol vydaný na základe vyššie uvedenej zmenky,

čo rozhodcovský súd uviedol aj vo svojom odôvodnení, keďže mal za to, že žalovaný vystavil dňa
26.01.2010 listinu označenú ako zmenka, táto predložená zmenka je platná a vyplnená v súlade s
dohodou o vyplnení zmenky, má povahu zmenky zabezpečovacej pričom hlavným záväzkom je zmluva
o úvere. Rozhodcovský súd ďalej uviedol, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy vyhlásil, že poskytnuté
peňažné prostriedky si berie na účel, ktorý vylučuje záver o tom, že v tomto právnom vzťahu pôsobí

ako spotrebiteľ. Žalovaný nenamietal zmenkovo právny vzťah a túto jeho činnosť nemôže suplovať
rozhodcovský súd. Zmenkový vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským a len v tomto právnom vzťahu
by túto povinnosť mal rozhodcovský súd ex officio. Rozhodcovský súd pri tejto svojej úvahe citoval
rozhodnutie ESD C -240/98 až C-244/98 Oceano Gruppo Editorial, ako aj smernice č. 2008/48, č.
93/13. Danú zmluvu o úvere a kauzálny vzťah z neho podľa tohto rozhodcovského súdu nie je možné

posudzovať podľa zákona na ochranu spotrebiteľa.

Na základe tohto exekučného titulu veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o. spísal dňa 07.08.2012 pred
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým návrh na vykonanie exekúcie voči odporcovi ako povinnému, ktorýdňa05.09.2012podal natunajšomsúdežiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcienazáklade
vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku. Veci bola pridelená spisová značka 3Er/636/2012.
Uznesením Okresného súdu Partizánske č. k. 3Er/636/2012 - 34 zo dňa 05.03.2013, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 26.03.2013, súd exekučné konanie zastavil. Súd posúdil právny vzťah medzi
veriteľom ako dodávateľom a dlžníkom ako spotrebiteľom ako spotrebiteľský, aplikoval na daný právny
vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka, Smernicu Rady 93/13 EHS, rozsudok Súdneho dvora ES
vo veci C 240/98 zo dňa 27.06.2000 Oceáno Grupo Editorial SA c/a Roció Murciano Quintero, rozsudok
Súdneho dvora ES vo veci C - 168/2005 zo dňa 26.10.2006 Elisa María mostaza Claro c/a Centro Móvil

Milenium SL, a uviedol, že v súd v záujme ochrany spotrebiteľa v konaní o žiadosti o udelenie poverenia
je nútený ex offo preskúmať zmluvu zakladajúcu právny vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom,
pričom konštatoval neprijateľnú podmienku v bode 14 Všeobecných zmluvných podmienkach a to
dohodu o rozhodcovskej doložke, pretože tá spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach oboch
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia
sporu, rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemohol ju ovplyvniť, pretože bola

súčasťou zmluvy, ktorú mohol iba ako celok prijať alebo ako celok odmietnuť. Súd takúto rozhodcovskú
doložku preto považoval za neplatnú, na jej základe nemal byť vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý
preto nemôže byť platným exekučným titulom. Rozhodcovský súd navyše nezohľadnil skutočnosť, že v
zmluve o úvere absentuje údaj o RPMN, čo spôsobuje, že daný úver mal byť bez poplatkov a bezúročný,
čo je v rozpore so zákonom č. 258/2001 Z. z.

Dohoda o voľbe práva nebola individuálne dohodnutá, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa
§ 53 ods.4 písm. a/ Občianskeho zákonníka a teda je absolútne neplatná. Z rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR z 25.01.2011 sp. zn. 5MCdo 20/2009, podľa ktorého sa za neprijateľnú zmluvnú podmienku
považuje aj dohoda o uplatnení Obchodného zákonníka. V zmluve o úvere absentuje údaj o konečnej

splatnosti úveru, o výške úroku z úveru, o výške RPMN a o priemernej RPMN, o výške, počtu, termínoch
splatnosti splátok, úrokov a iných poplatkov a poradie v akom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom čo sú obligatórne náležitosti podľa účinného v čase uzavretia zmluvy ktorých
absencia má za následok podľa § 4 zákona č. 258/2001 Z. z., že úver je bezúročný a bez poplatkov.
Súd dospel k záveru, že zmluva o úvere č. 306000233 zo dňa 26.01.2010 je koncipovaná tak, je

v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to
nielen v zabezpečovacích ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch ako sú zmluvné pokuty,
blankozmenka na tiež celá zmluva vrátane obchodných podmienok je koncipovaná výlučne v prospech
veriteľa a obsahuje len povinnosti dlžníka a práva a práva a výhody veriteľa. Teda samotný obsah a
účel zmluvy sa prieči dobrým mravom a je tiež v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a

spôsobuje jej absolútnu neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka preto nemohlo navrhovateľovi
ako veriteľovi vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky. Na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
č. 4Obo 161/2007 zo dňa 06.05.2008 v ktorom Najvyšší súd SR konštatoval, že na základe absolútne
neplatnej úverovej zmluvy nemohlo vzniknúť navrhovateľovi právo na vyplnenie blankozmenky.

Aj keď možno úverovú zmluvu hodnotiť ako bezúročnú a bez poplatkov, právo na vyplnenie
blankozmenky nemohlo vzniknúť aj z toho dôvodu, že dohoda o vyplnení zmenky ako súčasť
všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorých obsah a ani konkrétne znenie nebolo so
spotrebiteľom individuálne dohodnuté, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods.4 písm.
a/ Občianskeho zákonníka, ktorá je v zmysle § 53 ods.5 cit. zákona neplatná. Hoci použitie zmenky

ako uhradzovacieho ako aj zabezpečovacieho prostriedku v súvislosti so spotrebiteľskými úvermi
bolo zákonom zakázané až s účinnosťou od 01.01.2011, to neznamená, že v spotrebiteľských
zmluvách uzavretých pred týmto dátumom nemožno zmluvné ustanovenia o použití zmenky vyhlásiť za
neprijateľnú zmluvnú podmienku. V danom prípade považuje súd dojednanie dohody o vyplnení zmenky
podľa bodu 14 VPPÚ za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods.4 písm. k/ Občianskeho

zákonníka, pretože ide o podmienku, ktorá pre nesplnenie záväzku pripúšťa možnosť veriteľa domáhať
sa od spotrebiteľa zaplatenia neprimerane vysokej sumy úroku 0,25% denne ako sankcie spojenej
s nesplnením záväzku. Taktiež sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods.4 písm.
a/ Občianskeho zákonníka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, ale vychádza len jednostranne z
bodu 14 VPPÚ jednostranne stanovených navrhovateľom ako veriteľom, pričom odporca nemohol

jej obsah nijakým spôsobom ovplyvniť a tiež neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods.4
písm. l/ Občianskeho zákonníka nakoľko prijatím zmenky ako zabezpečovacieho prostriedku preniesol
dodávateľ povinnosť niesť dôkazné bremeno na spotrebiteľa/ napr. v súvislosti s čl. I§ 10, § 17
zákona č. 191/1950Zb./. Na rozdiel od situácie, ktorú predvída ustanovenie č. l. I § 10 zákonač.191/1950 Zb. / vyplnenie zmenky v rozpore s tým čo bolo dojednané/ v danom prípade je celá
dohoda o vyplňovacom práve blankozmeniek neplatná, čo má taký istý dôsledok, ako keby nebolo
dojednané vôbec nič. Za takýchto okolností vôbec nevzniklo navrhovateľovi ako remitentovi právo na

vyplnenie bankozmenky, teda blankozmenka sa vôbec nestala zmenkou a remitentovi nevzniklo právo
na vyplnenie blankozmenky, teda neexistencia dohody o vyplnení blankozmenky / bod 14 VPPÚ/ má
takéto právne následky.

Súd prvého stupňa vychádzal z rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16CoE/164/2011-24

z 29.02.2012, v ktorom sa už zaoberal dohodou o vyplnení zmenky vo všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. a v ktorom vyslovil, že dohoda je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods.4 písm. k/ a o/ Občianskeho zákonníka, ktorá stavia spotrebiteľa
do výrazne nevýhodného postavenia a sleduje cieľ obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany
spotrebiteľa. Predmetná dohoda poskytuje veriteľovi primeranú výhodu v tom, že hoci je limitovaný vo
výškezmenkovejsumy,jelennaňom,abyurčilakájevýškajehonárokovvočidlžníkovikudňuvyplnenia

zmenky. Takýmto spôsobom môže veriteľ v podstate jednostranne určiť výšku dlhu dlžníka bez toho,
aby bola táto výška preskúmateľná, keďže zmenka je abstraktný právny úkon, čo súd považoval za
bezdôvodné zvýhodnenie veriteľa na úkor dlžníka a obchádzanie predpisov chrániacich spotrebiteľa v
spotrebiteľských právnych vzťahoch.

Súd dospel k záveru, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a
tiež o zmluvu podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Okrem toho zmenka obsahuje zmenkový úrok
0,25% denne čo je 91,25% ročne , čo znamená takmer 100% ročné navýšenie dlhu. Konanie, ktorým
veriteľ prijal zmenku s takto vysokým úrokom nie je možné považovať za výkon práva, ktorý je v rozpore
s dobými mravmi stanovenými v § 3 ods. l Občianskeho zákonníka a pokiaľ by išlo o režim Obchodného

zákonníka v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ktoré konanie nemôže požívať právnu
ochranu.

Z dôvodu, že remitentovi -spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. nevzniklo právo prijať zmenku, ani právo
zmenku vyplniť, nevzniklo mu z takejto zmenky ani právo na žiadne plnenie, lebo zmenka ani nemohla

byť od dlžníka prijatá a nemožno sa na jej základe domáhať jej vyplatenia a tiež navrhovateľovi nevznikli
práva a povinnosti zo zmenky, preto remitentovi nevzniklo právo previesť práva a povinnosti z neplatnej
zmenky na navrhovateľa.

Okresnému súdu Partizánske bol dňa 28.03.2013 doručený návrh na uplatnenie pohľadávky na

tlačive A podľa článku 4 odsek 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým
sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len "nariadenie, alebo
nariadenie č. 861/2007"), ktorým navrhovateľ navrhoval, aby súd vydal proti odporcovi rozsudok,
ktorým by ho zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy ako aj k náhrade trov konania . Svoju žalobu
odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa

26.01.2010 domáhal sa zmenkovej sumy 263 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy
263 eur od 27.12.2010 do zaplatenia, 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy 263 eur od 14.03.2011 do
zaplatenia, zmenkovej odmeny 1/3% zmenkovej sumy t.j.0,88 eur.

Vzhľadom k tomu, že predmetná zmenka bola vystavená v prospech veriteľa a jej prvého majiteľa,

ktorý je podnikateľom, vykonávajúcim svoju podnikateľskú činnosť aj poskytovaním úverov nebankovým
spôsobom ( dôkaz - výpis z Obchodného registra SR, do ktorého je prvý majiteľ zmenky zapísaný),
bol tu reálny predpoklad vzhľadom na vedomosť súdu o činnosti veriteľa z iných súdnych konaní, že
právo uplatňované v danom konaní zo zmenky môže mať právny základ v spotrebiteľskom vzťahu. V
zmysle platných predpisov a judikatúry ESD je povinnosťou súdu v každom štádiu konania ( a to aj v

každom druhu konania), bez výnimky ex offo skúmať, či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah a ak súd
príde k pozitívnemu zisteniu, na uvedený vzťah aplikovať právne normy spotrebiteľského práva. Súd
v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie ESD C-419/2011 z 14.03.2013 alebo rozhodnutie ESD sp.
zn. C-76/10), z ktorého vyplýva, že napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený
na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie

žalovaného ako spotrebiteľa. Samotný ESD v uvedenom prípade z úradnej moci skúmal postavenie
odporcu ako spotrebiteľa. Na bližšie zistenie povahy subjektov pôvodného záväzkového vzťahu, ako
aj z dôvodu potreby komplexného posúdenia existencie resp. neexistencie pôvodného záväzkového
vzťahu ako spotrebiteľského, si súd v tomto konaní zabezpečil exekučný spis, vedený pod spisovouznačkou 3Er/636/2012, súvisiaci so zmluvou, ktorá bola uvedená na originály zmenky a ktorá bola
uzavretá medzi žalovaným ako dlžníkom a prvým majiteľom zmenky ako veriteľom, z ktorého zistil takéto
postavenie predmetných subjektov. Súd musí poskytnúť ochranu spotrebiteľskému vzťahu aj v takom

prípade, ak sa uplatňuje právo z indosovanej zmenky. Umožňuje mu to priamo zákon o spotrebiteľských
úveroch, ktorý je k zmenkovému zákonu v postavení špeciality a lex specialis deroigat lex generali ( v
tomto prípade aj lex posterior derogat legi priori). Prednosť má teda zákon o spotrebiteľských úveroch.
V tomto konaní sa nejedná o zmenkové konanie, súd preto ani nerozhodol vydaním zmenkového
platobného rozkazu a nemožno sa preto odvolávať iba na ustanovenia zákona č. 191/1950 Zb., ale súd

aplikuje v rámci rozhodovania o právnych vzťahov medzi účastníkmi aj všetky právne predpisy, ktoré
sa vzťahujú na ochranu spotrebiteľa.

Právny predchodca navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ a odporca ako dlžník uzavreli
dňa 26.01.2010 zmluvu o úvere. Z údajov zverejnených v Obchodnom registri vyplýva, že veriteľ je
právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov nebankovým

spôsobom. Odporca je fyzickou osobou, pričom z predmetnej zmluvy nevyplýva IČO dlžníka, v konaní
nebolo preukázané, že by bol dlžník podnikateľom. Súd má z vlastnej činnosti preukázané, že veriteľ v
mnohých prípadoch predkladá fyzickým osobám na podpis úverové zmluvy, kde je vopred zaškrtnuté,
že tieto osoby si berú úver na výkon povolania, podnikania, alebo zamestnania. V skutočnosti je však
účel poskytnutia úveru úplne iný a nesúvisí so zamestnaním dlžníka. Preto sa v takýchto prípadoch

prenáša bremeno tvrdenia o tom, že dlžník bral úver na takéto účely na veriteľa, resp. inú osobu,
ktorá uplatňuje takýto nárok. V tomto prípade navrhovateľ nepreukázal takýto účel úveru, súd má
z tohto dôvodu za to, že odporca je spotrebiteľ. Vzhľadom k subjektom uzatvárajúcim zmluvu, súd
mal teda za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu tzv. spotrebiteľskej zmluvy
podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľská zmluva predstavuje osobitný druh zmluvy,

pri ktorej na jednej strane vystupuje v silnejšej pozícii dodávateľ, osoba konajúca v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a na druhej strane v slabšej pozícii spotrebiteľ, fyzická osoba, ktorá pri
jej uzatváraní a plnení nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V uvedenom prípade
bola uzavretá zmluva označená ako zmluva o úvere uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka a v článku 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bolo medzi účastníkmi dohodnuté,

že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Vzhľadom k tomu, že
osobitným zákonom je v rámci nášho právneho poriadku upravené poskytovanie tzv. spotrebiteľských
úverov, súd ďalej skúmal, či predmetný právny vzťah nepodlieha aj režimu zákona č.258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Spotrebiteľským úverom je v zmysle zákona
č. 258/2001 Z.z. poskytnutý a podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka spotrebiteľských úveroch

rozumie dočasné použitie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme fyzickej osobe nepodnikateľovi na jeho
osobný účel. Spotrebiteľský úver poskytuje veriteľ, podnikateľ, ktorý má prebytočné finančné prostriedky,
ktorého predmetom činnosti je poskytovanie finančných prostriedkov nebankovým spôsobom a ktorý
ich poskytuje za úroky, na požiadanie dlžníka. Ak ide o obchodovanie s úverovými prostriedkami s

osobami, ktoré ich nepoužijú na podnikateľský účel, ani na výkon povolania resp. zamestnania, ide o
spotrebiteľský úverový vzťah. V uvedenom prípade nebol odporcovi ako fyzickej osobe- nepodnikateľovi
poskytnutý úver na výkon zamestnania, ale na jeho osobný účel. Právny predchodca navrhovateľa, ktorý
mal v predmete podnikania poskytovanie úverov nebankovým spôsobom, ktorý poskytol úver na žiadosť
dlžníka, fyzickej osoby, nepodnikateľa, za úroky skryté pod tzv. poplatok za poskytnutie úveru, pričom

obsah poplatku vyplýva z článku 12 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. V tejto súvislosti súd
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 25.1.2011, sp.zn. 5 M Cdo 20/2009, podľa ktorého sa
za neprijateľnú podmienku považuje aj dohoda o uplatnení Obchodného zákonníka (v danom prípade
čl. 12 Všeobecných zmluvných podmienok).

Súd následne z úradnej povinnosti, po zistení, že v uvedenom prípade ide o spotrebiteľský vzťah,
poskytujúc slabšiemu účastníkovi zmluvy ex offo právnu ochranu v zmysle zásady ochrany spotrebiteľa,
preskúmaval platnosť pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy ako celku. Platnosť spotrebiteľskej zmluvy bola
nevyhnutným predpokladom pre následné posudzovanie zabezpečovacej zmenky, ktorá zabezpečovala
pôvodný záväzkový právny vzťah a plnenie z ktorej, bolo predmetom tohto konania. Súd sa v tejto

súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/1201/2012 z 20.06.2013,
z ktorého vyplýva, že nevyhnutnosť ochrany spotrebiteľa je daná jeho nerovným postavením vo
vzťahu spotrebiteľ - dodávateľ (obchodník, profesionál), vyplývajúcim z nerovnováhy vyjednávacej sily
nerovnomernosti znalostí a z ekonomickej neúmernosti zdrojov vo veciach spotrebiteľských úverov jeto spotrebiteľ, ktorý pre nedostatok finančných prostriedkov žiada o úver. Systém ochrany zavedený
aj smernicou 93/13/EHS vychádza z myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza v nerovnom postavení
voči predajcovi alebo poskytovateľovi tak z hľadiska vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne

informovanosti, čo ho vedie k tomu, že pristúpi k podmienkam vopred vyhotoveným predávajúcim alebo
poskytovateľom, bez toho aby mohol ovplyvniť ich obsah. V tomto prípade odporca podpísal zmluvu
o úvere, spolu so zmenkou/ opak nebol preukázaný/ bez možnosti spolu vytvoriť, alebo akýmkoľvek
spôsobom ovplyvniť ich obsah. Vnútroštátny súd musí posudzovať zneužívajúci charakter určitej
zmluvnej klauzuly i bez návrhu. Možnosť súdu skúmať charakter jednotlivých zmluvných podmienok z

úradnej povinnosti predstavuje prostriedok vhodný k dosiahnutiu toho, aby konkrétny spotrebiteľ nebol
zneužívajúcou podmienkou viazaný a tým zabraňovať k ďalšiemu používaniu zneužívajúcich podmienok
vzmluváchuzatváranýchmedzispotrebiteľmiapodnikateľmi.Ideokogentnéustanovenie,ktorésmeruje
k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných
strán, rovnováhou skutočnou, ktorá umožňuje obnoviť rovnosť medzi týmito zmluvnými stranami.

Zmluva, ktorou bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 300 eur obsahuje poplatok za uzavretie zmluvy
vo výške 264 eur, čo činí 88% z požičanej sumy. Čo obsahuje uvedený poplatok je bližšie špecifikované
v článku 12 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z ktorého vyplýva, že predmetný poplatok je
tvorený z jednej tretiny z dohodnutého úroku a z dvoch tretín z nákladov na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy, bez bližšieho uvedenia obsahu a konkrétnej výšky týchto nákladov. V súvislosti s takto

stanovenýmpoplatkom,súdpoukazujenarozhodnutieKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.18Co/109/2011
zo dňa 21.11.2012, s ktorým sa stotožňuje a z ktorého vyplýva, že zákon o spotrebiteľských úveroch síce
predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie
spotrebiteľovi a v jeho záujme. Inak vymedzený poplatok, resp. neurčitý poplatok však možno považovať
za neprijateľnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a

ktoréslúživýlučnevprospechdodávateľa.NeprijateľnosťpoplatkovkonštatujeajRozhodnutieVrchného
krajinského súdu v Karlsruhe z 03.05.2010 č. k. AZ 17 U 192/2010, v ktorom uvedený súd konštatuje,
že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné.

Súd sa teda oboznámil s predmetnou zmluvou o úvere, vrátane všeobecných podmienok a dospel k

záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je neobyčajne hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán a to najmä, ale nielen v ustanoveniach o zabezpečovacích
prostriedkoch (zmluvná pokuta, blankozmenka, uznanie dlhu a pod.) a zároveň je celá zmluva
koncipovaná výlučne len na prospech veriteľa bez toho, aby sa mohol dlžník aspoň minimálne
zákonnýmiprostriedkamibrániť.Rovnosťavyváženosťprávapovinnostízmluvnýchstránniejezmluvou

zabezpečená,právenaopak,zmluvaobsahujesamépovinnostidlžníka,sankciezaporušeniepovinností
v neprimeraných výškach - napr. zmluvná pokuta 312 eur ( dohodnutá v článku 6 VPPÚ v prípade
porušenia povinnosti iba dlžníka, v prípade porušenia povinnosti veriteľom nebola dohodnutá žiadna
sankcia pre veriteľa), zmluvné pokuty vo výške 15 eur ( v prípade omeškania sa s o splatnosťou
viac ako 7 dní) a 30 eur (v prípade omeškania sa so zaplatením 4 a viac splátok, alebo ich častí)

opäť dohodnuté ako povinnosť iba pre dlžníka, bez ohľadu na výšku poskytnutého úveru, ďalej samé
práva a výhody veriteľa (zmenka, uznanie dlhu, dohoda o zrážkach zo mzdy, rozhodcovská doložka,
súhlas na sprístupnenie údajov zo sociálnej poisťovne, súhlas na spracovanie osobných údajov),
všetko povinnosti a okolnosti, zaťažujúce iba dlžníka bez akejkoľvek obdobnej zmluvnej povinnosti na
strane veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú v takmer všetkých

ustanoveniach zmluvy, ako aj na neprimerane vysoký poplatok za spracovanie a uzatvorenie zmluvy
spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, výška ktorého predstavuje 88 % z celého objemu
úveru (pričom sa podľa názoru súdu jedná o skryté úroky v celkovej výške 264 eur) , sa celá zmluva
(jej obsah i účel) prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. V
rozpore s dobrými mravmi je pritom nielen obsah zmluvy ale aj samotný účel zmluvy (získať na úkor

slabšej strany - spotrebiteľa neprimerane vysoký zisk). Skutočnosť, že sa zmluva prieči dobrým mravom
spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Neplatná je celá úverová zmluva, teda v rámci nej aj ustanovenie
článku 14 Všeobecných zmluvných podmienok poskytnutia úveru ktorý upravuje dohodu o vyplnení
zmenky. Takáto zmenka na základe neplatnej spotrebiteľskej zmluvy vôbec nemala byť vyplnená, ani
následne indosovaná a nemožno na jej základe uplatňovať akékoľvek nároky. K absolútnej neplatnosti

súd prihliada ex offo. Predložená zmenka, aj keď obsahuje všetky náležitosti zmenky, nezabezpečuje
konkrétny záväzkový vzťah a to vzťah z poskytnutého úveru medzi právnym predchodcom navrhovateľa
a odporcom. Tu súd opäť poukazuje na skutočnosť, že v prípade spotrebiteľskej zmluvy je súd povinný
skúmať kauzu a to aj napriek zneniu zákona č. 191/1950 Zb., ktorý je prekonaný nielen zmenouspoločenských vzťahov, ale aj citovanými smernicami a judikatúrou súdov. Absolútna neplatnosť zmluvy
o úvere ako aj jej článku 14 ( ktorý je súčasťou zmluvy) a to dohody o zabezpečení zmenkou a
vyplnení blanco zmenky, sama o sebe nie je dôvodom neplatnosti zmenky. Neplatnosť uvedenej dohody

však znamená neexistenciu kauzálneho vzťahu medzi konkrétnou pohľadávkou a zmenkou, ktorá ju
mala zabezpečovať. V uvedenom prípade teda nedošlo k platnému vzniku zmenkového záväzkového
vzťahu. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že treba rozlišovať medzi neplatnosťou zmenky a to z
dôvodu nesplnenia podstatných náležitostí resp. vyplnenie v rozpore so zákonom č. 191/1950 Zb. a
neplatnosťou zmluvy, dojednania o vyplnení zmenky za účelom zabezpečenia konkrétnej pohľadávky,

či už pre rozpor s dobrými mravmi, neprijateľnými podmienkami, či nerešpektovaním zákonného
obmedzenia maximálnej výšky zmenkovej sumy, ako tomu došlo v tomto prípade (Rozsudok NS SR
sp. zn. 1 Obdo V 43/2006). Dohoda o vyplnení zmenky je neplatná, rovnako ako celá úverová zmluva.
Neplatná je celá úverová zmluva, teda v rámci nej aj ustanovenie článku 14 všeobecných zmluvných
podmienok ( citovaný v tomto rozsudku), ktorý upravuje dohodu o vyplnení zmenky. Takáto zmenka
na základe neplatnej spotrebiteľskej zmluvy vôbec nemala byť vyplnená, ani následne indosovaná a

nemožno na jej základe uplatňovať akékoľvek nároky. K absolútnej neplatnosti súd prihliada ex offo.
Predložená zmenka, aj keď obsahuje všetky náležitosti zmenky, nezabezpečuje konkrétny záväzkový
vzťah a to vzťah z poskytnutého úveru medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom. Tu
súd opäť poukazuje na skutočnosť, že v prípade spotrebiteľskej zmluvy je súd povinný skúmať kauzu
a to aj napriek zneniu zákona č. 191/1950 Zb., ktorý je prekonaný nielen zmenou spoločenských

vzťahov, ale aj citovanými smernicami a judikatúrou súdov. Absolútna neplatnosť zmluvy o úvere
ako aj jej článku 14 ( ktorý je súčasťou zmluvy) a to dohody o zabezpečení zmenkou a vyplnení
blanco zmenky, sama o sebe nie je dôvodom neplatnosti zmenky. Neplatnosť uvedenej dohody však
znamená neexistenciu kauzálneho vzťahu medzi konkrétnou pohľadávkou a zmenkou, ktorá ju mala
zabezpečovať. V uvedenom prípade teda nedošlo k platnému vzniku zmenkového záväzkového vzťahu.

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že treba rozlišovať medzi neplatnosťou zmenky a to z dôvodu
nesplneniapodstatnýchnáležitostíresp.vyplnenievrozporesozákonomč.191/1950Zb.aneplatnosťou
zmluvy, dojednania o vyplnení zmenky za účelom zabezpečenia konkrétnej pohľadávky, či už pre
rozpor s dobrými mravmi, neprijateľnými podmienkami, či nerešpektovaním zákonného obmedzenia
maximálnej výšky zmenkovej sumy, ako tomu došlo v tomto prípade (Rozsudok NS SR sp. zn. 1 Obdo

V 43/2006). Ak aj teda zmenka vyplnená bola (napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi
nevzniklo), nie je možné sa na základe nej úspešne domáhať akýchkoľvek práv (viď rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 6.5.2008 sp.zn. 4 Obo 161/2007). Vzhľadom k tomu, že súd mal
preukázanú absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere, súčasťou ktorej bola v bode 14 Dohoda o vyplnení
zmenky z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Na základe takto neplatnej dohody nevzniklo právnemu

predchodcovi právo blanco zmenku vyplniť, ako ani právo na základe zmenky požadovať plnenie
vzťahujúce sa k uvedenému úverovému právnemu vzťahu. Vzhľadom k tomu, že toto právo nevzniklo
právnemu predchodcovi navrhovateľa, nemohlo indosovaním ani prejsť na navrhovateľa. Dohoda o
vyplnení zmenky bola súčasťou Všeobecných zmluvných podmienok vopred pripravených právnym
predchodcom žalobcu. Odporca nemal možnosť ju žiadnym spôsobom ovplyvniť. Dohodou o vyplnení

blanco zmenky sa zmluvné strany dohodli, že dlžník vystaví zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková
suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, ktorú vyplnení veriteľ, a ktorá bude pozostávať
zo všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia
zmenky. Takto formulovaná dohoda o vyplnení blanco zmenky predstavuje pre spotrebiteľa dohodu
vykazujúcu znaky zjavnej neurčitosti a nezrozumiteľnosti, teda opäť ďalšie dôvody jej neplatnosti v

zmysle neprijateľných zmluvných podmienok ( napr. § 53 ods. 4 písm. a/ OZ). Spotrebiteľ nemôže
vedieť, vzhľadom k mnohosti možností dojednaných zmluvných pokút, či a v akej výške budú uplatnené
veriteľom, a v akej miere sa premietnu do zmenkovej sumy. Takáto dohoda o zabezpečení všetkých
pohľadávok vrátane pokút zmenkou je nielen z dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, opäť neprimerane zhoršujúcou postavenie spotrebiteľa, ale je aj v priamom

rozpore so zákonom. Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinný do 20.11.2009 výslovne
limitoval možnosť zabezpečenia spotrebiteľského úveru zmenkou s vyplnenou zmenkovou sumou a to
do výšky nesplatnej istiny a príslušenstva maximálne do výšky 30 % pôvodnej istiny t.j. 90 eur a nie 263
eur. Inú dohodu prekračujúcu uvedené zákonné ustanovenie možno považovať či už za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, alebo za obchádzanie zákona, ktoré majú rovnaký právny dôsledok a to neplatnosť

takéhotodojednania.Zmenkutaktovyplnenúveriteľnesmelprijaťaužvôbecjunesmelďalejpostupovať.

Súd zároveň uvádza, že aj v prípade, ak by nedospel k záveru o neplatnosti úverovej zmluvy a
následnej nemožnosti vzniku práva na vyplnenie blankozmenky, plnenie, ktorého sa žalobca domáhavoči žalovanému, by nemohol priznať, nakoľko také rozhodnutie by navodilo stav, že odporca by na
svoj úver poskytnutý vo výške 300 eur a ktorý by sa v prípade platnosti úverovej zmluvy považoval za
bezúročný a bez poplatkov ( pre nedostatok zákonných náležitostí), bol povinný uhradiť:

a/ zmenkovú sumu 263 eur,
b/ úroky 0,25% denne zo sumy 263 eur od 27.12.2010 do zaplatenia,

c/ 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy 263 eur od 14.03.2011 do zaplatenia

d/ zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy teda 0,88 eur.

Táto suma by sa zároveň každým rokom neprimerane zvyšovala o 91,25% tejto sumy + o 6% úrokov z
omeškania z tejto sumy. Vydanie takéhoto absolútne nespravodlivého rozhodnutia nie je v právnom štáte
prípustné. Spravodlivosť musí byť v procese, ktorým súd interpretuje a aplikuje právo, vždy prítomná

ako hodnotový činiteľ (nález Ústavního soudu ČR sp. zn. II. ÚS 3168/09 ze dne 05. 08. 2010 (N
158/58 SbNU 345). Keďže zmenka bez ohľadu na jej abstraktnosť je právnym úkonom, každý právny
úkon, ktorý odporuje zákonu je absolútne neplatným právnym úkonom, pričom na absolútnu neplatnosť
právneho úkonu súd v rámci občianskeho súdneho konania prihliada ex offo. Povinnosť súdu z úradnej
moci prihliadať na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prelomuje aj zásadu stanovenú v článku I.

§ 17 zákona č. 191/1950 Zbierky, bolo vyjadrené aj v ustanovení § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001
Zbierky zákonov účinného do 20.11.2009, teda v čase uzavretia úveru možno posudzovať neprimeranú
sumu vyplnenú na zmenke ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorou bola zmenka vyplnená nad
rámec výšky skutočného úveru možno kde zákonodarca uviedol, že ide o ustanovenie, ktoré platí aj v
prípade zmenky majiteľa zmenky, alebo postúpenia práv zo zmenky. Navyše odčlenenie zmenkového

abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je možné, pretože právo v spotrebiteľských
vzťahoch bolo použitím zmenky regulované a obmedzené (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Zbierky
zákonov účinného do 20.11.2009 a keďže sa jedná o kogentnú úpravu, je nutné zo zákona skúmať
podmienky vystavenia zmenky a jej prípustnosť, v tomto konaní bolo preukázané, že prvý majiteľ
zmenky a zároveň remitent konal vedome na škodu žalovaného ako dlžníka, pretože previedol na

žalobcu zmenku následne na to, čo exekučný súd nepriznal prvému majiteľovi zmenky plnenie a
exekučné konanie, vedené na základe exekučného titulu, ktorým bola tá istá zmenka, zastavil. Odporca
ako spotrebiteľ tvrdil, že už uhradil celú požičanú sumu. Právny inštitút zmenky je síce založený na
prísnej formálnosti zmenkových vzťahov, každopádne by táto samotná formálnosť nemala vychyľovať
práva, plynúce zo zmenkových vzťahov, v prospech jednej zo zúčastnených strán. Túto skutočnosť je

potrebnébraťdoúvahynajmäzasituácie,kedyzmenkovápraxinklinujekvyužívaniuzaisťovacejfunkcie
zmeniek. Zmenkový dlžník a zmenkový veriteľ sú síce formálne v rovnom postavení, ale faktická situácia
môže byť odlišná a v tomto prípade aj odlišná bola, kedy na jednej strane vystupoval profesionálny
podnikateľ a na druhej strane neinformovaný dlžník. Navyše často dochádza k situáciám, kedy je
zmenka využívaná vo vzťahu k tým subjektom, od ktorých nie je možné očakávať hlbšie povedomie o

zmenkovom práve. Ústavný súdu Českej republiky vo svojom náleze z 16.10.2012 sp. zn. Pl 16/12
konštatoval, že súčasné napätie, spojené so zmenkami je spôsobené najmä ich zneužívaním hlavne
voči subjektom, po ktorých nie je možné požadovať špecifické znalosti a značnú rigiditu zmenkových
vzťahov spravodlivo požadovať. Vo všeobecnej rovine možno súhlasiť s názorom, zdôrazňujúcim
význam autonómie vôle v oblasti záväzkových vzťahov. Napriek tomu však ochrana autonómie vôle

nemôže byť absolútna tam, kde existuje iné základné právo jednotlivca, alebo dokonca ústavný princíp,
či iný ústavne aprobovaný verejný záujem, ktorý je spôsobilý autonómiu vôle proporcionálne obmedziť. /
Rozsudok ústavného súdu ČR : IV.ÚS 457/10/. Súd postupoval vytýčením pojednávania mimo režimu
nariadenia 861/2007 v zmysle článku 5 citovaného nariadenia môže vytýčiť pojednávanie aj v prípade,
ak o to žiadny účastník nepožiada, ak to považuje za vhodné. Je to právo súdu postupovať tak v

zmysle citovaného nariadenia a žiaden z účastníkov nemôže toto právo súdu obmedziť tým, že nežiada
pojednávanievytýčiť.Vzmyslečlánku9ods.1predmetnéhonariadenia,súdurčujeurčíspôsobarozsah
vykonávania dôkazov potrebných na rozhodnutie podľa pravidiel, ktoré sa vzťahujú na prípustnosť
dôkazov, je len na ňom, aký spôsob, rozsah a postup pri dokazovaní zvolí. Podľa článku 9 ods. 2
uvedeného nariadenia súd alebo tribunál si môže vyžiadať znalecký posudok alebo ústne svedecké

výpovede, iba ak je to nevyhnutné na vydanie rozsudku. Súd potreboval objasniť spotrebiteľský vzťah,
ktorý súvisí s nárokom navrhovateľa, za týmto účelom pojednávanie nariadil, navrhovateľa s termínom
súdneho konania a s právnym posúdením veci oboznámil, vypočul odporcu ako spotrebiteľa a oboznámil
exekučný spis 3Er/636/2012 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o. proti povinnému ako odporcovi,ktoré exekučné konanie bolo právoplatne zastavené .Umožňovalo mu to jednak nariadenie 861/2007
ako aj OSP, subsidiárne použiteľný vo svojich ustanoveniach §§ 120 a nasl. § 17 zákona zmenkového a
šekového odkazuje na okolnosti "nadobúdania zmenky" na strane indosatára. Indosatárovi teda možno

robiť námietky , ak pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka, teda v podstate, ktorý
pri nadobúdaní zmenky nekonal dobromyseľne (uznesenie NS SR 3Obo/3/2007). "Vedomé" konanie
odkazuje na rozhraničenie úmyslu a vedomej a nevedomej nedbanlivosti, pričom v spojení s citovaným
názorom NS SR by sa zrejme mali brať na zreteľ aj kritériá uplatňované judikatúrou k dobromyseľnosti
v občianskom práve. Dobromyseľnosť nadobúdateľa posúdiť s prihliadnutím na všetky okolnosti, či v

čase nadobúdania zmenky vedel o tom, že medzi indosantom a dlžníkom existuje určitá dohoda, resp.
že zmenka kryje určitý kauzálny vzťah. Ak vedel, treba posúdiť otázku, či sa mohol spoliehať na to, že
takýto vzťah je platný a že dlžník z tohto vzťahu nemohol uplatňovať žiadne námietky. Dobromyseľnosť
indosatára CD Consulting je vylúčená z dôvodu, že každá zmenka v hornom rohu obsahuje číslo, ktoré
je číslom príslušnej úverovej zmluvy (to možno zistiť porovnaním so spisom). Pri nadobúdaní takého
veľkého a masového množstva zmeniek, ktoré sú označené rôznymi číslami v hornom rohu a ku ktorému

indosant (POHOTOVOSŤ) musel poskytnúť určité údaje o platení, možno vychádzať z toho, že indosatár
vedel, že určité kauzálne vzťahy existujú, ale spoliehal sa na to, že nebudú mať na jeho zmenkové práva
vplyv. Vzhľadom na to možno tvrdiť, že pri nadobúdaní zmenky konal na škodu dlžníka. Na rozdiel od
situácie, ktorú predvída ustanovenie č. l. I § 10 zákona č.191/1950 Zb. / vyplnenie zmenky v rozpore s
tým čo bolo dojednané/ v danom prípade je celá dohoda o vyplňovacom práve blankozmeniek neplatná,

čo má taký istý dôsledok, ako keby nebolo dojednané vôbec nič. Za takýchto okolností vôbec nevzniklo
navrhovateľovi ako remitentovi právo na vyplnenie bankozmenky, teda blankozmenka sa vôbec nestala
zmenkou a remitentovi nevzniklo právo na vyplnenie blankozmenky, teda neexistencia dohody o
vyplnení blankozmenky / bod 14 VPPÚ/ má takéto právne následky. Súd preto návrh navrhovateľa ako
nedôvodný zamietol.

V časti zmenkového úroku 0,19% denne súd konanie zastavil podľa § 96 ods. l OSP, ale späťvzatie
návrhu v tejto časti nemalo vplyv na skutkové a právne posúdenie uplatneného nároku.

Sudca vypracoval rozsudok v predĺženej lehote podľa § 158 ods.3 OSP na žiadosť sudcu zo dňa

20.05.2016.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 OSP tak, že odporcovi náhradu trov konania
nepriznal, lebo mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného
súdu Partizánske na Krajský súd v Trenčíne, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané
a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd
nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu, rozhodol senát, súd prvého stupňa nesprávne vec

právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier - § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.) - odvolacím dôvodom sú len vtedy, ak sa týkajú podmienok

konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak odporca nesplní povinnosť, ktorá mu bola uložená vykonateľným rozhodnutím, má navrhovateľ
možnosť domáhať sa jej splnenia podaním návrhu na vykonanie exekúcie.