Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2017

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 10C/314/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815205469
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Krivdová
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2017:5815205469.2

Rozhodnutie

Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Zuzanou Krivdovou, v právnej veci navrhovateľky: N. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, XXX XX P., proti povinnému: E. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX,
XXX XX V., v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 9.9.2015 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie označené ako „Žiadosť o manželské výživné“,
ktorým navrhovateľka žiadala od povinného E. U., nar. XX.XX.XXXX, „manželské výživné“ vo výške
100,-Eur. V návrhu uviedla, že od roku 2003 je rozvedená.

2. K návrhu priložila rozsudok tunajšieho súdu, sp.zn. 7C/148/02 z 28.2.2003, ktorým súd rozviedol

manželstvo navrhovateľky a povinného uzavreté dňa 11.10.1997 v Rímskokatolíckom kostole
Námestovo, zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu P. vo zväzku 8, ročník XXXX, str. XX,
por. č. XX a zároveň rozhodol o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po
rozvode. Predmetný rozsudok o rozvode manželstva účastníkov konania nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť 31.3.2003.

3. V prvom rade považuje súd za potrebné vo vzťahu k právnemu posúdeniu vyššie označeného
návrhu navrhovateľky uviesť, že postupoval v intenciách čl. 7 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), podľa ktorého úkony účastníkov konania sa posudzujú
s prihliadnutím na ich obsah. Citovaný článok, v ktorom je zakotvený materiálny korektív prílišnej
formalizáciu procesného postupu súdu zaručuje, že súd sa bude zaoberať každým podaním (t.j. i
podaním laika - v zmysle osoby bez právnického vzdelania), z ktorého možno ustáliť vôľu sporovej

strany a charakter jej procesnej aktivity. V zmysle právneho záveru vysloveného aj Najvyšším súdom
Slovenskej republiky (uznesenie sp. zn. 3 Cdo 128/2010 z 28.10.2010) podanie sa má posúdiť tak,
aby jeho výklad zodpovedal skutočnej vôli konajúcej osoby v čase urobenia tohto úkonu s tým, že
„pri posudzovaní procesného úkonu účastníka konania podľa jeho obsahu nemôže súd určitému
úkonu dávať iný význam, než ktorý zodpovedá obsahu úkonu, jeho vnútornej skladbe, logike, zvolenej
argumentácii, v úkone použitým výrazovým prostriedkom a celkovému zmyslu úkonu účastníka. Ak

nastane situácia, pri ktorej je potrebné skúmať otázku, či existuje rozpor medzi prejavom účastníka
urobeným v úkone a jeho vôľou, je potrebné akcentovať objektívne hľadisko. Aplikujúc toto hľadisko
treba mať pri posudzovaní procesného úkonu účastníka podľa jeho obsahu na zreteli to, ako v ňom bola
navonok (objektívne) prejavená vôľa konajúceho, nie to, či je subjektívne (zo subjektívneho aspektu
účastníka) zhoda medzi navonok urobeným procesným úkonom a vnútornou vôľou toho, kto úkon
urobil. Ani podstatný omyl účastníka medzi tým, čo procesným úkonom prejavil, a tým, čo ním prejaviť

chcel, nemá na účinnosť už urobeného procesného úkonu žiadny vplyv“. V zmysle uvedeného účastník
mimosporového konania nie je povinný presne slovne vyjadriť petit neodkladného opatrenia, ktorý bymal súd bez ďalšieho prevziať do enunciátu svojho rozhodnutia, avšak z návrhu musí jednoznačne
vyplývať, čoho sa domáha.

4. Vychádzajúc z vysloveného právneho záveru s prihliadnutím na skutkové okolnosti posudzovaného
prípadu súd konštatuje, že predmetný návrh posúdil ako návrh na určenie príspevku na výživu
rozvedenej manželky, a nie návrh na určenie manželského výživného (ktoré je možné žiadať iba za
trvania manželstva), keďže v čase podania návrhu už bolo manželstvo účastníkov konania právoplatne
rozvedené.

5. Vzhľadom na to, že vec bola súdom rozhodovaná za účinnosti procesného kódexu účinného od
1.7.2016 (zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok - ďalej len „CMP“), súd bol povinný pri
svojom postupe aplikovať tento nový procesný kódex (§ 395 ods. 1 CMP) s tým, že účinky doterajších
procesných úkonov ostali zachované (§ 395 ods. 2 CMP), pričom v súlade s procesnou terminológiou
nového civilného kódexu (§ 156 CMP) označil účastníkov konania ako navrhovateľku a osobu, od ktorej

navrhovateľka žiadala príspevok na výživu ako povinného.

6. Súd vo veci vykonal dňa 30.11.2017 pojednávania, a to v neprítomnosti povinného, ktorému sa počas
celého konania nepodarilo fakticky doručiť žiadnu písomnosť do vlastných rúk a ktorý mal doručenie
predvolania vykázané prostredníctvom fikcie doručenia podľa § 111 ods. 3 CSP, na ktorom vypočul

navrhovateľku, oboznámil listinné dôkazy a prezentoval jej svoje predbežné právne posúdenie.

7. Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať
od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov.

Podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie
na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu
predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný
sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod
manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo

o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

8. V prvom rade predtým než súd pristúpi k skúmaniu, či súd splnené zákonom požadované podmienky
pre priznanie tohto príspevku (t.j. navrhovateľ nie je schopný sám sa živiť, schopnosti, možnosti a
majetkové pomery druhého bývalého manžela umožňujú súdu príspevok priznať, bývalí manželia sa

nevedeli dohodnúť o poskytovaní príspevku a súlad s dobrými mravmi s obligatórnym prihliadnutím na
príčiny rozvratu) sa súd musel najskôr zaoberať tým, či je splnená základná podmienka, a to včasné
podanie návrh na priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela.

9. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené

31.3.2003. Od právoplatnosti rozsudku o rozvode do podania tohto návrhu na súd (9.9.2015) teda
uplynulo 12 rokov 6 mesiacov a 9 dní.

10. Vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 72 ods. 3 Zákona o rodine a gramatického výkladu „možno
priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode“ jednoznačne

vyplýva, že za začiatok plynutia tejto lehoty sa považuje deň právoplatnosti rozhodnutia o rozvode.
Slovné spojenie „doba piatich rokov“ teda neurčuje iba dĺžku obdobia, ktoré je možné kedykoľvek
po rozvode manželstva „vymerať“, ale viaže sa na jedinečné časové obdobie plynúce bezprostredne
po rozvode. Rovnaký záver vyplýva aj z výkladu účelu ustanovenia § 72 Zákona o rodine, keďže
práve takáto úprava (viazanie začiatku plynutia lehoty na právoplatnosť rozsudku o rozvode) je v

súlade s účelom príspevku na výživu rozvedeného manžela, ktorý má reagovať na následky vyvolané
manželstvom, ktoré sa prejavia v určitom čase po jeho zániku. Maximálna doba (podľa okolností
konkrétneho prípadu môže ísť aj o ľubovoľnú kratšiu dobu), na ktorú môže súd zaviazať povinného
manžela poskytovaním príspevku na výživu rozvedeného manžela v zmysle prvej vety § 72 ods. 3
Zákona o rodine je teda 5 rokov a začína plynúť dňom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia o

rozvode. Takýto výklad korešponduje aj s účelom tohto inštitútu, ktorý sa viaže na zmenené životné
podmienky bývalých manželov spôsobené rozvodom, inými slovami, medzi potrebou a odôvodnenosťou
príspevku a rozvodom musí byť príčinná súvislosť. Ani výnimka z uvedeného pravidla obsiahnutá v
ďalšom texte ustanovenia § 72 ods. 3 Zákona o rodine uvedený výklad nespochybňuje, ale naopakpotvrdzuje, pretože aj slovné spojenie „súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel,
ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto
doby“ nepochybne svedčí o tom, že v týchto prípadoch musí vždy ísť o situáciu, keď v rozhodujúcom

čase piatich rokov po rozvode súd príspevok priznal a neskôr sa ukáže, že bývalý manžel poberajúci
príspevok ani po uplynutí tejto doby nenadobudol schopnosť sám sa živiť, súd môže pri splnení ďalších
hmotnoprávnych podmienok túto dobu predĺžiť. Inými slovami, predĺženie poskytovania príspevku na
výživu rozvedeného manžela nad hornú hranicu piatich rokov prichádza do úvahy len vtedy, ak už
bývalému manželovi bolo priznané právo na príspevok na výživu rozvedeného manžela do piatich rokov

od rozvodu, pretože predĺžiť možno len lehotu, ktorá trvá.

11. Keďže v danom prípade si navrhovateľka prvý raz uplatnila právo na výživné voči bývalému
manželovi až po uplynutí 12 rokov 6 mesiacov a 9 dní (t.j. viac ako piatich rokov) od právoplatnosti
rozsudku o rozvode, súd nemohol jej návrhu vyhovieť.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh navrhovateľky bez ďalšieho zamietol, nakoľko bez splnenia
jedného zo základných predpokladov vyhovenia tomuto návrhu - a to včasnosti jeho podania, je
skúmanie splnenia ďalších hmotnoprávnych predpokladov pre priznanie požadovaného príspevku
neúčelné a nadbytočné.

13. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje (Okresnom súde Námestovo).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.
1 a 2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1 a 2 CMP).

Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka sa po vyhlásení rozsudku vzdala práva podať odvolanie, jej

prípadné odvolanie by bolo právne neúčinné.