Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. január 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/30/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413207408
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8413207408.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v spore žalobkyne P. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX,
A.K.,zastúpenejJUDr.MarošomZimom,advokátom,sosídlomStaráĽubovňa,Vsetínska1021/19,proti
žalovaným 1./ M. K. nar. XX.X.XXXX, 2./ T. K., nar. X.X.XXXX, obaja bytom A. K., A. XX, o odstránenie
stavby s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok z 1.7.2016 č.
k. 2C/353/2013-130 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a náhradu trov konania účastníkom
nepriznal.

2. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností, a to rodinného domu a záhrady s tým, že žalobkyňa obýva prízemie a žalovaní
X.poschodie tejto nehnuteľnosti. Z výpovedi svedkov, ktorí bývali alebo bývajú alebo navštevujú
účastníkov, najmä žalovaných, súd prvej inštancie zistil, že balkón, o odstránenie ktorého žalobkyňa

žiada, bol už v dávnej minulosti súčasťou predmetného rodinného domu a nepotvrdilo sa, že by
ho postavili žalovaní. Z výpovedi svedkov aj zo zistení na mieste samom súd zistil, že nejde o
novopostavený balkón, keď aj M. A. K. ako príslušný stavebný úrad sa vyjadril, že balkón je stavebno-
technicky súčasťou bytovej jednotky, ktorá sa nachádza na predmetnom rodinnom dome a tento balkón
existovalminimálneužvčasenadobudnutiaspoluvlastníctvažalovanýchsožalobkyňou.Nebolozistené,
že by balkón postavili žalovaní ako podieloví spoluvlastníci bez súhlasu žalobkyne ako druhej podielovej
spoluvlastníčky. Je tiež zrejmé, že vzťahy medzi spoluvlastníkmi tejto nehnuteľnosti nie sú dobré, ťažko

sa potom realizujú aj opravy, údržba a pod. tejto nehnuteľnosti, čo by zrejme vyžadoval aj predmetný
balkón a fasáda domu pod ním. Nie je to možné, pretože spoluvlastníci sa navzájom nevedia dohodnúť a
majú napäté vzťahy. Možným riešením tejto situácie podľa súdu prvej inštancie bude zrušiť a vyporiadať
ich podielové spoluvlastníctvo. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 136, § 137, § 139, § 141
a § 142 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že do zásahu spoluvlastníckych práv žalobkyne zo strane
žalovaných výstavbou balkóna nedošlo, žalovaní tento balkón nepostavili, bol realizovaný v minulosti
predtým, ako oni nadobudli spoluvlastníctvo k tejto nehnuteľnosti a nebolo zistené, aby obmedzovali

alebo ohrozovali žalobkyňu v užívaní nehnuteľnosti. Žalobu preto ako nedôvodnú zamietol a o trovách
konania strán sporu rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p..3. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie, alebo aby rozsudok zmenil a uložil
žalovaným odstrániť balkón postavený nad vchodom do obytnej časti domu súp. č. XXX v obci A. K., a to

na ich náklady do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobkyňa zdôraznila, že v tomto konaní sa
domáha odstránenia balkóna nad vchodom do jej časti rodinného domu súp. č. XXX, na ul. A. XX, v
obci A. K.. Tvrdí, že žalovaní si svojvoľne a bez jej súhlasu ako podielovej spoluvlastníčky rodinného
domu v podiele 1-ica k celku postavili na poschodí rodinného domu, a to priamo nad vchodom do jej

časti domu, balkón. Tvrdí, že tento balkón svojim stavebným riešením, ako aj umiestnením obmedzuje
ju v užívaní nehnuteľnosti, a to tým, že jej neprimerane zatieňuje okná vedúce do jej bytu, bráni prúdeniu
svetla a vzduchu. Balkón navyše ani nie je kvalitne postavený, keďže v prípade, ak prší alebo sneží,
preteká voda do jej vchodu. Poukázala na § 139 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje
hospodárenie so spoločnou vecou, ako aj zmeny spoločnej veci. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje
rozhodnutie tým, že žalovaní nepostavili balkón, ale tento sa mal nachádzať na rodinnom dome ešte

pred nadobudnutím ich vlastníckeho práva. S týmto záverom súdu prvej inštancie žalobkyňa nesúhlasí,
tvrdí, že z pôvodného balkóna zostal len betónový základ, na ktorom žalovaní urobili stavebné úpravy a
zmenyvrátanenovejstriešky,atobezjejsúhlasu.Týmtostavebnýmzásahom žalobkyninarušilipokojné
užívanie nehnuteľnosti, a to tienením a zatekaním vody. V zmysle týchto dôvodov navrhla podanému
odvolaniu vyhovieť.

4. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrili žalovaní, ktorí navrhli rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako
vecne správny. Uvádzajú, že balkón na poschodí bytu na ul. A. XX, kde bývajú je smerovaný do dvora.
Ide o severnú stranu, kde slnko cez deň nesvieti, až v predvečerných hodinách. Tento dom nie je
zabezpečený žiadnou strešnou ochranou tak, že po daždi sú steny domu mokré a všetko okolo. Nie

je pravdou, že by tento balkón stavali po nociach, ako to tvrdí žalobkyňa. Balkón je súčasťou domu
odjakživa. Takéto balkóny sa nachádzajú aj v iných domoch na tejto ulici. Predchádzajúci majiteľ pred
žalobkyňou pán A. im dovolil balkón rozšíriť, túto dohodu však nemali písomne upravenú, a preto museli
tútočasťstavbyodstrániťnanámietkužalobkyne.Balkónvrátilidopôvodnéhostavu(zábradlie,strieška),
ostala len betónová konštrukcia. To, či predtým zábradlie a strieška boli na balkóne žalobkyňa nemôže

vedieť,keďžetamnebývala.VšetkyúpravyžiadalicezPamiatkovýastavebnýúradA.K..Niejepravdou,
že balkón bráni užívaniu nehnuteľnosti. Stavba potrebuje úpravu, má už niekoľko rokov. Je potrebné aj
zabezpečovanieodtokudažďovejvody,avšakžalobkyňaimnedovolilatietoúpravyvykonať.Zdôrazňujú,
že nie sú vysporiadané pozemky a bytové jednotka, ktoré sú momentálne v konaní. Žalobkyňa sa
nezúčastňuje ani na iných spoločných úpravách, ktoré si tento dom vyžaduje. Poukazujú na výpovede

svedkov v danom konaní. Uvádzajú, že žalobkyňa si akýkoľvek úpravy, ako výmena okien, plastových
dverí a ich vysprávky, realizuje bez súhlasu žalovaných. Tieto úpravy mohli byť dávnejšie vyriešené,
avšak žalobkyňa ich zabraňuje vykonať. Nesúhlasia s odstránením balkóna, sú ale ochotní vykonať jeho
opravu tak ako to deklarovali v konaní.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), vec prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne opodstatnené nie je.

6. Ako je zrejmé z obsahu spisu, žalobkyňa a žalovaní v 1.a 2.rade sú podielovými spoluvlastníkmi v

rozsahu po 1-ici nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. A. K., a to rodinného domu súp. č.
XXX, postaveného na parcele č. XXX, pozemku KN C XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere
760 m2 a pozemku KN C XXX - záhrady vo výmere 203 m2. Žalobkyňa obýva prízemie rodinného a
žalovaní jeho poschodie, na ktorom sa nachádza aj sporný balkón.

7. Vychádzajúc z rozhodnutia Pamiatkového úradu SR z 22.7.2014 (č. l. 41) je zrejmé, že pokiaľ ide o
rodinný dom, ktorý je v spoluvlastníctve strán sporu, ide o dvojpodlažný prejazdový dvojtraktový objekt
situovaný v historickej radovej zástavbe, A. ulice a s dvorovým krídlom má pôdorysný tvar písmena „L“.
Balkón, ktorý užívajú žalovaní sa nachádza na hornom podlaží, má betónovú konštrukciu zaliatu do
oceľových profilov.

8. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.9. Platný právny poriadok nepozná tzv. reálne (delené) spoluvlastníctvo, teda také, pri ktorom by
z titulu spoluvlastníctva patrilo jednotlivým spoluvlastníkom právo výlučne disponovať určitou, reálne
oddelenou časťou veci. Na to, aby podieloví spoluvlastníci mohli nakladať s jej reálnou časťou sa

vyžaduje, aby spoluvlastníctvo k veci bolo zrušené niektorým zo spôsobov uvedených v ust. § 141
a § 142 OZ. Spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci a je číselným vyjadrením právneho
postavenia každého spoluvlastníka vo vzťahu k ostatným spoluvlastníkom. Vyjadruje, do akej miery je
spoluvlastník zúčastnený na hospodárení so spoločnou vecou, v akom pomere sa podieľa na úžitkoch

veci a nesie bremená s vecou spojené, aký diel na neho pripadne z veci samej alebo z výťažku jej
predaja pri zrušení spoluvlastníctva a pod..

10. Podľa § 139 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov alebo ak sa väčšina alebo
dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

11.Akideodôležitúzmenuspoločnejveci,môžuprehlasovaníspoluvlastnícižiadať,abyzmenerozhodol
súd.

12. Žalobkyňa sa v konaní domáhala odstránenia balkóna nachádzajúceho sa nad vchodom do jej časti

rodinného domu argumentujúc tým, že žalovaní bez jej súhlasu, a teda neoprávnene postavili daný
balkón, ktorý tým, že je osadený nad vchodovou časťou domu, zatieňuje okná a bráni prúdeniu vzduchu
a svetla.

13. Dokazovanie vykonané vo veci nepotvrdilo, že by žalovaní zrealizovali výstavbu sporného balkóna

a že by v tejto súvislosti išlo o stavbu neoprávnenú. Svedkovia vypočutí v konaní sa vyjadrili v tom
zmysle, že balkón bol už v dávnejšej minulosti súčasťou tohto domu a rovnako aj M. A. K. v stanovisku
z 27.6.2016 (č. l. 121) potvrdilo, že balkón je stavebno-technicky súčasťou bytovej jednotky, ktorá sa
nachádza na 2.poschodí rodinného domu. Mesto potvrdilo, že uvedený balkón existoval minimálne
už v čase nadobudnutia spoluvlastníctva žalobkyňou, či balkón bol postavený súbežne s rodinným

domom sa presne vyjadriť stavebný úrad nevie, keďže rodinný dom prešiel prestavbou v rokoch 1918
a 1926 podľa záznamov Krajského pamiatkového úradu O., avšak neeviduje takéto stavebné úpravy
po roku 1990. Aj v konaní Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 3C/134/2008, ktoré bolo vedené medzi
právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovaným v 1.rade o odstránenie balkóna v časti neoprávnene
zasahujúceho do vlastníctva žalobkyne, žalovaný v 1.rade zdôrazňoval, že sporný balkón bol postavený

dávno pred rokom 1990, na tomto balkóne vykonal istú stavebnú úpravu spočívajúcu v jeho rozšírení,
avšak po vydaní rozhodnutia M. A. K. o zastavení týchto stavebných prác bola táto úprava odstránená,
v dôsledku čoho právna predchodkyňa žalobkyne vzala žalobu späť. Konanie vo veci Okresného
súdu Kežmarok sp. zn. 3C/134/2008 bolo ukončené vydaním uznesenia o zastavení konania a toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.3.2009.

14. Za situácie, že tvrdenia žalobkyne o neoprávnenej výstavbe balkóna žalovanými na spoločnej
nehnuteľnosti neboli preukázané, prvoinštančný súd správne rozhodol o zamietnutí žaloby o jeho
odstránenie. Týmto rozhodnutím však nie sú dotknuté práva žalobkyne domáhať sa prípadného
statického zabezpečenia balkóna s ohľadom na jeho zlý technický stav, ktorý nespochybňujú ani

žalovaní, aj prostriedkami súkromnoprávnej ochrany. V tejto súvislosti napokon M. A. K., ako príslušný
stavebný úrad, rozhodnutím z 28.10.2016 na návrh žalobkyne nariadilo žalovaným vykonať údržbu
balkóna, ktorý sa nachádza nad vstupom do bytu na X.nadzemnom podlaží domu, A. XX, A. K. s tým,
že žalobkyňa má strpieť vykonanie udržiavacích prác.

15. Poukazujúc na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne správny postupom podľa
§ 387 ods. 1 C.s.p..

16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1
C.s.p.. Žalobkyňa vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovaným

v tomto štádiu konania trovy nevznikli.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).