Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. november 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/14/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113219181
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8113219181.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobkyne F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.,
I. XX, právne zastúpenej Mgr. Viliamom Čobirkom, advokátom so sídlom v Prešove, Čapajevova 29,
proti žalovanému S. O., nar. XX.X.XXXX, bytom K., K. XXX, zastúpenému JUDr. Alojzom Naništom,
advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, v konaní o zaplatenie 1.417,16 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 28C 87/2013-54 zo dňa 11.12.2013
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby.

Mení sa rozsudok vo výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie tak, že žalobkyňa je povinná
nahradiť trovy konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 60 % priamo advokátovi JUDr. Alojzovi
Naništovi vo výške, ktorá bude stanovená osobitným uznesením.

Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% priamo
advokátovi JUDr. Alojzovi Naništovi, ktorých výška bude stanovená osobitným uznesením

o d ô v o d n e n i e :

1. V predmetnej veci sa pani F. O. (ďalej aj ,,žalobkyňa“) domáha proti pánovi S. O. (ďalej

aj ,,žalovanému“) náhrady škody za zničené motorové vozidlo I. P., a to v rozsahu, ktorý poisťovňa
odmietla plniť. Ku škode došlo tak, že žalobkyňa vypožičala vozidlo svojej dcére, a tá ho ďalej vypožičala
žalovanému. Tomu dňa 3.8.2011 v ranných hodinách na štátnej ceste pri lesnom poraste vbehla do jazdy
srnka a s vozidlom havaroval vybočením z komunikácie. V čase tejto udalosti žalovaný jazdil rýchlosťou
cca 50 km/hod. Pre kritický úsek platila dopravná značka ,,Pozor lesná zver“. Z miesta poistnej udalosti
žalovaný poškodené vozidlo odšoféroval, no z poistného hľadiska išlo o totálne poškodenie, pretože
náklady na opravu by prevýšili hodnotu vozidla. Totálna škoda teda nevychádzala z totálneho zničenia

vozidla, ale z nerentabilnosti opravy z hľadiska poistnotechnického. Poisťovňa z hodnoty vozidla spred
nehody (5543,19 eur) uhradila žalobkyni sumu 4126,03 eur a odmietla uhradiť sumu 1417,16 eur z
dôvodu zostatkovej hodnoty havarovaného vozidla a tiež spoluúčasi poškodenej. Suma 1417,16 eur
je predmetom žaloby.

2. Prvostupňový súd v poradí prvým rozsudkom žalobu zamietol v podstate z dôvodu, že žalobkyňa
neuniesla dôkazné bremeno na tvrdenia, že škodu zavinil žalovaný. Odvolací súd tento rozsudok zrušil

s odôvodnením, že dôkazné bremeno má žalovaný, a to preukázať, že škodu nezavinil, a to s odkazom
na ustanovenie § 420 ods.3 OZ, podľa ktorého sa ,,zodpovednosti zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.“3. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní doplnil dokazovanie vrátane dožiadaného výsluchu poľovníka
a policajta obidvoch prítomných na mieste škodovej udalosti a žalobu zamietol s odôvodnením, že
žalovaný škodu nezavinil. Cit. Z rozsudku:

,,1.Žalobkyňa sa svojou žalobou zo dňa 27.6.2013 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného k uhradeniu
istiny vo výške 1.417,16 Eur so 6,25 % úrokom z omeškania od 2.7.2011 do zaplatenia a k nahradeniu
trov konania.

2. Žalovaný s návrhom nesúhlasil.

3. Súd rozsudkom zo dňa 11.12.2013 žalobu žalobkyne zamietol, voči čomu sa žalobkyňa odvolala.

4. Krajský súd svojim uznesením zo dňa 30.6.2015 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil na ďalšie
konanie. Súdu prvého stupňa vytkol, že skonštatoval, že žalovanému vbehla do cesty lesná zver, preto
škodu nezavinil. Nevenoval sa však dokazovaniu v tomto smere.

5. Súd sa má od škodcu nechať presvedčiť, že škodu nezavinil, a to v duchu pravidiel cestnej premávky,
a teda či robil všetko pre odvrátenie škody.

6. Bez pochybností na úsekoch ciest, popri ktorých sú trávnaté porasty, vysoká tráva, k tomu ešte v

ranných skorých hodinách možno výskyt lesnej zveri predvídať. Nie je ojedinelým javom prechod lesnej
zveri cez cestnú komunikáciu práve v miestach ich najčastejšieho výskytu (mimo obce na miestach s
výskytom vysokej trávy a trávnatých porastov).

7. Pravidlá cestnej premávky na pohyb zveri po cestách pamätajú (§ 16 ods. 1 ZOP).

8. Výskyt zveri možno predvídať na úsekoch ciest vedúcich cez súvislé lesné porasty, na úsekoch ciest
vedúcich medzi lesnými porastmi a poľami a na úsekoch ciest okolo vodných tokov.
9. Z uvedeného ustanovenia vyplývajú pre vodičov dve základné okolnosti. Prvou je, že počas jazdy v
nočných hodinách a zníženej viditeľnosti by v každom ročnom období mali vodiči sledovať nielen cestu
pred sebou, ale aj jej bezprostredné okolie a tam, kde to pre stromy a krovinaté porasty nie je možné, aj

znížiť rýchlosť jazdy.“ (Ján Bazovský radí: Zvýšte opatrnosť, na ceste je zver! Dostupné online .

10. Ak prvostupňový súd zotrvá na názore a ak má verejnosť prijať rozsudok ako spravodlivý a
presvedčivý, bude musieť vysvetliť, prečo akceptuje žiadne zavinenie žalovaného pri totálnom zničení

vozidla a či vôbec je technicky možné úplne zničiť vozidlo pri cca 50 km rýchlosti/h bez nárazu do
prekážky. Pri takejto rýchlosti je prima facie nepravdepodobné, že sa vozidlo totálne zničí. Ak ale
bola rýchlosť vyššia, potom je problematické veriť žalovanému, že prispôsobil riadenie okolnostiam
premávky pri lesnom poraste. Konštatovanie súdu o lesnej zveri ako o nepredvídateľnej udalosti by sa
dalo pochopiť v meste na sídlisku, nie však v lese.

11. Výsledok procesu pred prvostupňovým súdom je taký, že žalobkyňa ako poškodená zostala bez
vozidla, ktoré jej žalovaný totálne zničil, súd na ňu uvalil dôkazné bremeno a má zaplatiť 475 Eur trovy
konania.

12. Prvostupňový súd preto v ďalšom konaní vykoná regulárny proces, doplní navrhnuté dokazovanie,
dôkazné bremeno spojí so žalovaným a nie poškodenou, so zvážením inštitútu dožiadania, zistí
existenciu osadenia dopravnej značky ,,Pozor lesná zver“ a rozsudok odôvodní tak, aby bol presvedčivý
aj vo vzťahu k technickej otázke totálnej škody v súvislosti s okolnosťami nárazu (§ 157 ods. 2 O.s.p.).
Neuplatnenie nároku proti poisťovni pritom nie je na účely § 420 ods. 3 OZ dôvodom na zbavenie sa

viny. Prvostupňový súd rozhodne aj o trovách konania.

13. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedkov, listinnými dôkazmi a zistil tento
skutkový stav:

14. Žalobkyňa je vlastníčkou vozidla I. P., EČV: K.. 1.7.2011 o 4.30 hod. ráno došlo na uvedenom vozidle
na ceste v smere N. - L. dolina ku škodovej udalosti. Motorové vozidlo viedol v tom čase žalovaný. K
nehode došlo tak, že žalovaný zrazil motorovým vozidlom lesnú zver. 3.8.2011 bolo spoločnosťou X. U.
- N. na motorovom vozidle vykonaná kalkulácia škody. Vyčíslené náklady na opravu boli 9.870,54 Eur.Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa mala s poisťovňou QBE Insurance (Europe) Limited uzavretú poistnú
zmluvu pre poistenie motorového vozidla, uplatnila si voči poisťovni právo na poistné plnenie. V likvidácii
poistnej udalosti vyčíslila poisťovňa žalobkyni základ pre poistné plnenie základ 5.543,19 Eur, ale z

uvedenej sumy poskytla poisťovňa plnenie vo výške 4.126,03 Eur. Rozdiel medzi určenou sumou ako
základe pre poistné plnenie a poskytnutou sumou predstavuje 1.417,16 Eur, ktorú žalobkyňa žaluje a
uplatňuje si voči žalovanému s poukazom na § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

15. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že požičala svojej dcére auto na dvojmesačný pobyt do N.. O

škodovej udalosti vie iba to, čo jej hovorila dcéra a to, že sa žalovaný ponúkol kamarátovi, že ho odvezie
na stanicu a tak sa aj stalo. žalobkyňa si myslela, že keď žalovaný spôsobil dopravnú nehodu, bude to
chcieť nejako vyriešiť, ale nebolo to tak. Najprv sa chcela s ním dohodnúť. Chcela, aby jej vrátil auto také,
ako si ho požičal. Mala na ňom havarijnú poistku, a keď sa žalovaný nemal k tomu, aby to vyriešil, tak
riešila to ako škodovú udalosť cez poisťovňu. Následne opäť oslovila žalovaného, aby to vyriešil, keďže
jej poisťovňa nezaplatila celú čiastku. Žalobkyňa uviedla, že požičiavala dcére auto, ktorá je dospelá a

jazdí pravidelne. Požičiavala jej ho bez podmienok. Určite jej nepovedala, že ho nemôže nikomu požičať.

16. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že dcéra žalobkyne ho požiadala, aby odviezol ich spoločného
kamaráta na stanicu, čo urobil. Cestou naspäť mu vbehla do cesty srna. Zavolal políciu aj poľovníka.
Dopravná nehoda bola uzavretá tak, že vinníkom nehody bola srna a nie on. Auto bolo pojazdné,

odšoféroval ho späť do L., ale do K. s ním už nešli. On zabezpečil prevoz auta do K. prostredníctvom
kamaráta. Následne za ním prišla žalobkyňa, aby uhradil škodu, ale on nechcel, pretože sa necítil
vinníkom nehody. Ponúkol jej, nech si to dá zlikvidovať z havarijnej poistky, a že rozdiel jej doplatí. Ona
ale potom vyšla s tým, že má odkúpiť od nej auto za 5.000 Eur ako vrak, ale o to nemal záujem. Uviedol,
že sa necíti vinníkom dopravnej nehody, že to chcel riešiť, ale potom mal pocit, že žalobkyňa je chamtivá,

a že chcela z neho vytiahnuť peniaze, tak to už potom neriešil a riešil to s právnikom.

17. Vo veci bola vypočutá ako svedkyňa G. S., dcéra žalobkyne. Pracovala v N. ako plavčíčka, spoznala
tam aj žalovaného. Po dvoch týždňoch sa vrátila domov. Keď sa vrátila naspäť do N., tak S. - žalovaný
jej povedal, že odvezie ďalšieho ich kamaráta na stanicu a o 5.00 hod. sa vráti, zobudí ju a odvezie na

stanicu ju. Ona s tým súhlasila. Ráno jej telefonoval, že sa stala nehoda, že čo má robiť. Povedala mu,
že nech zavolá políciu. Potom volal ešte raz, či nemá možnosť zabezpečiť nejaké lano na vytiahnutie
auta, ale medzitým prišli na miesto poľovníci a tí mu pomohli auto vytiahnuť. Tie 2 km s autom prešiel
a stalo tam dva týždne. Prevoz bol veľmi nákladný, ale ponúkol sa jeden známy majiteľa bazénu, kde
boli, že ho prevezie do K. za 200 Eur. 200 Eur zaplatil žalovaný. Následne sa o veci starala jej matka.

18. Súd si vyžiadal správu z Obvodného oddelenia PZ v Skalici, z ktorého vyplýva, že k preverenému
oznámeniu predmetnej škodovej udalosti bol spracovaný záznam o preverení škodovej udalosti, ktorý
sa už v spise nachádza, bola vykonaná dychová skúška, o ktorej predložili fotokópiu. Preverením
oznámenia o dopravenej nehode a to zrážky s lesnou zverou boli naplnené znaky škodovej udalosti a

nie dopravnej nehody. Vec bola príslušníkmi OO PZ Skalica zadokumentovaná ako škodová udalosť, ku
ktorej bol spísaný len záznam o preverení škodovej udalosti a bol vyhotovený zápis o dychovej skúške
vodiča.

19. Zo záznamu o preverení oznámenia - škodovej udalosti zo dňa 1.7.2011 vyplýva, že s vozidlom I. P.

žalobkyne bol ako vodič žalovaný a druhým účastníkom bola lesná zver.

20. Z oznámenia QBE Insurance (Europe) Limited poisťovne o likvidácii poistnej udalosti vyplýva,
že všeobecná hodnota vozidla bola 5.543,19 Eur, poistné plnenie 4.126,03 Eur. Odpočítaná bola
spoluúčasť 217,16 Eur a hodnota zvyškov po poistnej udalosti 1.200 Eur.

21. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že si nárok uplatňujú v zmysle § 421 a § 661 Občianskeho
zákonníka. Má za to, že protiprávne konanie žalovaného spočíva v tom, že nevrátil auto v takom
stave, v akom si ho požičal. To je objektívna zodpovednosť za škodu. Bol účastníkom dopravnej
nehody. Uplatňujú si nezaplatenú časť z hodnoty vozidla, ktorá bola vyčíslená poisťovňou, považujú

zodpovednosť žalovaného ako objektívnu a navrhujú, aby súd návrhu vyhovel.

22. Právny zástupca žalovaného poukázal na to, že odporca viezol so súhlasom držiteľa motorového
vozidla predmetné vozidlo, pričom mu nepredvídateľne vbehla do jazdy lesná zver a osobné motorovévozidlo bolo v dôsledku stretu s lesnou zverou poškodené. Žalovaný zavolal políciu, o čom bol spísaný
záznam. Žalovaný sa riadne venoval riadeniu motorového vozidla, mal negatívnu skúšku na alkohol.
Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že nebol postihnutý za priestupok a nebola mu uložená žiadna sankcia.

To, že poisťovňa neuhradila žalobkyni celú sumu, žalovaný nie je zodpovedný, nemohol vzniku tejto
škody zabrániť a vznik škody nezavinil. V tomto smere žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, keďže
nebolo preukázané, že by žalovaný porušil právnu povinnosť.

23. Po zrušujúcom uznesení krajského súdu súd v zmysle pokynov doplnil dokazovanie vo veci.

24. Poisťovňa QBE sa svojim vyjadrením zo dňa 12.11.2015 vyjadrila, že predmetná škoda bola riešená
ako totálna škoda, preto bola v súlade s poistnou zmluvou od všeobecnej hodnoty vozidla odpočítaná
hodnota predajných zvyškov 1.200 Eur a následne aj spoluúčasť vo výške 5 % vo výške 217,16 Eur,
čo v konečnom dôsledku dáva poistná plnenie vo výške 4.126,03 Eur. Zároveň predložili súdu aj
listinné dôkazy, oznámenie o poistnej udalosti, zápis o poškodení vozidla, likvidačnú správu, ako aj

fotodokumentáciu vozidla. .

25. K tejto skutočnosti súd vypočul aj svedka P. I., ktorý likvidoval túto škodu v poisťovni. Potvrdil,
že poistné plnenie robili v zmysle poistnej zmluvy, to znamená, že sa vypočítala všeobecná hodnota
vozidla tesne pred škodovou udalosťou a vyplatilo sa to po odpočítaní predajných zvyškov a spoluúčasti.

Predajnézvyškyakoajspoluúčasťjeuvedenávsamotnejzmluve.Totonemôžuklientovivyplatiť,pretože
auto ostáva ako vrak klientovi a ten vrak má nejakú hodnotu. Škoda bola daná ako totálna škoda. Je
možné po škodovej udalosti bolo auto pojazdné, ale v prípade poisťovne totálna škoda znamená, že
oprava by bola nerentabilná, teda náklady na opravu sú vyššie ako všeobecná hodnota vozidla, čo v
tomto prípade bolo, preto sa to označilo ako totálna škoda.

26. Z vyjadrenia Trnavského samosprávneho kraja Správy a údržby ciest Trnava vyplýva, že na ceste
N. - L. dolina bola zriadená (osadená) dopravná značka A XX - Pozor zver v km 4,8 v auguste 2009.
Osadenie tejto dopravnej značky nebolo zrušené, teda dopravná značka tam bola aj v čase škodovej
udalosti.

27. Dožiadaným súdom v Skalici boli vypočutí svedkovia. S. H., príslušník OO PZ Skalica, si na
konkrétnu škodovú udalosť už nedokázal spomenúť. Potvrdil to, že škodovú udalosť nefotografujú,
ani nevyhotovujú žiaden záznam. Ak tam bola uhynutá zver, tak jeho povinnosťou je volať poľovného
hospodára, ale konkrétne k tomuto prípadu sa už vyjadriť nevedel.

28. Dožiadaným súdom bol vypočutý aj poľovný hospodár PZ Skalica F. E.. K danej udalosti si pamätal,
že dopravnú nehodu spôsobil nejaký východniar, a že to bol plavčík. Zrejme ho volala polícia. Bližšie
okolnosti si nepamätal ohľadne vodiča a auta. Čo sa týka naloženia so zverou, svedok potvrdil, že lesná
zver bola odvezená, doma má o tom záznamy. Je to jednoduchá evidencia pre poľovníkov z dôvodu

štatistík, kde sa vyplňuje uhynutá zver v rozsahu jedného riadka.

29. Podľa § 421 Občianskeho zákonníka, každý, kto od iného prevzal vec, ktorá má byť predmetom jeho
záväzku, zodpovedá za jej poškodenie, stratu, alebo zničenie, iba žeby ku škode došlo aj inak.

30. Podľa § 661 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vypožičiavateľ je oprávnený užívať vec riadne a v
súlade s účelom, ktorý sa v zmluve dohodol, alebo ktorému obvykle slúži. Je povinný chrániť ju pred
poškodením, stratou alebo zničením.

31. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

32. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

33. Podľa § 3 ods. 1 a 2 písm. a) zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke vyplýva, že účastník cestnej
premávkyjepovinnýdodržiavaťpravidlácestnejpremávkyustanovenévtomtozákone.Účastníkcestnej
premávky je ďalej povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť
alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému,dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim
schopnostiam.

34. Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke vyplýva, že vodič je povinný
venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.

35. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

36. Po zrušujúcom uznesení krajského súdu súd doplnil dokazovanie v naznačenom smere, avšak aj
po doplnenom dokazovaní nie je možné podľa názoru prvostupňového súdu žalobe vyhovieť.

37. V prvom rade súd chce poukázať na to, že sa vyporiadal s námietkou krajského súdu, či je možné
úplne zničiť vozidlo pri 50 km rýchlosti bez nárazu do prekážky. Avšak takto nehodu nikto neopisoval,

práve naopak bolo preukázané, že k nárazu do prekážky došlo, veď bola zrazená lesná zver - srna. To,
že táto srna bola skutočne zrazená, potvrdil po doplnenom dokazovaní svedok poľovný hospodár F. E.,
ktorýsinaudalosťpamätáakoajnato,žesozrazenouamŕtvouzverounaložiltak,akomuzákonukladá.
To, že išlo o totálne zničenie, ozrejmil aj ďalší svedok a to P. I., ktorý likvidoval danú škodovú udalosť v
poisťovni. Totálna škoda neznamená úplne zničenie vozidla, ale totálna škoda podľa vypočutého svedka

znamená, že oprava by bola nerentabilná, teda náklady na opravu sú vyššie ako všeobecná hodnota
vozidla, čo v tomto prípade bolo, preto to poisťovňa označila ako totálnu škodu. Veď predsa zo spisu
je jasné, že motorové vozidlo dokonca bolo pojazdné, pretože z miesta dopravnej nehody žalovaný na
predmetnom motorovom vozidle odišiel. Treba zdôrazniť, že sa jednalo o vozidlo I. P., rok výroby XXXX,
pričom ku škodovej udalosti došlo v roku 2011. Treba mať teda na zreteli tú skutočnosť, že sa jednalo o 5-

ročné vozidlo nižšej triedy. Podľa názoru súdu nie je možné spochybňovať tvrdenie samotnej poisťovne
a dôkazy, ktoré sú uvedené v spise, napríklad fotografické záznamy zo škodovej udalosti. Súd má teda
za to, že k úplnému zničeniu vozidla nedošlo, totálna škoda bola preukázaná zo strany poisťovne ako
škoda, ktorá znamená, že je oprava nerentabilná. Teda nie je možné zo samotnej škody auta vyvodiť
záver, že žalovaný išiel neprimerane rýchlo.

38. Súd mal preukázané, že na mieste bola osadená značka A 18 - Pozor zver. Táto značka však podľa
zákona o cestnej premávke neznamená, že vodič motorového vozidla má povinnosť jazdiť napríklad 50
km/hod. Toto zo zákona ani z judikatúry nevyplýva a podľa názoru súdu toto ani nemôže žalovaného
zaťažiť. Zo záznamu o preverení oznámenia o škodovej udalosti nevyplývajú napríklad brzdné stopy,

ktoré by odôvodňovali vysokú rýchlosť vozidla a podobne. Nebolo preukázané zo strany žalovaného
porušenie akejkoľvek povinnosti v zmysle zákona o cestnej premávke. Ani ustanovenia § 16 zákona o
cestnej premávke, teda to, že žalovaný neprispôsobil jazdu svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla
a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno
predvídať. Ako už bolo uvedené vyššie, samotné osadenie značky „Pozor zver“ nezaväzuje vodiča znížiť

rýchlosť jazdy. Tak ako bolo uvedené vyššie, zo samotnej dopravnej nehody ako aj z výšky škody nebolo
preukázané, že by žalovaný neprispôsobil rýchlosť jazdy nočným podmienkam a toho, že išiel v lesnom
poraste predvídajúc, že môže vybehnúť zver tak, ako ho upozorňovala osadená značka.

39. Prvostupňový súd trvá na tom, že prebehnutie lesnej zvery cez cestu je nepredvídateľná udalosť

nielen v meste na sídlisku, ale aj v lese a táto nepredvídateľná udalosť môže mať za následok zrazenie
lesnej zvery. a to bez toho, aby priame zavinenie niesol na sebe žalovaný.

40. Súd v súhrne chce poukázať na to, že po doplnení dokazovania bolo preukázané, že totálna škoda
neznamená úplné zničenie vozidla tak, ale že totálna škoda v zmysle záverov poisťovne a výpovedi

svedka je škodou, kedy by náklady na opravu vozidla prevýšili hodnotu auta, čo vzhľadom na vek
vozidla a na značku je relevantné. Ak teda totálna škoda neznamená úplné zničenie auta, nemôže súd
vyvodiť záver, že žalovaný išiel neprimerane rýchlo, alebo nesplnil povinnosti vyplývajúce z citovaných
ustanovení zákona o cestnej premávke. V tomto je relevantná nielen výpoveď samotného žalovaného,
ale aj policajný záznam o dopravnej nehode, ktorý nenasvedčuje ani len náznakom porušenie povinnosti

zo strany žalovaného, práve naopak v policajnom zázname je jednoznačne preukázaný stret s lesnou
zverou. Výpoveď žalovaného, ale aj vyššie uvedené dôkazy vyviňujú žalovaného, nebolo preukázané,
že porušil pravidlo cestnej premávky.41. Spochybnená existencia zrazenej lesnej zvery bola po doplnenom dokazovaní jednoznačne
vyvrátená a to nielen samotným policajným záznamom o škodovej udalosti, ale doplnenou výpoveďou
svedka - poľovného hospodára, ktorý uhynutú zver z danej dopravnej nehody likvidoval podľa zákona

a na okolnosti dopravnej nehody si pamätal.

42. V súhrne týchto skutočnosti nebolo možné rozhodnúť inak, ako žalobu zamietnuť.

43. Na záver súd poukazuje na to, že žalobkyňa si uplatnila náhradu škody ako nevyplatenú čiastku

zo strany poisťovne. Po doplnenom dokazovaní je však zrejmé, že poisťovňa vyčíslila hodnotu vozidla
pred škodovou udalosťou a nevyplatená čiastka predstavuje sumu predajných zvyškov a spoluúčasti,
ktorá vyplýva zo zmluvy žalobkyne s poisťovňou. Žalobkyni ostal predsa vrak motorového vozidla, ktorý
poisťovňa označila ako predajné zvyšky, a teda mohla sama tento vrak za tieto predajné zvyšky predať.
Ak ich nepredala, tak tú hodnotu stále predstavujú. Je teda otázne, či škoda a ak áno, tak v akej výške
v skutočnosti žalobkyni vznikla.

44. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 CSP a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov
konania vo výške 100 %, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP). „

4. Žalobkyňa v odvolaní zotrvala na tvrdení, že zavinenie žalovaného sa prezumuje a navrhla rozsudok
zrušiť prípadne zmeniť a žalobe vyhovieť.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec a dospel k záveru, že po doplnení

dokazovania súd prvej inštancie logicky a vecne správne odôvodnil, že žalovaný síce škodovú udalosť
spôsobil, no zároveň preukázal, že na vzniknutej škode nemá vinu.

6. Podľa § 415 OZ, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku,
na prírode a životnom prostredí.

7. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

8. Podľa § 16 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (ďalej len „zákon o cestnej premávke ZOP“)
vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu,

poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať.
Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú
má rozhľad.

9. Podľa § 420 ods. 3 OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

10. Ust. § 420 ods. 3 OZ zakotvuje prezumpciu zavinenia toho, kto za škodu zodpovedá.
Existenciu zavinenia škodcu poškodený nemusí dokazovať. Prezumpcia zavinenia je teda výhodou
pre poškodeného. Podľa odseku 3 sa zodpovednosti zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil;
prezumpcia zavinenia je teda vyvrátiteľnou domnienkou. Dôkazné bremeno však v tomto prípade

postihuje škodcu (porov. Komentár IURA k ust. § 420 OZ, dostupné z ASPI).

11. Na žalovanom bolo presvedčivo odôvodniť a preukázať, že na škode, ku ktorej nepochybne došlo
a ktorú spôsobil riadením poškodeného vozidla, že na nej nenesie žiadnu vinu.

12. Najväčšie otázniky vyvolávala otázka, ako mohlo dôjsť k totálnemu zničeniu vozidla pri rýchlosti cca
50 km/hod pri kolízii so srnou a či je pravdivé tvrdenie žalovaného o kolízii s lesnou zverou.

13. Doplnené dokazovanie potvrdilo, že ku kolízii s lesnou zverou skutočne došlo a že vozidlo po

technickej stránke nebolo totálne zničené. Potvrdzuje to fakt, že žalovaný aj po tejto kolízii vozidlo
prevádzkoval. Totálne zničenie sa teda evidentne spája výlučne s poistnotechnickými pravidlami
poisťovne, ktorá z poistnej udalosti plnila. Stav vozidla po nehode plne korešponduje tvrdeniamžalovaného o priebehu kolízie a ďalšie okolnosti nasvedčujú, že za túto kolíziu nenesie vinu a to v
žiadnom rozsahu.

14. Predovšetkým nebolo možné vytknúť žalovanému, že by vzhľadom na zvýšené riziko kolízie s lesnou
zverou, indikované aj dopravnou značkou, neprispôsobil riadenie vozidla. Dokazovanie potvrdilo, že
žalovaný premával vozidlo zníženou rýchlosťou (cca 560km/hod) oproti dovolenej 90 km/hod. Nie,
že by nebolo prípustné premávať v danom úseku tzv. deväťdesiatkou, ale znížená rýchlosť logicky
zapadá do argumentov žalovaného, že bral ohľad na možné riziko. Taktiež bezprostredný opis udalosti

korešponduje argumentom, že sa kolízii zabrániť nedalo, a to vzhľadom na bezprostredné vbehnutie
lesnej zvery. Aj keď teda išlo o úsek, v ktorom sa dala kolízia predvídať, priebeh udalosti nenasvedčuje,
že by žalovaný nejakou mierou podcenil kritický úsek.

15. Aj odvolací súd teda uznal argumenty žalovaného, že škode nemohol zabrániť. Žalobkyňa teda
správne argumentuje, že vina žalovaného sa prezumuje (nikto nemá škodiť inému), no na druhej strane

sa viny (prezumovanej) žalovaný zbavil (§420 ods.3 OZ) a súd prvej inštancie rozsudok aj presvedčivo
odôvodnil, z ktorého dôvodu odvolací súd s osvojením si odôvodnenia aj v časti o neexistencii škody v
rozsahu hodnoty zvyškov vozidla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods.1,2 Csp ).

16. Odvolací súd však nezdieľa názor súdu prvej inštancie o rozsahu, v ktorom by žalobkyňa napriek

neúspechu mala uhradiť trovy konania a to z dôvodu, že ani procesná obrana žalovaného spočiatku
nebola dôsledne zameraná a súladná s pravidlami kontradiktórnosti, a teda so zameraním na dôkazné
bremeno presvedčivo preukázať vrátane návrhov dôkazov, že škodu nezavinil . Ak je dôkazné bremeno
preukázania zbavenia sa viny na strane žalovaného, obrana v rozsahu strohej argumentácie o kolízií s
lesnou zverou bez adekvátneho dokazovania sa vôbec nejavila ako dostačujúca. Včasnosť predloženia

dôkazov má relevanciu aj na účely pôvodného ust.§150 Osp (arg.slovo ,, či navrhol dôkazy pri prvom
úkone,ktorýmupatril..).Zjavnezodporunevyplýva adekvátnynávrhnauneseniedôkaznéhobremeno).
Za spravodlivý pomer náhrady trov považuje odvolací súd 60:40 A to vzhľadom na úspech žalovaného.
Na druhej strane žalobkyňa napriek presvedčivým argumentom zo strany súdu prvej inštancie naďalej
trvala na vine žalovaného, z ktorého dôvodu odvolací súd priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho

konania 100%. Všetky trovy budú predmetom rozhodovania osobitným uznesením (§262 ods.2 Csp).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).