Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. január 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/243/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5410204034
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5410204034.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci žalobkyne:
Ing. W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., D. XXXX/XX, právne zastúpená: Mgr. Zuzana Pivoňková,
advokátka so sídlom v A., E. B. P. X, proti žalovanému: Reality Center, s.r.o., so sídlom Martin, Ul. M. R.
Štefánika 58, právne zastúpený: JUDr. Miroslav Trtílek, advokát so sídlom v A., Ul. J. D. XX, za účasti
intervenienta na strane žalovaného: Generali poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Lamačská cesta 3/
A, právne zastúpený: JUDr. Gabriela Reichová, advokátka so sídlom v A., Ul. P. A. XX, o náhradu škody
vo výške 7.790,27 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Martin,

č.k. 8C/75/11-431 zo dňa 27. októbra 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, s a rozsudku súdu prvej inštancie n e d o t ý k a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči

žalovanému zaplatenia náhrady škody vo výške 7.790,27 eur. Žalovanému a intervenientovi priznal voči
žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že žalovaná uzatvorila so
žalobkyňou dňa 17.07.2008 zmluvu o poskytnutí služieb realitnej kancelárie. Na jej základe mala
žalovaná pre žalobkyňu zrealizovať predaj nehnuteľností. Podľa tvrdenia žalobkyne však žalovaná pri
výkone tejto činnosti nepostupovala s odbornou starostlivosťou, čím porušila svoju zmluvnú povinnosť

dojednaná v čl. VI. bod 1 predmetnej zmluvy. Žalovaná pri realizácii predaja nehnuteľností kupujúcim
úmyselne zamlčala existenciu elektrického vedenia nad predávanou nehnuteľnosťou a s tým súvisiace
ochranné pásmo. Nezabezpečila ohliadku nehnuteľnosti kupujúcim, a to napriek prehláseniu v kúpnej
zmluve, že si ju kupujúci ohliadli na mieste samom. Tým, že žalovaná nepostupovala pri sprostredkovaní
predaja s odbornou starostlivosťou, došlo zo strany kupujúcich k odstúpeniu od predmetnej kúpnej
zmluvy. Žalobkyňa si v tejto súvislosti uplatnila nárok na náhradu škody titulom provízie, ktorú za
sprostredkovanie predaja zaplatila žalovanej vo výške 2.125,04 eur a sumu 5.665,23 eur, ktorá

predstavovala úroky z omeškania zaplatené kupujúcim K. po tom, čo bolo rozhodnuté, že ich odstúpenie
od kúpnej zmluvy je platné.3. Okresný súd konštatoval, že nárok na náhradu škody titulom uhradených úrokov z omeškania si
žalobkyňa neuplatnila dôvodne. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu
škody upravených v § 420 Občianskeho zákonníka ustálil, že zaplatený úrok z omeškania žalobkyňou

je dôsledok porušenia povinnosti z jej strany, t.j. oneskorené vrátenie kúpnej ceny pri odstúpení od
zmluvy a túto škodu ani jej výšku nemohol zapríčiniť žalovaný porušením žalobkyňou tvrdenej zmluvnej
povinnosti. V tejto časti preto okresný súd žalobe nevyhovel.

4. V súvislosti s nárokom na náhradu škody titulom uhradenej provízie okresný súd konštatoval, že

žalovaný sa porušenia zmluvnej povinnosti, na ktorú poukazovala žalobkyňa, dopustil. Zároveň však
nárok žalobkyne na úhradu tejto sumy vyhodnotil ako premlčaný a žalovaným vznesenú námietku
premlčania ako opodstatnenú. Premlčanie posúdil podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka,
žalobkyni vznikla škoda zaplatením provízie žalovanej, t.j. v novembri 2008, žalobkyňa si však uplatnila
nárok na náhradu škody v zmenenom návrhu zo dňa 17.04.2013, čím jej nárok bol uplatnený po uplynutí
trojročnej objektívnej premlčacej lehoty, z toho dôvodu aj v tejto časti žalobu zamietol.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť trovy konania
úspešnému žalovanému a intervenientovi vystupujúcemu na jeho strane.

6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa a žiadala, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Namietala, že nárok na náhradu škody titulom zaplatenia poskytnutej provízie žalovanému
si uplatnila riadne a včas, a to už pri podaní žaloby vo veci samej, nie až v rámci jej zmeny podaním zo
dňa 17.04.2013, na ktoré poukazoval súd prvej inštancie. Súčasťou žalovanej sumy 27.061,97 eur bola
aj provízia vo výške 2.125,04 eur. Táto provízia predstavovala súčasť kúpnej ceny, ktorú jej manželia

K. ako kupujúci vyplatili, a to na účet žalovaného ako realitnej kancelárie. Ten následne, po odpočítaní
provízie, jej kúpnu cenu zníženú o províziu, vyplatil. Pokiaľ by bol aj správny názor súdu, že škodová
udalosť vznikla v novembri 2008, keď províziu uhradila, žaloba bola podaná na súde v júli 2010, teda
premlčacia doba neuplynula. Ďalej vo svojom odvolaní namietala skutkové závery okresného súdu
týkajúce sa vedomosti jej osoby, ako aj kupujúcich K. o tom, že cez predávanú nehnuteľnosť prechádza

elektrické vedenie, pre ktoré aj kupujúci K. od zmluvy nakoniec odstúpili. Z vykonaného dokazovania
bolo preukázané, že žalovaný porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z uzavretej zmluvy o zabezpečení
služieb realitnej kancelárie, ktoré malo potom za následok odstúpenie od kúpnej zmluvy manželmi K. a
následne spor o vrátenie kúpnej ceny vo výške 27.061,97 eur. Až prostredníctvom konaní vedených na
Okresnom súdu v Dolnom Kubíne v súvislosti s vrátením tejto sumy sa dozvedela skutočnosti, ktoré sa

týkali konania žalovaného a porušenia jeho zmluvných povinností.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Uviedol,
žesúdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovksprávnymskutkovýmzisteniam,správne
vyhodnotil premlčanie a neexistenciu priamej príčinnej súvislosti a správne vec posúdil. Uviedol, že

všetky záväzky vyplývajúce zo zmluvy uzatvorenej so žalobkyňou, si splnil. To, že došlo k odstúpeniu
od kúpnej zmluvy, je dôsledkom toho, že žalobkyňa pri jej uzatváraní a vypracovaní návrhu uviedla
nepresné pokyny, príkazy a inštrukcie. Žalobkyňa vedela o existencii elektrického vedenia, napriek tomu
túto skutočnosť neuviedla ako ťarchu svojej nehnuteľnosti a nedala pokyn, aby táto skutočnosť bola
uvedená v kúpnej zmluve.

8. Intervenient na strane žalovaného k odvolaniu žalobkyne vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že
navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi
závermi súdu prvej inštancie.

9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - „CSP“) preskúmal
rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (podľa § 385 ods. 1 a contrario) rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil
podľa § 387 ods. 1 CSP.

10. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené.
Žalobkyňa tvrdila, že nárok na náhradu škody titulom vrátenia provízie ňou vyplatenej žalovanej si
uplatnila už v podanom žalobnom návrhu zo dňa 21.07.2010.11. Krajský súd mal preukázané, že Okresnému súdu Martin bol doručený žalobný návrh dňa
28.07.2010. V tomto návrhu žalobkyňa konštatovala uzatvorenie zmluvy o poskytnutí služieb realitnej
kancelárie so žalovaným dňa 17.07.2008 a poukazovala na porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným,

na ktorú sa zaviazal v zmysle čl. VI. bod. 1 tejto zmluvy. Tvrdila, že v kúpnej zmluve, ktorej uzatvorenie
sprostredkoval žalovaný bola dohodnutá kúpna cena za prevádzané nehnuteľnosti vo výške 27.061,97
eur, ktorá bola zaplatená na účet žalovaného. Žalovaný po odpočítaní jeho finančných nárokov poslal
zvyšnú časť kúpnej ceny vo výške 24.936 eur na jej bankový účet .

12. Vyššie uvedené skutočnosti sú jediné tvrdenia o „provízii“ v podanom žalobnom návrhu. V bode III.
žaloby žalobkyňa udáva, že „z opatrnosti podáva na súd žalobu o náhradu škody. Jedná sa o škodu,
ktorá mu zatiaľ nevznikla....“. V čase podania uvedenej žaloby platil procesný kódex Občiansky súdny
poriadok, ktorý v ustanovení § 79 ods. 1 uvádzal náležitosti návrhu na začatie konania. Medzi náležitosti,
ktoré mal návrh obsahovať, patrilo aj pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov,
ktorých sa navrhovateľ dovoláva a muselo byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Za pravdivé

opísanie rozhodujúcich skutočností možno považovať tvrdenia žalobkyne, z čoho pozostáva uplatnená
žalovaná suma. Z podanej žaloby nevyplynulo, že by žalovaná suma, ktorú si žalobkyňa uplatnila, mala
pozostávaťznárokunaúrokyzomeškania,anižebyčasťtejtosumymalapredstavovaťúhraduprovízie.
Naopak, tak, ako boli opísané rozhodujúce skutočnosti uplatneného nároku, bolo možné ustáliť, že
žalobkyňa si uplatňovala titulom náhrady škody sumu, ktorú bude musieť vrátiť kupujúcim v prípade, že

budú úspešní pri rozhodovaní o vrátení kúpnej ceny v inom prebiehajúcom konaní.

13. Žalobkyňa až následne podaním zo dňa 15.04.2013, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Martin
dňa 17.04.2013 (čl. 93 spisu) označeným ako „zmena žaloby o náhradu škody“ konkrétne špecifikovala
sumu 27.061,97 eur ako kúpnu cenu, ktorú zaplatila na účet kupujúcich manželov K.. Následne uviedla,

že si uplatňuje ako škodu ňou uhradenú odmenu žalovanému za sprostredkovanie predaja a úroky z
omeškania, ktoré musela zaplatiť z kúpnej ceny 27.061,97 eur manželom K. ako kupujúcim na základe
rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 4C/35/2010 zo dňa 29.09.2011, ktorým jej bola uložená
povinnosť vrátiť kúpnu cenu spolu s úrokom z omeškania. Okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu
správneustálil,žeažtýmtopodanímbolkvalifikovaneuplatnenýnároknanáhraduškodytitulomvrátenia

provízie uhradenej žalobkyňou žalovanému na základe zmluvy o poskytnutí služieb realitnej kancelárie.

14. V súvislosti s nárokom na náhradu škody na vrátenie provízie okresný súd konštatoval, že zo strany
žalovaného došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti, na ktorú poukazuje v zmene žaloby žalobkyňa.
Zároveň však vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania považoval tento nárok za

premlčaný. V tejto súvislosti je nadbytočná odvolacia argumentáciu žalobkyne týkajúca sa pravdivosti
a dôvodnosti jej tvrdení o porušení zmluvnej povinnosti žalovanou. Odvolací súd sa tak zaoberal iba
námietkoužalobkyne, žeokresnýsúddospelknesprávnemuzáveruopremlčaníjejnárokuna náhradu
škody titulom vrátenia vyplatenej provízie.

15. Okresný súd vychádzal správne z ust. § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú
začiatok plynutia ako objektívnej, tak aj subjektívnej premlčacej doby v prípade uplatnenia nároku na
náhradu škody. Rovnako správne okresný súd konštatoval zásady, z ktorých sa vychádza pri počítaní
trvania subjektívnej a objektívnej premlčacej doby, ako aj to, že subjektívna doba môže plynúť iba v
rámci objektívnej premlčacej doby. Začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je viazaný na udalosť,

z ktorej škoda vznikla. Pojem udalosti, z ktorej škoda vznikla, zahŕňa nielen právne kvalifikovanú udalosť,
ktorá viedla ku škode, ale aj vznik samotnej škody.

16. Udalosťou, ktorá viedla ku vzniku škody bolo, ako tvrdila žalobkyňa, porušenie právnej povinnosti
žalovanej pri uzatváraní kúpnej zmluvy. Samotná škoda však žalobkyni mohla vzniknúť až odstúpením

predávajúcich od kúpnej zmluvy. Žalobkyňa tvrdila, že kupujúci opakovane odstupovali od kúpnej
zmluvy. Ak by odvolací súd prihliadal na dátum posledného odstúpenia od kúpnej zmluvy, na ktorý
poukazovala žalobkyňa, a to dňa 12.03.2010, od tohto dátumu vznikla žalobkyni škoda. Žalobkyňa
uhradila žalovanému províziu, s tým, že žalovaný zabezpečí uzavretie predmetnej kúpnej zmluvy. Ten
uzavretie zabezpečil, ale vadne, preto došlo kupujúcimi k odstúpeniu od zmluvy, ku ktorému momentu

žalobkyni vznikla samotná škoda v podobe vyplatenia provízie žalovanému. škody. Pokiaľ žaloba bola
podaná17.04.2013,bolapodanáužpouplynutípremlčacejlehotytrojročnejobjektívnejpremlčacejdoby,
ktorá uplynula dňa 12.03.2013. Okresný súd tak vecne správne rozhodol, pokiaľ žalobu v časti nároku
o náhradu škody titulom vyplatenej provízie pre premlčanie zamietol.17. Žalobkyňa ďalej namietala správnosť rozsudku okresného súdu o zamietnutí nároku na náhradu
škody titulom úhrady úrokov z omeškania. V tejto súvislosti krajský súd zdôrazňuje, že v prípade

odvolacieho konania je viazaný nielen rozsahom, ale aj dôvodmi podaného odvolania. Žalobkyňa
rezignovala vo svojich odvolacích námietkach na argumentáciu okresného súdu, na základe ktorej
žalobu v tejto časti zamietol. Okresný súd svoje rozhodnutie postavil na nedostatku príčinnej súvislosti
medzi porušením povinnosti žalovanej, na ktorú poukazovala žalobkyňa a povinnosťou žalobkyne
uhradiť kupujúcim úroky z omeškania za oneskorené vrátenie kúpnej ceny na základe ich odstúpenia

od kúpnej zmluvy. Odvolací súd sa so závermi okresného súdu o nedostatku tejto príčinnej súvislosti
v celom rozsahu stotožňuje. Žalobkyňa poukazovala na skutočnosti, pre ktoré je nutné dospieť k
záveru, že žalovaná nepostupovala s odbornou starostlivosťou pri uzatváraní kúpnej zmluvy medzi
ňou a manželmi K., ktorú pre žalobkyňu sprostredkovala. Uvedené skutočnosti na (ne)existenciu
príčinnej súvislosti nemajú vplyv. Súd správne konštatuje, že príčinou vzniku povinnosti uhradiť úroky
z omeškania bolo oneskorené vrátenie kúpnej ceny žalobkyňou kupujúcim. Bezprostrednou príčinou

omeškania žalobkyne s vrátením kúpnej ceny nebolo porušenie povinnosti žalovanej. Porušenie
povinnosti žalovanej bolo príčinou odstúpenia kupujúcich od kúpnej zmluvy. Následne odstúpenie
od zmluvy kupujúcimi bolo príčinou, pre ktorú musela žalobkyňa vrátiť kúpnu cenu. To, že bola s
jej vrátením v omeškaní však nebolo spôsobené porušením povinností žalovanou. Žalovaná nijako
nezmarila žalobkyni možnosť vrátiť kúpnu cenu.

18. Na základe uvedených skutočností krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil aj vo výroku, ktorým bol zamietnutý nárok na náhradu škody titulom zaplatených úrokov z
omeškania.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ako aj
intervenientovi ako strane sporu, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, priznal nárok na náhradu v
tejto časti konania voči žalobkyni, ktorá v odvolacom konaní úspešná nebola.

20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)