Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. december 2017

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 1C/113/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615205479
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Smatana, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2017:3615205479.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske, sudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD., v spore žalobcu: S. K., nar.

XX.X.XXXX, bytom S., O.. K. XXX/X, zastúpeného Pavlom Trnkom, advokátom, so sídlom Bánovce nad
Bebravou, Novomeského 1322/16 proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné nám. 13, IČO: 00 166 073, o zaplatenie
2.374,36 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.374,36 € do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 26.10.2015 sa žalobca domáha proti žalovanému zaplatenia sumy
2.374,36 eura ako aj náhrady trov konania z dôvodu, že vyšetrovateľ Okresného úradu vyšetrovania
Policajného zboru SR Partizánske uznesením ČVS: OUV-233/2001 Bna zo dňa 21.5.2002 žalobcovi
vzniesol obvinenie pre trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, 2 Tr. zák.
Proti predmetnému uzneseniu podal žalobca sťažnosť, ktorá bola uznesením Okresnej prokuratúry
Partizánske sp. zn. Pv 425/01 zo dňa 24.6.2002 zamietnutá. Okresná prokuratúra Partizánske pod
sp. zn. Pv 425/01-72 dňa 14.11.2002 podala na žalobcu obžalobu pre vyššie označený trestný čin.

Okresný súd Topoľčany rozsudkom sp. zn. PE-1T/140/2002 zo dňa 24.4.2012 podľa § 226 písm. a) Tr.
por. žalobcu oslobodil spod obžaloby okresnej prokuratúry zo dňa 14.11.2002 vedenej pod sp. zn. PV
425/01, pričom Okresná prokuratúra Topoľčany podala proti rozsudku dňa 8.6.2012 odvolanie, ktoré
odôvodnila dňa 20.6.2012. Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. 4To/74/2012-658 zo dňa 18.7.2012
rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.
Následne Okresný súd Topoľčany rozsudkom sp. zn. PE-1T/140/2002 zo dňa 19.9.2013 opätovne
žalobcu oslobodil spod obžaloby okresnej prokuratúry. Okresná prokuratúra Topoľčany podala proti

rozsudku dňa 29.11.2013 odvolanie, ktoré odôvodnila dňa 12.12.2013. Krajský súd v Nitre sp. zn.
4To/11/2014-730 zo dňa 20.3.2014 odvolanie okresnej prokuratúry zamietol. Rozsudkom Okresného
súdu Topoľčany sp. zn. PE-1T/140/2002 zo dňa 19.9.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre
sp. zn. 4To/11/2014-730 zo dňa 20.3.2014 nadobudli právoplatnosť dňa 20.3.2014. V trestnom konaní
vedenom voči nemu pre trestný čin bol žalobca nútený vyhľadať právnu pomoc, pričom si ako obvinený
zvolil za obhajcu advokáta Pavla Trnku so sídlom v Bánovciach nad Bebravou. V príčinnej súvislosti
s nezákonným rozhodnutím o stíhaní a následným nezákonným postupom mu vznikla škoda vo výške

2.374,36 eura, ktorá predstavuje vynaložené náklady na obhajobu advokátom vzniknuté v predmetnom
trestnom konaní. O predbežné prerokovanie vzniknutého nároku na náhradu škody prostredníctvom
svojho právneho zástupcu požiadal žalovaného podaním zo dňa 2.4.2015, pričom žalovaný listom
č. 40584/2015/141 zo dňa 8.10.2015 oznámil, že žiadosť bola predbežne prerokovaná, pričom jejnebolo vyhovené. Právne svoj návrh odôvodnil ustanoveniami § 27 ods. 2 zákon č. 514/2003 Z.z.,
§ 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., § 1 ods.2, § 2, § 10 zákona č. 58/1969 Zb. Žalobca si uplatňuje
náhradu škody celkom vo výške 2.374,36 eura, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s nezákonným

rozhodnutím o stíhaní a s následným nezákonným postupom z titulu nákladov vynaložených na
obhajobu v predmetnom trestnom konaní.

2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 4.12.2015 č.k. 1C/113/2015-54, proti ktorému
podal žalovaný včas odpor. Odpor odôvodnil tým, že titulom uplatneného nároku je uznesenie o

vznesení obvinenia ako nezákonné rozhodnutie. Keďže bolo vydané pred nadobudnutím účinnosti zák.
č. 514/2003 Z.z, na uvedený prípad sa aplikuje predchádzajúca úprava, teda zák. č. 58/1969 Zb. Právo
podľa citovaného zákona musí byť uplatnené v premlčacej lehote, a to v subjektívnej aj v objektívnej.
Žalobcovi bolo vznesené obvinenie dňa 21.5.2002, pričom sťažnosť bola zamietnutá uznesením OP
Partizánske dňa 24.6.2002. Uznesenie o vznesení obvinenia ako nezákonné rozhodnutie, ktorým
mala byť spôsobená škoda, bolo žalobcovi oznámené pred dňom 24.6.2002. Desaťročná premlčacia

lehota (objektívna) začala plynúť najneskôr dňa 24.6.2002. Keďže nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím je nevyhnutné predbežne prerokovať na ústrednom orgáne, počas doby
predbežného prerokovania, najviac však po dobu šiestich mesiacov, premlčacia doba neplynie. Žalobca
si na ministerstve uplatnil nárok na náhradu škody žiadosťou o predbežné prerokovanie dňa 10.4.2015.
I v prípade neplynutia premlčacej lehoty počas šiestich mesiacov predbežného prerokovania nároku,

objektívna premlčacia lehota uplynula desať rokov odo dňa oznámenia (doručenia) nezákonného
rozhodnutia-uzneseniaovzneseníobvinenia,tedanajneskôrdňa24.6.2012.Keďžesižalobcaprávona
náhradu škody uplatnil na Ministerstve spravodlivosti SR až dňa 10.4.2015 žiadosťou zo dňa 2.4.2015, k
uplatneniu práva z jeho strany došlo po uplynutí objektívnej premlčacej lehoty. Vznášajú teda námietku
premlčania uplatneného nároku. K podstate uplatneného nároku žalovaný uviedol, že uznesenie o

vznesení obvinenia nie je možné považovať za nezákonné rozhodnutie. Nezákonnými rozhodnutiami
sú rozhodnutia súdov, ktoré boli ako nezákonné výslovne zrušené rozhodnutím Najvyššieho súdu SR.
V tomto konaní takých rozhodnutí niet. Nie pri každom vznesení obvinenia a oslobodení spod obžaloby
je daná existencia nezákonného rozhodnutia a vzniká zodpovednosť štátu za škodu. Vzniká len pri
splnení zákonných podmienok, ktoré neboli v tejto veci splnené. Je nutné prihliadať predovšetkým

na všetky okolnosti daného prípadu a až potom možno prijať záver o nezákonnosti rozhodnutia -
uznesenia o vznesení obvinenia. V tomto prípade vykonané dokazovanie jednoznačne potvrdzovalo
záver o nevyhnutnosti vydania uznesenia o vznesení obvinenia, pretože spoluobvinená sa pri daňovej
kontrole jednoznačne vyjadrila, že k zdaniteľnému plneniu nedošlo a faktúra bola fiktívna a práce
nevykonala. Po takomto vyjadrení spoluobvinenej osoby orgány činné v trestnom konaní nemali

inú možnosť ako vzniesť obvinenie. Keďže výsledok trestného konania je taký, že žalobca trestný
čin nespáchal, spoluobvinená sa vyjadrila nepravdivo, za prípadnú škodu nemôže zodpovedať štát,
ale prichádza do úvahy zodpovednosť spoluobvinenej. Žalobcovi nevzniklo právo na náhradu škody
spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia ako nezákonným rozhodnutím, keďže toto nespĺňa
zákonom stanovené znaky (nebolo zrušené ani zmenené). Náhrada škody vo všeobecnosti zahŕňa aj

trovy obhajoby, ale nie bez ďalšieho, len za predpokladu, že vznikli v príčinnej súvislosti s nezákonným
rozhodnutím. V prípade trestného konania možno za trovy obhajoby, ktoré vznikli v príčinnosti súvislosti
s nezákonným rozhodnutím, považovať len trovy povinnej (predtým nutnej) obhajoby. Tomuto záveru
svedčí i judikatúra, konkrétne i rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. V prípade trestného stíhania žalobcu
ale nešlo o prípad povinnej (resp. predtým nutnej) obhajoby, teda zvolenie si obhajcu (právneho

zástupcu) zo strany žalobcu nebolo bezprostredne vyvolané postupmi a rozhodnutiami orgánov činných
v trestnom konaní. Preto ani škoda, ktorá mu mohla vzniknúť v súvislosti s trovami právneho zastúpenia
nevznikla v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím. Žalobca sa sám rozhodol zvoliť si obhajcu,
čo nepochybne bolo jeho právom. Zároveň ale je potrebné dodať, že v zmysle zásady alteri stipularis
nemo potest (nikto nemôže založiť povinnosť druhého jednostranne) štát nemôže zodpovedať za

škodu, ktorá vznikla ako dôsledok rozhodnutia žalobcu (t.j. nie ako bezprostredný dôsledok vznesenia
obvinenia). Dokonca i v prípade povinnej obhajoby z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spočívajúcu
v uhradených trovách obhajoby je potrebné diferencovať, ako jednotlivé rozhodnutia orgánov činných v
trestnom konaní podmienili úkony obhajoby a určiť rozsah tých úkonov, ktoré boli vyvolané nezákonnými
rozhodnutiami.

3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k.1C/113/2015-76 zo dňa 20.06.2016, ktorým žalobu zamietol
a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 16,26 eura, do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca v celom rozsahu odvolanie,o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 5Co/370/2016-102 zo dňa 30.08.2017
tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Krajský súd vo svojom rozhodnutí zdôraznil skutočnosť, že okolnosť rozhodujúca

pre začatie plynutia objektívnej premlčacej doby práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím zahŕňa nielen doručenie/oznámenie nezákonného rozhodnutia, ale aj vznik samotnej
škody. Preto je súd prvej inštancie povinný vychádzať z vyššie vysloveného názoru odvolacieho súdu
a počiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty viazať na okamih doručenia uznesenia o vznesení
obvinenia žalobcovi i na okamih vzniku samotnej škody žalobcovi.

4. Súd následne nariadil pojednávanie, a vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, ako
aj s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. PE-1T/140/2002 a zistil nasledujúci
skutkový stav:

5. Žalobca bol uznesením Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru SR zo dňa 21.5.2002 ČVS

OUV-233/2001 obvinený pre trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, ods. 2
Trestného zákona. Proti uvedenému uzneseniu podal sťažnosť, ktorá bola zamietnutá.

6. Okresná prokuratúra Partizánske podala dňa 14.11.2002 na žalobcu na Okresnom súde Partizánske
obžalobu pre trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného

zákona.

7. Okresný súd Topoľčany rozsudkom zo dňa 24.4.2012 č.k. PE-1T/140/2002 žalobcu spod obžaloby
oslobodil. Voči uvedenému rozhodnutiu bolo zo strany prokurátora podané odvolanie, o ktorom rozhodol
Krajský súd v Nitre tak, že oslobodzujúci rozsudok uznesením zo dňa 18.7.2012 č.k. 4To/74/2012-658

zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

8. Okresný súd Topoľčany rozsudkom zo dňa 19.9.2013 č.k. PE-1T/140/2002 žalobcu spod obžaloby
opätovne oslobodil. O opätovnom odvolaní prokurátora rozhodol Krajský súd v Nitre, ktorý uznesením
zo dňa 20.3.2014 č.k. 4To/11/2014-730 odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku zamietol.

Rozsudok OS Topoľčany č.k. PE-1T/140/2002 zo dňa 19.9.2013 nadobudol právoplatnosť dňa
20.03.2014, v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 20.3.2014 č.k. 4To/11/2014-730.

9. Žalobca bol v trestnom konaní zastúpený advokátom, ktorý mu vyúčtoval trovy obhajoby vo výške
2.374,36 eura.

10. Žiadosťou zo dňa 2.4.2015 požiadal žalobca Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody. Listom zo dňa 8.10.2015 bolo žalobcovi oznámené, že žiadosť
bola prerokovaná a nebolo jej vyhovené.

11. Z obsahu spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. PE-1T/140/2002 vyplýva, že uznesenie o
vznesení obvinenia žalobcovi bolo doručené dňa 29.5.2002. Uznesenie o zamietnutí sťažnosti bolo
vydané dňa 24.6.2002.

12. Z prezenčnej pečiatky tunajšieho súdu vyplýva, že žaloba bola na súd podaná dňa 26.10.2015.

13. Podľa § 27 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zodpovednosť za
škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo
dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo

dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré
boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

14. Podľa § 1 ods. 1, ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím

orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred
štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v
trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgánštátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto
organizáciu prešli. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

15. Podľa § 2 zákona č. 58/1969 Zb., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

16. Podľa § 3 zákona č. 58/1969 Zb. ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na

náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť
podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.

17. Podľa § 4 ods. 1, ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb., nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ
právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán.
Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný. Ako výnimku z ustanovenia

odseku 1 možno uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vykonateľným
bez ohľadu na jeho právoplatnosť, ak toto rozhodnutie bolo na základe opravného prostriedku (§ 3)
zrušené alebo zmenené.

18. Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné
vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní,
ako aj v konaní pred štátnym notárstvom alebo miestnym ľudovým súdom, je ústredným orgánom
Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni.
Ak však ide o rozhodnutie vydané v trestnom konaní proti osobám podliehajúcim vojenskej súdnej

právomoci, je týmto orgánom ústredný orgán, ktorý vykonáva správu vojenských súdov. V ostatných
prípadoch je týmto orgánom, a) ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Československej socialistickej
republiky, federálny ústredný orgán, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom
bolo nezákonné rozhodnutie vydané, b) ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Českej alebo Slovenskej
socialistickej republiky, ústredný orgán republiky, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy,

v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané, a ak niet takého ústredného orgánu, Ministerstvo
spravodlivosti; to platí aj v prípade, keď nezákonné rozhodnutie vydal orgán spoločenskej organizácie (§
1 ods. 1). Ak bola žiadosť o predbežné prerokovanie podaná na ústrednom orgáne, ktorý nie je príslušný,
postúpi ju orgánu príslušnému. Účinky podania žiadosti sa v tomto prípade zachovávajú.

19. Podľa § 10 zákona č. 58/1969 Zb. ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich
mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať nároku alebo jeho neuspokojenej
časti na súde.
20. Podľa § 20 zákona č. 58/1969 Zb. pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené
v tomto zákone Občianskym zákonníkom.

21. Podľa § 22 ods. 1 až ods. 3 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody podľa tohto zákona
sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie
práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia)
zrušujúceho rozhodnutia. Najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému

bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide
o škodu na zdraví. Ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom orgáne (§ 9 ods. 1),
premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však po dobu šiestich
mesiacov, neplynie.

22. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie
súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo
veriteľovi priznať.

23. Súd na podklade výsledkov vykonaného dokazovania, po ich vyhodnotení jednotlivo a vo vzájomnej
súvislosti, ako aj s ohľadom na názor odvolacieho súdu, dospel k záveru, že žaloba žalobcu je podaná
dôvodne.24. Základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnu-tím v
zmysle citovaného ustanovenia § 4 ods. 1 veta prvá uvedeného zákona je zrušenie prá-voplatného
rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, a to pre jeho nezákonnosť prísluš-ným orgánom. Pre

správnu interpretáciu tohto ustanovenia nestačí vychádzať len z jeho jazy-kového znenia, teda z
doslovného gramatického výkladu, ale je nevyhnutné uplatniť výklad systematický a teleologický.

25. Z hľadiska výkladu teleologického, vychádzajúceho zo zmyslu a účelu právneho predpisu, ktorým
je v prípade uvedeného zákona ochrana základného práva na náhradu škody spôso-benej nezákonným

rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky,
nemožno lipnúť na formálnom zrušení tvrdeného nezákonné-ho rozhodnutia, ale je potrebné splnenie
tejtopodmienkyvykladaťextenzívne.Zaústavnekonformnýtrebapretopovažovaťvýklad,podľaktorého
v prípade posudzovania zodpo-vednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného
stíhania a vznesení obvi-nenia, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o
spáchaní tres-tného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného

stíha-nia a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. To znamená, že zanikajú účinky rozhodnutia o za-čatí
trestného stíhania a vznesení obvinenia, a zrušenie takéhoto rozhodnutia sa zároveň z tohto dôvodu
stáva bezpredmetným (nadbytočným).

26. Ústavnoprávny základ nároku jednotlivca na náhradu škody v prípade trestného stíhania, ktoré

neskončilo právoplatným odsúdením treba hľadať nielen v ustanovení čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky, ale vo všeobecnej rovine predovšetkým v čl. 1 ods. 1 tohto základného zákona, teda v
princípoch materiálneho právneho štátu. Ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát,
musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svo-jich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných
práv jednotlivca. Nemožno totiž pre-hliadnuť, že štát nemá slobodnú vôľu, ale je povinný striktne

dodržiavať právo v jeho ideál-nej (škodu nepôsobiacej) interpretácii. Na jednej strane je povinnosťou
orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže
zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do
základných práv. V takej situácii nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vy-hodnotili
pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo.

27. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo
právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
účinného od 1. júla 2004 a rovnako aj podľa predtým platného zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej

len zákon č. 58/1969 Zb.) účinného do 30. júna 2004. Súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej
úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym
či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená. Systematickým a
logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo
k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z

toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu
škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 23. februára 1990
sp.zn. 1 Cz 6/90 publikovaný pod č. 35 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1991 a
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. júna 1993 sp.zn. 1 Cdo 53/93 publikovaný

pod č. 70 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky ročník 1994). Rozhodujúcim
meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok
trestného konania. Tieto závery prijaté v čase platnosti zákona č. 58/1969 Zb. sú napriek zmene právnej
úpravy stále použiteľné.

28. V posudzovanom spore je podkladom pre žalobu podanú žalobcom nezákonné rozhodnutie,
ktorým je uznesenie o vznesení obvinenia vydané dňa 21.05.2002 vyšetrovateľom Okresného úradu
vyšetrovania Policajného zboru SR Partizánske č. ČVS:OUV-233/2001 Bna. Toto rozhodnutie bolo
navrhovateľovi doručené dňa 29.05.2002. Proti rozhodnutiu podal dňa 31.05.2002 sťažnosť, ktorá
bola uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry Partizánske zo dňa 24.06.2002 č. PV 425/01-45

zamietnutá. Uznesenie o vznesení obvinenia teda nadobudlo právoplatnosť dňa 24.06.2002. Vzhľadom
k tomu, že sťažnosť nemala odkladný účinok, uznesenie o vznesení obvinenia bolo vykonateľné
dňa 21.05.2002. Rozsudok č.k. PE-1T/140/2002 zo dňa 19.9.2013, ktorým bol žalobca právoplatneoslobodený spod obžaloby, nadobudol právoplatnosť dňa 20.03.2014, v spojení s uznesením Krajského
súdu v Nitre zo dňa 20.3.2014 č.k. 4To/11/2014-730.

29. Riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu, súd posúdil námietku premlčania vznesenú
žalovanýmakonedôvodnú.Premlčanienárokunanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom je upravené v § 22 zákona č. 58/1969 Zb.. Zákon upravuje
dve premlčacie doby. Subjektívnu - trojročnú, ktorá začína plynúť odo dňa doručenia (oznámenia)
zrušujúceho rozhodnutia a objektívnu - desaťročnú, ktorá začína plynúť odo dňa doručenia (oznámenia)

nezákonného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda. Počas predbežného prerokovania nároku
premlčacia doba najviac po dobu 6 mesiacov neplynie.

30. Pri výklade § 22 zákona č. 58/1969 Zb. je potrebné postupovať ako pri § 106 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, t.j. objektívna premlčacia doba začína plynúť od udalosti, z ktorej vznikla škoda. Takáto
škodová udalosť zahŕňa nielen protiprávny úkon, či zákonom kvalifikovanú udalosť, ktoré viedli k vzniku

škody, ale aj vznik samotnej škody (pozri rozhodnutie Nejvyššího soudu České republiky sp. zn. 1 Cz
20/90 zo dňa 31.05.1990, rozsudky rovnakého súdu sp. zn. 25 Cdo 2507/2005 zo dňa 23.08.2007 a sp.
zn. 30 Cdo 446/2012 zo dňa 14.08.2013, z ktorých vyplýva, že ak by sme stotožnili udalosť, z ktorej
vzniklaškodalensprotiprávnymúkonom,čiudalosťouvyvolávajúcouškodu(protiprávnystav),mohlaby
premlčacia doba začať plynúť skôr ako vznikla samotná škoda, škoda by mohla vzniknúť až po uplynutí

objektívnej premlčacej doby, alebo by nemusela vzniknúť vôbec a preto je takýto výklad neprijateľný.

31. Okolnosť rozhodujúcu pre začatie plynutia objektívnej premlčacej doby práva na náhradu škody
spôsobenejnezákonnýmrozhodnutímjepotrebnéviazaťnielennadoručenie(oznámenie)nezákonného
rozhodnutia, ale aj vznik samotnej škody, čím dochádza k naplneniu účelu a zmyslu samotného zákona

č. 58/1969 Zb..

32. Nezákonné rozhodnutie, t.j. uznesenie o vznesení obvinenia, bolo žalobcovi doručené dňa
29.05.2002. Rozsudok, ktorým bol žalobca právoplatne oslobodený spod obžaloby nadobudol
právoplatnosť dňa 20.03.2014. Uvedené znamená, že k vzniku škody a zároveň k reálnej možnosti

uplatniť si nárok na náhradu škody žalobcom došlo prvýkrát dňa 21.03.2014, teda nasledujúci deň
po právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku, nakoľko právoplatné rozhodnutie o oslobodení spod
obžaloby má rovnaké právne účinky ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia. Žaloba bola na súd
podaná dňa 26.10.2015, a preto nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu na náhradu škody, nakoľko k
uplynutiu subjektívnej trojročnej lehoty mohlo dôjsť dňa 21.03.2017 a k uplynutiu objektívnej desaťročnej

premlčacej doby najskôr dňa 21.03.2024. S poukazom na uvedené preto nárok žalobcu na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím premlčaný nie je.

33. Objektívna zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím predpokladá
splnenie nasledovných podmienok: 1. nezákonné rozhodnutie, 2. využitie možnosti podať proti

nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť, 3. vznik škody a 4.
príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Súd má po zhodnotení dôkazného
materiáluzato,žežalobcauniesoldôkaznébremenoapreukázalzákonnépodmienkyuplatnenianároku
na náhradu škody. Ako bolo vyššie uvedené, nezákonným rozhodnutím je v danom prípade uznesenie o
vznesení obvinenia vydané Okresným úradom vyšetrovania Policajného zboru SR zo dňa 21.5.2002 č.

k. ČVS OUV-233/2001, proti ktorému žalobca podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, a teda využil
možnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu opravný prostriedok. V súvislosti s trestným konaním, v
ktorom nebolo preukázané spáchanie trestného činu žalobcom, vznikla žalobcovi škoda, pozostávajúca
z nákladov vynaložených na obhajobu advokátom, vyčíslená vo výške spolu 2.374,36 eura. V dôsledku
vydania nezákonného rozhodnutia bol preto žalobca nútený vyhľadať právnu pomoc, na základe čoho

mu vznikla škoda, ku ktorej by inak nedošlo. Súd má za to, že je preto daná príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím a následným vznikom škody.

34. Zákon č. 58/1969 Zb. vo svojich ustanoveniach bližšie nedefinuje pojem škody, ako ani rozsah jej
náhrady, a preto je potrebné vychádzať z ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle

ktorého sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

35. Škodu v zmysle ustanovenia § 442 Občianskeho zákonníka možno vo všeobecnosti chápať ako
ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, zároveň je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a jenapraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, najmä peňažného. Škodou je každá majetková ujma, ku
ktorej došlo nedovoleným alebo protiprávnym konaním iného subjektu, za čo tento subjekt zodpovedá.
Uvedené sa prejavuje vo forme zmenšenia majetku poškodeného.

36.Žalobcovivsúvislostistrestnýmkonanímanezákonnýmrozhodnutímvzniklaškodavcelkovejvýške
2.374,36 eura, pozostávajúca z trov právneho zastúpenia advokáta, za úkony obhajoby vykonané v
trestnej veci v konaní vedenom na Okresnom súde Topoľčany sp. zn. PE-1T/140/2002 a v odvolacom
konaní vedenom na Krajskom súdu v Nitre 4To/74/2012. Trovy právneho zastúpenia právneho zástupcu

žalobcu v trestnom konaní počnúc rokom 2004 pozostávajú z tarifnej odmeny za 4 úkony právnej služby,
spolu 361,15 eura, 4x režijného paušálu spolu vo výške 18,06 eura, nákladov na cestovné 27,29 eura,
náhrady za stratu času 75,15 eura. Uvedené predstavuje odmenu advokáta ku dňu 30.06.2005, od
01.07.2005 je právny zástupca platcom DPH. Od 01.07.2005 pozostávajú trovy právneho zastúpenia
z tarifnej odmeny za 14 úkonov právnej služby spolu vo výške 886,98 eura, 13x režijného paušálu
spolu vo výške 84,41 eura, nákladov na cestovné 177,59 eura, náhrady za stratu času 263,24 eura,

pričom za uvedené sa odmena advokáta zvyšuje o 20% DPH. Následne od 01.01.2014 právny zástupca
nebol platcom DPH. Od tohto obdobia pozostávajú trovy právneho zastúpenia z tarifnej odmeny za 1
úkon právnej služby spolu vo výške 100,50 eura, 1x režijného paušálu vo výške 8,04 eura, nákladov
na cestovné 35,91 eura, náhrady za stratu času 53,60 eura. Odmena advokáta tak za zastupovanie
žalobcu v trestnom konaní činí spolu sumu 2.374,36 eura, pričom je vypočítaná v súlade s vyhláškou

č. 163/2002 Z.z. a vyhláškou č. 655/2004 Z.z.. Uvedenú sumu žalobca uhradil právnemu zástupcovi,
o čom svedčia priložené príjmové pokladničné doklady, ako aj poštové peňažné poukazy. Na základe
uvedeného preto žalobcovi vznikla preukázateľne škoda, vyčíslená vo výške 2.374,36 eura.
37. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd posúdil žalobu
žalobcu ako dôvodnú, nakoľko tento preukázal všetky podmienky, ktoré zákon vyžaduje pre priznanie

nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.
38. Súd zároveň zdôrazňuje, že náhrada škody, ktorá v danom prípade predstavuje trovy obhajoby, ktoré
žalobcovi vznikli zvolením si obhajcu (právneho zástupcu), a zároveň sa nejedná o povinnú obhajobu,
je rovnako opodstatnená, ako je to v prípade povinnej obhajoby. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa
16.12.2015 namietal, že štát nemôže zodpovedať za škodu, ktorá žalobcovi vznikla zvolením si obhajcu,

pričom za trovy obhajoby, ktoré vznikli v súvislosti s nezákonným rozhodnutím možno považovať len
trovy povinnej obhajoby. S uvedeným tvrdením žalovaného však súd prvej inštancie nemôže súhlasiť.
Podľa článku 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky má obvinený právo, aby mu bol poskytnutý čas a
možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu. Žalobca
vyučil svoje ústavné právo na obhajobu a to prostredníctvom zvoleného zástupcu. Uvedené konanie

je pochopiteľné, a to najmä v súvislosti s trestným konaním, nakoľko sám žalobca nemá právnické
vzdelanie, a preto sa obrátil na osobu s právnickým vzdelaním, ktorú si zvolil ako svojho obhajcu.

39. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len "CSP"), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

41. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona CSP tak, že žalobcovi priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko mal za to, že žalobca mal úspech v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Partizánske písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa

rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak

povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.