Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/1010/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213215593
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213215593.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátuJUDr.SoneZmekovejaJUDr.SidónieSládečkovej,vprávnejvecižalobcu:Slovenskásporiteľňa,
a.s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zastúpený Havel, Holásek & Partners, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 49, IČO: 36 856 584, proti žalovanej: S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H., E. X/XX, zastúpená JUDr. Zuzanou Smatanovou, advokátkou so sídlom Komárno, Špitálska 2905, o

zaplatenie 4.141,42 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno
č.k. 14C/343/2014-127, zo dňa 2. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách
konania z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
2.981,90 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.981,90 eura od 10.8.2012 až
do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 20,- eur splatných vždy do posledného kalendárneho
dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného vyrovnania s tým, že
omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšnej časti
súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu

trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 488, § 489 Občianskeho zákonníka, § 52
ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.05.2004 do 31.12.2007),
§ 100 ods. 1, § 101, § 103, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), b), zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady
č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii ( v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy), § 5b
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, čl. 3 ods. 1, 2, čl. 5 smernice Rady 93/13/EHS z

5.4.1993, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. ako aj vykonaným dokazovaním , na základe čoho mal
za preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 19.09.2006 zmluvu o splátkovom úvere č. 0212288077 ,
na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 3.784,11 eura, ktorý sa žalovaná zaviazala
splácať mesačnými splátkami vo výške 54,10 eura v období od 20.10.2006 do 20.8.2016. V zmluve
bol medzi stranami dohodnutý poplatok za správu úveru vo výške 1,99 eura mesačne, RPMN bola v
zmluve ustálená vo výške 12,44 % a úroková sadzba vo výške 10,80 % ročne (pričom išlo o premenlivú

úrokovú sadzbu, ktorá bola ku dňu uzatvorenia zmluvy vo výške 10,80 % ročne). Okrem toho súčasťou
zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Predloženými výpismi z účtu a prehľadmi o transakciách
na úverovom účte mal súd preukázané realizované finančné operácie na úverovom účte žalovanej s
tým, že za obdobie od 20.7.2010 do 9.8.2012 žalobca vyúčtoval žalovanej poplatok za správu úveru
vo výške 82,73 eura a úrok z omeškania vo výške 207,37 eura. Z výpisov z účtu žalovanej súd zistil,
že žalovaná v období od 20.7.2010 do 9.8.2012 žalobcovi uhradila sumu 1.017,50 eura a po 9.8.2012

uhradila sumu 240,- eur. V danom prípade žalovaná uhradila žalobcovi titulom poskytnutého úveru
sumu vo výške 2.770,02 eura. Súd prvej inštancie predmetný vzťah posúdil ako spotrebiteľský s tým,že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Dôvodil tým, že zmluva bola uzavretá medzi žalobcom ako
veriteľom, ktorá má v predmete svoje podnikateľskej činnosti poskytovanie pôžičiek a na druhej strane
žalovanou ako spotrebiteľom fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako

na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zároveň poukázal na to, že v prípade zmluvy ide
o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorej obsah ako ani obsah všeobecných obchodných podmienok
žalovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko sú pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Súd mal
tiež za preukázané, že žalovanej bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 3.784,11 eura, ktorý sa
zaviazala splácať v mesačných splátkach po 54,10 eura v období od 20.10.2006 do 20.8.2016, kedy

nastala konečná splatnosť úveru. Počnúc od 2.4.2007 došlo k zmene výšky zmluvného úroku. Keďže
žalovaná neplnila svoje zmluvné povinnosti , žalobca dňom 9.8.2012 vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru. Z dôvodu uplatnenia námietky premlčania súd ako predbežnú otázku riešil, či nárok žalobcu nie
je premlčaný a dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je sčasti premlčaný, a to v časti týkajúcej
sa splátok splatných v období od 20.10.2006 do 19.7.2010 a príslušenstva. Súd prvej inštancie preto
žalovanú zaviazal len na zaplatenie sumy splátok splatných v období od 20.7.2010 do predčasného

zosplatnenia úveru , t.j. do 9.8.2010 (správne 09.08.2012) vo výške 1.352,50 eura (t.j. 25 x 54,10 eura)
po prirátaní sumu poplatkov za správu úveru uplatnených navrhovateľom v tomto období vo výške 82,73
eura, prirátaní vyúčtovaného úroku z omeškania vo výške 207,37 eura a odpočítaní sumy v tomto období
žalovanou uhradenej vo výške 1.017,50 eura celkove vo výške 625,10 eura. Okrem toho súd priznal
žalobcovi aj sumu zosplatneného úveru za obdobie od 10.8.2012 do 20.8.2016 (teda 48 x 54,10 eura )

vo výške 2.596,80 eura o odpočítaní odporkyňou uhradenej sumy po splatnosti úveru vo výške 240,-
eura. S poukazom na uvedené súd zaviazal žalovanú na úhradu sumy v celkovej výške 2.957,81 eura
(625,10 + 2.596,80 - 240 = 2.981,90). Zároveň súd priznal žalobcovi i úrok z omeškania vo výške 8
% ročne z vyššie uvedenej dlžnej sumy (pozostávajúcej z dlžnej istiny, zmluvného úroku a poplatkov)
počnúc dňom 10.8.2012 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol z dôvodu premlčania a

nedôvodnosti. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 10,55 % ročne zo
sumy 4.141,42 eura od 8.11.2012 do zaplatenia súd konštatuje, že zmluvný úrok bol súčasťou každej
jednej splátky úveru (teda aj splátok pôvodne splatných v období od 20.8.2012 do 20.8.2016, ktoré
boli ku dňu 9.8.2012 predčasne zosplatnené), teda priznanie žalobcom uplatneného zmluvného úroku
je duplicitným nárokom. Podľa názoru súdu žalobca má nárok na zmluvný úrok len do času účinkov

vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru , pretože týmto jednostranným právnym úkonom sa pohľadávka
veriteľa predčasne stáva splatnou v celom rozsahu. Vzhľadom aj na účel zmluvného úroku, ktorým
je odplata za poskytnuté peňažné prostriedky, vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru poskytnutého
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, stratil žalobca právo
uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej. Preto súd dospel k záveru, že dohodnuté zmluvné úroky z

poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí
platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na strane žalovanej ako spotrebiteľa dochádzalo k
dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj z úrokov z omeškania, čo by
spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Súd prvej inštancie v súlade s § 160
ods. 1 OSP vyhovel žiadosti žalovanej a túto zaviazal zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v mesačných

splátkachvovýške20,-eura,splatnýchvždydoposlednéhokalendárnehodňakaždéhomesiacapočnúc
právoplatnosťou tohto rozhodnutia až do úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok.
Výšku určenej mesačnej splátky súd považoval za primeranú pomerom žalovanej ako aj výške dlžnej
sumy a dobe splatenia, pričom uloženie povinnosti zaplatenia dlžnej sumy v splátkach a ich výška s
ohľadom na postavenie obchodnej spoločnosti žalobcu na finančnom trhu nijako neohrozí jeho ďalšie

podnikateľské aktivity a ani vážne nezasiahne jeho majetkovú sféru. O trovách konania súd rozhodol
podľa ust. § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov právo, s ohľadom
na ich čiastočný úspech v konaní.

2. Proti tomuto rozsudku do zamietajúceho výroku a výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote

odvolaniežalobca,ktorýžiadalrozsudoksúduprvejinštanciezmeniťažalobevyhovieťvcelomrozsahu,
resp. zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal nesprávne skutkové zistenia na
základe vykonaných dôkazov. Bol toho názoru, že nemohlo prísť k premlčaniu uplatnenej pohľadávky v
žiadnejčasti,pretožetermínvyhláseniamimoriadnejsplatnostiboldeň09.08.2012ažalobabolapodaná
na súde dňa 19.07.2013. Z uvedených dôvodovo považoval za dôvodný žalobný nárok aj v časti istiny

vo výške 1.159,52 eura. Podľa žalobcu mu patrí aj zmluvný úrok vo výške 10,55 % ročne zo sumy
4.414,42 eura od 08.11.2012 do zaplatenia, pretože žalovaná ako dlžník je povinná platiť za poskytnuté
peňažné prostriedky odplatu vo forme dohodnutých zmluvných úrokovo a to od ich poskytnutia a až
do ich vrátenia , pretože požičané prostriedky má stále k dispozícii a má z nich majetkový prospech.Rovnako mu patrí aj úrok z omeškania s tým, že tieto boli od dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
do dňa 10.08.2012 splatené jednotlivými splátkami žalovanej uhradenými po vyhlásení mimoriadne
splatnosti. V prípade zmluvných úrokov a úrokov z omeškania ide o dva rozdielne inštitúty, ktoré treba

dôsledne rozlišovať. Záverom si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
Uviedla, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam. Okrem toho
si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj
konanie ktoré mu predchádzalo a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách
konania je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol
dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
rozhodol dňa 02.03.2015 , t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol

Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového
poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa voči žalovanej domáhal, aby súd zaviazal žalovanú

zaplatiť sumu 4.141,42 eura spolu s úrokom vo výške 10,55 % ročne zo sumy 4.141,42 eura od
8.11.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.141,42 eura od 8.11.2012
do zaplatenia a náhradu trov konania z dôvodu, že dňa 19.09.2006 ako veriteľ uzatvoril so žalovanou
ako dlžníkom zmluvu o splátkovom úvere č. 0212288077, na základe ktorej poskytol žalovanej splátkový
úver vo výške 3.784,11 eura. Žalovaná bola povinná splácať úver v pravidelných mesačných splátkach,

vždy k 20-temu dňu v mesiaci vo výške 119 eura. Prvá splátka bola splatná 20.10.2006 a konečná
splatnosť úveru bola dohodnutá ku dňu 20.08.2016. Žalovaná v dobe od uzatvorenia zmluvy o úvere
splatila svoj záväzok len čiastočne. Dňa 09.08.2012 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku
dňu 09.08.2012 v súlade s bodom 7.6. všeobecných obchodných podmienok a vyzval žalovanú na
zaplatenie. Žalovaná ani po tejto výzve svoj dlh neuhradila.

7. Keďže rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej bol žalovaná zaviazaná aplatiť žalobcovi sumu
2.981,90 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.981,90 eura od 10.8.2012 až
do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 20,- eur splatných vždy do posledného kalendárneho
dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného vyrovnania s tým, že

omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, odvolaním nikto
nenapadol, preto v tejto časti nadobudol rozsudok právoplatnosť. Predmetom odvolacieho konania tak
zostala iba zamietajúca časť rozsudku súdu prvej inštancie a v nadväznosti na to i výrok o trovách
konania.

8.Vprejednávanejvecibolovykonanýmdokazovanímbolopreukázané,žestranysporudňa19.09.2006
uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere č. 0212288077 (č.l. 6 spisu), v zmysle ktorej žalobca poskytol
žalovanej úver vo výške 3.784,12 eura , ktorý sa žalovaná zaviazal splatiť 119 mesačnými splátkami po
54,10 eura pri premenlivej úrokovej sadzbe 10,80 % ročne, s RPMN vo výške 12,44 , pričom splatnosť
prvej splátky bola dohodnutá na 20.10.2006 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 20.08.2016.

V tomto smere odvolací súd záver súdu prvej inštancie, že medzi stranami sporu ide občianskoprávny
vzťah , považoval za správny. Aj podľa názoru odvolacieho súdu z obsahu predmetnej zmluvy nesporne
vyplýva, že ide o spotrebiteľský úver - bezúčelový (čl. I bod. 1 zmluvy), a preto sa na tento právny vzťah
vzťahuje zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase uzatvorenia

zmluvy o splátkovom úvere, t.j. ku dňu 19.09.2006, tak ako to v dôvodoch napadnutého rozsudku
konštatoval súd prvej inštancie. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne posúdil zmluvu o
splátkovom úvere uzatvorenú stranami sporu dňa 19.09.2006 za spotrebiteľskú zmluvu s tým, že v
danom prípade ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere .9. Odvolací súd však za nesprávne považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti ,
pretože dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol považuje nedostatočne

odôvodnené. V tomto smere odvolací súd poukazuje v prvom rade na to, že z rozhodnutia súdu prvej
inštancie v napadnutej zamietajúcej časti nie je možné zistiť, z akých dôkazov súd prvej inštancie
vychádzal, keď dospel k záveru, že žalovaná uhradila za obdobie od 20.07.2010 do 09.08.2012 sumu
1.017,50 eura, keď podľa špecifikácie žalobcu o uhrádzaní pohľadávky mala žalovaná za toto obdobie
uhradiť sumu 950,- eur (č.l. 37 - 39 spisu), pričom podľa výpisu z účtu žalovanej ( č.l. 75) žalovaná

mala uhradiť sumu 967,50 eura.
10. V danom prípade žalobca v odvolaní aj v žalobe tvrdil, že dňa 09.08.2012 vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru, o čom doložil do spisu aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo
dňa 13.08.2012 (č.l. 7 spisu) . Podľa tohto oznámenia žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť dňa
09.08.2012 a súčasne vyzval žalovanú na úhradu pohľadávky vrátane príslušenstva vo výške 4.211,55
eur a to v lehote 10 dní od prevzatia tohto oznámenia. Odvolací súd poukazuje na to, že podľa

bodu 7.6.1 VOP veriteľ má právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. má právo požiadať splatenie
pohľadávky veriteľa a dlžník je povinný pohľadávku veriteľa zaplatiť v lehote, ktorú mu určí v oznámení
o mimoriadnej splatnosti úveru. Podľa bodu 10 VOP banka doručuje písomnosti osobne, poštou alebo
elektronickými komunikačnými peostriedkami s tým, že podľa bodu 10.3 sa pri doručovaní písomností
poštou písomnosti považujú za doručené v tuzemsku 3. deň po ich odoslaní a v cudzine 7. deň po

ich odoslaní, a to aj vtedy, ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie, alebo sa zásielka vráti ako
nedoručená . Pokiaľ nie je dohodnuté inak, banka zasiela písomnosti v poštovom styku vo forme
obyčajnej poštovej zásielky. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca doposiaľ nepreukázal , že nastali
účinky zosplatnenia , pretože nebolo z jeho strany preukázané, kedy bolo žalovanej zaslané oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti . V spise absentuje listina, ktorá by preukazovala ,či a kedy bolo

žalovanej odoslané oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Preto zatiaľ záver súdu prvej
inštancie o tom, že došlo k zosplatneniu úveru , treba považovať za predčasný. Odvolací súd dodáva,
že na to, aby mohol o dôjsť k účinkom zosplatnenia úveru je potrebné, aby preja vôle veriteľa ,
obsahom ktorého je zosplatnenie úveru, vyhlásenie mimoriadnej splatnosti , bol preukázateľne doručený
dlžníkovi , resp. aspoň odoslaný na adresu dlžníka. V tomto prípade však žalobca túto okolnosť doposiaľ

nepreukázal. Preto v ďalšom konaní bude žalobca povinný preukázať, že nastali účinky zosplatnenia
úveru.

11. Pokiaľideoúrokydohodnutépriposkytnutíúveruodvolacísúdpoukazujenato,žeúrokydohodnuté
pri poskytnutí úveru (pôžičky) predstavujú odplatu (odmenu) za užívanie požičanej istiny. Občiansky

zákonník a ani iný právny predpis neustanovuje, za akú dobu možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť
úroky. Vzhľadom na uvedené nemožno vylúčiť, aby si zmluvné strany v rámci zmluvnej autonómie
(pokiaľ ide o dobu, na ktorú sa úroky dojednávajú) dohodli úroky i za dobu , po ktorú bude istina
dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi), teda i za dobu , v ktorej sa dlžník
ocitne v omeškaní so splnením svojho záväzku, pretože istinu v zjednanej lehote splatnosti veriteľovi

nevráti. Tomuto záveru zodpovedá i to, ako sú právnou teóriou a rozhodovacou praxou súdov vnímané
inštitúty zmluvných úrokov a úrokov z omeškania . Zatiaľ čo zmluvné úroky sú odmenou za užívanie
istiny, úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu za omeškania so splatením istiny a na rozdiel
od zmluvného úroku je môže veriteľ požadovať , i keď neboli dojednané (§ 517 ods. 2 OZ). Pritom
platí, že môžu existovať popri sebe. V tomto smere sa súd prvej inštancie nevysporiadal s tvrdením

žalobcu, že v úverových podmienkach v bode 7.4 si zmluvné strany dohodli, že úver sa úročí denne
od poskytnutia úveru (vrátane) do dňa predchádzajúceho dňu splatenia úveru (vrátane) s tým, že
pokiaľ je klient v omeškaní so splácaním úveru alebo jednotlivých splátok úveru, je banka oprávnená
požadovaťodklientaokremúrokov,tiežúrokyzomeškaniazdlžnejčiastky,pričomdlžnáčiastkasaúročí
úrokom z omeškania od prvého dňa omeškania (vrátane), až do bezprostredne predchádzajúceho dňa

splatenia dlžnej čiastky (vrátane), pričom pokiaľ je v omeškaní so zaplatením úrokov, poplatkov je banka
oprávnená požadovať úroky z omeškania z dlžných čiastok , ktoré sa úročia úrokmi z omeškania denne
od prvého dňa omeškania (vrátane) až do bezprostredne predchádzajúceho dňu splatenia príslušnej
čiastky(vrátane,č.l.24spisu).Podľanázoruodvolaciehosúdu bolopotrebnéposúdiť,či vtomtoprípade
v rámci spotrebiteľského práva ide v tomto prípade o platné dojednanie.

12. Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania podľa 389 ods. 1 písm. b) c) CSP zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP). V ďalšom konaní súd prvej inštancie bude postupovaťvo vyššie uvedenom smere, pričom vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby
spĺňalo nároky kladené na súdne rozhodnutia Civilným sporovým poriadkom a bude sa zaoberať aj
námietkami žalobcu uvedenými v podanom odvolaní. Zároveň v novom rozhodnutí súd prvého stupňa

rozhodne aj o trovách celého konania, vrátane tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP)

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).