Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. január 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15S/25/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200663
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4016200663.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr.

Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárska Pôda s.r.o., so
sídlom Žehrianska 3179/3, Bratislava, IČO: 44 138 369, zastúpený: LawService, s. r. o., so sídlom Stráž
3/223, Zvolen, IČO: 36 861 723, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov,
referát katastra nehnuteľností, so sídlom Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti ďalšieho účastníka
konania: O. I., V. XX, D., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Vo 49/2016-2/Br, OU-
NR-OOP5-2016/023210-2/Br, V 5251/2015 zo dňa 05.05.2016, takto

r o z h o d o l :

Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odbor opravných prostriedkov,

referát katastra nehnuteľností č. Vo 49/2016-2/Br, OU-NR-00P5-2016/023210-2/Br, V 5251/2015 zo
dňa 05.05.2016 a rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor č. V 5251/2015-19 zo dňa
31.03.2016 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Správny súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Ďalšiemu účastníkovi konania správny súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného
zo dňa 5.5.2016, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu
Nitra, katastrálneho odboru č. V 5251/201-19 zo dňa 31.3.2016, ktorým tento prvostupňový správny
orgán zastavil katastrálne konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva na podklade kúpnej zmluvy č.
2015/6/B 36 zo dňa 26.6.2015 v znení dodatku č. 1 zo dňa 17.7.2015 k nehnuteľnosti v k. ú. Q. vedenej

ako parc. registra P.. číslo XXXX - orná pôda o výmere XXX m2 v podiele 1/1.

2. Vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzalo rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálny
odbor č. UP 48/2015-7 zo dňa 2.11.2015 o vyhovení protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra
a zrušení rozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor č. V 5251/2015 zo dňa 24.7.2015 o
povolení vkladu vlastníckeho práva k uvedenej nehnuteľnosti v prospech žalobcu. Toto rozhodnutie
bolo potvrdené druhostupňovým správnym orgánom dňa 25.01.2016. Obe rozhodnutia nadobudli

právoplatnosť dňa 10.2.2016

3. Napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje žalobca z dôvodov uvedených v podanej žalobe ako
neodôvodnené a nesprávne, čo spôsobuje jeho nezákonnosť. Podanou žalobou preto žalobca žiadalpreskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a jeho zrušenia, ako i zrušenia rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu.

4. Z administratívneho spisu zn. V 52521/2015, ktorý súdu predložil žalovaný, bolo zistené, že dňa
02. 07. 2015 bol Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru (ďalej len správny orgán prvého
stupňa) doručený návrh zo dňa 29. 06. 2015 (podaný žalobcom ako kupujúcim, ktorý mal zastupovať i
predávajúcu O. I.) na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu na základe
kúpnej zmluvy číslo: XXXX/X/BXX zo dňa 26. 06. 2015 uzavretej medzi predávajúcou O. I. a kupujúcim

- žalobcom, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Q.,
evidovaných na LV č. XXXX ako parcela registra P. č. XXXX orná pôda vo výmere XXX m2 v podiele 1/1.

5. Správny orgán prvého stupňa (Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor) vydal rozhodnutie pod č. V
5251/15 zo dňa 24. 07. 2015, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva k vyššie uvedenej nehnuteľnosti
do katastra nehnuteľností. Právne účinky vkladu nastali dňa 24. 07. 2015.

6. Zo spisu pod sp. zn. UP 48/2015 súd zistil, že Okresná prokuratúra Nitra podala proti rozhodnutiu
správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 24. 07. 2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností protest prokurátora pod č. Pd 222/15/4403-3 zo dňa 15. 10. 2015, v ktorom navrhla toto
rozhodnutie zrušiť z dôvodov uvedených v proteste prokurátora.

Prokuratúra bola toho názoru, že správny orgán prvého stupňa presne a úplne nezistil skutočný stav veci
vo vzťahu k existencii zákonného predkupného práva štátu, ktoré ak bolo účastníkmi zmluvy obídené,
spôsobilo to v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútnu neplatnosť zmluvy.
7. Konanie o proteste prokurátora sa viedlo pred správnym orgánom prvého stupňa pod sp. zn. UP
48/2015.

8.Správnyorgánprvéhostupňavydalrozhodnutiepodč.UP48/2015-7dňa02.11.2015,ktorýmvyhovel
protestu Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 15. 10. 2015 a rozhodnutie zo dňa 24. 07. 2015 o povolení
vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zrušil.

9. Voči uvedenému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie dňa 2. 12. 2015, o ktorom rozhodol žalovaný
rozhodnutím č. UPO 7/2016-4To, OU-NR-OOP5-2016/005637-4 zo dňa 25. 01. 2016 tak, že odvolanie
žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa zo dňa 02. 11. 2015 (viď bod 8).
Obe rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 10. 02. 2016.

10. Následne v konaní pod sp. zn. V 5251/2015 vydal správny orgán prvého stupňa dňa 19. 02.
2016 rozhodnutie č. V 5251/2015-11, ktorým prerušil konanie o návrhu na vklad práva do katastra
nehnuteľností,pričomvodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedol,žedňa08.07.2015bolschválenýnávrh
navydanieosvedčeniaovýznamnejinvestíciinarealizáciustavbysnázvom„Vybudovaniestrategického
parku“ a uvedeným dňom vzniklo zo zákona predkupné právo štátu s poukazom na ust. § 3 ods.

5 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len z. č. 175/1999 Z. z.). Táto právne
významná skutočnosť má vplyv na katastrálne konanie, pričom je povinnosťou katastrálneho odboru
v čase rozhodovania o návrhu na vklad naň prihliadať a v súčinnosti s účastníkmi konania preveriť, či
štát svoje zákonné predkupné právo využil. Vyzval účastníkov konania, aby doložili listinu preukazujúcu

skutočnosť, že štát svoje predkupné právo nevyužil, a to v lehote 7 dní. V prípade, ak v stanovenej lehote
nebudú nedostatky odstránené, správny orgán konanie zastaví podľa ust. § 31b katastrálneho zákona.

11. Dňa 02. 03. 2016 doručila O. I. stanovisko, v ktorom uviedla, že štát svoje predkupné právo využil.
Dňa 17. 03. 2016 prvostupňovému správnemu orgánu oznámila, že štát voje predkupné právo nevyužil.

Podaním doručeným dňa 30.03.2016 O. oznámila, že berie späť svoje vyjadrenie zo dňa 15. 03. 2016
a žiada, aby bolo akceptované jej pôvodné vyjadrenie zo dňa 29. 02. 2016.

12. Dňa 31. 03. 2016 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie, ktorým zastavil konanie o návrhu

na vklad práva do katastra nehnuteľností podľa ust. § 31b ods. 1, písm. f/ zák. č. 162/1995 Z. z.
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších
predpisov. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že účastníci konania nepreukázali, že štátsvojepredkupnéprávonevyužil,vdôsledkučohosprávnyorgánprvéhostupňakonaniezastavil,nakoľko
účastníci konania v určenej lehote neodstránili nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

13. Na základe odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa
31. 03. 2016 vo veci rozhodoval i žalovaný, ktorý rozhodnutím č. Vo 49/2016-2/Br, OU-NR-

OOP5-2016/023210-2/Br, V 5251/2015 zo dňa 05.05.2016 zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 31. 03. 2016 potvrdil ako vecne správne.
V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný popísal priebeh katastrálneho konania a okrem iného
zdôraznil, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 31. 03. 2016 o zastavení konania
o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je zákonné, nakoľko v čase vydania
predmetného rozhodnutia neboli odstránené vytknuté nedostatky podania a jeho príloh. Zo spisového

materiálu vyplýva, že nedostatky podania vytknuté správnym orgánom prvého stupňa v rozhodnutí o
prerušení konania zo dňa 19. 02. 2016 neboli účastníkmi konania odstránené, pričom účastníci konania
boli o následkoch včasného a úplného neodstránenia nedostatku poučení.
Žalovaný mal preukázané, že dňa 08. 07. 2015 bol uznesením Vlády Slovenskej republiky č. 401
schválený návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na vybudovanie stavby s názvom

„Vybudovanie strategického parku“, ktorá mala byť umiestnená aj v katastrálnom území Q. (doplnené
uznesením Vlády Slovenskej republiky dňa 21. 07. 2015 Návrhom na doplnenie uznesenia Vlády
Slovenskej republiky zo dňa 08. 07. 2015). V zmysle ust. § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. vzniklo zo
zákona predkupné právo štátu.
Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru bola dňa 22. 07. 2015 doručená žiadosť o zápis

predkupného práva štátu zo strany Ministerstva hospodárstva SR pod č. 20801/2015-1000-35068
zo dňa 20. 07. 2015, zaevidovaná pod č. Z 5113/2015. Prílohou tejto žiadosti bola overená kópia
osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015, pričom
medzinehnuteľnosťamiuvedenýmivPríloheč.1kosvedčeniuč.20801/2015-1000-33509bolauvedená
i nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 26. 06. 2015.

V čase rozhodovania o návrhu na vklad musel v zmysle ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona
prvostupňový správny orgán na túto skutočnosť prihliadnuť a v súčinnosti s účastníkmi konania preveriť,
či štát využil svoje zákonné predkupné právo. Prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe
zmluvy je dvojfázový proces - v prvej fáze dochádza k uzatvoreniu zmluvy, ktorá predstavuje titul
nadobudnutia vlastníckeho práva a v druhej fáze pristupuje modus v podobe vydania rozhodnutia o

povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Z tohto dôvodu bolo katastrálne konanie
prerušené a jeho účastníci boli vyzvaní, aby doložili listiny preukazujúce tú skutočnosť, že štát svoje
predkupnéprávovyplývajúcemuzust.§3ods.5zák.č.175/1999Z.z.nevyužil.Pretožetútoskutočnosť
nepreukázali, bolo katastrálne konanie podľa ust. § 31b ods. 1, písm. f/ katastrálneho zákona zastavené.
V ďalšej časti svojho rozhodnutia žalovaný citoval ust. § 39 a ust. § 40a Občianskeho zákonníka, ktoré

riešia otázku absolútnej a relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Uviedol, že právny úkon, ktorý nie je
v súlade s právnou normou, odporuje zákonu a v rámci konania o návrhu na vklad práva do katastra
nehnuteľnosti je potrebné posúdiť, či v prípade právneho úkonu, ktorý odporuje právnej norme, ide
o absolútnu alebo relatívnu neplatnosť. Rozpor právneho úkonu s touto právnou normou nemožno
subsumovať pod žiadny z prípadov uvedených v ust. § 40a Občianskeho zákonníka a ani z iných

ustanovení Občianskeho zákonníka alebo osobitného právneho predpisu nevyplýva, že takýto právny
úkon je relatívne neplatný, ide teda o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. V prípade právneho úkonu,
ktorým bolo porušené predkupné právo štátu podľa zákona č. 175/1999 Z. z. nemožno uvažovať o
analógii s prípadom porušenia predkupného práva spoluvlastníka, nakoľko štát v predmetnej veci nebol
spoluvlastníkom nehnuteľností a ide teda o odlišnú právnu a skutkovú situáciu. V danom prípade ide o

zákonné predkupné právo, na ktoré nemožno aplikovať ani ust. § 603 Obč. zákonníka.
V súvislosti s ust. § 6b ods. 2 zák. č. 175/1999 Z. z. žalovaný poukázal na dôvodovú správu k tomuto
ustanoveniu, v ktorej sa uvádza „navrhované znenie prechodných ustanovení zabezpečí plynulý proces
posudzovania žiadostí o vydanie osvedčenia o významnej investícii, ktorý bol začatý pred platnosťou a
účinnosťou navrhovaného zákona a neskončený pred účinnosťou navrhovaného zákona“. Z dôvodovej

správy k tomuto ustanoveniu je teda zrejmý zámer zákonodarcu upraviť otázku relevantnej právnej
úpravy vzťahujúcej sa na proces posudzovania žiadostí o vydanie osvedčenia o významnej investícii
a predmetné ustanovenie sa týka problematiky osvedčenia o významnej investícii. Nie je teda možnéaplikovať ust. § 6b ods. 2 vyššie citovaného zákona vo vzťahu ku konaniu o návrhu na vklad práva do
katastra nehnuteľností.
Žalovaný bol toho názoru, že v čase posudzovania návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností pod č. V 5251/2015 k nehnuteľnosti v katastrálnom území Q., ktorá bola predmetom
kúpnej zmluvy zo dňa 26. 06. 2015, neboli splnené podmienky uvedené v ust. § 31 ods. 1 katastrálneho
zákona na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe

14. V podanej žalobe zo dňa 12. 07. 2016 žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. Vo 49/2016-2/
Br,OU-NR-OOP5-2016/023210-2/Br,V5251/2015zodňa05.05.2016akoirozhodnutieprvostupňového
správneho orgánu.

Uviedol, že návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom
Vybudovanie strategického parku bol schválený uznesením vlády SR č. 401/2015 zo dňa 08. 07. 2015. V
nadväznostinauvedenénásledneMinisterstvohospodárstvaSRvzmysle§3ods.2zákonač.175/1999
Z. z. vydalo osvedčenia o významnej investícii dňa 13. 07. 2015. Súčasťou návrhu osvedčenia bol aj
zoznam pozemkov, na ktorých sa má realizovať schválená stavba. Z uvedeného je zrejmé, že v čase

podpisu kúpnej zmluvy a zároveň v čase podania návrhu na vklad vlastníckeho práva (dňa 02. 07. 2015)
nešlo o pozemky, na ktorých sa má realizovať významná investícia, a teda ani žiadne predkupné právo
štátu v rozhodnom čase nemohlo existovať.
Neexistovala preto povinnosť na strane predávajúceho vyzvať štát na uplatnenie predkupného práva.
V ďalšej časti žaloby žalobca poukázal na skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy (26. 06. 2015)

neexistovali žiadne dôvody, pre ktoré by mala byť zmluva neplatná, nakoľko v tom čase neexistovalo
predkupné právo štátu. Predávajúca v čase uzavretia zmluvy nebola povinná (a ani nemohla, nakoľko
v čase uzavretia zmluvy neexistovalo) uplatniť predkupné právo štátu, pričom túto povinnosť, vzhľadom
na viazanosť svojím obligačným prejavom nemala ani v priebehu vkladového konania. Opačný výklad
by podľa názoru žalobcu predstavoval neprimeraný zásah do vlastníckeho práva tak, ako je chránené

v článku 20 Ústavy Slovenskej republiky.
Napriek tomu, že v čase vzniku právneho úkonu predkupné právo štátu neexistovalo, žalobca
považoval za potrebné uviesť, že príslušná právna úprava nespája porušenie predkupného práva
štátu s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu a bližšie neustanovuje ďalšie podmienky výkonu a
postupu pri uplatňovaní tohto predkupného práva, len toto predkupné právo všeobecne konštatuje

zákon č. 175/1999 Z. z., teda vymedzuje len okamih vzniku predkupného práva, ktoré je ako
občianskoprávny inštitút vymedzené komplexne v Občianskom zákonníku a môže mať vecnoprávny
alebo záväzkovoprávny charakter.
V záverečnej časti žaloby sa žalobca zaoberal prechodnými ustanoveniami zákona č. 175/1999 Z. z.,
konkrétne ust. § 6b ods. 2. Bol toho názoru, že vychádzajúc z logického a gramatického výkladu tohto

zákonného ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca mal na mysli všetky druhy konaní, samozrejme aj
tie, ktoré súvisia so žiadosťou o vydanie osvedčenia o významnej investícii, tak ako uvádza dôvodová
správa. Vzhľadom k tomu, že vznik predkupného práva štátu podľa zákona č. 154/2015 Z. z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov sa zapisuje do katastra

nehnuteľností, tak prechodné ustanovenia sa nesporne vzťahujú i na tieto správne konania. Z daného
podľa názoru žalobcu teda vyplýva, že ak pred účinnosťou novely existovali podania na katastri, tak
všetky začaté konania sa dokončia podľa právnych predpisov dovtedy platných, t.j. bez ohľadu na fakt
vzniku predkupného práva štátu, ktoré vzniklo až po začatí správneho konania. V tomto smere teda
zákon č. 175/1999 Z. z. predstavuje normu lex specialis k všeobecnejším právnym predpisom, napr.

zákon č. 162 /1995 Z. z. (lex generalis).
Zákonodarca mal v úmysle, aby konania začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou tohto
zákonasadokončilipodľadoterajšíchpredpisovatýmsledovalochranuvšetkýchsubjektovvjednotnosti
právnej úpravy, na základe ktorej začali všetky konania tak, aby za účelom právnej istoty bola táto
právna úprava zachovaná počas celých týchto konaní, a to až do ich právoplatného ukončenia. Správny

orgán musí aplikovať prechodné ustanovenia tak, že bude postupovať podľa doterajších predpisov, t. j.
nebraťdoúvahypredkupnéprávoštátu.Vprípade,aknejakýprávnypredpisumožňujeviacerovýkladov,
správny je ten, ktorý v sebe zahŕňa náležitú ústavnú konformitu. Túto konformitu, resp. súlad možno v
danej veci vyabstrahovať z ust. čl. 20 Ústavy SR chrániaceho vlastníctvo (majetok).Dôvody žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného žalobca nepovažoval za dostatočné, bol toho
názoru, že ich možno označiť ako nedôvodné, nesprávne a teda i nezákonné. Žalobca navrhol, aby
súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 05. 05. 2016 ako i prvostupňového správneho

orgánu zo dňa 31. 03. 2016 zrušil z dôvodov vyššie uvedených.

IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného

15. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 28. 11. 2016 k podanej žalobe poukázal na odôvodnenie svojho
žalobou napadnutého rozhodnutia, ktoré považoval za vecne správne a zákonné.
Vo vzťahu k námietkam žalobcu ohľadne predkupného práva štátu mal žalovaný preukázané, že dňa 08.
07. 2015 bol uznesením Vlády SR č. 401 schválený návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii
narealizáciustavby,ktorámalabyťumiestnenáajvkatastrálnomúzemíQ.Uvedenýmdňomtedavzniklo

zo zákona predkupné právo štátu. Bolo povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa postupovať pri
rozhodovaní v konaní o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností podľa § 31 ods. 1 katastrálneho
zákona. V čase opätovného rozhodovania o návrhu na vklad (po právoplatnom rozhodnutí o vyhovení
protestu prokurátora voči rozhodnutiu o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
v tejto veci) musel v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona prvostupňový správny orgán na túto

skutočnosť prihliadnuť, pretože sa jedná o právne významnú skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na
povolenie vkladu. Bolo teda potrebné v súčinnosti s účastníkmi konania preveriť, či štát využil svoje
zákonné predkupné právo, bez ohľadu na to, či došlo k zápisu existujúceho zákonného predkupného
práva do katastra nehnuteľností.
V ďalšej časti svojho vyjadrenia k podanej žalobe žalovaný (rovnako ako v odôvodnení svojho žalobou

napadnutého rozhodnutia) citoval ust. § 39 a ust. §40a Občianskeho zákonníka a zaoberal sa otázkou
absolútnej, resp. relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Bol toho názoru, že právny úkon, ktorý nie je v
súlade s ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., nepochybne odporuje zákonu a bolo potrebné posúdiť,
či ide o absolútnu alebo relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Rozpor právneho úkonu s uvedenou
právnou úpravou nemožno subsumovať pod žiadny z prípadov uvedených v ust. § 40a Občianskeho

zákonníka a ani z iných ustanovení Občianskeho zákonníka alebo iného osobitného právneho predpisu
nevyplýva, že takýto právny úkon je relatívne neplatný, pričom v predmetnej veci sa jedná o absolútnu
neplatnosť právneho úkonu. Nakoľko bolo porušené predkupné právo štátu podľa zákona č. 175/1999
Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, v predmetnej veci nemožno uvažovať o analógii s prípadom

porušenia predkupného práva spoluvlastníka; štát totiž v predmetnej právnej veci nebol spoluvlastníkom
nehnuteľnosti, a teda ide o úplne odlišnú právnu skutkovú situáciu. Podľa žalovaného v danom prípade
nebolo možné aplikovať § 603 Občianskeho zákonníka. Je potrebné prihliadnuť aj na účel ustanovenia
predkupného práva štátu, ktorým je usporiadanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v súvislosti s
významnou investíciou v nadväznosti na dohodu s vlastníkom nehnuteľnosti, ktorý má záujem o prevod

vlastníckeho práva.
Žalovaný navrhol, aby súd pribral do konania účastníka katastrálneho konania O. a aby žalobcom
podanú žalobu zamietol.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

16. Uznesením zo dňa 05. 06. 2017 č. k. 15S/25/2016-50 súd pribral do konania účastníka
administratívneho konania, a to O. I., ktorú vyzval, aby sa k podanej žalobe v určenej lehote písomne
vyjadrila s tým, že ak tak neurobí, súd môže konať vo veci ďalej. O. sa k podanej žalobe nevyjadrila.

17. Právny zástupca žalobcu podal vyjadrenie zo dňa 21. 09. 2017 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 28.
11. 2016. Uviedol, že podľa komentára k Občianskemu zákonníku rozlišujeme zmluvné predkupné právo
azákonnépredkupnéprávo.Zdôvodusubsidiárnejpoužiteľnostiustanovenia§602anasl.Občianskeho
zákonníka budú tieto ustanovenia aplikovateľné i na prípady zákonného predkupného práva.
Štát je subjektom verejného práva, ale zároveň vystupuje aj vo vzťahoch so súkromnoprávnou povahou

a v týchto vzťahoch nemá mať vrchnostenské oprávnenia, ale má byť postavený na roveň iných
súkromnoprávnych subjektov. Predkupné právo môže vzniknúť na základe zmluvného dojednania alebo
zo zákona. Spôsob vzniku predkupného práva (zo zmluvy alebo zo zákona) nemôže definovať následkyspojené s porušením predkupného práva. Opačný výklad by v rozpore so zásadou rovnosti pred
zákonom.
Ďalej uviedol, že správny orgán nesprávne vec právne posúdil s tým, že ust. § 31 ods. 1 zák. č. 162/1995

Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)
v znení neskorších predpisov je potrebné vykladať vo väzbe na ust. § 30 ods. 5, písm. a/ tohto zákona.
Správny orgán nesprávne právne posúdil i obsah a oprávnenia z predkupného práva, neaplikoval všetky
relevantné všeobecne záväzné právne predpisy, predovšetkým Občiansky zákonník. Podľa názoru
žalobcu bolo potrebné vychádzať z koncepcie a účelu inštitútu predkupného práva ako takého, pretože

zákon č. 175/1999 Z. z. vymedzuje len spôsob vzniku predkupného práva, ktoré je občianskoprávnym
inštitútom a je komplexne vymedzené v Občianskom zákonníku, pričom v tejto súvislosti poukázal na
ust. § 853 Občianskeho zákonníka.
Bol toho názoru, že z hľadiska obsahu, účinkov a výkonu je potrebné aj na zákonné predkupné právo
vyplývajúce z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. aplikovať všeobecnú úpravu o predkupnom práve
podľa ustanovení § 602 až § 606 Občianskeho zákonníka. Takýto názor žalobcu vychádza z judikatúry

Ústavného súdu ČR (sp. zn. I ÚS 156/05) a Najvyššieho súdu ČR (sp. zn. 22 Cdo 2821/2014) ohľadne
predkupného práva. Vyššie citovaný zákon (t.j. zákon č. 175/1999 Z. z.) neobsahuje špecifickú úpravu
predkupného práva a nie je dôvod odkloniť sa od logických argumentov uvádzaných v judikátoch, v
ktorých boli prejednávané skutkovo obdobné veci. Správny orgán sa nesprávnym právnym posúdením
veci nedôvodne postavil na stranu štátu, a to konštatovaním, že predmetná zmluva je právnym úkonom

absolútne neplatným. V predmetnej veci sa však o absolútnu neplatnosť právneho úkonu nejedná.

18. Žalovaný podal vyjadrenie zo dňa 06. 10. 2017 (k vyjadreniu žalobcu zo dňa 21. 09. 2017), v
ktorom uviedol, že trvá na svojom vyjadrení, ktoré v predmetnej veci podal. Na to, či až do okamihu
rozhodnutia o návrhu na vklad neexistuje skutková alebo právne významná skutočnosť, ktorá by mohla

mať vplyv na povolenie vkladu, je správny orgán povinný prihliadať podľa ust. § 31 ods. 1 katastrálneho
zákona. Ustanovenie § 31 ods. 1 katastrálneho konania nie je možné vykladať v súvislosti so žalobcom
poukazovaným ustanovením § 30 ods. 5 písm. a/ katastrálneho zákona, nakoľko poznámka pod čiarou
k tomuto ustanoveniu, okrem toho, že nemá záväzný charakter a zákony sú v danej poznámke uvedené
len príkladmo, smeruje k zákonom, ktoré vo svojich ustanoveniach obsahujú obmedzenia, resp. zákaz v

nakladaní s nehnuteľnosťou. Dôvodom prerušenia konania a vyzvania účastníkov konania, aby doložili
listiny preukazujúce, že štát svoje predkupné právo nevyužil, nebola snaha o konvalidáciu neplatného
právneho úkonu, ale len dostatočné zistenie a preukázanie skutočnosti, že došlo k porušeniu zákonnej
povinnosti ponúknuť predmetnú nehnuteľnosť na predaj štátu. Nepredloženie listiny preukazujúcej, že
štát svoje predkupné právo nevyužil v určenej lehote malo za následok zastavenie konania o návrhu na

vklad podľa § 31b ods.1, písm. f/ katastrálneho zákona.
Právnyúkon,ktorýmpredávajúciopomeniesvojuzákonnúpovinnosťponúknuťpredmetnúnehnuteľnosť
na predaj štátu, ktorému zo zákona vzniklo predkupné právo je nedovoleným právnym úkonom.
Neobstojí argumentácia, že by predkupné právo štátu ostalo zachované a povinným by bol nový
nadobúdateľ, nakoľko následkom takéhoto výkladu by bolo obídenie účelu zákona, ktorým bolo

urýchlenie výkupu predmetných nehnuteľností, ktorých sa týka významná investícia v prospech štátu.
Pretože platná právna úprava nespája s porušením zákonného predkupného práva štátu ako následok
relatívnuneplatnosť,jenásledkomporušeniatejtozákonomstanovenejpovinnostiabsolútnaneplatnosť.
Žalovaný opätovne navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.

19. Všetky vyššie uvedené vyjadrenia boli doručované účastníkom konania, resp. ich právnym
zástupcom s poukazom na ust. § 106 ods. 1, 2 SSP a po vyčerpaní postupu podľa tohto ustanovenia
im boli doručované na vedomie.
Následne súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu, žalovaného
a pribratého účastníka konania. Na pojednávaní v predmetnej veci sa vyjadrila právna zástupkyňa

žalobcu a zástupkyňa žalovaného. Pribratý účastník konania sa pojednávania nezúčastnil.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

20. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby
(ust. § 134 ods. 1, 2 SSP) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného zo dňa 05. 05. 2016 a dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná, a pretorozhodnutie žalovaného podľa ust. § 191 ods. 1, písm. c/ SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súčasne
podľa § 191 ods. 3 SSP zrušil i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.

21. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť, či žalovaný ako odvolací správny orgán
postupoval v súlade so zákonom, keď rozhodnutím zo dňa 05. 05. 2016 zamietol odvolanie žalobcu
proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, t. j. Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru
zo dňa 31. 03. 2016 a toto rozhodnutie (ktorým správny orgán prvého stupňa podľa ust. § 31b ods. 1,

písm. f/ zákona č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov zastavil konanie o
návrhu na vklad vlastníckeho práva na podklade kúpnej zmluvy zo dňa 26. 06. 2015 (uzavretej medzi
predávajúcou O. a kupujúcim - žalobcom) potvrdil ako vecne správne.

22. S poukazom na ust. § 134 ods. 1, 2 a ust. § 135 ods. 1 SSP bol správny súd v predmetnej veci
viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby a pre jeho rozhodnutie bol rozhodujúci stav existujúci v

čase právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 05. 05. 2016.

23. Správny súd pri preskúmavaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 05. 05. 2016
vychádzal z toho, že dňa 02. 07. 2015 sa začalo katastrálne konanie pod sp. zn. V 5251/2015,
predmetom ktorého bol návrh kupujúceho - žalobcu (ktorý mal zastupovať i predávajúcu O. I.) zo dňa 02.

07. 2015 na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 26. 06. 2015 uzavretej medzi predávajúcou (O. I.) a kupujúcim (žalobca), predmetom ktorej boli
nehnuteľnosti v katastrálnom území Q. evidované na LV č. XXXX ako parcela registra C č. XXXX orná
pôda vo výmere XXX m2 v podiele 1/1.

24. V priebehu katastrálneho konania správny orgán prvého stupňa získal dňa 22. 07. 2015 vedomosť
o tom, že k pozemkom v katastrálnom území Q. vzniklo dňom 08. 07. 2015 predkupné právo štátu, a
to na základe žiadosti Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 22. 07. 2015 o zápis predkupného práva
štátu zaevidovanej pod sp. zn. Z 5113/2015.

25. Napriek tejto nespornej skutočnosti (existencii predkupného práva štátu k nehnuteľnosti, ktorá bola
predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 26. 06. 2015), správny orgán prvého stupňa postupoval tak, že dňa
24. 07. 2015 vydal rozhodnutie, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v
prospech žalobcu. Rozhodol bez toho, aby sa existenciou predkupného práva štátu zaoberal, resp. z
predloženého administratívneho spisu nevyplýva a nie je zdokumentované, či vôbec posudzoval i túto

skutočnosť.

26. Proti rozhodnutiu zo dňa 24. 07. 2015 podala Okresná prokuratúra Nitra protest prokurátora dňa
15. 10. 2015 pod č. Pd/222/15/4403-2, ktorým žiadala rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o
povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností č. V 5251/15 zo dňa 24. 07. 2015 zrušiť.

Rozhodnutím zo dňa 02. 11. 2015 pod č. UP 48/2015-7 správny orgán prvého stupňa vyhovel protestu
prokurátora a napadnuté rozhodnutie zrušil.

27. Správny orgán prvého stupňa dňa 19. 02. 2016 vydal rozhodnutie, ktorým prerušil konanie vedené
pod sp. zn. V 5251/2015 a účastníkov katastrálneho konania vyzval, aby doložili listinu preukazujúcu, že

štát svoje predkupné právo vyplývajúce mu z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. nevyužil
s tým, že ak tento nedostatok v stanovenej lehote neodstránia, konanie bude zastavené podľa ust. §
31b katastrálneho zákona. Listinu so žiadaným obsahom (teda v tom zmysle, že štát svoje predkupné
právo nevyužil) účastníci konania nepredložili.

28. Následne potom rozhodnutím zo dňa 31. 03. 2016 správny orgán prvého stupňa zastavil konanie o
návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností podľa ust. § 31b ods. 1, písm. f/ katastrálneho zákona
z dôvodu, že účastníci konania nepredložili v zmysle rozhodnutia o prerušení konania zo dňa 19. 02.
2016 listinu preukazujúcu skutočnosť, že štát svoje predkupné právo vyplývajúce mu z ust. § 3 ods. 5
zák. č. 175/1999 Z. z. nevyužil. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 05. 05. 2016 potvrdil

rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 31. 03. 2016 o zastavení konania.

29. Z ustanovenia § 31 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov
účinnom do 30. 06. 2016 (teda v čase rozhodovania správneho orgánu prvého stupňa) vyplývalipre katastrálny odbor okresného úradu ako správny orgán prvého stupňa rozsiahle povinnosti pri
rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a do jeho kompetencie
patrilo okrem iného pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva prihliadať aj na skutkové a

právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Správny súd je toho názoru, že za
skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností treba považovať i existenciu zákonného predkupného práva štátu vzniknutého
na základe zákona č. 175/1999 Z. z., ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností a tým sa odlišuje napr.
od predkupného práva spoluvlastníkov, ktoré sa do katastra nehnuteľností nezapisuje.

30. Na konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ktorý sa opiera o zásadu materiálnej pravdy. Jej
uplatnenie predpokladá dôsledné zistenie podkladov pre rozhodnutie a je preto povinnosťou správneho
orgánu zistiť všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, pričom táto povinnosť trvá až do vydania
rozhodnutia. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ust. § 3 ods. 5 a ust. § 32 ods. 1 zákona

č. 71/1967 Zb., z ktorých vyplýva, že rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom
si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

31. Správny orgán prvého stupňa sa po zrušení jeho rozhodnutia zo dňa 24. 07. 2015 o povolení

vkladu vlastníckeho práva (a to rozhodnutím zo dňa 02. 11. 2015 č. UP 48/2015-7) zaoberal existenciou
zákonného predkupného práva štátu k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy medzi O.
(predávajúca) a žalobcom (kupujúci). Pochybil však v tom smere, že účastníkov katastrálneho konania
vyzval, aby predložili listinu preukazujúcu, že štát svoje predkupné právo nevyužíva, a to z dôvodu, že
listinu s uvedeným obsahom mu účastníci katastrálneho konania nemohli predložiť, lebo takouto listinou,

resp. listinou so žiadaným obsahom nedisponovali a ani nemohli disponovať, nakoľko neboli oprávnení
takúto listinu vystaviť a túto si mohli vyžiadať len od príslušného orgánu štátu. V tejto súvislosti ale
správny súd dáva do pozornosti správnych orgánov povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci
a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, z čoho vyplýva povinnosť a zároveň
oprávnenie správneho orgánu žiadať od príslušných štátnych orgánov oznámenie skutočností, ktoré

majú význam pre konanie a rozhodnutie.

32. Zastaviť konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností môže správny orgán len z
dôvodov taxatívne vymenovaných v ustanovení § 31b ods. 1 katastrálneho zákona. V danom prípade
bolo konanie zastavené z dôvodu podľa ust. § 31b ods. 1, písm. f/ katastrálneho zákona, teda z dôvodu,

že účastník konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh a
konkrétne pre nepredloženie listiny preukazujúcej, že štát svoje predkupné právo nevyužil. Listinu so
žiadaným obsahom, teda, že štát svoje predkupné právo nevyužíva, resp. neuplatňuje, však účastníci
katastrálneho konania predložiť nemohli, nakoľko nemohli byť ani pôvodcami takejto listiny.

33. Správny súd sa stotožňuje s tým, že pre rozhodnutie v predmetnej veci bolo potrebné, resp.
nevyhnutné predloženie listiny preukazujúcej, či si štát svoje zákonné predkupné právo uplatňuje, resp.
neuplatňuje.Správnyorgánsivšakmaltakútolistinuvyžiadaťodorgánuoprávnenéhovyjadriťsavmene
Slovenskej republiky, či ako štát využíva, resp. nevyužíva svoje predkupné právo, na čo mu zákon dáva
dostatočné (rozsiahle) kompetencie. Vyhlásiť, či štát ne/využíva, resp. ne/uplatňuje svoje predkupné

právo môže len štát konajúci prostredníctvom orgánu, ktorý je na takéto vyhlásenie kompetentný
(poverený). Pokiaľ správny orgán skutočnosť, či štát využíva alebo nevyužíva svoje zákonné predkupné
právo nezisťoval u príslušného štátneho orgánu (ktorý je oprávnený za štát konať a k tejto skutočnosti
sa vyjadrovať), ale u účastníkov kúpnej zmluvy a katastrálneho konania, jednoznačne pochybil. Súd v
tejto súvislosti poukazuje i na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 1Sžr/31/2012 zo

dňa 09. 04. 2013, ktorý riešil obdobnú právnu problematiku predkupného práva štátu a jeho uplatnenia,
resp. neuplatnenia.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené sa správny súd nestotožňuje s právnym názorom správnych orgánov,
že bol dôvod na postup podľa ust. 31b ods. 1, písm. f/ katastrálneho zákona, teda na zastavenie konania

z dôvodu, že účastníci katastrálneho konania v určenej lehote nedoložili listinu preukazujúcu, že štát
svoje predkupné právo nevyužil, a teda neodstránili nedostatky návrhu a jeho príloh. Za týmto účelom sa
mal správny orgán obrátiť na príslušný orgán štátu, ktorý je oprávnený vyjadriť sa za Slovenskú republiku
k otázke ne/využitia, resp. ne/uplatnenia predkupného práva štátu.Účastníci správneho konania nemohli predložiť správnemu orgánu listinu preukazujúcu, že štát svoje
predkupné právo nevyužil, nakoľko takúto listinu neboli oprávnení vyhotoviť, ale mohli si ju len vyžiadať
od príslušného orgánu štátu oprávneného konať v predmetnej veci za Slovenskú republiku. Toto však

bolopovinnosťousprávnehoorgánuprvéhostupňaspoukazomnazákladnépravidlásprávnehokonania
a príslušné ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. týkajúce sa zisťovania podkladov pre rozhodnutie.
Správny orgán prvého stupňa teda pochybil, keď rozhodnutím zo dňa 31. 03. 2016 zastavil katastrálne
konanie z dôvodu, že účastníci konania nepredložili v stanovenej lehote žiadanú listinu, teda bol toho
názoru, že neodstránili nedostatky návrhu na vklad, príp. jeho príloh, pričom zároveň uviedol, že

účastníci konania nepreukázali, že štát svoje predkupné právo nevyužil.

35. Pochybenie prvostupňového správneho orgánu nenapravil ani žalovaný svojim rozhodnutím zo dňa
05.05.2016,keďodvolanímnapadnutérozhodnutiesprávnehoorgánuprvéhostupňapotvrdilastotožnil
sa s odôvodnením rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu.
36. K námietkam týkajúcim sa absolútnej, resp. relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy správny súd

nepovažuje za potrebné sa v tomto štádiu konania vyjadrovať, nakoľko predmetom súdneho prieskumu
je procesné rozhodnutie o zastavení katastrálneho konania (ktoré je však spôsobilým predmetom
súdneho prieskumu). Pokiaľ správny orgán posudzoval pri rozhodovaní o zastavení katastrálneho
konania z dôvodu podľa ust. § 31b ods. 1, písm. f/ katastrálneho zákona, teda z dôvodu, že účastník
konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh, i otázku

absolútnej,resp.relatívnejneplatnostikúpnejzmluvy,podľanázorusúdupostupovalnadrámecdôvodov
svojho rozhodnutia.

37. S poukazom na vyššie uvedené zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu a z
podanej žaloby, súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 31. 03. 2016 zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie, nakoľko bol toho názoru, že neboli splnené podmienky na to, aby žalovaný ako
odvolací správny orgán bez ďalšieho potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 31.
03. 2016. Súčasne podľa § 191 ods. 3 CSP zrušil i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.

38. Bude potrebné posúdiť, či je návrh zo dňa 02. 07. 2015 na zápis vlastníckeho práva a povolenie

vkladu úplný a či obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a prílohy. Správny súd je toho názoru,
že k uplatneniu, resp. neuplatneniu si zákonného predkupného práva štátu sa môže právne relevantným
spôsobom vyjadriť len príslušný orgán štátu, ktorý je oprávnený v predmetnej veci za štát konať, a preto
bude potrebné toto vyjadrenie si vyžiadať od príslušného orgánu štátu, pričom v tejto súvislosti bude
potrebné preveriť, či si štát svoje predkupné právo i reálne uplatnil, resp. využil.

39. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli
predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd
poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.
Vychádzajúc zo znenia tohto ustanovenia správny poukazuje i na totožný rozsudok Krajského súdu v

Nitre vydaný vo veci pod sp. zn. 11S/116/2016.

40. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe
vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške
náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 175 ods. 2 SSP).
Otrováchpribratéhoúčastníkasúdnehokonaniarozhodolsprávnysúdtak,žemunepriznalnáhradutrov
konania podľa ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov
pre ďalšieho účastníka. Správny súd uznesením zo dňa 05. 06. 2017 pribral do súdneho konania tohto
účastníka administratívneho konania, ale neuložil mu žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by

mu vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zo dňa 18. 07. 2017,
aby sa pribratý účastník k podanej žalobe vyjadril s poučením, že ak tak neurobí, správny súd môže vo
veci konať ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP).

41. Správny súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004

Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského

súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len

"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.