Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. december 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116206043
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116206043.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomJUDr.GabrielyKlenkovej,PhD.predsedníčkysenátuasudcov

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: Y. K., nar. XX.X.XXXX, bytom L. X,
XXX XX J., právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sovietskych hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8 821
08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Karadžičova 8,
810 00 Bratislava, v konaní o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 24C/51/2016-35 zo dňa 11.10.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že úver zo zmluvy o poskytnutí pôžičky č. XXXX,
variabilný symbol XXXXXXX zo dňa 23.7.2008 je bezúročný a bez poplatkov. Priznal žalobcovi náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.
V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko strán sporu, výsledky vykonaného dokazovania,
obsah pripojených listinných dôkazov a uviedol, že z predloženej žiadosti a zmluvy o poskytnutí
pôžičky Triangel vyplýva, že žalovanému (v tomto konaní žalobcovi) bola schválená výška pôžičky
vo výške 1.991,64 eura s výškou mesačnej splátky 64,40 eura, ročnou úrokovou sadzbou 21,90 %,

ročnou percentuálnou mierou nákladov 21,90 %, priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery
nákladov 18,60 %, končenou splatnosťou 48 mesiacov s celkovou sumou pôžičky 2.962,22 eura, s
počtom mesačných splátok 46. Zmluva bola uzavretá 23.7.2008. Žalobca v článku VI. vyhlásil, že
bol oboznámený so zmluvnými podmienkami prostredníctvom formulára o zmluvných podmienkach
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý mu bol doručený, a ktorý prevzal. Zároveň pre účely uplatnenia
výkonu zrážok zo mzdy a iných príjmov bola súčasťou tejto zmluvy aj dohoda o zrážkach zo mzdy
a iných príjmov podľa § 551 Občianskeho zákonníka. Súd považoval uzatvorenú zmluvu za zmluvu

spotrebiteľskú formulárovú, s poukazom na ust. § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, § 54 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Ďalej citoval ust. § 2, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 2 písm. g), i), ods. 3 a ods. 5
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej
len zákona č. 258/2001 Z.z.) a uviedol, že v zmluve o revolvingovom úvere absentuje termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru, výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, preto s poukazom na ust. § 4 ods.

3 zákona č. 258/2001 Z.z., žalovaný nemá nárok na úrok. Nepochybne ide o úžernícky úver a ako
taký je neplatný. Vzhľadom k tomu, že ide o absolútne neplatnú dohodu, nie je možné ju modifikovať,
a preto súd vzhľadom na uvedené skutočnosti mal za to, že spotrebiteľský úver s poukazom na ust.
§ 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. je bezúročný a bez poplatkov. Uviedol, že v zmluve a jej dodatkuje len celková výška mesačnej anuitnej splátky, z ktorej nevyplýva, koľko z toho bude na istinu úveru,
koľko na úroky a na prípadné poplatky. Uvedený počet splátok bez určenia koľko z nich je na istinu
úveru, koľko na úroky, koľko na prípadné poplatky, prípadne poradie, v akom sa splátky budú priraďovať

k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia. Zo zmluvy teda nevyplýva, aká konkrétne je výška splátky na úver, aká je výška splátky
na úrok, aká výška splátky je na poplatky. Povinnosť uvádzať priamo v zmluve to, aká časť splátky
bude započítaná na istinu, úroky a poplatky sa neprieči právu spotrebiteľa žiadať od veriteľa výpis
z účtu vo forme amortizačnej tabuľky kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom

úvere. Ďalej súd uviedol, že zmluva a jej dodatok neobsahuje ani presné údaje o konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru. V zmluve je len uvedená konečná splatnosť 48 mesiacov, čo podľa názoru
súdu nie je určitým a zrozumiteľným vyjadrením konečnej splatnosti, ktorej termín musí byť stanovený
jasne, určito a zrozumiteľne. Absentuje jasný údaj konečnej splatnosti. Nestačí len dedukcia z toho, že
to má byť 48 mesiacov. Spotrebiteľ má byť jasne a zrozumiteľne informovaný o konkrétnom termíne,
dátume konečnej splatnosti, ktorý musí byť v zmluve výslovne uvedený bez ohľadu na to, či je možné

ho vyvodiť z počtu splátok. Ak by za postačujúcu bola považovaná možnosť jednoduchého výpočtu
termínu konečnej splatnosti, v takom prípade by v zmluve vždy stačilo uviesť náležitosti podľa § 4 ods.
2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z., t.j. výšku, počet a termíny splátok a zákonodarca by do zákona
vôbec nemusel zakomponovať samostatné ust. § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z., nakoľko
tieto by potom úplne stratili zmysel, lebo z výšky, počtu a termínov splatnosti splátok by sa termín

konečnej splatnosti dal vypočítať vždy. Zákon o spotrebiteľských úveroch jednoznačne hovorí o jednej
z náležitostí zmluvy o úvere, a to o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. K tomu ďalej súd prvej
inštancie uviedol, že je bez významu vyjadrovať sa ku skutočnosti a posudzovať, či zmluvné dojednania
sú súladné s platným právnym poriadkom, nakoľko z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy
súd určil, že zmluva je bez poplatkov a bezúročná. Z tohto dôvodu žalobe vyhovel. Vo vzťahu k námietke

pasívnej legitimácie v spore poukázal na to, že túto zakladá priamo Zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. V čase, keď sa žalobca rozhodol podanú žalobu uplatniť, ústavné právo na súdnu ochranu
aj v súčasnosti podľa názoru súdu v takomto spore možno žalovať toho, kto koná v mene alebo na
účet veriteľa. S poukazom na ust. § 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení
účinnom do 30.4.2014 sa na účel zákona predávajúcim rozumel podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka

alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec, ďalej fyzická osoba, ktorá
predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej činnosti, alebo
chovateľskej činnosti, alebo lesné plodiny a fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky okrem
potravín. Z celej koncepcie, povahy a účelu Zákona o ochrane spotrebiteľa a ňou obsiahnutej legálnej
definície pojmu služba (§ 2 písm. i) zákona č. 250/2007 Z.z.) jasne vyplýva, že za predávajúceho

treba považovať aj poskytovateľa úverových služieb. S účinnosťou od 1.5.2014 zákona o ochrane
spotrebiteľa zákonom vykonaným č. 102/2014 Z.z. bola definícia pojmu predávajúci zmenená s tým,
že podľa §2 písm. b) tohto zákona sa predávajúcou osobou rozumie osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania,
alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet. Následne súd poukázal na ust. § 7 ods. 1

Zákona o ochrane spotrebiteľa zakazujúceho nekalé obchodné praktiky, a to aj po vykonaní obchodnej
transakcie, ktorými sú napríklad aj praktiky v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, resp.
podstatne narušujúce alebo potenciálne narušujúce ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa,
ako aj zakazujúce použitie nekalých obchodných praktík v súvislosti s plnením záväzku spotrebiteľa
vrátane vymáhania pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré skutočnosti preukazujú

opodstatnenosť a dôvodnosť žaloby voči žalovanému. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobe
vyhovel a obranu žalovaného považoval za nedôvodnú. O nároku na náhradu trov konania rozhodol
podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a priznal žalobcovi nárok na
náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ v
právnej veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s., c/a a Klára Bíróová, ktorým sú slovenské súdy viazané.
Uviedol, že rozloženie splátok v členení na istinu, úrok a poplatky priamo v základných náležitostiach

úverovej zmluvy predstavuje rozpor s požiadavkou stručnosti, prehľadnosti, určitosti a zrozumiteľnosti
základných náležitostí úverovej zmluvy ako právneho úkonu. Konečná splatnosť úveru je vyjadrená
uvedením počtu mesiacov, ktoré považoval za dostatočne určité a zrozumiteľné. Úverová zmluva bola
uzavretá 23.7.2008 a splatnosť jednotlivých úverových splátok bola podľa čl. 6 bodu 6.1, 6.2 a 6.4všeobecných zmluvných podmienok úverovej zmluvy, dohodnutá k 20. dňu v mesiaci so splatnosťou
prvej mesačnej splátky 20. dňa v mesiaci nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k uzavretiu úverovej
zmluvy. Súdny dvor Európskej únie v prejudiciálnom konaní C-42/2015 rozhodol aj o práve členského

štátu vnútroštátnou úpravou rozširovať obligatórne náležitosti úverovej zmluvy nad rámec Smernice
2008/48/ES, ako aj jeho práve zákonom sankcionovať absenciu niektorej z náležitostí úverovej zmluvy
tak, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48/ES sa má
vykladať v tom, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok
spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez

ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Vo vzťahu k čl. 23 Smernice 2008/48/ES v
súvislosti s vnútroštátnou úpravou v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené
v čl. 10 ods. 2 smernice sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatku, Súdny dvor
EÚ uviedol, že voľba režimu sankcie je ponechaná na zvážení členského štátu, avšak ich tvrdosť musí
byť primeraná závažnosti porušení, ktoré postihujú. Sankcia spočívajúca v strate nároku veriteľa na
úroky a poplatky je primeraná v prípade, že zmluva o úvere neobsahuje najmä náležitosti, ako je ročná

percentuálna miera nákladov, počet a frekvenciu splátok, prípadne existenciu notárskych poplatkov
a prípadne požadované záruky a poistenia, tak ako to upravuje čl. 10 ods. 2 Smernice 2008/48/ES,
teda tie náležitosti zmluvy, ktorých neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah
svojho záväzku. Podľa názoru žalovaného, Súdny dvor EÚ rozhodol tak, že ust. § 4 ods. 2 písm.
i) zákona č. 258/2001 Z.z. je v rozpore so Smernicou 2008/48/ES, t.j. záväzným prameňom práva.

Tiež vylúčil oprávnenosť sankcie straty nároku na úroky a poplatky v prípade, že úverová zmluva
neobsahuje rozdelenie úverovej splátky na jej jednotlivé zložky, tie na časť istiny, časť úrokov a časť
poplatkov, podľa vnútroštátneho práva, keďže nejde o obligatórnu náležitosť úverovej zmluvy v zmysle
Smernice 2008/48/ES, a tak ani o takú náležitosť, ktorej absencia by bola spôsobilá spochybniť možnosť
spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Termín konečnej splatnosti úveru je v úverovej zmluve

určený jasne a zrozumiteľne. Ďalej namietal pasívnu legitimáciu v spore. I napriek jeho obrane súd
prvej inštancie sa s námietkou nedostatku pasívnej legitimácie dostatočne nevysporiadal. Uviedol,
že pasívnu legitimáciu žalovaného založil na skutočnosti, že spĺňa definíciu pojmu predávajúci podľa
zákona č. 250/2007 Z.z. a aktívne koná v mene a na účet veriteľa spoločnosti Consumer Finance
Holding, a.s., Kežmarok. Táto skutočnosť však v spore nebola ničím preukázaná. Uvedený nedostatok

má za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Ďalej poukázal na bod 47 odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia, ktorý nesúvisí s predmetom konania, pričom poukázal na iné rozhodnutie
súdu a totožné dôvody vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok
a žalobu zamietnuť. Uplatnil si náhradu trov konania.

3. Právny zástupca žalobcu sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Podľa § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016
(ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti toho zákona, zostávajú zachované.

Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového
poriadku na všetky prebiehajúce a začaté konania v súlade s princípom justifikácie účinkov procesných
úkonov, ktorý znamená zachovanie právnych účinkov úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho

súdneho poriadku v znení platnom do 30.06.2016, ktorých následky úkonu sa majú uznávať i vtedy, ak
novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)

vzhľadomnavčaspodanéodvolanieosobouoprávnenou(§359vspojenís§362ods.1CSP)preskúmal
napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a
380 CSP, s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli
súdu, ako aj internetovej stránke dňa 05.12.2017 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CPS) a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súdpoužil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho
nesprávne vyložil.

6. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako aj uplatnenými
odvolacími námietkami, odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako
aj správne právne vec posúdil. Vychádzal zo spotrebiteľskej zmluvy, a to zmluvy o poskytnutí pôžičky
č. XXXX uzatvorenej dňa 23.07.2008 medzi právnym predchodcom žalovaného Consumer Finance
Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 a žalobcom v tomto konaní,

na základe ktorej bola žalobcovi v tomto konaní poskytnutá pôžička vo výške 1.991,64 eura, pri ročnej
úrokovej sadzbe 21,9 % a ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 21,9 %, priemernej hodnoty
ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 18,60 %, výške mesačnej splátky 64,40 eura v počte
mesačných splátok 46 a konečnej splatnosti stanovenej v rozsahu 48 mesiacov. Súd prvej inštancie
určil, že zmluva je bezúročná a bez poplatku z dôvodu chýbajúceho jasného a zrozumiteľného údaju
konečnej splatnosti, ako aj z dôvodu chýbajúcej náležitosti, a to výšky, počtu a termínov splátok istiny,

úrokov a poplatkov v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. g), i) zákona č. 258/2001 Z.z.

7. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa nedostatku pasívnej legitimácie, s ktorou
skutočnosťou sa súd prvej inštancie náležite nemal vysporiadať, odvolací súd uvádza, že táto námietka
nie je dôvodná. Zo správy od spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060

01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 vyplýva, že pohľadávka žalobcu v tomto konaní zo zmluvy č. XXXX zo
dňa 23.07.2008 vo výške 1.035,96 eura bola ku dňu 01.10.2015 postúpená spoločnosti Intrum Justitia
Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154.
Z uvedeného vyplýva, že postúpením pohľadávky na žalovaného, žalovaný je pasívne legitimovaný v
spore, lebo v zmysle § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj

jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie pri
posudzovaní vznesenej námietky nedostatku pasívnej legitimácie vychádzal z tzv. notoriety vyplývajúcej
súdu z rozhodovacej praxe a právnych vzťahoch medzi právnym predchodcom žalovaného Consumer
Finance Holding, a.s., Kežmarok, ktorý pohľadávky voči spotrebiteľom postupoval práve na spoločnosť
žalovaného. Táto skutočnosť bola potvrdená v odvolacom konaní.

8. Vo vzťahu k náležitosti v zmluve o revolvingovom úvere vyplývajúcej z ust. § 4 ods. 2 písm. g) zákona
č. 258/2001 Z.z. odvolací súd uvádza, že túto námietku považoval za dôvodnú sčasti z dôvodu, že
údaj konečnej splatnosti v rozsahu 48 mesiacov je údajom, z ktorého je možné odvodiť kedy nastane
konečná splatnosť úveru. Z obsahu zmluvy však nevyplýva splatnosť jednotlivých splátok, na ktorú

skutočnosť poukázal sám právny zástupca žalovaného v odvolaní, že táto splatnosť jednotlivých splátok
bola dohodnutá podľa čl. 6 bod 6.1., 6.2. a 6.4. všeobecných zmluvných podmienok úverovej zmluvy k
20. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej mesačnej splátky 20. dňa v mesiaci nasledujúceho po mesiaci,
v ktorom došlo k uzavretiu úverovej zmluvy. V tejto súvislosti však odvolací súd poukazuje na to, že
tento údaj splatnosti jednotlivých úverových splátok mal vyplývať priamo z obsahu zmluvy, a preto súd

prvej inštancie správne na tento nedostatok prihliadal, lebo len vymedzenie počtu splátok nie je jasným,
zrozumiteľným vyjadrením konečnej splatnosti.

9. Vo vzťahu k chýbajúcej náležitosti uzatvorenej zmluvy, a to výšky, počtu a termínov splátok (§ 4 ods. 2
písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z.), odvolací súd nepovažoval uplatnenú odvolaciu námietku za dôvodnú.

K súdnemu rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie vo veci Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára
Biróová,naktorúskutočnosťprávnyzástupcažalovanéhopoukázal,odvolacísúduvádza,žeprikonflikte
smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu Európskej únie je povinnosťou vnútroštátneho súdu
skúmať, či môže smernici priznať priamy účinok. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy
účinok smernice v zásade vylúčený, je povinnosťou súdu skúmať, či môže smernici priznať aspoň účinok

nepriamy, teda, či môže zákon vykladať eurokonformne. Takýto eurokonformný výklad zákona však nie
je absolútny, pretože nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, lebo by sa jednalo o výklad contra
legem. Otázka priameho účinku smernice vo všeobecnosti sa v podstate týka vymedzenia podmienok,
za ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne na
prípad, ktorý riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie na

otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho
priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva
alebo ukladajúce povinnosti ako také, sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe
výhradne jednotlivci (napr. vec Pfeiffer, C-397/01 až C-403/01, rozsudok zo dňa 5.10.2004, vec FacciniDori C-91/92 rozsudok zo dňa 17.7.1994, vec Marshall, C-152/84, rozsudok zo dňa 26.2.1986). Z
uvedeného vyplýva, že priamy účinok je v zásade možný len v spore medzi jednotlivcom a štátom,
kedy sa jednotlivec dovolá svojho práva vyplývajúceho zo smernice priamo voči štátu ako subjektu

zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice. V danom prípade sa spor týka sporu medzi
jednotlivcami,t.j.dodávateľaaspotrebiteľa,apretoodvolacísúdvzhodesnázoromsúduprvejinštancie
posudzoval uplatnený nárok v zmysle platnej vnútroštátnej úpravy zákona č. 258/2001 Z.z.

10. Vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozhodnutia, na ktoré poukázal právny zástupca žalovaného

týkajúce sa dohody o zrážkach zo mzdy odvolací súd poukazuje na to, že z obsahu zmluvy o pôžičke
(v spise na č.l. 4) vyplýva, že súčasťou dojednania zmluvy o pôžičke bola dojednaná aj dohoda o
zrážkach zo mzdy a iných príjmov podľa § 551 Občianskeho zákonníka. Je pravdou, že posúdenie
platnosti tejto dohody nebolo predmetom konania, avšak uvedenie odôvodnenia vo vzťahu k bodu 47
týkajúce sa posúdenia dohody o zrážkach zo mzdy vo vzťahu medzi stranami sporu nemalo za následok
nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 387
ods. 1 CSP.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods.

1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, lebo si trovy odvolacieho konania neuplatnil. Z obsahu spisu mu trovy odvolacieho konania
nevyplývajú (§ 255 ods. 1 CSP).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.