Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 1. júl 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/240/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201901
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014201901.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov

senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske
zoskupenie VLK, občianske združenie, IČO: 31 303 862, Tulčík 310, zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková,
advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej
republiky, Námestie Ľudovíta Štúra 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia
žalovaného č. XXXX/XXXX-X.XX (XX/XXXX - rozkl.) zo dňa 27.08.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie ministra životného prostredia Slovenskej republiky
č. XXXX/XXXX-X.XX (XX/XXXX - rozkl.) zo dňa 27.08.2014 a rozhodnutie Ministerstva životného

prostredia Slovenskej republiky č. XXXX/XXXX-X.X zo dňa 29.05.2014 z r u š u j e a vec vracia
žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 23.01.2014 bola žalovanému doručená žiadosť Poľovníckeho združenia D. so sídlom v U. (ďalej
aj len „žiadateľ) o povolenie výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.

z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 543/2002 Z. z.“)
spočívajúcej v usmrtení jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri D. - U. v roku 2014.
Žiadateľ odôvodnil žiadosť premnožením medvedej populácie a veľkými škodami na poľovnej zveri.

2. Žiadateľ listom zo dňa 05.02.2014 doplnil žiadosť o potvrdenie Štátnej ochrany prírody Slovenskej
republiky (ďalej aj len „ŠOP SR“), Správy Národného parku I. Q. o škodách spôsobených medveďom v
katastrálnom území U. a v katastrálnom území H..

3. Na základe žiadosti žalovaného vypracovala ŠOP SR stanovisko č. D./XXX/XXXX zo dňa 26.02.2014,
v ktorom navrhla povoliť výnimku na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého s konštatovaním,
že zhodnotením kumulovaného vplyvu výnimky nedôjde v danej lokalite k významnému vplyvu na
populáciu medveďa hnedého v území, v ktorom odporúča povolenie výnimky. Zároveň zaslala formulár
vypracovaný Správou Národného parku I. Q..

4. Žalovaný listom zo dňa 11.03.2014 požiadal ŠOP SR o prepracovanie stanoviska, nakoľko
neobsahovalo zápisy z terénu, fotografický materiál, zápisy o vypočutí svedkov nebezpečného pohybu
medveďa hnedého a škôd spôsobených medveďom a podklady získané od miestnej samosprávy, iných
verejných inštitúcií, prípadne médií.5. ŠOP SR listom č. D./XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zaslala žalovanému stanovisko k žiadosti
žiadateľa o povolenie výnimky, ktorého prílohou bol doplnený formulár vypracovaný Správou Národného

parku Malá Fatra obsahujúci doklady z úradného šetrenia škôd spôsobených medveďom hnedým v
dotknutých lokalitách.

6. Účastníkom konania bolo listom zo dňa 25.03.2014 zaslané „Oboznámenie sa s podkladmi
rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia pred vydaním rozhodnutia“.

7. Žalobca listom zo dňa 02.04.2014 reagoval na podklady rozhodnutia a vyjadril nesúhlas s povolením
požadovanej výnimky z dôvodu nesplnenia zákonom stanovených podmienok. V prípade jej povolenia
žiadal do rozhodnutia zapracovať podmienky, za ktorých sa uskutoční lov a navrhol riešenia na
predchádzanie škôd na majetku a minimalizáciu konfliktov medveďov s ľuďmi.

8. ŠOP SR v liste č. D./XXXX/XXXX zo dňa 23.04.2014 opätovne navrhla povoliť výnimku na usmrtenie
jedného jedinca medveďa hnedého. Upozornila, že niektoré z pripomienok žalobcu presahujú dlhodobý
rámec riešenia, ktorý nie je možné zabezpečiť v krátkom časovom rozsahu potrebnom na povolenie
výnimky.

9. Žalovaný rozhodnutím č. XXXX/XXXX-X.X zo dňa 29.05.2014 (ďalej aj len „prvostupňové
rozhodnutie“) povolil žiadateľovi výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona
č. 543/2002 Z. z. - usmrtiť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri D. - U., držať ho a
prepravovať v súlade s § 40 ods. 2 a 3 písm. b) a c) zákona č. 543/2002 Z. z. Proti tomuto rozhodnutiu
podal žalobca rozklad.

10. Žalovaný rozhodnutím č. XXXX/XXXX-X.XX (XX/XXXX - rozkl.) zo dňa 27.08.2014 (ďalej aj
len „napadnuté rozhodnutie“) rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa s
vyhodnotením podkladov prvostupňovým správnym orgánom a to so stanoviskom ŠOP SR zo dňa
17.03.2014, v ktorom bolo konštatované, že realizáciou výnimky nedôjde k významnému vplyvu na

populáciu medveďa hnedého v dotknutom území európskeho významu.

II. Zhrnutie argumentov žalobcu

11. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a

napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

12. Poukázal na to, že z čl. 12 ods. 1 Smernice Rady č. 92/43/EHS o biotopoch (ďalej aj len „Smernica o
biotopoch“) vyplýva povinnosť členských štátov prijať potrebné opatrenia na vytvorenie systému prísnej
ochrany živočíšnych druhov uvedených v prílohe IV písm. a) v prostredí ich prirodzeného pohybu a

zákazu všetkých foriem úmyselného odchytávania alebo usmrcovania vzoriek týchto druhov vo voľnej
prírode. Za predpokladu, že neexistuje uspokojivá alternatíva a výnimka nespôsobuje zhoršenie stavu
ochrany populácie príslušného druhu na území jeho prirodzeného výskytu, môžu členské štáty udeliť
výnimku z čl. 12 Smernice o biotopoch.

13. Aj napriek tomu, že poľovný revír, v ktorom bola výnimka povolená, zasahuje do územia I. Q.,
kde je predmetom ochrany aj medveď hnedý, v prvostupňovom rozhodnutí k tomu správny orgán
nezaujal stanovisko, rovnako ani k tomu, že poľovný revír sa nachádza v 5. stupni územnej ochrany. Bez
ohľadu na ďalšie žalobcom vznesené námietky žalovaný konštatoval, že stanovisko Správy Národného
parku I. Q. zo dňa 17.03.2014 obsahuje doklady „z úradného šetrenia škôd spôsobených v dotknutých

lokalitách medveďom hnedým na ovciach, včelárskych zariadeniach a včelstvách a nepozberaných
poľných plodinách.“ Jediným dôvodom pre udelenie výnimky malo byť, že „jedince z danej oblasti môžu
spôsobiť škody aj ďaleko za hranicami revíru...“.

14. Žalobca tiež nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že povolenie výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. b)

zákona č. 543/2002 Z. z. nemožno podmieňovať vznikom škôd len na území poľovného revíru v užívaní
žiadateľa. Takéto stanovisko prináša voľnosť výkladu striktných podmienok pre povolenie výnimky na
usmrtenie medveďa hnedého ad absurdum, keďže implicitne vyjadruje názor, že výnimku možno udeliť
a škodu, ktorá by mala byť formálnym dôvodom pre jej povolenie, možno nájsť kdekoľvek.15. Ochrana medveďa hnedého ako prioritného druhu európskeho významu a povinnosť zabezpečiť
túto ochranu, vyplýva Slovenskej republike zo Smernice o biotopoch. Vzhľadom na to, že zákonom č.

543/2002 Z. z. bola do slovenského právneho poriadku transponovaná Smernica o biotopoch, nie je
možné posudzovať obsah ochrany medveďa hnedého podľa ustanovení zákona č. 543/2002 Z. z. z
rozdielnych hľadísk ako sú tie, ktoré sú vyjadrené v Smernici o biotopoch. Z uvedeného dôvodu žalobca
už v rozklade poukázal na Inštrukciu pre vytváranie plánov pre manažment veľkých šeliem na úrovni
populácie (ďalej aj len „Inštrukcia“), ktorá sa zaoberá aj otázkou povoľovania výnimiek z ochrany veľkých

šeliem, vrátane medveďa hnedého a prvostupňový správny orgán tieto podmienky ani neskúmal.

16. Žalovaný tiež nezohľadnil čl. 3 ods. 1 Smernice o biotopoch, z ktorého vyplýva, že sústava
chránených území NATURA 2000 je sústava pozostávajúca z lokalít, v ktorých sa vyskytujú typy
prirodzených biotopov uvedených v prílohe I a prirodzené biotopy druhov uvedené v prílohe II, pričom
táto sústava má umožniť udržanie typov prirodzených biotopov a biotopov druhov v priaznivom stave

ochrany v ich prirodzenom rozsahu.

17. Udelenie výnimky usmrtením medveďa hnedého identifikovateľným spôsobom nezabezpečí
naplnenie sledovaného cieľa za predpokladu, že ďalej budú existovať nebezpečné agrocenózy,
nebezpečné odpadky a nakladanie s nimi spôsobom, ktorý ich robí ľahko dostupnou potravou pre

medveďa hnedého a pokiaľ nebudú žiadne opatrenia, ktoré by zabezpečili jeho ochranu v prirodzenom
biotope, osobitne v území, ktoré bolo vyhlásené za súčasť sústavy NATURA 2000 s cieľom zabezpečiť
ochranu aj tomuto živočíšnemu druhu.

18. Správne orgány oboch stupňov nedali v odôvodneniach svojich rozhodnutí uspokojivú odpoveď na

otázku, aké skutočnosti zistené v správnom konaní odôvodňujú predpoklad, že povolenie výnimky je
spôsobilé viesť k dosiahnutiu sledovaného cieľa za situácie, keď dôvody synantropizácie existujúce pred
povolením výnimky sa jej udelením nezmenia ani nezredukujú.

19. Ani jeden správny orgán neposkytol vo svojom odôvodnení uspokojivú odpoveď na to, ako

výnimky udelené v dotknutej lokalite v minulosti prispeli k naplneniu sledovaného cieľa, pričom žalovaný
konštatoval, že rozhodnutia o povoľovaní výnimiek vychádzajú z vyhodnotenia evidovaných škôd
spôsobených týmto živočíchom a možného ohrozenia obyvateľov a výnimky udelené v minulosti aj v
iných poľovných revíroch prispeli k eliminácii škôd a k zvýšeniu bezpečnosti obyvateľov. V tomto prípade
absentujú konkrétne závery žalovaného vyplývajúce z jeho vlastnej činnosti, ktoré by potvrdzovali

efektívnosť povoľovania výnimiek vo vzťahu k škodám a verejnej bezpečnosti. So zreteľom na uvedené
možno konštatovať, že správne orgány si neobstarali dostatočné podklady pre rozhodnutie. Udelenie
výnimky na usmrtenie medveďa hnedého musí vychádzať zo spoľahlivého zistenia, že výnimka je
spôsobilá naplniť sledovaný cieľ. Ak žalovaný alebo prvostupňový správny orgán takýmito podkladmi
disponuje, bolo jeho povinnosťou umožniť žalobcovi vyjadriť sa k nim.

20. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že presvedčenie o odôvodnenosti povolenia výnimky sa zakladá na
skutočnostiach, ktoré sú mu známe z vlastnej činnosti, nemožno takéto tvrdenie považovať za správny
skutkový záver, keďže naň chýbajú identifikovateľné podklady.

III. Vyjadrenie žalovaného

21. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť.

22. Namietal, že uplatnením postupu podľa zákona č. 543/2002 Z. z. nedošlo k rozporu s ustanoveniami

Smernice o biotopoch, pretože aj táto pripúšťa povolenie výnimky z podmienok ochrany druhov
živočíchov európskeho významu za predpokladu, že neexistuje iná uspokojivá alternatíva a výnimka
nespôsobí zhoršenie stavu populácie na danom území a jej povolenie je v záujme zdravia a bezpečnosti
ľudí. Tieto podmienky boli v tomto konaní splnené.

23. Pokiaľ ide o nezohľadnenie čl. 3 ods. 1 Smernice o biotopoch, žalovaný konštatoval, že vzhľadom na
to, že konaním o povolení výnimky na usmrtenie medveďa hnedého nebola dotknutá ochrana prírodných
biotopov ani ochrana biotopov medveďa hnedého, nebol dôvod osobitne odôvodňovať preskúmavané
rozhodnutia z hľadiska uplatnenia čl. 3 ods. 1 Smernice o biotopoch.24. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že sa odmietol zaoberať výkladom podmienok ochrany medveďa
hnedého v „Inštrukcii“. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že tieto opatrenia presahujú

rámec správneho konania o povolení výnimky, keďže takýmto rozhodnutím nie je možné suplovať úlohy
orgánov verejnej správy spočívajúce v schvaľovaní dokumentov koncepčného charakteru, ale možno
ním iba určovať práva a povinnosti vzťahujúce sa na konkrétne fyzické či právnické osoby. Správne
orgány nemohli vychádzať z komplexného plánu pre manažment populácie medveďa hnedého, keďže
takýto dokument nebol schválený.

25. Smernica o biotopoch nevyžaduje od členských štátov, aby mali schválené plány pre manažment
veľkých šeliem. Podľa čl. 6 ods. 1 tejto smernice sa vyžaduje, aby členské štáty prijali plány len pre
osobitné územia ochrany, ktoré sú súčasťou sústavy NATURA 2000 a to iba „v prípade potreby“.
Príloha č. 2 dokumentu vypracovaného Európskou iniciatívou pre veľké šelmy môže slúžiť ako odborný
podkladprevypracovanieprogramovstarostlivostioveľkéšelmy,alenejdeopodmienkyprepovoľovanie

výnimiek v zmysle čl. 16 Smernice o biotopoch.

26. Žalovaný si vyžiadal stanovisko ŠOP SR, ktorá v podkladoch konštatovala vysokú hrozbu stretov
človeka s medveďom v tejto oblasti. Táto skutočnosť za daných okolností predstavovala ohrozenie
zdravia a bezpečnosti obyvateľstva. ŠOP SR v predloženom stanovisku jednoznačne odporučila povoliť

požadovanú výnimku. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí povolenie výnimky náležite odôvodnil.

27. Žalovaný súhlasil s riešeniami predloženými žalobcom, pričom uviedol, že vo svojej činnosti sa ich
snaží presadzovať pri rokovaniach so subjektmi, ktoré zodpovedajú za dané oblasti, avšak nie je možné
riešiť tieto problémy v konkrétnom konaní o povolení výnimky na lov medveďa hnedého. Zabezpečenie

odpadkovaagrocenózšpeciálnychzbernýchnádob,resp.elektrickýchohradníkov,súopatreniami,ktoré
môžu do istej miery v budúcnosti zamedziť synantropizácii medveďov v lokalitách s ľudskými sídlami,
avšak predstavujú dlhodobý rámec riešenia, ktorý nie je možné zabezpečiť v krátkom časovom rozsahu
potrebnom na povolenie výnimky. To znamená, že nejde o alternatívu, ktorá by mohla zabrániť ohrozeniu
zdravia a bezpečnosti obyvateľov a vzniku škôd.

28. V rámci správnych konaní o povoľovaní výnimiek z podmienok ochrany medveďov hnedých
žalovaný podané žiadosti každoročne posudzuje na základe podkladov, ktoré mu pripravuje ŠOP SR na
základe zisťovania stavu populácie medveďa hnedého na území Slovenskej republiky i v jednotlivých
geomorfologických celkoch vrátane populačného a areálového trendu tohto druhu, ako aj na základe

vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom, ale aj možné ohrozenie obyvateľov.
Pri posudzovaní splnenia podmienok ustanovených v § 40 ods. 2 a 3 zákona č. 543/2002 Z. z. vždy
prihliada aj na stav populácie medveďa hnedého v danej lokalite v predchádzajúcich rokoch, a to
vzhľadom na počet povolených a realizovaných výnimiek na jeho usmrtenie, ako aj ním spôsobené
škody a počet nebezpečných stretov medveďov s ľuďmi zaznamenaných v dotknutých lokalitách.

29. Preskúmavané rozhodnutia vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, pričom
správne orgány aplikovali príslušné ustanovenia § 40 ods. 2 a 3 zákona č. 543/2002 Z. z.
pre povolenie výnimky z podmienok ochrany chránených druhov.

IV. Vyjadrenie žalovaného na pojednávaní

30. Žalovaný na pojednávaní zotrval na názore vyslovenom v písomnom vyjadrení k žalobe poukazujúc
na obsah administratívneho spisu a podklady k napadnutému rozhodnutiu preukazujúce dôvodnosť
povolenia výnimky.

V. Posúdenie veci

31. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov

orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či
žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými
administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 S.s.p. súd preskúmava aj administratívne konanie,ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) S.s.p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu
jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych
správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj

povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré
má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

32. Podľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a
úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie

je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a
vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutie určuje správny orgán.

33. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a

zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

34. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal
jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu

namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania
pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

35. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia, chráneného živočícha je zakázané

a) úmyselne odchytávať v jeho prirodzenom areáli,
b) úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli,
c) úmyselne rušiť v jeho prirodzenom areáli, najmä v období hniezdenia, rozmnožovania, výchovy
mláďat, zimného spánku alebo migrácie,

d) medzidruhovo krížiť vrátane krížencov,
e) držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu.

36. Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z., orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch
povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov

živočíchov, a to len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií
dotknutých druhov; ak ide o druhy vtákov a vybrané druhy živočíchov uvedené v osobitnom predpise,
výnimku na ich lov povoľuje ministerstvo pôdohospodárstva.

37. Podľa § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z., výnimku podľa odseku 2 možno povoliť

a) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov,
b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom
hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných
škôd na inom type majetku,

c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy
voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane
tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých, ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného
významu na životné prostredie,
d) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov

alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely,
e) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na
selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu.

38. Hmotnoprávne podmienky na povolenie výnimky na usmrtenie chránených živočíchov ustanovuje aj

čl. 16 Smernice o biotopoch. V zmysle uvedeného článku za predpokladu, že neexistuje iná uspokojivá
možnosť a výnimka z hľadiska ochrany prírody neohrozí zachovanie populácií dotknutých druhov v
priaznivom stave v prirodzenom areáli ich rozšírenia, členské štáty sa môžu odchýliť od ustanovení
článkov 12, 13, 14 a 15 (a) a (b):a) v záujme ochrany voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín a ochrany biotopov;
b) pri predchádzaní závažným škodám najmä na úrode, dobytku, lesoch, chove rýb a vodnom

hospodárstve a iných typoch majetku;
c) v záujme zdravia verejnosti a verejnej bezpečnosti alebo z iných naliehavých dôvodov prvoradého
verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a ktoré majú priaznivé
dôsledky pre životné prostredie;
d)naúčelyvýskumuavzdelávania,priopätovnomosídleníurčitéhoúzemiapopuláciamidruhovalebopri

opätovnom zavedení druhov v rámci ich pôvodných areálov a pre rozmnožovateľské postupy potrebné
na tieto účely, vrátane umelého rozmnožovania rastlín;
e) pri povoľovaní odberu alebo držby určitých jedincov druhov z prílohy IV v obmedzených počtoch
stanovených príslušnými národnými orgánmi, na základe výberu, v obmedzenom rozsahu a za prísne
kontrolovaných podmienok.

39. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že čl. 16 Smernice o biotopoch týkajúci sa podmienok na
povolenie výnimky na usmrtenie chráneného živočícha bol prevzatý do zákona č. 543/2002 Z. z. Z
uvedeného dôvodu je námietka žalobcu, že obsah ochrany medveďa hnedého nemožno posudzovať
podľa hľadísk ustanovených v zákone č. 543/2002 Z. z., ktoré sú rozdielne ako hľadiská
ustanovené Smernicou o biotopoch, nedôvodná. V tejto súvislosti súd dodáva, že dokument zverejnený

na internetovej stránke ŠOP SR, na ktorý poukazoval žalobca, nie je vzhľadom na jeho odporúčací
charakter právne záväzný.
40. Pokiaľ ide o hmotnoprávnu stránku veci, súd konštatuje, že celoročná druhová ochrana medveďa
hnedého ako chráneného živočícha európskeho významu je zabezpečená zákonom č. 543/2002 Z. z.,
ktorý ustanovuje v súvislosti s uvedeným živočíšnym druhom zakázané činnosti a zároveň aj podmienky,

za ktorých možno povoliť výnimku z ochrany. Povoliť výnimku možno len za predpokladu, že neexistuje
iná alternatíva a zároveň udelená výnimka neohrozí zachovanie populácie dotknutého druhu, pričom pre
povolenie výnimky musí byť súčasne splnený niektorý z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v
§ 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z.

41. Naďalej platí, že populáciu medveďa hnedého v rámci celého Slovenska je potrebné udržiavať v
takom počte a na takom areáli, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu do tej oblasti, kde nie je dostatok
prirodzenej potravy, kde je však omnoho väčšia ponuka potravy z umelých zdrojov, ktorých preferenciou
by sa zvyšovala hrozba vzniku závažných škôd na majetku i na bezpečnosti a zdraví obyvateľstva.
Povolenie výnimky z dôvodu podľa § 40 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. je možné len vtedy,

keď z konkrétnych okolností existujúcich v danom území, pre ktoré sa výnimka požaduje, možno vyvodiť
ohrozenie záujmu na ochrane bezpečnosti a zdravia obyvateľov daného územia. Povolenie výnimky
z uvedeného dôvodu má mať predovšetkým preventívny charakter, jej realizáciou sa má predchádzať
nebezpečným stretom človeka s medveďom predovšetkým mimo miest jeho prirodzeného výskytu,
najmä v intraviláne obcí a v blízkosti ľudských obydlí.

42. Žalovaný každoročne posudzuje žiadosti užívateľov poľovných revírov z podkladov, ktoré mu
pripravuje ŠOP SR na základe zisťovania vývoja populácie medveďa hnedého na území SR i v
jeho jednotlivých geomorfologických celkoch, vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto
živočíchom na hospodárskych zvieratách, ale aj možného ohrozenia obyvateľov. Jednotlivé správy

chránených oblastí, ktoré sú súčasťami ŠOP SR, hodnotí pri žiadostiach s prihliadnutím na konkrétne
podmienky výskytu medveďa hnedého v lokalitách špecifikovaných v žiadosti s prihliadnutím na
opodstatnenosť povolenia výnimky na odstrel medveďa hnedého pri súčasnom splnení podmienok
ustanovených v § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. Výskyt aj väčšieho počtu jedincov
medveďa v danom území nie je odôvodneným prípadom pre povolenie výnimky na odstrel, pokiaľ nie

sú splnené podmienky vyššie citovaného ustanovenia zákona č. 543/2002 Z. z.

43. Náhodné strety medveďa hnedého s ľuďmi, prípadne jeho prítomnosť mimo priestor jeho
prirodzeného výskytu, nie je možné vždy zdokumentovať tak, aby mohol žalovaný poukázať na
konkrétneho jedinca medveďa hnedého (stresové situácie pri strete, prípadne škody spôsobené

medveďom zistené neskôr), ktorého sa bude predmetná výnimka týkať. Vo viacerých prípadoch ide o
prenikanie viacerých jedincov, nielen jedného a toho istého, na územia mimo jeho prirodzený výskyt,
čo je spôsobené práve vyšším počtom týchto jedincov uvádzaných v konkrétnych prípadoch orgánom
ochrany prírody a krajiny.44. Výsledný počet jedincov medveďa hnedého k určitému časovému momentu
nie je možné zatiaľ explicitne určiť (napriek tomu, že táto potreba je naliehavá), nakoľko v danom

poľovnom revíri môžu byť pozorované aj iné jedince (nielen tie, ktoré sú registrované príslušným
správcom poľovného revíra a ŠOP SR), prechádzajúce z jedného poľovného revíra do iných susediacich
revírov (migrácia v rámci susediacich poľovných revírov).
45. ŠOP SR vo svojom stanovisku č. ŠOPSR/1288/2014 zo dňa 17.03.2014 navrhla vydanie výnimky
na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Vrátna - Terchová, pričom uviedla,

že: „Z hľadiska škôd je predmetný revír menej atakovaný, keďže nepokrýva významnejšie plochy s
agrokultúrami. Ku škodám tu dochádza skôr lokálne na sporadicky umiestnených včelstvách, prípadne
na ovciach.“

46. Z citovaného stanoviska podľa názoru správneho súdu ŠOP SR vyplýva, že v tomto prípade
nemožno hovoriť o situácii, kedy dochádza k rozširovaniu areálu a postupu do oblastí zasiahnutých

ľudskou činnosťou, k častejšiemu vyrušovaniu medveďom, ktoré je preukázané hláseniami o zvýšenom
počte medveďov aj v pôvodných miestach výskytu.

47. V rozhodnutiach týkajúcich sa povoľovania výnimiek na odstrel medveďa hnedého, ktoré sú
odôvodnené záujmom na predchádzaní vzniku závažných škôd a záujmom verejného zdravia alebo

verejnej bezpečnosti ľudí, by mal správny orgán požadovať od žiadateľa doloženie fotodokumentácie
preukazujúcej škody spôsobené medveďom hnedým na poľnohospodárskych plodinách prípadne na
včelstvách alebo zápisy či výpovede svedkov z terénu o stretoch s medveďom za účelom preukázania
nebezpečenstva stretu medveďa s človekom mimo jeho prirodzeného výskytu.

48. Správny súd súhlasí s názorom Najvyššieho súdu SR uvedenom v rozsudku sp. zn. 10Sžp/2/2013
zo dňa 17.07.2013, podľa ktorého „vážne strety človeka s medveďom, pri ktorých je ohrozený majetok,
či dokonca zdravie a život človeka, sú nepochybne zadokumentované na obecných úradoch, v
nemocniciach, Policajnom či Hasičskom a záchrannom zbore, minimálne však v miestnej tlači. Odtiaľ
je povinný správny orgán čerpať zdroje informácií. Pritom ale nepostačuje samotné stretnutie medveďa

s človekom, ale musí ísť o stretnutie atypické nielen miestom (napr. v mestskej časti či záhradkárskej
lokalite, kde je veľká migrácia ľudí), ale aj a najmä správaním sa medveďa voči človeku (agresivita a
nedostatok prirodzenej plachosti).“

49. Najvyšší súd SR na označenie hlásení o stretoch s medveďmi alebo hlásení o škodách spôsobených

medveďom hnedým použil slová... „príhody zo života“. Je nepodstatné, ako a kým sa „strety medveďov
s ľuďmi“ označia, podstatné je, že hlásenia, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, sú spisované
obyvateľmi dotknutých obcí, resp. samotnými obcami. Aj napriek javiacemu sa neodbornému charakteru
týchto hlásení, ich nemožno považovať za nekvalifikovaný prejav a neodôvodnený prípad pre povolenie
predmetnej výnimky. Tieto hlásenia sú relevantným podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu,

nakoľko aj nimi sa preukazuje odôvodnená obava ohrozenia života a zdravia, t. j. predmetná výnimka
bola povolená v záujme verejnej bezpečnosti ľudí.

50. V danej veci podľa názoru správneho súdu absentujú jednotlivé hlásenia, ktoré by dostatočne
preukázali, že v dotknutej lokalite dochádza k nebezpečným stretom človeka s medveďom v atypickom

území, t. j. v území mimo jeho prirodzený výskyt (intravilán obce, v blízkosti ľudských obydlí). Aj ŠOP
SR vo svojom stanovisku č. ŠOPSR/1288/2014 zo dňa 17.03.2014 uviedla, že doposiaľ nie
je známy prípad konfliktu medzi človekom a medveďom v tejto lokalite.

51. Žalovaný musí v každom individuálnom prípade skúmať naplnenie odôvodnenosti prípadu pre

povolenie výnimky a skúmať, či z hľadiska ochrany prírody (t. j. či nebude ohrozená populácia medveďa
hnedého), je potrebné prijať v konkrétnych lokalitách určité opatrenia, ktoré sú nevyhnutné s ohľadom
na verejnú bezpečnosť ľudí. V danom prípade nebolo preukázané prijatie akýchkoľvek preventívnych
opatrení ani odôvodnenosť zrealizovania povolenej výnimky.

52. Z týchto dôvodov, nespochybňujúc závery, znalosti a zistenia žalovaného a jeho odborných orgánov
pri starostlivosti o medveďa hnedého, správny súd konštatuje nedostatočne zistený skutkový stav, ktorý
tak, ako bol zistený doposiaľ, nemôže byť podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia.53. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o nesprístupnení podkladov, ktoré by obsahovali údaje o stave
populácie medveďa hnedého na Slovensku a v predmetnom poľovnom revíri, správny súd uvádza, že
komplexný plán pre manažment populácie medveďa hnedého nie je na Slovensku vypracovaný, a preto

žalovaný nemal s čím žalobcu v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku oboznamovať. Správne orgány
vychádzali zo stanoviska ŠOP SR, s ktorým bol žalobca oboznámený a v ktorom ŠOP SR individuálne
zhodnotila žiadosť o povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého prihliadajúc na stav populácie
tohto živočícha v danej lokalite v predchádzajúcich rokoch.

54. Na základe uvedených skutkových zistení nie je podľa názoru správneho súdu možné dospieť k
jednoznačnémuzáveruosplnenízákonnýchpodmienokprepovolenievýnimkypodľa§40ods.3zákona
č. 543/2002 Z. z., pretože zo zhromaždených podkladov rozhodnutia v predmetnej veci nevyplýva, že
ohrozenie zdravia a bezpečnosti obyvateľov v predmetných lokalitách je natoľko závažné, že výrazne
prevyšuje záujem na ochrane živočíšneho druhu medveďa hnedého. Správny súd je toho názoru, že
prísna druhová ochrana tohto živočícha si vyžaduje dôkladnejšie zdokumentovanie pohybu jedincov

medveďa hnedého mimo jeho prirodzený areál, z ktorého by bola zrejmá potreba chrániť záujem na
ochrane zdravia a bezpečnosti obyvateľov povolením výnimky.

55. V súvislosti s názorom týkajúcim sa zastavenia konania z dôvodu neplatnosti povolenia výnimky
na odstrel, súd poukazuje na publikované stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. Snj

72/2013 zo dňa 24.06.2014, v ktorom je uvedené, že „Neplatnosť povolenej výnimky o povolení na
odstrel chráneného živočícha - medveďa hnedého, spôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka
povolená, má za následok, že odpadol predmet konania... Správny orgán preto môže (ba dokonca
musí) zastaviť konanie o výnimke, a to v ktoromkoľvek štádiu konania.“ Z citovaného stanoviska vyplýva
povinnosť správneho orgánu zastaviť konanie a nie povinnosť súdu zastaviť konanie o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia tak, ako to aplikujú niektoré senáty či už krajského alebo najvyššieho súdu
vychádzajúc zrejme z návrhu stanoviska, ktoré však bolo prijaté v znení ako je uvedené vyššie v tomto
bode.

56. Napriek rozdielnej rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR sa teda súd stotožnil s názorom

vysloveným napríklad v rozsudku sp. zn. 4Sžo/70/2015 zo dňa 05.04.2016, v ktorom najvyšší súd
konštatoval, že „Rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť pred uplynutím časovej platnosti
výnimkyapodľanázorusúduuplynutiečasovejplatnostisúhlasunemázanásledok„anulovanie“účinkov
právoplatnosti rozhodnutia žalovaného a automatické vylúčenie zo súdneho prieskumu.“

57. Časová platnosť výnimky bola v danom prípade stanovená tak, že začala plynúť od nadobudnutia
právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia a jej platnosť trvala do 30.11.2014. Žaloba došla na súd
dňa 13.11.2014. Nesporne teda išlo v čase začatia konania a podľa názoru súdu aj neskôr, o spôsobilý
predmet súdneho prieskumu, ktorý zákon z prieskumu nevylučuje. Zastavením konania v prípade, kedy
sú splnené všetky zákonné podmienky na súdny prieskum, by bola žalobcovi odňatá možnosť konať

pred súdom. Je potrebné dodať, že zastavovanie konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí z dôvodu
uplynutia časovej platnosti povolenej výnimky by mohla viesť k účelovému postupu súdov, ktoré by
počkali na jej uplynutie a konanie by následne bez prieskumu zastavili. Aj v tomto prípade je tak potrebné
zopakovať, že podľa čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy SR je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický
a právny štát. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho a nie

formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu vyjadril v právnom
názore: „V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako
sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl.
1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jeho úpravy. Povinnosťou
všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli

priznané“ (napr. I. ÚS 17/1999, nález zo dňa 22.09.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu
SR 1999, s 365, zhodne I. ÚS 44/1999, nález z 13.10.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného
súdu SR 1999, s. 382). Z hľadiska princípu právnej istoty podlieha ochrane aj legitímne očakávanie,
ktoré je užšou kategóriou ako právna istota (napr. nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo
dňa 30.04.2008, nález Ústavného súdu sp. zn. Pl. ÚS 12/05 zo dňa 28.11.2007). Účelom legitímneho

očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb
pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého
výsledku sa spoliehali (m.m. nález Ústavného súdu SR sp. zn. Pl. ÚS 16/06 zo dňa 24.06.2009, nález
Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/04 zo dňa 06.02.2008). Podľa názoru súdu je teda podstatnáaplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho
štátu nemôže celkom prevládnuť. Z pohľadu materiálneho právneho štátu potom nemôže byť rozdiel
v preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pred 30.11.2014 a po tomto dátume. Prieskum nemôže

byť závislý od toho, či sa súd vecou bude zaoberať predtým ako uplynie časová platnosť výnimky alebo
neskôr. Ak by sa prijal opačný záver, znamenalo by to, že aj pri napríklad niekoľko ročnej platnosti
výnimky by bolo možné účelovo počkať s rozhodnutím a potom (bez prieskumu) jednoducho konanie
zastaviť.

58. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že preskúmavané rozhodnutia je
potrebné podľa § 191 ods. 1 písm. e) S.s.p. zrušiť z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu
veci a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný právnym názorom vysloveným
súdom v tomto rozsudku a dôkladne preukáže splnenie podmienky ustanovenej v § 40 ods. 2 a 3 písm.
b) a c) zákona č. 543/2002 Z. z.

59. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením.

60. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3
ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods.
1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za

neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.