Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. január 2018

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 16C/27/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5317203744
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Jančulová

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2018:5317203744.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Alenou Jančulovou v spore žalobcu - ABEL plus spol. s r.o.,

IČO: 31645275, so sídlom 023 57 Podvysoká 310, proti žalovanému - Poľovnícka spoločnosť vlastníkov
poľovných pozemkov Zákopčie, IČO: 423 48 471, sídlo: Stred 798, 023 11 Zákopčie, zast.: K.. E. C.,
právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Ščury, advokát, Mierova 1725, Čadca, o
zaplatenie 5.112,20 € s prísl. , takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobcovi p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
rozhodnutím ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobným návrhom sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 5.112,20 € s 5 % ročným
úrokom z omeškania od 26.3.2017 zo sumy 5.112,20 € až do zaplatenia vrátane trov konania.

2. V žalobnom návrhu žalobca uvádzal, že je podnikateľským subjektom, ktorý sa zaoberá chovom
kôz a výrobou kozích produktov a žalovaný je užívateľom poľovného revíru, ktorý zasahuje do k.ú.

Podvysoká. Žalobca ďalej uviedol, že pôsobením zveri a to jelenej zveri mu bola spôsobená škoda
na poľných plodinách na senážnych vakoch (trávna senáž vo vakoch) vo výške 10.224,41 € a to
dňa 28.2.2017. Jelenia zver prekonala oplotenie spoločnosti žalobcu a poškodila vaky, v ktorých
bola uskladnená trávna senáž určená ako krmivo pre kozy. Žalovaný ako užívateľ poľovného revíru
nemá so žalobcom uzatvorenú dohodu v zmysle § 13 Zákona o poľovníctve dohodu o spôsobe a
forme minimalizácie škôd spôsobených zverou a na zveri. Navyše ako vznikla škoda žalovaný ako
užívateľ poľovného revíru nevykonal všetky opatrenia potrebné pre zabránenie vzniku spôsobených

škôd na vakov jeleňou zverou, pretože táto naďalej chodí do areálu žalobcu a spôsobuje škodu. Vyzval
žalovaného na vyplatenie škody a to najneskôr do 25.3.2017, avšak bezúspešne. Nakoľko ani zo strany
žalobcu neboli urobené primerané opatrenia na zabránenie vzniku škody spôsobenou zverou požadujú
od žalovaného polovicu spôsobenej škody v sume 5.112,20 € so zákonným úrokom z omeškania odo
dňa 26.3.2017. Povinnosťou žalobcu bolo vykonať všetky potrebné opatrenia smerujúce k tomu, aby
jelenia zver poľné plodiny - trávnu senáž uskladnenú vo vakoch žiadnym spôsobom nepoškodila a sú
toho názoru, že v čase zimných mesiacov žalovaný nedostatočným spôsobom prikrmoval túto zver. Zo

strany žalovaného v rámci mimosúdneho konania bola ochota sa mimosúdne dohodnúť, avšak chceli
vyplatiť titulom spôsobenej škody len sumu vo výške 1.500,-€, s ktorou žalobca nesúhlasil. Navyše
žalobca ďalej uviedol, že sa obáva možnej nákazy, ktorá by sa mohla preniesť na jeho stádo, čím by
mohol ohroziť svoju existenciu ako podnikateľského subjektu.3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca súdu predložil tabuľkový prehľad nákladov výroby senáže
v roku 2016 (č.l. 4) a taktiež súdu predložil výzvu žalovanému o uplatnenie nároku na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym užívaním poľovného revíru (č.l. 5).

4. Z listinného dôkazu a to z výzvy - uplatnenie nároku na náhradu škody (č.l. 5) vyplýva, že
dňa 15.3.2017 právny zástupca žalobcu vyzval zástupcu žalovaného na náhradu škody spôsobenú
nesprávnym užívaním poľovného revíru. V uvedenej výzve udáva, že dňa 25.2.2017 vznikla do

priestorov spoločnosti ABEL plus jelenia zver, ktorá skutočnosť bola nahlásená OO PZ v Turzovke.
Škoda bola spôsobená jeleňou zverou, ktorá poškodila dva vaky, v ktorých bola uskladnená trávna
senáž ako krmivo pre zvieratá chované na farme žalobcu. Škoda bola vyčíslená na sumu 10.224,41 €.
Uvedené vaky nemôžu užívať z dôvodu možnej nákazy. Navyše sa im zvýšili náklady, pretože museli
zabezpečiť ďalšie krmivo pre svoje chovné zvieratá. Ďalej žalobca uviedol, že zástupca žalovaného Ing.
Alojz Riško bol ako predseda spolu s Jánom Králikom na mieste, kde uznali škodu. Chceli ju vyplatiť

vo výške 1.000,-€, neskôr 3.500,-€. Však jeho klient súhlasí s mimosúdnym riešením len v prípade, ak
mu združenie vyplatí aspoň polovicu spôsobenej škody. Ďalej uviedli, že žiadajú, aby im škoda bola
uhradená najneskôr do 25.3.2017 na ich účet.

5. Žalovaný sa k žalobnému návrhu písomne vyjadril dňa 26.7.2017 (č.l. 14 až 17). Vo svojom vyjadrení

uviedol, že so žalobou v celom rozsahu nesúhlasia, nakoľko žaloba je nedôvodná, v mnohých smeroch
neurčitá, nezrozumiteľná, nepodložená žiadnymi relevantnými listinnými dôkazmi. Žalobca v úvode
žaloby udáva, že je podnikateľským subjektom, pričom neuviedol v akom katastrálnom území, na akom
pozemku, akej nehnuteľnosti. K žalobe nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci, na základe akého titulu
podniká a na základe akého titulu podniká na ňom nešpecifickom pozemku. Rovnako pri tvrdení, že

mu mala byť spôsobená škoda nekonkretizoval na akom pozemku mala mu byť škoda spôsobená.
Taktiež nie je žalobcom preukázaný ani deň vzniku škody a nie sú ním preukázané ani skutočnosti
akým spôsobom malo dôjsť k vzniku tvrdenej škody. Žalobca nepredložil súdu žiadne fotografie, že
nejaká zver bola prítomná a že táto mu na majetku (vakoch) spôsobila ním uvádzanú škodu. Je pravdou,
že predseda ich združenia Alojz Riško si bol sporné miesto pozrieť. Konštatoval, že senážne vaky

boli poškodené. Nemôže však vysloviť záver, že toto poškodenie spôsobila zver. K rovnakému záveru
nemôže dospieť ani samotný žalobca a ním uvádzané skutočnosti sú len jeho domnienkou, pretože tento
nevidel a ani nedisponuje žiadnymi fotografiami, videozáznamom a podobne, ktorými by preukázal, že
poškodenie senážnych vakov spôsobila zver. Pokiaľ žalobca udáva, že žalovaný s ním nemá uzatvorenú
dohodu o spôsobe a forme minimalizácie škôd spôsobených zverov a na zveri v zmysle § 13 Zákona

č. 374/2009 Z.z. o poľovníctve. Citované ustanovenie nepredstavuje žiadnu kogentnú normu, ktorá
by stanovovala povinnosť uzavrieť nemajú písomnú zmluvu. Citované ustanovenie je dispozitívnou
právnou normou stanovujúcou jeden zo spôsobov, na základe ktorého je možné užívať poľovný revír.
Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že žalovaný je užívateľom poľovného revíru, ktorý zasahuje
do k.ú. Podvysoká. Ani len nešpecifikoval do akej presne časti výmeru rozsahu by mala ich spoločnosť

zasahovať s poľovným revírom v k.ú. Podvysoká. Majú za to, že žalobca vykonáva svoju činnosť na
nepoľovníckej ploche v zmysle § 2 písm.f) Zákona o poľovníctve, pretože poľnohospodársky areál
spoločnosti ABEL plus, s.r.o. je nepoľovnou plochou (nádvorie a dvor) a z tohto dôvodu z ich strany
nedošlo k porušeniu ustanovenia § 13 ani ustanovenie § 26 ods.1 Zákona o poľovníctve. Navyše
požívajú ochranu podľa § 69 ods.7 písm.a) Zákona o poľovníctve. Pokiaľ žalobca udáva, že ako vznikla

škoda, tak ich spoločnosť nevykonala všetky opatrenia pre zabránenie vzniku spôsobených škôd na
vakoch jeleňou zverou, pretože táto naďalej chodí do areálu žalobcu a spôsobuje mu škodu. Opätovne
poukazujú na to, že tvrdenia žalobcu ostávajú len vo všeobecnej rovine bez akýchkoľvek dôkazov a
ich preukázania. Je pravdou, že žalobca si voči ich spoločnosti uplatnil náhradu spôsobenej škody.
Majú za to, že žalobca si od ich spoločnosti nárokoval a domáha sa poskytnutia náhrady, na ktorú

nemá zákonný oprávnený nárok, pretože tento až po ich mimosúdnom stretnutí, na ktorom žalobcovi
ukázali fotografie preukazujúce, že on žalobca nemá dostatočne ohradené svoje pozemky, na ktorých
vykonáva podnikateľskú činnosť a tým on sám vystavil možnej hrozbe poškodenia jeho majetku, pričom
toto poškodenie mohla spôsobiť ktorákoľvek zver, ale i človek. Tak znížil svoj nárok na polovicu a sám
priznal, že podiel na vzniku škody má on sám. Ich spoločnosť neuznáva a popiera akýkoľvek podiel na

vzniku predmetnej škody. V tejto súvislosti poukázali na ustanovenie § 25 písm.d) Zákona o poľovníctve,
v zmysle ktorého užívateľ poľovného pozemku je povinný vykonať opatrenia na zabránenie prístupu k
zveri k silážnym jamám a hrobliam. Keďže žalobca umiestnil silážne vaky do vonkajšieho prostredia a nie
do niektorej z poľnohospodárskych stavieb, tak bol povinný tieto vaky zabezpečiť, napríklad ohradenímalebo elektrickým oplotkom, avšak žalobca si túto povinnosť nesplnil. V prípade ak žalobca preukáže,
že je užívateľom poľovného pozemku, tak vyzdvihujú uvedené ustanovenie, podľa ktorého si žalobca
citovanúpovinnosťnesplnil.Povznikuškodysauskutočnilonamiestesamomvofebruári2017stretnutie

na mieste samom, na ktorom bol prítomný predseda žalovaného K.. E. C. a člen výboru žalovaného
Peter Koniar. Ďalší člen výboru R. V. tam vôbec nebol, ako i pán R.Í. - zástupcu za žalobcu, ktorý
požadoval náhradu škody vo výške 3.000,-€. Na mimosúdnom jednaní boli ochotní nahradiť žalobcovi
škodu vo výške 1.000,-€ - 1.500,-€, čo činilo polovicu výšky škody deklarovanej pánom Janíčkom v deň
ohliadky. V deň ohliadky škody bolo poškodenie minimálne a to asi na dvoch miestach, kde bol vak

roztrhaný v rozmeroch 20 x 50 cm. K tomu prikladajú viacero fotografií, z ktorých vyplýva, že vaky sú
rozťahané na viacerých miestach ako na dvoch, pritom z fotografií je evidentné, že natrhnutie vakov
bolo spôsobené ľudskou rukou, ktorá natrhla vaky do väčších rozmerov, aby zvýšila výšku škody. Pokiaľ
žalobca udáva, že bolo ich povinnosťou vykonať všetky opatrenia smerujúce k tomu, aby jelenia zver
nekonzumovala poľné plodiny a tieto žiadnym spôsobom nepoškodila a je toho názoru, že v zimných
mesiacoch nedostatočne prikrmovali zver. Podotýkajú, že ich spoločnosť si splnila všetky povinnosti,

ktoré jej vyplývajú zo zákona o poľovníctve a je to práve žalobca, ktorý si mal zabezpečiť svoje pozemky
a sám zabezpečiť, aby sa mu jeho trávna senáž nezničila a nepoškodila. Pokiaľ sa sám zapríčinil na
vzniku škody a oni nenesú spoluzodpovednosť, teda túto škodu by mal znášať žalobca sám. Napokon
uskladnené krmivo v senážnych vakoch kupovali aj členovia poľovníckeho združenia od žalobcu, pričom
v čase nakladania tohto krmiva bolo zrejmé, že toto bolo nesprávne technologický spracované, pretože

vrchná časť po odkrytí vaku bola zhnitá a preto škoda nemohla byť v takom veľkom rozsahu ako to
uvádza žalobca. Domnievajú sa, že účelom tohto súdneho sporu zo strany žalobcu je konvalidovať
straty na zhnitom krmivo, najlepšie cez súdny spor voči ich poľovníckemu združeniu. Navrhujú vypočuť
svedkov poľovníkov, ktorí nakupovali krmivo od žalobcu z uvedených vakov, ktorí sa budú vedieť
najlepšie vyjadriť v akom stave bolo predmetné krmivo a to H. C., C. F., K.. Y. C.. Rovnako žalobcova

obava o možnej nákaze jeho stáda je opäť len ničím nepodložená, nepravdivá argumentácia žalobcu.
Pokiaľ sa žalobca obáva možnej nákazy z jeho strany neboli vykonané žiadne opatrenia na zabránenie
možnejnákazynainézvieratá,najmäkeďjezrejmé,ževareáližalobcujevoľnýpohybchovanýchzvierat
po areáli, ktorý je dokonca znečistený nebezpečným kalom, čo preukazujú aj priloženými fotografiami.
Ďalej poukázali na ustanovenie § 69 ods.7 Zákona o poľovníctve, kedy užívateľ poľovného revíru nie je

povinný uhradiť škody spôsobené zverou. Žalobca podniká na nepoľovnej ploche, nádvorie a dvor. Ako
sám uviedol neurobil potrebné opatrenia na zamedzenie vzniku škody, teda ich spoločnosť ako užívateľ
poľovnéhorevírunezodpovedázavzniknutúškoduvzmyslecitovanéhoustanovenia.Netvrdia,žeškodu
spôsobila zver, ale pokiaľ uvedenú skutočnosť tvrdí žalobca, tak ak aj škodu spôsobila zver, tak napriek
tomu ich spoločnosť za vzniknutú škodu nezodpovedá, pretože žalobca si mal svoje pozemky riadne

ohradiť a tým splniť svoje povinnosti, vykonať vhodné a potrebné opatrenia na zamedzenie vzniku škôd
podľa § 25 písm.d) Zákona o poľovníctve, v prípade ak preukáže, že podniká na poľovných pozemkov
alebo v prípade ak sa potvrdí nimi uvedená skutočnosť, že podniká na nepoľovnej ploche, tak sa aplikuje
ustanovenie § 69 ods.7 písm.a), b) Zákona o poľovníctve. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je
zrejmé, že nárok žalobcu je ničím nepreukázaný, neurčitý, nedôvodný a neopodstatnený a preto žiadajú

žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalobcu zaviazať k náhrade trov konania žalovanému v rozsahu
100 %.

6. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný súdu predložil fotografie ( podľa vyjadrenia žalovaného z
objektu v ktorom vykonáva činnosť žalobca č.l. 19 až 46).

7. Uvedené vyjadrenie žalovaného bolo zaslané žalobcovi na vyjadrenie, ktoré žalobca prevzal
prostredníctvom právneho zástupcu dňa 3.8.2017. Na výzvu súdu, aby sa k replike žalovaného v lehote
15 dní od doručenia výzvy vyjadril žalobca nereagoval a procesnú obranu žalovaného nespochybnil a
ani nevyvrátil.

8. Vo veci bolo vytýčené pojednávanie na deň 15.11.2017, na ktoré sa žalobca ospravedlnil z dôvodu
ochorenia jeho štatutára. Zároveň vypovedal plnú JUDr. Jane Hanulákovej, DiS, advokátke dňa
6.11.2017,pretosúdpojednávanieodročilnadeň10.1.2018.Napojednávaniedňa10.1.2018sažalobca
nedostavil, napriek tomu, že mu predvolanie na pojednávanie bolo doručené dňa 24.12.2017, preto súd

vykonal dokazovanie v jeho neprítomnosti.

9. Na pojednávanie dňa 10.1.2018 právny zástupca žalovaného zotrval na písomnom vyjadrení došlom
súdu dňa 26.7.2017, ktoré doplnil, že čo sa týka vyčíslenia nákladov na náhradu škody zo strany žalobcutento si uplatnil niektoré pohľadávky 2-krát, napríklad za pohonné hmoty, rezanie a dokonca 3-krát za
odvoz senáže.

10. Podľa 70 ods. 1,2 zák.č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve

(1) Nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym užívaním poľovného revíru si uplatní poškodený
u užívateľa poľovného revíru pri škodách na
a) poľnohospodárskych pozemkoch, poľných plodinách a poľnohospodárskych porastoch do 15 dní odo

dňa, keď škodu zistil, do dvoch mesiacov odo dňa, keď škoda vznikla,

(2) Súčasne s uplatnením nároku na náhradu škody nesprávnym užívaním poľovného revíru uvedie
poškodený výšku škody. Ak poškodený vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov v lehotách
uvedených v odseku 1 vznik škody nenahlási a súčasne nenahlási požadovanú výšku náhrady a
neuvedie opatrenia, ktoré vykonal na zabránenie škôd spôsobených zverou, jeho nárok na náhradu

škody zaniká. Ak bola škoda spôsobená na poľnohospodárskych plodinách a poľnohospodárskych
porastoch a jej rozsah sa dá zistiť len v čase zberu, poškodený uvedie jej výšku do 15 dní po vykonaní
zberu.

11. Z ustanovenia § 70 ods. 2 zák.č. 274/2009 Z.z. vyplýva, že nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym užívaním poľovného revíru si uplatní poškodený vlastník alebo nájomca poľovných
pozemkov. Žalobca však v tomto konaní súdu nepreukázal, že je vlastníkom, prípadne nájomcom
pozemku na ktorom sa nachádzalo seno uskladnené vo vakoch, ktoré mu mala srnčia zver
poškodiť(nepreukázal,žejevoveciaktívnevecnelegitimovanýpredloženímlistuvlastníctvačinájomnej
zmluvy ) a ani v žalobnom návrhu neoznačil pozemok, na ktorom sa vaky so senom nachádzali.

Preukázal len, že túto škodu si u žalovaného uplatnil písomným podaním zo dňa 15.3,2017 (č.l. 5).

12. Podľa § 69 ods. 1,2,5,6,7 zák.č. 274/2009 Z.z.

(1) Užívateľ poľovného revíru zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru.

Za nesprávne užívanie poľovného revíru na účely tohto zákona sa považuje poľovnícke hospodárenie,
ktoré je v rozpore s § 26 ods. 1 písm. a), c), d), f), h), i), l) a m).

(2) Užívateľ poľovného revíru je povinný uhradiť škodu spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného
revíru na poľovných pozemkoch alebo na poľných plodinách dosiaľ nezobratých, viniči alebo na lesných

porastoch.

(5) Vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov je povinný urobiť primerané opatrenia na zabránenie
vzniku škôd spôsobených zverou, pričom však nesmie zver zraňovať. Za primerané opatrenia sa
považuje najmä výsev odpútavacích plodín a výsadba ohryzových plôch. Ak vlastník alebo nájomca

poľovných pozemkov takéto opatrenia neurobí, znáša škodu podľa miery jeho zavinenia. 43)

(6) Ak vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov nevykoná opatrenia potrebné na zabránenie vzniku
škôd spôsobených zverou, môže tak urobiť užívateľ poľovného revíru, ak tým neobmedzuje užívanie
poľovného pozemku na poľnohospodársku alebo lesnú výrobu a ak s tým užívateľ poľovného pozemku

súhlasí.

(7) Užívateľ poľovného revíru nie je povinný uhradiť škody spôsobené zverou
a) na nepoľovných plochách alebo na viniči neošetrenom proti škodám spôsobeným zverou, na
neoplotených záhradách, ovocných, zeleninárskych alebo kvetinových škôlkach, stromoradiach alebo

na osamelo rastúcich stromoch,

b) na poľnohospodárskych kultúrach nezobratých v agrotechnických termínoch a škody spôsobené na
plodinách voľne uskladnených na poľovných pozemkoch (hroble, siláže), ak vlastník neurobí opatrenia,
aby tieto plodiny boli účinne chránené proti škodám,

13. Podľa § 2 písm. f),o,p,x,y) zák.č. 274/2009 Z.z.

Na účely tohto zákona sa rozumief) nepoľovnou plochou zastavané územie obce, zastavaný pozemok, cintorín, nádvorie a dvor, ihrisko,
ohradená záhrada, ovocinárska a lesná škôlka, vinica, sad, park, pozemok slúžiaci na farmový chov
zveri, dráha, 3) diaľnica, cesta I., II. a III. triedy, letisko 4) a prístav, ostatný oplotený pozemok, ak nie je

zvernicou, iný pozemok podľa rozhodnutia okresného úradu [§ 74 ods. 1 písm. b)],

o) poľovným pozemkom každá plocha, ktorá nie je uvedená v písmene f),

p) poľovným revírom poľovný pozemok alebo súbor súvislých poľovných pozemkov jedného alebo

viacerých vlastníkov vymedzených v rozhodnutí orgánu štátnej správy poľovníctva, v ktorom možno
vykonávať právo poľovníctva; za poľovný revír sa považuje aj samostatná zvernica a samostatná
bažantnica,

x) užívateľom poľovného revíru fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vykonáva právo poľovníctva
v poľovnom revíri,

y) užívateľom poľovných pozemkov osoba, ktorá poľnohospodársky, lesnícky, vodohospodársky alebo
rybársky obhospodaruje poľovné pozemky.

14. Z ustanovenia § 69 ods. 1,2 zák.č. 274/2009 Z.z. vyplýva, že užívateľ poľovného revíru zodpovedá

za škodu spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru (t.j. v rozpore s § 26 ods. 1. Písm.
a),c),d),f),h),i)l) a m) a je povinný nahradiť škodu spôsobenú jeho nesprávnym užívaním. Zo strany
užívateľa revíru sa jedná o objektívnu zodpovednosť . Nezodpovedá len za škodu , ktorá bola spôsobená
zverou podľa § 69 ods. 7 písm. a) až e) zák.č. 274/2009 Z.z.

15. Žalobca súdu v tomto konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že škoda srnčou zverou mu bola
spôsobená v poľovnom revíre žalovaného na poľovných pozemkoch a naviac ani žiadnym spôsobom
súdu nepreukázal, že škodu mu mala spôsobiť práve srnčia zver (napr. fotografiami, zaznamenaním
stôp, výsluch svedkov atď).

16. Podľa § 132 ods. 1,2 CSP v žalobe okrem všeobecných náležitosti podania sa uvedenie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie
a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nie je možné nahradiť odkazom na označené
dôkazy.

17. Žalobca v podanej žalobe popísal okolnosti, ktoré ho k podaniu žaloby viedli, opísal teda skutkový
dej. V žalobe uviedol aj skutočnosti, ktorými opísal skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok,
vymedzil predmet konania po skutkovej stráne, neuviedol však v žalobe všetky potrebné tvrdenia
a tvrdenia ktoré uviedol súdu nepreukázal. Neuvedenie potrebných skutkových tvrdení neznamená
vadu žaloby, pretože žalobca v žalobe popísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými vymedzil

predmet konania po stránke skutkovej a následne nebolo povinnosťou súdu vyzvať ho písomnou
výzvou na jej doplnenie. Jednoznačne žaloba obsahovala všeobecné náležitosti, opis rozhodujúcich
skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Neobsahovala však všetky
potrebné (rozhodujúce ) skutkové tvrdenia, o ktoré žalobca v konaní svoj peňažný nárok oprel a z ktorých
tento nárok vyvodil.

18. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, uvedený princíp platí aj v predmetnom konaní .

19. Súd zamietol žalobný návrh z dôvodu neunesenia dôkazného bremena na strane žalobcu. Žalobca

v tomto konaní súdu nepreukázal, že je vo veci aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby- t.j. že
je vlastníkom, resp. nájomcom poľovného pozemku na ktorom malo dôjsť ku vzniku škody, taktiež súdu
nepreukázal,žeškodabolaspôsobenávpoľovnomrevírižalovanéhonapoľovnýchpozemkoch,rovnako
súdu nepreukázal, že škodu mu spôsobila srnčia zver.

20. Nakoľko súd zamietol žalobu pre neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu, dôkazy
navrhnuté žalovaným a to výsluch ním navrhnutých svedkov ( ktorí mali súdu preukázať, že seno
uskladnené v senážnych vakoch vo vrchnej časti bolo zhnité ) súd nevykonal.21. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP podľa ktorého ustanovenia súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Žalovaný bol v tomto konaní úspešný v rozsahu 100 % , preto mu zo strany súdu bol priznaný nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol v tomto rozsahu (t.j. 100%).

23. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie.
Odvolanie sa podáva v potrebnom počte v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde
v Čadci. (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 C.s.p.). O odvolaní rozhodne odvolací súd, ktorým je Krajský súd
Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 363 C.s.p).

Podľa § 365 ods.1,2,3 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie e vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené , alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej , má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 227 C.s.p.) Výrok

právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po
právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného
práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre
osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v
čase, keď v katastri nehnuteľnosti bola zapísaná poznámka o súdnom konaní (§ 228 ods. 1,2 C.s.p.).

Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúca povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti
jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku
povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch

určiť dlhšiu lehotu. .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie , ktorým bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k

maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 ods.1 C.m.p).