Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. október 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/315/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515214697
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7515214697.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov JUDr.
Tamary Sklenárovej, JUDr. Pavla Tkáča v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grősslingova 4, Bratislava, proti
povinnému : A. K., Y.. XX.XX.XXXX, E. Ž. XXX, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr.
RudolfomKrutým,sosídlomZáhradnícka60,Bratislavapodsp.zn.EX23496/2015,ovymoženie390,36

eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie č.k.
12Er/4520/2015 - 12 zo dňa 20.01.2017 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

II. Stranám právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekučné konanie zastavil.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený navrhol vykonať exekúciu voči povinnému na základe
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 11.09.2007 sp. zn. SR 6450/07. Súd citoval §
9a ods. 1 Exekučného poriadku, § 161 ods. 1,2 a § 230 CSP a uviedol, že z nahliadnutia do

súdneho spisu sp.zn. 12Er/3168/2007 a uznesení vydaných v tomto konaní mal za preukázané, že v toto
exekučné konanie bolo vedené na základe návrhu podaného totožným oprávneným proti totožnému
povinnému ako v tomto konaní a na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn.
SR 6450/07 zo dňa 11.09.2007, vydaným Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou
rozhodcovskou, a.s. Uznesením č.k. 12Er/3168/2007 zo dňa 27.01.2014 súd zastavil exekučné konanie
z dôvodu nespôsobilosti exekučného titulu, pretože bol vydaný rozhodcovským súdom na základe

neplatnej rozhodcovskej doložky. Správnosť tohto rozhodnutia potvrdil odvolací súd uznesením sp.
zn. 16CoE/116/2014 zo dňa 18.09.2014. Ďalej konštatoval, že nedostatok spôsobilosti exekučného
titulu pre nedostatok právomoci rozhodcovského súdu na jeho vykonanie nemožno nijakým spôsobom
napraviť, či konvalidovať a preto uznesenie o zastavení exekúcie vydané v konaní sp. zn.
12Er/3168/2007 predstavuje prekážku „res iudicata“ pre ďalšie konania navrhované na základe
totožného exekučného titulu. V konaní tak existuje neodstrániteľná vada podmienok exekučného

konania , ktorá bráni exekučnému súdu v ďalšom postupe v tejto veci. Povinnosťou súdu je kedykoľvek
za konania prihliadať, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci, preto exekučné konanie
zastavil.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd

prvej inštancie rozhodol nad rámec zverenej právomoci, že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniupráva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutia vo veci a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený
poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 10.07.2013 sp. zn. II ÚS 499/2012

a taktiež na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 21.02.2013 sp. zn. C- 472/11 Banif
Plus Bank Zrt proti Csaba Csipai, Viktória Csipai. V zmysle tohto rozsudku v každom prípade musí
vnútroštátny súd pri vykonávaní práva Únie dodržovať požiadavky na účinnú súdnu ochranu práv,
ktoré oprávnení vyvodzujú z práva Únie, tak ako je garantovaná čl. 47 Charty základných práv
Európskej únie. K týmto požiadavkám patrí zásada kontradiktórnosti, o ktorej Súdny dvor rozhodol, že

táto vo všeobecnosti nepriznáva každému účastníkovi konania len právo oboznámiť sa s listinami a
pripomienkami predkladanými súdu protistranou a vyjadrovať sa k nim, ale tiež zahŕňa právo účastníka
konania oboznamovať sa a vyjadrovať sa k právnym dôvodom na ktorých chce súd založiť svoje
rozhodnutie uplatňovanými ním ex offo. Zásada kontradiktórnosti však vo všeobecnosti zaväzuje
vnútroštátny súd, ktorý v rámci preskúmania ex offo konštatoval nekalú povahu zmluvnej podmienky,
informovať účastníkov konania v spore a vyzvať ich, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili spôsobom,

ktorý na tento účel stanovujú vnútroštátne procesnoprávne predpisy. Za nutné považoval konštatovať,
že činnosťou súdu nastalo ústavne neakceptovateľné porušenie práv, keď exekučný súd nezohľadnil pri
aplikácii smernice 93/13/ES svoju povinnosť upozorniť účastníkov exekučného konania na neprijateľnú
podmienku a dať im možnosť vyjadriť sa k nej, alebo k prípadnému stanovisku povinného. Rovnako
bol názoru, že exekučný súd sa mal obrátiť na Súdny dvor Európskej únie vo veci výkladu čl. 3 ods. 1

smernice 93/13/ES v tom zmysle, či rozhodcovská doložka, podľa ktorej musí spotrebiteľ riešiť spory s
dodávateľom - ak tak navrhne dodávateľ - v rozhodcovskom konaní je podľa § 53 ods. 1 a ods. 4 písm.
r) OZ neprijateľnou podmienkou, pretože pri prihliadnutí na relevantnú judikatúru Spolkového súdneho
dvora v Nemecku a Ústavného súdu Českej republiky by nemohol dodržať jednu z podmienok acte
clair, že výklad a správna aplikácia čl. 3 ods.1 smernice 93/13/ES musia byť úplne zjavné, čo vyžaduje

zohľadniť okrem jazykových verzií textu, používania terminológii a právnych pojmov komunitárneho
práva, vzatie na zreteľ odlišnosti interpretácie komunitárneho práva aj ubezpečenie sa, že výklad
vnútroštátneho súdu je rovnako zjavný ostatným súdom členských štátov. V súvislosti s uvedenou
právnou argumentáciou poukázal na podstatné rozhodnutia európskych súdov (nemeckých a českých),
z ktorých je zrejmé, že samotné podriadenie sa rozhodcovskému súdu na základe rozhodcovskej

doložky nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, pretože obe
strany stoja pred rozhodcovským súdom v rovnakých pozíciách a ak je rozhodca vopred menovaný,
je tu daná istota ohľadne rozhodujúcej osoby. Oprávnený poukázal na uznesenie Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 30.11.2012 sp. zn. 18CoE/641/2011. Podľa oprávneného súd prvej inštancie rozhodol
nad rámec zverenej právomoci, keď sa nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou § 41 ods. 2

Exekučného poriadku a § 45 ods. 2 zákona č. 244/ 2001 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len
„Zákon o rozhodcovskom konaní“) postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie
exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží,
čím prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a
porušil tak fundamentálnu zásadu právneho štátu - zásadu legality. Všeobecný súd, ktorý koná v pozícii

exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému
rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo
pre veriteľa. K takémuto konaniu navyše dochádza za situácie, kedy už exekučný súd preskúmal súlad
exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Exekučný súd nie je súdom
v zmysle § 40 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní, nerozhoduje o zrušení rozhodcovského

rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom
vo vzájomnej žalobe. Zákonodarca priznal všeobecným súdom právomoc posudzovať zákonnosť
rozhodnutírozhodcovskýchsúdovibavrámcikonaniaozrušenierozhodcovskéhorozsudku.Všeobecný
súd nie je povinný zaoberať sa skúmaním, či rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané v súlade
s právnymi predpismi. Podľa jeho názoru musí exekučný súd nakladať s rozhodcovským rozsudkom

rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu a nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie,
ktoré je exekučným titulom. Oprávnený žiadal, aby súd postupom podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP
prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade § 44
ods. 2 Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky. K odňatiu možnosti
konať pred súdom uviedol, že k nemu došlo tým, že podľa jeho názoru exekučný súd porušil okrem iného

princíp legality, zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý
súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Exekučný súd zaobchádzal odlišne s povinnou na
strane jednej a oprávneným na strane druhej, kedy povinná mala zabezpečený výkon všetkých práv
a oprávnený mal v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie, a to z dôvodujeho postavenia ako obchodnej spoločnosti podnikajúcej v oblasti poskytovania krátkodobých úverov.
Namietal, že oprávnený nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli
podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení a nemal možnosť ani ovplyvniť

prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu. Povinnému však dal nezákonne dodatočnú príležitosť
na to, aby bez existencie akýchkoľvek obáv z reakcie oprávneného, došlo k zmareniu exekúcie. Uviedol,
že je voči povinnému v pozícii veriteľa, ktorému nebol uhradený jeho legitímny dlh a nútene ho preto
voči povinnému vymáha. Exekučný súd vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku
vo vzťahu k meritu veci, čím porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. V podanom odvolaní

tiež namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité
dokazovanie, a tým bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom, resp. konanie má inú vadu,
ktorá spôsobila nesprávne rozhodnutie vo veci. Oprávnený uviedol, že exekučný súd vo veci nevykonal
dokazovanie zákonným spôsobom a účastníci nemali možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. V
poslednom bode podaného odvolania oprávnený tiež nesúhlasil s posúdením rozhodcovskej doložky,
ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu, za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. Mal za to,

že exekučný súd je v zmysle § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK oprávnený skúmať len to, či plnenie priznané
rozhodcovským rozsudkom je v súlade s dobrými mravmi a nie otázku súladu rozhodcovskej doložky s
dobrými mravmi. Rozhodcovskú doložku považoval oprávnený za platnú, nakoľko účastníkom zmluvy
bola daná možnosť voľby, či sa obrátia na rozhodcovský súd alebo riadny súd. Oprávnený taktiež
namietal posúdenie zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebnom úvere. Uviedol, že oprávnený poskytuje

svojim klientom peňažné prostriedky dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere uzatvorenej podľa §
497 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka
na vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere sa vždy aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka. Navyše
aj strany zmluvy si v bode 19 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru dohodli, že všetky právne
vzťahy medzi nimi vzniknuté sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Podľa oprávneného Zmluvu

o úvere nebolo možné podradiť pod právny režim zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
z dôvodu, že nespĺňa charakter spotrebiteľského úveru vymedzený v § 2 písm. b) a § 4 ods. 2 Zákona
o spotrebiteľských úveroch. Uviedol, že predmetom úverov poskytnutých oprávneným sú peňažné
prostriedky a nie tovar alebo služby, preto zmluvy o úvere nemôžu ani obsahovať náležitosti podľa §
4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch a poukázal tiež na nesprávne posúdenie neprimeranosti

úrokov z omeškania, poplatku za poskytnutie úveru a poplatku za zaslanie upomienky. Uviedol, že tento
úrok má sankčný charakter, že oprávnený pri poskytnutí úveru nevyžaduje žiadne zabezpečenie a výška
úroku je primeraná vzhľadom na obchodné riziko oprávneného. Odvolávanie sa na dobré mravy pri
posudzovaní výšky úroku z omeškania nie je dôvodné v prípade, keď si povinná svoje povinnosti zo
zmluvy nesplnila.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

5. V podanom odvolaní oprávnený namietal, že exekučný súd prekročil svoju právomoc danú mu
zákonom, ak vecne preskúmaval exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok a nesprávne
posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky.

6. Ušlo však pozornosti oprávneného, že súd prvej inštancie sa preskúmavaním exekučného titulu a
posudzovaním rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky ani nezaoberal. Súd prvej inštancie
totiž zastavil exekučné konanie z dôvodu neodstrániteľnej prekážky konania, a to prekážky rozsúdenej
veci.

7. Vzhľadom na uvedené sú odvolacie dôvody oprávneného neopodstatnené. Nakoľko však jeho
odvolanie po stránke formálnej obsahovalo všetky náležitosti vyžadované § 363 CSP, nebolo úlohou
súdu prvej inštancie či odvolacieho súdu upozorňovať odvolateľa na vecnú nesprávnosť odvolacích
dôvodov a tým naprávať jeho nepozornosť.

8. V súdnom spise sp. zn. 12Er/3168/2007 ( u totožných účastníkov) súd prvej inštancie zistil,
že v predmetnej veci už bolo právoplatne rozhodnuté, keď súd prvej inštancie v tejto veci dňa
27.01.2014 uznesenímzastavilexekúciu zdôvodunespôsobilostiexekučnéhotitulu,pretožebolvydanýrozhodcovským súdom na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Toto uznesenie bolo potvrdené
odvolacím súdom uznesením zo dňa 18.09.2014 sp. zn. 16CoE/116/2014.

9. Podľa § 44 ods. 2 tretia veta Exekučného poriadku ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

10. Z uvedeného dôvodu bol súd prvej inštancie toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku

rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť.

11. Podľa § 161 ods. 1 CSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za
ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

12. Podľa § 161 ods. 3 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd

urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie
vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť,
súd konanie zastaví.

13. Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

14. V prejednávanej veci súd prvej inštancie ako exekučný súd (§ 45 Exekučného poriadku) zastavil
exekučné konanie pre neodstrániteľnú prekážku už rozhodnutej veci „res iudicata“, keď zistil, že v
inom konaní sa oprávnený o tej istej veci už domáhal vymoženia rovnakej povinnosti uloženej rovnakým
exekučným titulom a medzi tými istými účastníkmi konania v rovnakom procesnom postavení. V tomto

inom konaní bolo exekučné konanie zastavené pre nespôsobilosť exekučného titulu, preto už súd
nemôže opätovne konať v tomto konaní.

15. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že nie sú splnené procesné podmienky
konania, predmetné konanie vykazuje neodstrániteľný nedostatok - „res iudicata“, a preto súd prvej

inštancie dôvodne zastavil exekučné konanie.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom preukázateľne trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa podľa § 428 CSP popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).