Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. február 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 10C/68/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614207326
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Blahovská

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7614207326.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Mária Blahovská v právnej veci žalobcu B. B.,

J..S..Z.., H. R. XXXX/XX, H. X, O.: XXX XX XXX, Č. S., právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o.,
Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanému O. P., F.. XX.X.XXXX, T. H. R. XXX/XX,
A., o zaplatenie 859,13 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žiadna zo strán sporu n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajší súd návrh dňa 17.4.2014 ktorým žiadal, aby súd zaviazal žalovaného do
troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť zmenkovú sumu vo výške 859,13 Eur, zmenkový úrok vo

výške 0,25 % denne zo sumy 859,13 Eur od 7.6.2011 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo sumy 859,13
Eur od 21.7.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy teda 2,86 Eur a
náhradu všetkých trov konania podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len
Nariadenie).
Návrhodôvodniltým,ževčastiúdajeopohľadávkeuviedol,žeakoindosatárjenadobúdateľomvšetkých
právzozmenky.Indosovanázmenkajevistazmenkouopatrenoudoložkou„naplateniepredložiťvlehote

štyroch rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 18.1.2010 na uvedenú sumu, pričom do jej
textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa
spolusozmenkovýmúrokom0,25%denneod7.6.2011.Zamiestosplateniabolourčenésídloprvotného
zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, ale vystaviteľ doposiaľ sumu nezaplatil,
preto žiadal, aby ho súd v zmysle čl. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č.861/2007 k tejto
povinnosti zaviazal rozsudkom. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant
nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky, odporca ako fyzická osoba
má bydlisko na území Slovenskej republiky a žalovaná zmenka bola vystavená na území Slovenskej
republiky, kde je i platobné miesto. Žalobca určil ako príslušný súd podľa bydliska žalovaného, v zmysle
článku25ods.1písm.a)Nariadenia,príslušnosťokresnéhosúdupodľaoznámeniaSlovenskejrepubliky
Komisií.

2. Rozsudkom 10C/68/2014-21 zo dňa 24.6.2014 súd návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov náhradu

trov konania nepriznal. Uznesením 10C/68/2014-64 súd pripustil vstup vedľajšieho účastníka do
konania. Po odvolaní žalobcu proti rozsudku a uzneseniu a čiastočnom späťvzatí návrhu, Krajský
súd v Košiciach uznesením sp. zn. 5Co/608/2015-87 zo dňa 31.10.2016 pripustil späťvzatie žaloby o
zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne a v tejto časti konanie zastavil. V prevyšujúcejčasti zrušil rozsudok a v zrušenom rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň
zrušil uznesenie 10C/68/2014-64 z 29. 6. 2015 o pripustení vstupu vedľajšieho účastníka. V odôvodnení
uviedol, že úlohou súdu v ďalšom konaní bude postupovať podľa článku 5 a nasl. nariadenia a zistiť

skutkový stav veci, pričom spôsob vykonania dôkazov určí sám (článok 9 nariadenia) v rámci možností
daných mu článkami 7 až 9 nariadenia. Účastníci aj v tomto konaní sú povinní prispieť k zisteniu
skutkového stavu a súd aj v tomto prípade má možnosť požiadať stranu sporu, aby predložila ďalšie
informácie a dokumenty, teda aj listinné dôkazy, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci (článok 4
nariadenia). Poukázal na to, že nesprávnym je taký výklad článku 4 Nariadenia, ktorý vzbudzuje dojem,

že súd nemá k dispozícii iné dôkazné prostriedky, ako príslušné tlačivá a v zásade nemá možnosť
oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi, napríklad so spotrebiteľskou zmluvou. Z článkov 8 a 9
Nariadenia pritom jednoznačne vyplýva, že aj v európskych konaniach s nízkou hodnotou sporu je
zachovaná možnosť sudcu vykonať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie, pokiaľ to
považuje za potrebné.

3. Podľa § 391 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

4. Žalobca sa na pojednávanie vo veci určené na deň 7.2.2017 nedostavil bez ospravedlnenia, žalovaný
sa z pojednávania ospravedlnil, preto súd v zmysle § 180 CSP pojednával v neprítomnosti strán sporu,

pričom pri rozhodovaní prihliadol na obsah spisu a vykonané listinné dôkazy.

5. Žalobca podal návrh podľa Nariadenia Európskeho parlamentu Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007,
ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Podľa čl. 2 Nariadenia,
toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu

na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2000 EUR bez akýchkoľvek
úrokov, výdavkov a nákladov.

6.Podľačl.5ods.1NariadeniaEurópskehoparlamentuaradyESč.861/2007z11.07.2007oeurópskom

konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o
to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že
vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie
konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí

takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

7. Na prejednanie veci v zmysle čl. 5 ods. 1 tohto Nariadenia, súd nariadil vo veci ústne pojednávanie,
pretože to považoval za potrebné v súvislosti s posudzovaním vyplňovacieho práva na zmenku ako
neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskom právnom vzťahu, ktorý nepochybne vznikol medzi

pôvodným veriteľom PZ. s. r. o. a žalovaným.

8. Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

9. V prejednávanej veci samotná zmenka nie je jediným dôkazom, na základe ktorého môže súd v tejto
veci rozhodnúť. V danej veci nielen možno, ale je aj nevyhnutne potrebným posudzovať kauzálny vzťah
viažuci sa k zmenke. Keďže v predloženej zmenke nie je žiadna zmienka o kauze, na základe ktorej bola
vystavená a súčasne žalobca na preukázanie svojho nároku iné listinné dôkazy nepredložil, súd preto
pristúpil k zadováženiu listín preukazujúcich danú kauzu, o ktorej získal vedomosti, keď v jednotlivých

veciach pôvodného majiteľa zmenky bol činný ako exekučný súd.

10. Súd vykonaným dokazovaním z predložených dokladov, zmenky, oboznámením sa s exekučným
spisom sp. zn. 13Er/922/2012, úverovou zmluvou, s vyjadreniami žalobcu, čiastočným späťvzatím a
zistil tento skutkový a právny stav :

11. Dňa 1.7.2016 vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. civilný sporový poriadok. Podľa § 470 ods.
2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.12. Žalobca listom doručeným súdu dňa 22.12.2015, po podaní odvolania proti rozsudku zobral
čiastočne návrh späť v časti zmenkového úroku 0,25% a to o zmenkový úrok vo výške 0,19 % denne
a žiadal priznať zmenkový úrok vo výške 0,06% denne. Odvolací súd konanie podľa § 144 a nasl. CSP

o zmenkový úrok v časti 0,19% denne uznesením zastavil.

13. Do konania na strane žalovaného vstúpil aj vedľajší účastník, Občianske združenie Všeobecná
ochrana práv spotrebiteľov, Bratislava. Žalobca namietal vstup vedľajšieho účastníka, preto súd
uznesením 10C/68/2014-64 zo dňa 29.6.2015 pripustil jeho vstup do konania. Proti uzneseniu podal

odvolanie žalobca a odvolací súd uznesením zrušil uznesenie a konanie v tejto časti zastavil z dôvodu
že podľa nového Civilného sporového poriadku po 1.7.2016 v súdnom spore ako vedľajší účastník už
vystupovať nemôže, lebo jeho postavenie ako vedľajšieho účastníka zaniklo.

14. Žalovaný dňa 18.1.2010 uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou H., s.r.o. zmluvu o
úvere č. XXXXXXXXX, z ktorej vyplýva, že spoločnosť H., s.r.o. poskytla žalovanému ako fyzickej osobe

úver vo výške 350,- Eur a žalovaný sa zaviazal tento úver spolu s poplatkom vo výške 346,- Eur, uhradiť
v 12 mesačných splátkach po 58,- Eur mesačne počnúc dňom 24.2.2010, v celkovej výške 696,- Eur.
V zmluve o úvere nie sú uvedené úroky, ani RPMN.
Súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde podľa čl. 14 - dohoda o vyplnení
zmenky, na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto

úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené
zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú
sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý
dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti
splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude

pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu
vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním
bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.
V zmysle daných Všeobecných obchodných podmienok bola vystavená neúplná zmenka
(blankozmenka), kde spoločnosť H., s.r.o. vystupovala ako remitent a odporca ako vystaviteľ.

Vzhľadom na to, že žalovaný úver nesplácal riadne a včas, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých
podmienok splatný, vyplnila spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. zmenku žalovaného v zmysle dohody o
vyplnení zmenky na sumu 859,13 Eur s dátumom začiatku úročenia od 7.6.2011.

15. Z uznesenia tunajšieho súdu 13Er/922/2012-11 zo dňa 28.11.2012, súd zistil, že spoločnosť H. s.r.o.

ako oprávnený podala návrh na vykonanie exekúcie proti žalovanému ako povinnému na vymoženie
istiny 859,13 Eur s príslušenstvom. Súd uznesením zo dňa 28.11.2012 žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol. Po podaní odvolania oprávneného Krajský súd v Košiciach potvrdil
rozhodnutie prvého stupňa a následne súd prvého stupňa uznesením zo dňa 16.1.2014 exekučné
konanie zastavil. Exekučným titulom v tomto prípade bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn.

SR XXXX/XX zo dňa 6.9.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.9.2011 a vykonateľnosť 29.9.2011
a ktorý rozhodol na základe zmenky.
Spoločnosť H., s.r.o. indosovala zmenku na žalobcu.

16.Podľačl.9CSP,stranysporumajúprávosaoboznámiťsvyjadreniami,návrhmiadôkazmiprotistrany

a môžu k ním vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon.

17. Súd v zmysle čl. 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 doručoval
žalovanému kópiu tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným "C" tlačivom na
odpoveď, zmenku a obidvom stranám konania uznesenie 13Er/922/2012 a úverovú zmluvu.

18. Predmetom konania je spor zo zmenky a preto súd skúmal, či zmenka spĺňa náležitosti vyplývajúce
zo zákona č. 191/1950 Zb.
Podľa čl. I, § 75 zák. č. 191/1950 Zb., zákon zmenkový a šekový v znení neskorších zmien a predpisov
vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;

7. podpis vystaviteľa.
Predložená zmenka obsahuje označenie, že ide o zmenku a je vyjadrená v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná, nachádza sa v nej bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, je v nej uvedený
údaj zročnosti, miesta kde sa má platiť, tiež meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť, dátum a
miesto vystavenia zmenky a podpis vystaviteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že žalobca nadobudol

zmenku indosamentom od pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola vystavená. Čiže zmenka uvedené
formálne náležitosti spĺňa.
Napriek splneniu formálnych náležitosti zmenky, súd podrobil kontrole aj úverovú zmluvu, ktorá je
spotrebiteľskou zmluvou podľa osobitných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z., ako aj všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka, platných v čase uzatvorenia tejto zmluvy, a tiež dohodu o
vyplňovacom práve zmenky vyplývajúcu zo všeobecných úverových podmienok spoločnosti H. s.r.o.,

ktoré boli súčasťou úverovej zmluvy.

19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 53 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu
plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.
Podľa ods. 4 písm. k/ tohto ustanovenia za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa

považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

21. Podľa § 54 ods. 1,2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť

od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

23. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitosti musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov. Podľa ods.
3, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a), b), d), až j), k) a
l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva o úvere neobsahuje úroky, ani

RPMN a preto sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

25. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu
podpísania Zmluvy o úvere č. 704500224 zo dňa 18.1.2010 v súvislosti s poskytovaním úveru odspotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od
dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o
zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky

nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať
a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade
zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

26. Podľa čl. 2 písm. a) Smernice 93/13/EHS na účely tejto smernice "nekalé podmienky" znamenajú
zmluvné podmienky definované v článku 3.
Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje

za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Spotrebiteľovi sa musí poskytnúť ochrana pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami aj vtedy, ak sa

uplatňuje právo zo zmenky. Stále totiž je potrebné aplikovať čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS a
chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Vychádzajúc z tohto princípu preto pri
kolízií zmenkového práva zo spotrebiteľskými právami žalovaného, musí mať prednosť ochrana práv
spotrebiteľa.

27. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli
zmluvu o úvere, ktorej súčasťou boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré obsahujú dohodu o
vyplnení zmenky. Dohoda o vyplňovacom práve zmenky je neprijateľná zmluvná podmienka s poukazom
na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere totiž nemá obligatórne náležitosti uvedené v ust. § 4 ods. 2 písm.

g), h), i), j) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, nie je uvedená
konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, v zmluve je uvedená len celková výška splátky, nie je z
nej zrejmé aká suma je započítaná na istinu, úroky a iné poplatky, chýba údaj o ročnej percentuálnej
miere nákladov, čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a teda spotrebiteľ má
vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Zmenka však túto skutočnosť nezohľadňuje a dokonca umožňuje

vymáhať zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, čo ročne predstavuje 91,25 %. Takýto zmenkový úrok
je v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť (§ 39 Občianskeho zákonníka
v nadväznosti na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalobca v priebehu konania čiastočne zobral
zmenkový úrok späť.

28.Kvystaveniuzmenkydošlovrozporesozákonom,atokonkrétnesust.§4ods.6zákonač.258/2001
Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa tohto ustanovenia v súvislosti s poskytovaním
úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje plniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať
od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide
o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky

nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého
úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou, veriteľ nesmie
prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj
v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práva zo zmenky. Právny predchodca žalobcu
zákonný limit zmenkovej sumy vôbec nerešpektoval a zmenku napriek výslovnému zákazu prijal a

následne ju previedol na žalobcu.

29. Podľa § 5a zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, s účinnosťou od 1.5.2014, je neprípustné
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou.30. Dohoda o vyplňovacom práve zmenky bola uvedená vo všeobecných úverových podmienkach,
teda vo formulári spracovanom právnym predchodcom žalobcu, pričom tieto podmienky žalovaný nemal

možnosť ovplyvniť. Nepochybne teda táto podmienka nebola individuálne dojednaná a spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa práve pre
nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožňuje vymáhať plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom, či už pre
spomínanú neplatnosť dohody o zmenkovom úroku alebo pre chýbajúce obligatórne náležitosti zmluvy.
Potreba vystavenia a odovzdania zmenky právnemu predchodcovi žalobcu pritom pre žalovaného

priamo vyplývala zo všeobecných úverových podmienok. V tejto súvislosti je právne významné
ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľapriaznivejší.Dojednanieozmenkenezohľadňujúceprávnepredpisynaochranuspotrebiteľa

odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1. 2 Občianskeho zákonníka, a preto je absolútne neplatné podľa
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka
Dohodu o vyplňovacom práve blankozmenky a tým aj samotnú zmenku možno považovať za neplatnú
tiež pre obchádzanie zákona (§ 39 Občianskeho zákonníka). O obchádzanie zákona ide, ak právny
úkon síce neodporuje výslovnému zneniu zákona, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon

dodržaný nebol. V danom prípade vystavením zmenky sa právny predchodca žalobcu snažil vyhnúť
posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a aplikácií zákona o spotrebiteľských úveroch, dôsledkom čoho
je, že žalovaný by veriteľovi mal vrátiť len sumu poskytnutého úveru pre nedodržanie obligatórnych
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takýto postup žalobcu nemôže požívať právnu ochranu (§
3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Z neplatnej dohody o vyplnení zmenky nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky.
Ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky, neplatná je aj samotná zmenka. Zmenka
vystavená v rozpore so zákonom predstavuje absolútne neplatný právny úkon podľa ust. § 39
Občianskeho zákonníka.

31. Keďže si žalobca uplatňoval v tomto konaní právo zo zmenky, ako z cenného papiera a dohoda
o vyplnení zmenky a na jej základe vystavená zmenka sú absolútne neplatné podľa ustanovení
spotrebiteľského práva, súd návrh v celom rozsahu zamietol.

32. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

34. O trovách konania rozhodol súd podľa citovaných ustanovení. Žalobca v konaní nebol úspešný,
žalovaný si náhradu trov neuplatnil, trovy konania mu ani nevznikli, preto súd rozhodol, že žiadna zo

strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom
súde Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( § 127 CSP ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.