Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. november 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/478/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112242310
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4112242310.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BorisaMinksaasudcovJUDr.Vladimíra

Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcov: 1. M. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., X. XXX/XX, 2.
U.. C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., E. XXXX, 3. U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., P. XXX/XX, všetci
zastúpení Mgr. Petrom Miklóssym, advokátom so sídlom vo Vrábloch, Hlavná 1221, proti žalovanému:
L. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., N. XXX/X, zastúpený JUDr. Ľudovítom Didim, advokátom so sídlom
Šahy, Hontianska cesta č. 4, o zaplatenie 1.680 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 5. mája 2016 č. k. 9C/164/2013-198, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výrokov o povinnosti žalovaného zaplatiť

každému zo žalobcov v 1. až 3. rade po 1.310 eur p o t v r d z u j e .

Žalobcom v 1. až 3. rade voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 05.05.2016 č. k. 9C/164/2013-198, pri právnom posúdení podľa
§ 96 ods. 1, 2 OSP, § 123, § 136 a § 137 ods. 1 Obč. zák., v dôsledku späťvzatia návrhu žalobcov v
1. až 3. rade u každého o sumu 370 eur, konanie v tejto časti v prípade z každého z navrhovateľov
(žalobcov) zastavil.

2. Odporcu (žalovaného) zaviazal zaplatiť každému z navrhovateľov (žalobcov) sumu po 1.310 eur v
lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

3. O náhrade trov konania o trovách štátu rozhodne súd do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (§ 151
ods. 3 OSP).

4. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, súd prvej inštancie mal za preukázané, že účastníci konania
sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. X., obec X. zapísaných na LV č.
XXX ako parc. č. XXXX zastavené plochy a nádvoria o výmere 18 m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy
a nádvoria o výmere 229 m2, parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 719 m2, parc. č. XXXX/X zastavané
plochy a nádvoria o výmere 265 m2 a rodinný dom súp. č. XXX nachádzajúci sa na parc. č. XXXX/
X. Spoluvlastnícky podiel každého zo žalobcov k predmetným nehnuteľnostiam predstavuje 1/8-inu a
v prípade žalovaného predstavuje 5/8-ín. Nehnuteľnosti v celosti užíva žalovaný, žalobca náhradu vo

forme peňažného plnenia žalobcom neposkytol, pretože navzájom sa podieloví spoluvlastníci o výške
tejto náhrady nevedeli dohodnúť. Žalobcovia si svoje právo rezultujúce z podielového spoluvlastníctva
uplatnili podľa § 137 ods. 1 Obč. zák. Právnym dôvodom pre užívanie veci zo strany spoluvlastníka
je jeho spoluvlastnícke právo, nakoľko spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka naprávach a povinnostiach k spoločnej veci, napriek tomu, že tento nie je reálne vymedzený, pretože
sa jedná o ideálny podiel. Uvedené znamená, že sa nedá určiť, čo je podiel jedného spoluvlastníka,
a čo je podiel ďalšieho spoluvlastníka. V konaní bolo preukázané, že žalobcom v 1. až 3. rade ako

spoluvlastníkom nebolo zabezpečené užívanie spoločnej veci (predmetu ich spoluvlastníctva) v rozsahu
ich spoluvlastníckych podielov. Títo spoluvlastníci, t. j. žalobcovia majú právo na poskytnutie finančnej
náhrady. V konaní nebola preukázaná existencia žiadnej dohody spoluvlastníkov, teda, že si za užívanie
nad rámec zodpovedajúci výške spoluvlastníckeho podielu nebudú nič hradiť. Nie je ani významné, že
žalobcovia sa inej úpravy užívania ani nedomáhali. Znaleckým dokazovaním bola určená primeraná

náhrada vo forme finančného plnenia za neužívanie spoločnej veci pre každého zo žalobcov v rozsahu
ichspoluvlastníckehopodieluzaobdobiedvochrokovspätnekudňupodanianávrhunazačatiekonania.
Túto hodnotu vyjadrenú vo finančných prostriedkoch znalec jednoznačne objasnil, tak v rámci ním
podaného znaleckého posudku, ako aj v rámci svojho osobného výsluchu.

5. Súd prvej inštancie nevzhliadol dôvod na výsluch ďalších svedkov, ktorí by mali objasniť incident,

ktorý sa mal odohrať pri ohliadke, pretože uvedená skutočnosť nie je podstatnou, vzhľadom k predmetu
sporu. Takisto nevzhliadol dôvod ani k nariadeniu kontrolného znaleckého dokazovania, nakoľko súd
nemal pochybnosti o ustálení primeranej finančnej náhrady základným znaleckým dokazovaním.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby napadnutý

rozsudok zmenil s tým, že návrh žalobcov bude zamietnutý a žalovanému bude priznaná náhrada
všetkých trov konania (prvostupňových a odvolacích). Eventuálne navrhol zrušenie napadnutého
rozsudku s následným vrátením veci prvostupňovému súdu na ďalšie prejednanie a nové rozhodnutie.
Napadnutý rozsudok je zmätočný, nepreskúmateľný a nedostatočne odôvodnený. Namiesto toho,
aby sa súd zaoberal podanou žalobou z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, t. j. tak, ako bola

podaná, vyslovil, že žalobcovia si uplatnili svoj nárok podľa § 137 ods. 1 Obč. zák. V konaní, ktoré
predchádza tomuto konaniu a je vedené na OS Nitra pod sp. zn. 15C/122/2009 sa každý zo žalobcov
voči žalovanému domáha výplaty hodnoty svojho spoluvlastníckeho podielu 16.600 eur, pričom vôbec
nerešpektujú zhodnotenie tejto nehnuteľnosti práve žalovaným za obdobie 30 rokov cca o 30.000 eur.
Žalobcovia sa od r. 2007, kedy zomrela ich matka U. Y. prestali o domovú nehnuteľnosť zaujímať, pričom

z bytovej jednotky č. X si zobrali iba hodnotné veci a to čo nepotrebovali po rodičoch tam nechali.
Žalobcoviaabsolútneneprejavilizáujemoužívanieideálnejčastidomovejnehnuteľnosti,hocimalitakúto
možnosť. Užívania sa nedomáhali ani v dedičskom konaní sp. zn. 22D/64/2008 na OS Nitra. V konaní
nebolo preukázané, že by žalobcom ako spoluvlastníkom nebolo zabezpečené užívanie spoločnej
veci v rozsahu ich spoluvlastníckych podielov. Súd nebral do úvahy tú skutočnosť, že v predmetnej

nehnuteľnosti žalobcovia už niekoľko rokov nebývajú a ani ju neužívajú. Žalobkyňa v 2. rade potvrdila
v účastníckej výpovedi to, že žalovaný sa do predmetnej nehnuteľnosti nasťahoval ešte za života ich
rodičov. Nikdy nebola reč o tom, že by mal ostatným spoluvlastníkom poskytovať peňažnú náhradu. Zo
strany ostatných spoluvlastníkov išlo o konkludentný prejav súhlasu s bezplatným užívaním domovej
nehnuteľnostizostranyžalovaného.Spoluvlastník,ktorýspoločnúnehnuteľnosťužívanadrámecsvojho

spoluvlastníckeho podielu, nemusí ostatným spoluvlastníkom poskytovať peňažnú náhradu len vtedy,
ako preukáže existenciu zmluvy o bezplatnom užívaní spoločnej nehnuteľnosti (rozsudok NS ČR sp.
zn. 33Odo/778/2005). Naďalej trvá na tom, že neboli naplnené predpoklady vzniku bezdôvodného
obohatenia, a to vznik bezdôvodného obohatenia objektívne merateľného v peňažných jednotkách na
strane obohateného, nakoľko neboli preukázané podmienky vzniku tohto právneho vzťahu. Žalobcovia

v tomto smere dôkazné bremeno neuniesli.
Vo veci súdom ustanovený znalec C.. Z. X. nepostupoval správne, pretože nevykonal žiadnu ohliadku
domovej nehnuteľnosti, pričom vychádzal iba zo stavu zisteného ohliadkou v r. 2011. Výšku nájomného
určil znalec iba výpočtom, bez podkladov od realitných kancelárií, čo nie je správne. Znalec v posudku
neuvádza, z porovnania ktorých nehnuteľností vychádzal, či použil porovnávaciu metódu a vyjadrenia

realitných kancelárií.

7. Žalobcovia v 1. až 3. rade v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného uviedli,
že s poukazom na ust. § 219 OSP žiadajú odvolací súd o potvrdenie rozsudku OS Nitra sp. zn.
9C/164/2013-198 zo dňa 05.05.2016 ako vecne správneho. Argumenty uvádzané žalovaným ako

odvolacie dôvody, sú v podstate totožné s dôvodmi, ktoré žalovaný uvádzal pred súdom prvého stupňa.
V predmetnom uplatnenom období, žalobcovia predmetné nehnuteľnosti neužívali ani len z časti. V
tomto smere je irelevantné, či žalobcovia mali, alebo nemali možnosť nehnuteľnosti užívať. Podstatná je
tá objektívna skutočnosť, že žalobcovia predmetné nehnuteľnosti vôbec neužívali. Súdom určený znalecna pojednávaní zodpovedal všetky doplňujúce otázky, pričom sa vyjadril aj k spôsobu výpočtu výšky
obvyklého nájomného podľa vyhl. č. 492/2004 Z. z.

8. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie
v odvolaním napadnutých častiach výrokov (vyhovujúcim vo vzťahu k žalobcom v 1. až 3. rade)
procesným postupom podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), následne dospejúc k tomu záveru, že podanie odvolania žalovaného
nie je dôvodné.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. V danom prípade odvolací súd odvolaním žalovaného zo dňa 22.05.2016 napadnutý rozsudok OS

Nitra zo dňa 05.05.2016 č. k. 9C/164/2013-198 v jeho napadnutých - vyhovujúcich výrokoch, ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V ďalšom odvolací súd odkazuje na rozsah a predovšetkým
obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP). Súd prvej
inštancie daný právny vzťah vzniknutý medzi stranami sporu správne posúdil podľa § 137 ods. 1 v
spojení s ust. § 123 Obč. zák., pričom otázka právneho posúdenia prejednávanej veci je výlučne v

kompetencii súdu, ktorý je viazaný iba skutkovým posúdením v rámci podanej žaloby, a nie aj právnym
posúdením takejto žaloby. Žalobcovia v 1. až 3. rade síce vo svojom návrhu na začatie konania
uviedli, že sa domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia, ktorým právnym posúdením však súd
prvej inštancie nebol viazaný. Súd prvej inštancie bol viazaný iba skutkovým vymedzením podaného
návrhu v tom smere, že sa požaduje úhrada obvyklého nájomného v hodnote spoluvlastníckeho

podielu každého zo žalobcov za obdobie dvoch rokov predchádzajúcich podaniu návrhu na súd.
Žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania existencie dohody medzi stranami
sporu, ktorá by žalovaného oprávňovala predmetné nehnuteľnosti bezplatne užívať nad rámec jeho
spoluvlastníckeho podielu a ani inej žiadnej dohody ohľadne reálneho užívania týchto nehnuteľností.
V spornom období žalobcovia nemali vôbec k dispozícii kľúče od brány a ani od bytovej jednotky č.

2. Na margo nedostatočne podaného znaleckého posudku zo strany znalca C.. Z. X. odvolací súd
poznamenáva, že znalecký posudok č. 6/2014 vypracovaný týmto znalcom na požiadanie súdu prvej
inštancie spĺňa požadované kritériá odbornosti a zároveň aj vyčerpávajúco dáva odpoveď na znaleckú
úlohu, ktorej zodpovedanie bolo zadané v rámci uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 17.02.2015
č. k. 9C/164/2013-92. Okrem uvedeného sa znalec C.. Z. X. osobne zúčastnil pojednávania pred

prvoinštančným súdom dňa 14.04.2016, na ktorom zodpovedal na položené otázky zo strany svedkyne
aj strán sporu, pričom okrem iného uviedol, že v súvislosti s vypracovaním svojho znaleckého posudku
mal k dispozícii aj správy od dvoch realitných kancelárií. Výšku nájomného určoval výpočtom, avšak
objektívnejšie je, keď sa prihliadne aj na názor realitnej kancelárie. Pokiaľ ide o tvaromiestnu ohliadku,
tak v predmetnej nehnuteľnosti v súvislosti so znaleckým dokazovaním vykonal viacero ohliadok, avšak

v tejto konkrétnej veci žiadna ohliadka vykonaná nebola, pretože právny zástupca žalovaného oznámil
znalcovi, že na ním určený termín sa nemôžu zúčastniť. Preto znalec využil poznatky z ohliadky
predmetných nehnuteľností, ktoré získal v r. 2010 a v r. 2011 v súvislosti s iným konaním.

11. S prihliadnutím na tieto dôvody, odvolací súd o podanom odvolaní žalovaného, ako o nedôvodnom

rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku.12. O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1
CSP s tým, že nárok na ich náhradu v plnom rozsahu priznal žalobcom v 1. až 3. rade majúcim v tomto
konaní plný úspech voči žalovanému ktorý v odvolacom konaní úspech nemal.

13. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).