Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. jún 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/690/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115225639
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4115225639.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr.
MárieMalíkovejaJUDr.SoneVackovej,vprávnejvecižalobcu:D.T.,bydliskoQ.F.,B.XX,zastúpeného:
JUDr. Peter Rybár s.r.o., so sídlom Košice, Kuzmányho 29, proti žalovanej: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Bratislava 26, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenej: JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zaplatenie sumy 2.193,86 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej

proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 3. mája 2016 pod č.k. 9C/454/2015-84 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v
r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8400037476 zo
dňa 27.5.2011 je neplatná. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2.193,86 eura s 5,05 % úrokom

z omeškania ročne od 17.8.2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaná je povinná
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %.

1.2. V dôvodoch písomného rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd určil, že dohoda o
zrážkach zo mzdy zo dňa 27.5.2011 uzavretá medzi ním a žalovanou je neplatná a zároveň sa domáhal,
aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 2.193,86 eura s príslušenstvom. ktorá suma

predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej, nakoľko jej zaplatil v súhrne o túto sumu viac,
než mala nárok, keďže absencia náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere spôsobuje bezúročnosť a
bezpoplatkovosť poskytnutého úveru.

1.3. Z vykonaného dokazovania zistil, že dňa 27.05.2011 uzatvorili žalobca so žalovanou zmluvu o
revolvingovom úvere č. zmluvy: 8400037476 na základe ktorej bol žalobcovi schválený revolvingový

úver vo výške 1.500,- eur, ktorý mal splácať v 42 splátkach po 80,37 eura s úrokovou sadzbou 70,01
%, RPMN 66,55 %, priemerná RPMN za úver 46,56 %. V ten istý deň zároveň bola uzavretá medzi
stranami dohoda o zrážkach zo mzdy, predmetom ktorej bol zamestnávateľ žalobcu povinný vykonávať
v prospech žalovanej zrážky zo mzdy dlžníka vo výške 80,37 eura mesačne s tým, že žalovaná bude
mať voči žalobcovi ako dlžníkovi nárok zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8400037476 na základe
žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. Z prehľadu platieb ku dňu 14.7.2015 bolo zistené, že

žalobcovi bola dňa 27.5.2011 poskytnutá suma úveru 1.065,51 eura a dňa 27.11.2013 suma 678,76
eura označená ako automatický revolving. Celkove činila výška úveru 1744,27 eura a žalobca zaplatil
žalovanej sumu 3.938,13 eura, z ktorých 46 splátok bolo po 80,37 eura a 1 splátka bola v sume 110,37
eura, 1 splátka v sume 130,74 eura. Právny zástupca žalovanej vzniesol námietku premlčania. Ďalej
uviedol, že v predmetnej zmluve o revolvingovom úvere je uvedených iba 42 splátok, splatnosť 14. teho
v mesiaci, čo podľa oznámenia veriteľa predstavuje splatnosť splátky v priebehu periódy splácania -

14. Žalobca podal žalobu dňa 20.8.2015.1.4. Na daný skutkový stav aplikoval ustanovenia § 551 ods. 1, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1,
2 , § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a uviedol,
že dňa 27.5.2011 uzavreli strany Zmluvu o revolvingovom úvere č. 84 00037476 predmetom ktorej

bolo poskytnutie úveru vo výške 1.500 eur a ten mal žalobca (opätovne nesprávne uvedené odporca)
zaviazal splácať po 88,37 eura v 42 mesačných splátkach k 14. temu dňu v mesiaci. RPMN bola
uvedená vo výške 66,55 %, úroková sadzba 70,01 %, priemerná RPMN 46,56%. V predmetnej zmluve
žalovaná uviedla výšku poskytnutého revolvingu v sume 790,84 eura, pričom v zmluvných dojednaniach
určila v bode 8.1 poplatok za odklad splátok automaticky vo výške 118,08 eura u revolvingu a pri úvere

vo výške 215,75 eura. V konaní nebolo zistené, že by žalobca žiadal o odklad splátok úveru alebo
revolvingu a nevyplýva to ani z prehľadu platieb navrhovateľa.

1.5. Ďalej citoval ustanovenia § 1 ods. 2 ,5,§ 2,§ 9 ods. 1,2,6,7,8,9 ,§ 11 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov a dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi stranami je zmluvou o poskytnutí
spotrebiteľského úveru s poukazom na ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., pretože v tomto prípade
došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov. Predmetná zmluva neobsahovala všetky náležitosti podľa
ust. § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), preto je úver podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 bezúročný a

bez poplatkov.
Posudzovaná Zmluva o spotrebiteľskom úvere má vadu, ktorá spôsobuje, že úver je bezúročný a bez
poplatkov pretože síce obsahuje uvedenie počtu splátok úveru, ale neobsahuje uvedenie konečnej
splatnosti úveru. RPMN bola uvedená v rozpore so zákonom, je uvedená klamlivo, pretože úroková
sadzba je uvedená vyššie ako RPMN. Úroky 70,01 % ročne sú neprimerane vysoké odporujúce dobrým

mravom, s ktorým zákon spája absolútnu neplatnosť (§ 39 OZ).

1.6. Strany sporu uzatvorili dňa 27.5.2011 dohodu o zrážkach zo mzdy č. 8400037476. Uviedol,
že vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je neurčité, a teda neplatné podľa § 37 ods. 1 OZ.
V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a

úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa
prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku.

Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne
dojednaná. Svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech

spotrebiteľa,tedažalobcu.Priuzatváranídohodydlžníkspotrebiteľmusívedieťpohľadávkuakéhodruhu
zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Suma 1500,- eur v bode I. dohody o zrážkach
zo mzdy bola uvedená len v súvislosti s označením budúceho poskytnutia úveru na základe žiadosti o
poskytnutie revolvingového úveru. Neurčité bolo aj zmluvné dojednanie v dohode o zrážkach zo mzdy
týkajúce sa výšky splátok. Podľa dohody, ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná

v dohodnutej výške, bez ohľadu na dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad
dohodnutú sumu. Neurčitosť zmluvného dojednania o výške zrážok má za následok neplatnosť dohody.
Uvedené ustanovenie predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa,
ktorý má byť bezpodmienečne uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Neprípustné
navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku predstavuje obchádzanie náležitosti dohody o výške

mesačných zrážok zo mzdy.

Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalobca ako spotrebiteľ mal možnosť odmietnuť
zabezpečovací prostriedok poskytovaného úveru. Žalovaná nepreukázala ani skutočnosť, že žalobcu
poučilaonásledkochuzavretiadohodyozrážkachzomzdy.Spoukazomnauvedené,žalobcapreukázal

naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Na základe dohody o zrážkach zo mzdy si žalovaná
ako veriteľ mohla uplatniť svoje právo a požiadať zamestnávateľa žalobcu o realizáciu zrážok zo mzdy,
pričom zrážky boli vykonávané. Bez určenia neplatnosti dohody by právne postavenie žalobcu ako
dlžníka bolo neisté a súčasne by bolo ohrozené jeho právo na disponovanie so svojou mzdou. Práve
žalobca ajehomajetkovásférajevohrozeníneprimeranejvýškyzrážokzomzdy,ktorýchkonečnúvýšku

určuje žalovaná svojím jednostranným rozhodnutím. V konaní pred súdom by mohla byť pohľadávka
vyčíslená v zákonnej výške, čo sa žalovaná snaží touto dohodou obísť, a preto je namieste práve táto
určovacia žaloba. V opačnom prípade žalovaná výšku svojho nároku, ktorú si takto môže sama určovať,
nebude mať potrebu nijako ho revidovať.1.7. Ďalej uviedol, že výška úveru bola 1744,27 eura. Žalobca zaplatil žalovanej sumu 3938,13 eura,
preto rozdiel týchto súm predstavuje bezdôvodné obohatenie, nakoľko predmetný úver bol bezúročný a

bez poplatkov, ktoré je povinná žalovaná žalobcovi vrátiť.

1.8. K premlčaniu nároku uviedol, že pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia Občiansky
zákonník stanovuje kombinovanú premlčaciu dobu - subjektívnu (§ 107 ods. 1) a objektívnu (§ 107
ods. 2). Tieto premlčacie doby začínajú, plynú a končia nezávisle na sebe. Subjektívna premlčacia

doba je dvojročná, objektívna premlčacia doba je trojročná alebo desaťročná. Pokiaľ márne uplynula
aspoň jedna z týchto premlčacích dôb a je vznesená námietka premlčacia, nemožno právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia priznať. Ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí a to aj napriek
tomu, že poškodenému plynie ešte druhá premlčacia doba.

Zo strany žalovanej ako veriteľa z úveru išlo o úmysel neprimerane postihovať spotrebiteľa, preto na

vydanie bezdôvodného obohatenia platí objektívna 10-ročná premlčacia doba podľa § 107 ods. 2 OZ, že
najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, ak ide o úmyselné
bezdôvodné obohatenie za 10 rokov do dňa, kedy k nemu došlo.

Žalovaná má dlhodobo v predmete činnosti ako nebankový subjekt poskytnutie úverov (od: 25.08.2003)

a jej povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov.
Preto, ak používala neprijateľné zmluvné podmienky v zmluvách a obchádzala zákon o spotrebiteľských
úveroch, toto jej konanie sa nedá hodnotiť inak, ako úmyselné konanie zamerané na získanie
bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Preto dospel k záveru, že žaloba bola podaná v
rámci premlčacej 10 -ročnej lehoty. Je nesporné, že žalovaná zneužíva svoje právo ako veriteľ. Viackrát

v priebehu rokov boli judikované všetkými súdmi rôznych stupňov porušenia práv spotrebiteľov. Preto
v obdobných spotrebiteľských veciach je potrebné vychádzať zo všeobecnej desaťročnej objektívnej
premlčacej lehoty, kde úmysly spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. obohacovať sa na úkor
spotrebiteľov sú zrejmé, keď spoločnosť má vedomosť z judikovaných rozhodnutí o svojom zneužití
práva, či využívaní neprijateľných zmluvných podmienok. To znamená, že v predmetnom právnom

vzťahuúčastníkovtohtokonaniajepotrebnéaplikovať objektívnu10-ročnúpremlčaciulehotunavydanie
bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca sa dozvedel o
bezdôvodnom obohatení až dňa 13.7.2015 kedy udelil plnomocenstvo svojmu právnemu zástupcovi,
a po predložení úverovej zmluvy mu bolo vysvetlené aký má nárok, z akých dôvodov a v akej výške.
Dňa 9.7.2015 boli ešte realizované zrážky z jeho mzdy vo výške 80,37 eura. Súd v súvislosti so

začiatkom plynutia subjektívnej premlčacej lehoty poukázal na uznesenie Najvyššieho súdov Českej
republiky spisová značka 33 Odo 306/2005, ako aj rozsudok NS SR sp. zn. 5 Cdo 121/2009. Na základe
uvedeného dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je nárok premlčaný, bol podaný dňa 20.8.2015.

1.9. Úroky z omeškania priznal v zákonnej úrokovej sadzbe v zmysle § 517 ods. 1, 2 OZ v spojení s §

3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. od 17. 8. 2015.

1.10. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 7 OSP, percentuálne tak, že priznal plne
úspešnému žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %.

2.1. Žalovaná podala proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie. Nesúhlasila s dôvodmi rozhodnutia
súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa dohody o zrážkach zo mzdy pre jej neurčitosť z dôvodu
neobsahovania údaju o zabezpečenej pohľadávke a jej neurčitosti. Uviedla, že dohoda o zrážkach
zo mzdy nešpecifikuje, akým spôsobom má byť vymedzený predmet zabezpečenia. Označenie
pohľadávky , ktorej sa zabezpečenie týka ako určitý nárok z konkrétneho právneho vzťahu je z

hľadiska identifikácie zabezpečenej pohľadávky dostatočne určité, pretože pohľadávku nezameniteľne
identifikuje nielen z hľadiska osoby oprávnenej a povinnej, ale súčasne aj z pohľadu zmluvného vzťahu,
z ktorého zabezpečuje a tiež číselne vymedzením hodnoty istiny úveru. Namietala rozhodnutie v časti
o neurčitom ustanovení týkajúcom sa výšky zrážok zo mzdy, pretože stále platí ustanovenie § 551 OZ
a súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle ustanovenia § 35 ods. 2 OZ. Tým dospel k predčasnému

a nesprávnemu skutkovému základu.

2.2. V závere namietala posúdenie premlčacej doby. Uviedla, že súd prvej inštancie vo veci nevykonal
žiaden dôkaz na jej úmysel sa bezdôvodne obohatiť.2.3. V závere namietala odôvodnenie súdu o nedostatku náležitosti zmluvy o revolvingovom úvere
spočívajúci v termíne konečnej splatnosti. Uviedla, že deň poslednej splátky úveru respektíve revolvingu

podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru, čo vyplýva z článku 4 od.
4.5 zmluvných dojednaní. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva zo splátkového kalendára
a oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Preto zmluva o termíne konečnej splatnosti dlhu
obsahuje. Rovnako súd prvej inštancie nemal za preukázané, že hodnote RPMN je uvedená v rozpore
so zákonom č. 258/2001 Z.z.. Z uvedených dôvodov žiadala ,aby odvolací súd napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo zmenil a žalobu zamietol.

3.1. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou
sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa
náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§

385 ods. 1 CSP) vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné, preto napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3.2. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

3.3. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

3.4. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z. a nadobudol účinnosť
01.07.2016, vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania,
teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti.

3.5. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

3.6. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

3.7. Podľa § 80 OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o: a/ osobnom

stave, b/ splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva, c/
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

4.1. Určovacia žaloba (§ 80 písm. c) OSP) má predovšetkým preventívny charakter - jej účelom je
spravidla poskytnúť ochranu právam žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva

[určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo
boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti (§ 80 písm. b) OSP]. V prípade možnosti
žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá
neslúžipotrebámpraktickéhoživota,spornosťnerieši(neodstraňuje)alenvedieknárastupočtusúdnych
sporov. Uvedená zásada, že žalobca sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia právneho vzťahu

alebo práva tam, kde sa môže domáhať splnenia povinnosti podľa § 80 písm. b) OSP však neplatí vtedy,
akžalobca(napriekmožnostidomáhaťsapriamosplneniapovinnosti)preukáže,žemánaliehavýprávny
záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu; v takomto prípade treba jeho určovaciu žalobu
považovať za procesne prípustnú. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby,
musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením

dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady,
v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy
účastníkom sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Nejde tu o samotnú určovaciu žalobu, ale o to, čoho
(akého určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujemsa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením
otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho
práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu

žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom
ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude
musieť aj tak nasledovať iné konanie. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba
skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného
rozhodnutia. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o

samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá
určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal
meritom veci.

4.2. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol za účinnosti OSP. Odvolací súd rozhodoval podľa novej právnej

úpravy ustanovenie § 137 CSP podľa ktorého žalobou možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä: a) splnení
povinnosti, b)nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzistranamivyplývazosobitnéhopredpisu,c)určení,čituprávojealebonieje,akjenatomnaliehavý
právny záujem :naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu,
alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Ustanovenie § 137 písm. c)

CSP kopíruje pôvodné ustanovenie § 80 písm. c) OSP.

4.3. Súd prvej inštancie v rozhodnutí uviedol, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, pretože žalovaná by mohla vykonávať svoje právo a požiadať o
realizáciu zrážok zo mzdy, pričom zrážky boli vykonávané. Citoval rozhodnutie KS v Žiline, na záveroch

ktoréhozaložilsvojprávnynázoronaliehavomprávnomzáujme.Nevenovalpritompozornosťvlastnému
konštatovaniu, že zrážky boli vykonávané, že žalobca sa domáha plnenia z vykonaných zrážok za
obdobie od 08.07.2011 do 09.07.2015, ďalej vydaniu neodkladného opatrenia. Z obsahu celého spisu
nie je možné zistiť, či žalovaná po dni 14.07.2015 uplatnila ešte aktuálny zostatok ku dňu 14.07.
2015, ktorý vyplýva z prehľadu platieb žalovanej zo dňa 14.07.2015 v celkovej výške 1366,29 eura

a 21,95 penalizácia za meškanie. Pokiaľ by od dátumu 14.07.2015 dochádzalo k ďalším platbám zo
strany žalobcu alebo vykonávaniu zrážok zo mzdy a nárok žalobkyne by bol uspokojený, nemôže mať
žalovaný naliehavý právny záujem na danom určení, pretože určovacia žaloba má preventívnu povahu
a jej účelom je poskytnutie ochrany právnemu postaveniu žalobcu skôr, ako dôjde k porušeniu právneho
vzťahu alebo práva, teda vtedy, keď sa nemožno domáhať práva na plnenie. Určovacia žaloba by mala

byť zárukou odvrátenia budúcich sporov strán sporu. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
právneho úkonu nie je daný, ak otázka jeho platnosti má povahu prejudiciálnej vo vzťahu k inej právnej
otázke. Odvolací súd preto rozsudok v danej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože k
posúdeniu naliehavého právneho záujmu nevykonal žiadne dokazovanie a výsluch právneho zástupca
v tejto časti je nedostatočný.

4.4. Odvolací súd sa rovnako nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie o nepremlčaní nároku a
posúdenie premlčacej doby ako 10 ročnej Súd prvej inštancii rozhodnutie v tejto časti založil na
skutočnosti, že žalobca sa dozvedel o bezdôvodnom obohatení až udelením plnomocenstva svojmu
právnemu zástupcovi a tým, že žalobcovi boli vykonávané zrážky zo mzdy ešte 09.07.2015 v sume

80,37 eura.

4.5. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

4.6. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a
ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods.
2 Občianskeho zákonníka).

4.7. V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je stanovená, kombinovaná
premlčacia doba, t.j. subjektívna a objektívna premlčacia doba. Jej začiatok je upravený odlišne; tieto
dve premlčacie doby začínajú, plynú a končia nezávislé na sebe. Subjektívna premlčacia doba jekratšia - dvojročná, objektívna premlčacia doba je buď trojročná v prípade bezdôvodného obohatenia
vzniknutého z nedbanlivosti alebo desaťročná, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie.

4.8. V posudzovanom prípade je riešená právna otázka, kedy začína plynúť subjektívna dvojročná
premlčacia doba. Za rozhodujúci pre začiatok jej plynutia, podľa názoru žalobcu treba považovať
deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Táto (subjektívna) vedomosť oprávneného o tom, že na jeho
úkorsaniektobezdôvodneobohatilaotom,vprospechkohoktomutoobohateniudošlo,pritommusíbyť

skutočná. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy sa oprávnený
dozvedel o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia a to,
kto sa na jeho úkor obohatil. V zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa o vzniku
bezdôvodného obohatenia oprávnený dozvie vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú
podať žalobu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j., keď nadobudol vedomosť o rozsahu
bezdôvodného obohatenia a osobe obohateného.

Pri posudzovaní vedomosti žalobcu o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom v prospech koho k
obohateniu došlo, je potrebné z hľadiska § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka minimálne vychádzať
zo dňa, kedy žalobca poukázal žalovanej ako veriteľovi poslednú splátku úveru. Navyše za situácie, že
predmetnú zmluvu o úvere, ktorú uzavrel so žalovanou dňa 24.05.2011 podpísal, mu táto skutočnosť,

že má zaplatiť sumu istiny z poskytnutej sumy 1500 eur sumu 3375,57 eura ,ďalej údaje o RPMN a
údaj o úroku mu boli známa už v čase podpisu, t.j. uzavretia predmetnej zmluvy. Už v čase uzavretia
tejto úverovej zmluvy zákon o spotrebiteľských úveroch a aj Občiansky zákonník upravovali taxatívne
podmienky, ktoré úverová zmluva musí obsahovať. Aj keď žalobca nemá právnické vzdelanie, pri
riadnej starostlivosti o svoje práva a pri minimálnej právnej vedomosti o spotrebiteľských právach, by

už pri podpisovaní zmluvy musel si byť vedomý, aké zmluva obsahuje údaje a uzrozumený s tým,
že zaplatí žalovanej sumu 3375,54 eura. Žalovaná zaslala žalobcovi oznámenie veriteľa o schválení
revolvingového úveru zo dňa 27.05.2011, z ktorého žalobca musel mať vedomosť, že výška úveru
je 1500 eur. doba splatnosti 42 mesiacov, výška mesačnej splátky 80,37 eura, dátum prvej splátky
14.07.2011, poslednej splátky 14.12.2014, RPMN 66,55%, schálená výška revolvingu 902,92 eura,

výška mesačnej splátky revolvingu 890,37 eura, RPMN po vykonaní revolvingu 60,49%, úver 1500 eur,
celková čiastka, ktorú musí zaplatiť 3 375,54 eura, odplata za poskytnuté služby 215,75 eura, ročná
úroková sadzba úveru 70,01%, celková čiastka, ktorú musí zaplatiť pri každom revolvingu 1928,88
eura, ročná sadzba úrokov z omeškania 9,25%, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21%, dátum
nadobudnutia účinnosti zmluvy o revolvingovom úvere 27.05.2011. Žalovaná si započítala nesplatená

splátku z poskytnutého úveru v sume 218,74 eura, preto po jej započítaní výška pohľadávky žalobcu z
revolvingovéhoúverubola1281,26eura.Žalobcabezpochybykudňu27.05.2011malkdispozíciivšetky
listinné podklady a všetky údaje, z ktorých mohol zistiť všetky ním namietané skutočnosti. Z prehľadu
splátkového kalendára (čl. 7) vyplýva, že žalobca platil splátky po 80,37 eura na základe zrážok z mzdy.
Poslednúsplátkazaplatilpodľaprehľadu09.07.2015.Právnyzástupcažalobcunapojednávaníuznal,že

mohlo dôjsť k premlčaniu určitých platieb. Súd prvej inštancie sa uvedeným vôbec nezaoberal a posúdil
bez ďalšieho premlčaciu dobu ako 10 ročnú a začiatok jej plynutia od 13.07.2015. Z uvedeného dôvodu
preto odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý žalobe vyhovel a napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa ustanovení § 396 a § 262 ods. 1
CSP, úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho
konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).