Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. september 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/227/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112225127
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7112225127.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a z členov
senátu JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna
poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové námestie 1, 040 01 Košice, IČO: 30 807
484 proti povinnému: ITLIS, družstvo, Strojárenská 3, 040 01 Košice, IČO: 44 784 864 vedenej pred
súdnym exekútorom JUDr. Petrom Hodermarským, Akademika Hronca 3, 048 01 Rožňava, o vymoženie

1.225,87 eur a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa
31.10.2016, č. k. 16Er/5254/2012-13, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie.

Účastníkom n e p r i z n á v anáhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 31.10.2016, č. k.
16Er/5254/2012-13 (ďalej len „uznesenie“) zastavil exekúciu a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť
súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Hodermarskému, Exekútorský úrad Rožňava, Akademika Hronca
3, 048 01 Rožňava trovy exekúcie v sume 42,95 eur, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 12.10.2012 bol vykonaním exekúcie

poverený súdny exekútor. Dňa 21.9.2015 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie
exekúcie z dôvodu uvedenom v § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), a teda, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie. Súčasne s návrhom na zastavenie exekúcie súdny exekútor žiadal priznať náhradu trov
exekúcie. Súdny exekútor uviedol, že v rámci prešetrenia majetkových pomerov povinného zistil, že
majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Zamestnancov nemá od roku 2011, je

evidovaný ako dlžník na poistnom a nie je reálny predpoklad očakávať zmenu majetkových pomerov.
Súd citoval § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a s poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti exekúciu zastavil. O náhrade trov exekúcie rozhodol v zmysle § 196 a nasl. Exekučného
poriadku a § 14 a nasl. vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
(ďalej len „vyhláška“) a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 42,95 eura. Na
ich náhradu zaviazal oprávneného v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak

sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich
oprávnený.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby
odvolací súd zrušil uznesenie v celom rozsahu.

4. Oprávnený odvolanie odôvodnil nedostatočným zistením skutkového stavu a nesprávnym posúdením
veci, nakoľko podľa jeho názoru súd nedostatočne preveril nemajetnosť povinného deklarovanúexekútorom. Uviedol, že podľa účtovnej závierky za rok 2015 spoločnosť disponuje obežným majetkom
a s prihliadnutím na daňovú povinnosť, ktorá vyplýva z účtovnej závierky nie je možné v danej veci
ustáliť záver o nemajetnosti povinného. Oprávnený preto nesúhlasil so zastavením exekúcie z dôvodu

nemajetnosti povinného a v nadväznosti na to so zaviazaním oprávneného na úhradu trov exekúcie.

5. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 20.3.2017 uviedol, že oprávnený ako dôkaz priložil
účtovnú závierku za rok 2015, avšak výsledok hospodárenia za uvedený rok je strata 480 eur. So stratou
podniká od roku 2009, jeho celková zadĺženosť je 868,54 % pri vlastnom kapitále - 189.338 eura. Z

uvedeného je zrejmé, že povinný hospodáril so stratou. Súdny exekútor uviedol, že povinný má fiktívny
majetok, ktorý nie je možné reálne zabezpečiť. Oprávnený síce trvá na pokračovaní exekúcie, pričom
si však neuvedomuje, že pokračovanie exekučného konania má ďaleko od hospodárnosti a bude mať
za následok, že oprávnený neskôr uhradí trovy vo vyššej sume. Vzhľadom na uvedené mal za to, že
odvolanie nie je dôvodné a ako také by malo byť zamietnuté.

6.Krajskýsúdakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok/ďalejlen„C.s.p./)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Podľa obsahu odvolania odvolací súd v zmysle § 124 ods. 1 C.s.p.
posúdil, že oprávnený napáda výrok o zastavení exekúcie a nie aj výrok, ktorým súd rozhodol o trovách

exekúcie. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je
dôvodné.

7. S účinnosťou od 1.7.2016 bol prijatý zákon č. 160/2015 Z.z. (C.s.p.) ako nový procesnoprávny predpis
upravujúci postup súdu v sporovom konaní.

8. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

9. V čase rozhodovania odvolacieho súdu je už účinný Civilný sporový poriadok a v súlade s citovaným
ustanovením§470ods.1C.s.p.odvolacísúdjepovinnýaplikovaťjehoustanoveniaajnakonaniezačaté
pred 1.7.2016, ako je to aj v tomto prípade.

10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona

sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

11. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie namietanej nemajetnosti povinného ako dôvodu
pre zastavenie exekúcie.

12. Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie, sp. zn. 16Er/5254/2012 zistil, že predmetné
exekučné konanie sa začalo dňa 6.9.2012, kedy bol u súdneho exekútora podaný návrh na vykonanie
exekúcie. Exekučným titulom je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 25.6.2012, č.
700-3412745512-GC04/12, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.8.2012. Súd prvej
inštancie vydal súdnemu exekútorovi dňa 12.10.2012 poverenie na výkon exekúcie.

13. Súdny exekútor podal dňa 21.9.2015 súdu prvej inštancie návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu,
že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, povinný nemá zamestnancov od roku
2011 a je evidovaný ako dlžník na poistnom. Súdny exekútor mal za to, že v zmysle pomerne rozsiahlej
judikatúry nesúhlas oprávneného ani skutočnosť, že povinný nie je vymazaný z obchodného registra

nie je dôvodom na to, aby sa súd podnetom súdneho exekútora nezaoberal. Zároveň si súdny exekútor
uplatnil trovy exekúcie vo výške 51,82 eura.

14. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

15. V citovanom ustanovení je zakotvený princíp ochrany povinného spočívajúci v povinnosti súdu
zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii
dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právomoprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným
exekučnýmtitulom,pretojekjehovyužitiupotrebnépristupovaťsnáležitouopatrnosťou.Jepritomvecou
súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť

a na základe takto zisteného skutkového stavu prípadne podať podnet na zastavenie exekúcie pre
nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť pritom
vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazov.

16. Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu a k zániku povinnosti plniť dlh nedochádza,

ak je plnenie nemožné zo subjektívnych dôvodov na strane povinného, vrátane jeho insolventnosti.
Pokiaľ súdny exekútor súčinnosťou so všetkými príslušnými inštitúciami zistí, že majetok povinného
nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, môže súdny exekútor podať na súd podnet na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

17. Z pripojeného exekútorského spisu zn. EX 1997/12 vyplýva, že súdny exekútor po tom, ako

bol dňa 12.10.2012 poverený vykonaním exekúcie, vydal dňa 24.10.2012 Upovedomenie o začatí
exekúcie. Dňa 25.10.2012 vydal Príkaz na začatie exekúcie a dňa 27.11.2012 Príkaz na vykonanie
exekúcie prikázaním pohľadávky zo všetkých účtov v banke. Na žiadosť súdneho exekútora oznámilo
dňa 16.10.2013 Krajského riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, že
povinný nie je vedený ani ako držiteľ ani ako vlastník žiadneho vozidla. Katastrálny úrad v Košiciach,

Správa katastra Košice oznámil dňa 14.11.2013 súdnemu exekútorovi, že povinný nie je zapísaný v
katastrálnychúzemiachvpôsobnostiSprávykatastraKošiceakovlastníknehnuteľností.Zodpovedného
hárku Sociálnej poisťovne k žiadosti o poskytnutie súčinnosti zo dňa 23.9.2013, 29.10.2014 a 22.7.2015
vyplýva,žepovinnýbolvSociálnejpoisťovniregistrovanýakozamestnávateľod1.6.2009do31.12.2011,
pričom evidovaných mal v čase odpovede Sociálnej poisťovne 0 zamestnancov.

18. Ako je uvedené vyššie, súdny exekútor v predmetnej veci zisťoval majetkové pomery povinného a
konštatoval jeho nemajetnosť, s čím sa odvolací súd stotožňuje. Rozsiahlym šetrením sa nezistil žiaden
majetokpovinného,ktorýbybolomožnépostihnúťexekúciouatýmuspokojiťpohľadávkuoprávnenéhoa
právo súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie. Taktiež z účtovnej závierky zostavenej k 31.12.2015

vyplýva, že povinný hospodáril so stratou 480 eur. Zistenú nemajetnosť povinného, resp. skutočnosť,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, predpokladá Exekučný poriadok ako dôvod
pre zastavenie exekúcie /§ 57 ods. 1 písm. h)/.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie postupoval

správne, ak exekúciu proti povinnému zastavil. Odvolanie oprávneného je preto v tomto smere
nedôvodné.

20. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

21. Z vyššie uvedených dôvodov ako aj s prihliadnutím na vyjadrenie súdneho exekútora k odvolaniu
odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia a výrok o zastavení exekúcie
potvrdil. Výrok uznesenia, ktorým súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu
exekútorovi, nebol odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť.

22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Oprávnený nemal v
tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).