Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. december 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/111/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314205899
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4314205899.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, v mene ktorej koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ, proti žalovaným: 1.
J. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. O., L., 2. N. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. O., L. XX, zast. JUDr.
Bohdanom Jakubisom, advokátom, so sídlom Bratislava, Dobrovičova 13, IČO: 42 262 224, o zaplatenie
4 093,58 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 12.
decembra 2016 č.k. 16C/94/2014-162, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania
potvrdzuje.
Žalovaným v prvom a v druhom rade vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi,
o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným v prvom a v druhom rade povinnosť
zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 1 132,29 eura s úrokmi z omeškania vo výške 8,5%
ročne zo sumy 49,23 eura od 21. 03. 2011 do zaplatenia, vo výške 8,5% ročne zo sumy 49,23 eura od
21. 04. 2011 do zaplatenia, vo výške 8,5% ročne zo sumy 49,23 eura od 21. 05. 2011 do zaplatenia,

vo výške 8,5% ročne zo sumy 49,23 eura od 21. 06. 2011 do zaplatenia, vo výške 8,5% ročne zo sumy
49,23 eura od 21. 07. 2011 do zaplatenia, vo výške 8,5% ročne zo sumy 49,23 eura od 21. 08. 2011
do zaplatenia, vo výške 8,5% ročne zo sumy 49,23 eura od 21. 09. 2011 do zaplatenia, vo výške 8,5%
ročne zo sumy 49,23 eura od 21. 10. 2011 do zaplatenia, vo výške 8,5% ročne zo sumy 49,23 eura od
21. 11. 2011 do zaplatenia, vo výške 8,5% ročne zo sumy 49,23 eura od 21. 12. 2011 do zaplatenia, vo
výške 8,5% ročne zo sumy 49,23 eura od 21. 01. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,5% ročne zo sumy
49,23 eura od 21. 02. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,5% ročne zo sumy 49,23 eura od 21. 03. 2012

do zaplatenia, vo výške 8,5% ročne zo sumy 49,23 eura od 21. 04. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,5%
ročne zo sumy 49,23 eura od 21. 05. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,5% ročne zo sumy 49,23 eura od
21. 06. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,5% ročne zo sumy 49,23 eura od 21. 07. 2012 do zaplatenia,
vo výške 8,5% ročne zo sumy 49,23 eura od 21. 08. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,5% ročne zo sumy
49,23 eura od 21. 09. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,5% ročne zo sumy 49,23 eura od 21. 10. 2012
do zaplatenia, vo výške 8,5% ročne zo sumy 49,23 eura od 21. 11. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,5%
ročne zo sumy 49,23 eura od 21. 12. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,5% ročne zo sumy 49,23 eura

od 21. 01. 2013 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu
zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovaní v prvom a v druhom rade majú nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 44%.1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, dňa 02. 03. 2007 uzatvorili žalovaní s právnym
predchodcom žalobcu zmluvu o splátkovom úvere č. 0222825358 (ďalej len „zmluva o úvere“),
predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkom v sume, mene a za podmienok

dohodnutých v tejto zmluve o úvere. Dlžníci sa zaviazali, za podmienok dohodnutých v úverovej zmluve,
poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v úverovej zmluve. Základné
podmienky boli dohodnuté tak, že výška úveru predstavovala sumu 100 000 Sk, druh úveru - spotrebný
úver - bezúčelový, typ a výška úrokovej sadzby - premenlivá, 11,60% p.a. v deň uzatvorenia úverovej
zmluvy, spôsob poskytnutia úveru - jednorazovo bezhotovostne, poplatok za poskytnutie úveru - 2 000

Sk, z prostriedkov úveru, poplatok za správu úveru - 60 Sk/mesačne, výška splátky 1 483 Sk, splatnosť
prvej splátky istiny 20. 04. 2007, počet splátok 119, periodicita a splatnosť splátok istiny - mesačne, k
20. dňu v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť úveru 20. 02. 2017, splatnosť úrokov - mesačne,
v posledný deň kalendárneho mesiaca, spôsob splácania - inkasným spôsobom z inkasného účtu,
ročná percentuálna miera nákladov - 14,15%. Súčasťou zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky
(ďalej aj „VOP“). Podaním, označeným ako oznámenie o začatí výkonu mandátnej činnosti, právny

predchodca žalobcu oznámil žalovaným v prvom a v druhom rade, každému osobitne, že zveril správu
a vymáhanie ich pohľadávky mandátnej spoločnosti a to ku dňu 31. 01. 2011 vo výške 3 324,18 eura s
príslušenstvom.Doručenie,akoanidatovaniepodaniavkonanípreukázanénebolo.Podanímzodňa20.
05. 2013 oznámil právny predchodca žalobcu žalovaným, každému osobitne, vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru a to z dôvodu porušenia povinnosti v zmysle bodu 7.6.1 písm. a) VOP. Zároveň vyzval

k splateniu celej pohľadávky spolu s príslušenstvom do 10 dní od prevzatia oznámenia. Oznámenie
žalovaní prevzali dňa 27. 05. 2013. Dňa 27. 06. 2013 bola medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalobcom uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok, prílohou ktorej bola presne identifikovaná
pohľadávka žalovaných a z nej vyplynulo, že istina do splatnosti je 0 eur a po splatnosti 3 476,48 eura.
Okrem toho boli vymedzené úroky a tiež skutočnosť, že počet dní omeškania predstavoval 1 193 dní a

dátum poslednej úhrady bol 14. 10. 2011 vo výške 41,64 eura.
1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 53
ods. 1, ods. 9, § 565, § 517 ods. 2, § 100, § 101, § 103, § 524 ods. 1, § 525 ods. 1, ods. 2, § 526 ods. 1,
ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 497, § 502
ods. 1 Obchodného zákonníka (zákon číslo 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov), § 92 ods. 8

zákona číslo 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu postúpenia
pohľadávky (ďalej len „zákon o bankách“).
1.3. Konštatoval, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná. Úverovú zmluvu, uzatvorenú medzi právnym
predchodcom žalobu a žalovanými v prvom a v druhom rade, posudzoval jednak ako úverovú zmluvu,
avšak ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho

podrobil prieskumnej činnosti zmluvné podmienky. Na predmetný zmluvný vzťah aplikoval ustanovenia
Občianskeho zákonníka a to jednak v časti týkajúcej sa námietky premlčania, ako aj námietky aktívnej
vecnej legitimácie a tiež spoplatnenia predmetu zmluvného vzťahu. V konaní nebolo sporné, že žalovaní
vyčerpali všetky poskytnuté finančné prostriedky, avšak dlžnú sumu neuhradili v plnom rozsahu, čím sa
dostali so splácaním dlhu do omeškania. Poslednú úhradu vykonali dňa 14. 10. 2011 vo výške 41,64

eura. Z istiny nebola splatená suma 3 476,48 eura, úroky vo výške 854,59 eura, úroky z omeškania
617,10 eura, vypočítané ku dňu postúpenia pohľadávky, t.j. 27. 06. 2013. Súd podrobil prieskumnej
činnosti i zmluvu o postúpení pohľadávky, z dôvodu námietky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
Aplikoval ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách a skonštatoval, že žalovaní boli s časťou splatnej
pohľadávky 90 dní v omeškaní, zo strany právneho predchodcu boli žalovaní podaniami zo dňa 20.

05. 2013, ktoré prevzali dňa 27. 05. 2013, vyzvaní k splateniu celej pohľadávky spolu s príslušenstvom
do 10 dní. Hodnotiac však uvedené oznámenie podľa jeho obsahu a v súlade s ustanovením § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka, napriek tomu, že ho možno považovať za výzvu na zaplatenie dlžnej
sumy, nemožno ho považovať za platné spoplatnenie úveru a to pre rozpor s ustanovením § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka. K uvedenému záveru dospel z dôvodu, že právny predchodca žalobcu

žalovaných pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru ako spotrebiteľov neupozornil v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, ale rovno vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Uvedenému
nebráni ani skutočnosť, že žalovaní boli v omeškaní viac ako tri mesiace, avšak s poukazom na § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka vyhlásenie mimoriadnej splatnosti nemožno považovať za platné. Uvedené
nemohol zhojiť žalobca ani tým, že opätovne vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pretože vyhlásenie

splatnosti úveru prináleží len dodávateľovi, teda veriteľovi a nie jeho právnemu nástupcovi. Navyše,
vychádzajúc z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, konštatoval, že postúpiť možno len splatnú
pohľadávku, čo sa v prejednávanom prípade nestalo v plnom rozsahu tak, ako je to predmetom žaloby.
Avšak uvedené skutočnosti nebránili tomu, aby predmetom konania a tiež postúpenia, boli splatnésplátky, pri ktorých boli žalovaní v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní a boli na ich úhradu v rámci
spoplatnenej sumy, vyzvaní. Teda, vychádzajúc z predmetu žaloby, predmetom sporu zostali splátky od
20. 03. 2010 do 20. 01. 2013 a vo zvyšnej časti bolo potrebné žalobu zamietnuť, nakoľko splátky splatné

odo dňa 20. 02. 2013 neboli v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní a
tiež po dátume 20. 06. 2013, ani splatné. Výzvu požadovanú podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
nebolo možné nahradiť Oznámením o začatí výkonu mandátnej činnosti, pretože z tohto oznámenia
jednak nevyplýval dátum jeho spísania a tiež nebolo z nej zrejmé, že by žalovaní boli v omeškaní.
Rovnako tak nebolo preukázané jej doručenie.

1.4. K nepreukázaniu oznámenia o postúpení pohľadávky konštatoval, že nemožno sankcionovať
neplatnosťou postúpenie pohľadávky, avšak tým, že žalovaní sú v konaní oprávnení namietať
postúpenie pohľadávky a žalobca ho musí preukázať, čo v danom prípade splnené bolo a to zmluvou
o postúpení pohľadávky, ako aj prílohou k zmluve, v rámci ktorej bola nesporne špecifikovaná žalovaná
suma.
1.5.Následne sa súd prvej inštancie zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovanými a mal za

to, že v danom prípade platí všeobecná premlčacia doba, ktorá je trojročná a začala plynúť odo dňa
zročnosti jednotlivých splatných splátok, teda tých, ktoré boli splatné v čase postúpenia a mohli byť aj
v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách postúpené. Žaloba bola podaná na súd dňa 13. 03. 2014, v
dôsledku čoho zo splatných splátok, starších ako 90 kalendárnych dní, bolo možné priznať splátky od
20. 03. 2011 do 20. 01. 2013, t.j. v počte 23 splátok po 49,23 eura a vo zvyšnom rozsahu bolo potrebné

splátky zamietnuť z dôvodu ich premlčania. Čo sa týkalo žalovanými namietanej splatnosti splátok v
zmysleVšeobecnýchobchodnýchpodmienok,uvedenéneobstojí,pretožeuvedenázmluvnápodmienka
je v neprospech spotrebiteľa oproti zákonnej úprave, a preto pri zosplatnení je potrebné postupovať
v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Navyše, od poslednej úhrady vykonanej žalovanými,
neuplynuli viac ako tri roky, teda aj v tomto ohľade bol žalobný návrh v časti podaný dôvodne.

1.6. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalovaných v prvom a v druhom rade zaviazal zaplatiť
žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu vo výške 1 132,29 eura, predstavujúcu 23 mesačných splátok
po 49,23 eura za obdobie od 20. 03. 2011 do 20. 01. 2013, nakoľko išlo o splátky, ktoré boli splatné
v čase postúpenia a žalovaní s nimi boli v omeškaní viac ako 90 dní. Spolu so splátkami súd uložil
žalovaným v prvom a v druhom rade spoločne a nerozdielne zaplatiť aj príslušné úroky z omeškania a

to z každej jednotlivej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti až do jej zaplatenia a to vo výške
určenej žalobcom, ktorá nepresiahla zákonnom stanovenú výšku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol
a to jednak z dôvodu nemožnosti ich postúpenia a tiež z dôvodu uplatnenia námietky premlčania.
1.7. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žalovaní v prvom a v druhom rade majú nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 44% a to z dôvodu, že ich úspech predstavoval 72 %, neúspech 28 %,

teda celkový úspech bol v rozsahu 44% (72 - 28). K rozsahu úspechu súd dospel porovnaním predmetu
sporuvčastiistinyavyhovujúcej,akoajzamietajúcejčasti,nakoľkotietosumysúpodkladomprevýpočet
trov konania.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca, a to v jeho zamietajúcej časti, t.j. v
časti o zaplatenie 2 961,29 eura s príslušenstvom. Poukázal na skutočnosť, že sa v plnom rozsahu

stotožnil s posúdením súdu, že v konaní bolo celkom nesporne preukázané, že pred postúpením
pohľadávky, právny predchodca žalobcu, dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovenie § 92 ods. 8
zákona o bankách ukladá. Je však toho názoru, že toto ustanovenie neupravuje podmienky postúpenia
pohľadávky banky na inú osobu, ale upravuje len podmienky pri splnení ktorých nedochádza k porušeniu
bankového tajomstva.

2.1. Nestotožnil sa s tvrdením súdu prvej inštancie a jeho právnym posúdením v časti, že vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru právnym predchodcom žalobcu, je v rozpore s ustanovením § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka, nakoľko právny predchodca žalobcu žalovaných neupozornil v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva a mimoriadnu splatnosť nemohol vyhlásiť žalobca nakoľko
takéto oprávnenie mu podľa názoru súdu neprináležalo. Dôvodil tým, že zmluvné strany si v úverovej

zmluve dojednali plnenie v splátkach s presným stanovením termínov splatnosti jednotlivých splátok,
ktoré termíny žalovaní neplnili, čím vzniklo právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť. Súdu prvej inštancie
predložil oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru právnym predchodcom žalobcu zo dňa 20. 05. 2013.
Podľa jeho názoru, keďže predmetná pohľadávka voči žalovaným bola predmetom zmluvy o postúpení
pohľadávok, spolu s postúpenou pohľadávkou na neho prešli všetky práva s touto pohľadávkou spojené,

teda aj právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 29. 05. 2015 sp.zn. 8Co/163/2015, Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24. 04. 2014, sp.zn.
19C/34/2012 k postúpeniu pohľadávok. Dôvodil tiež vysvetlivkami komentár k ustanoveniu § 53 ods. 9
Občianskehozákonníka,podľaktoréhomôževeriťuplatniťtotoprávoibazapodmienky,ženaňupozornilspotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní. Z tejto úpravy jednoznačne nevyplýva, od akej udalosti
treba túto lehotu počítať. Z celého kontextu ustanovenia však možno vyvodiť záver, že musí uplynúť
najmenej 15 dní odo dňa, keď dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie celej

pohľadávky, do dňa, keď má dôjsť k splatnosti celej pohľadávky, resp. do dňa, keď ju má spotrebiteľ
uhradiť. Pre úplnosť však je potrebné dodať, že 15 dňová lehota však môže najskôr začať plynúť po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatení jednej zo splátok, teda nasledujúci deň, po dni, ktorý
bol v splátkovom plnení dohodnutý ako deň splatnosti splátky. Právny predchodca žalobcu využil svoje
oprávnenie spoplatniť pohľadávku a podaním zo dňa 22. 07. 2013 upozornil žalovaných, že si toto právo

uplatňuje a vyzval ich v lehote 15 dní od prevzatia tohto oznámenia k dobrovoľnej úhrade pohľadávky,
t.j. k spoplatneniu úveru prišlo márnym uplynutím lehoty na zaplatenie podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka.
2.2. Žalobca ďalej namieta rozhodnutie súdu o neakceptovaní postúpenia nesplatnej časti peňažného
záväzku. Zo znenia § 92 ods. 8 zákona o bankách nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť
iba pohľadávka, alebo jej časť, ktorá je splatná. Pohľadávka zodpovedajúca peňažnému záväzku zo

zmluvy o úvere podľa názoru žalobcu predstavuje zostatok dlhu žalovaných, ktorý vznikol poskytnutím
peňažných prostriedkov v ich prospech právnym predchodcom žalobcu, t.j. takúto pohľadávku tvoria
nielen nezaplatené a splatné splátky úveru, ale aj nezaplatené a doposiaľ nesplatné splátky úveru. V
nadväznostinauvedenéžalobcazastávanázoru,žebankamôžepostúpiťajnezosplatnenúpohľadávku.
2.3. Ďalej sa žalobca nestotožnil s tvrdením súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal doručenie

oznámenia o postúpení pohľadávky žalovaným a poukazuje na to, že súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko inak by v konaní nemohol skutkovo uzavrieť,
že žalobca nepreukázal relevantné oznámenie postúpenia pohľadávky žalovaným. Podací hárok,
preukazujúci odoslanie týchto oznámení žalovaným, bol súdu predložený ako príloha k podaniu žalobcu
zo dňa 28. 11. 2016.

2.4. Žalobca dôvodí v podanom odvolaní, že v konaní preložil relevantné oznámenie právneho
predchodcu žalobcu žalovaným o postúpení pohľadávky, ktorá skutočnosť bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka, žalobcu, na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z týchto
oznámení vychádzať bez toho, aby skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. V tejto súvislosti
sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že nepreukázal doručenie oznámenia o postúpení

pohľadávky žalovaným. Podací hárok, preukazujúci odoslanie týchto oznámení žalovaným, bol súdu
predložený ako príloha k podaniu žalobcu zo dňa 28. 11. 2016. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11. 06. 2003 sp.zn. 4Obo 210/01, uznesenie Krajského
súdu v Žiline zo dňa 09. 08. 2016 sp. zn. 5Co 248/2016, zo dňa 30. 06. 2016 sp. zn. 5Co/228/2016,
zo dňa 30. 11. 2015 sp.zn. 8Co/564/2015, Krajského súdu v Košiciach zo dňa 04. 05. 2016 sp.zn.

1Co/387/2015, Krajského súdu v Nitre zo dňa 27. 06. 2014 sp.zn. 9Co/133/2013, ktoré podporujú jeho
tvrdenia o nesprávnom právnom posúdení súdom prvej inštancie, ak napriek predloženým oznámeniam
o postúpení pohľadávky, skúmal platnosť zmluvy o postúpení.
2.5. Žalobca zastáva názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou
legitimáciou žalobu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je

zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o
podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza
k porušeniu bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v tomto ustanovení
podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Norma obsiahnutá v tomto ustanovení
nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade žalovaným, ale

administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska. Z vyššie uvedeného teda
vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je
podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu
v Prešove zo dňa 16. 03. 2016 sp.zn. 12Co/223/2015. Ďalej dôvodil tiež tým, že samotní žalovaní v
bode 19.16 všeobecných obchodných podmienok, súhlasili s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek

postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky voči klientovi na tretiu osobou, pričom klient je oprávnený previesť
svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom banky. Poukázal
na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 9Co/145/2015 zo dňa 05. 10. 2016, ktoré jeho tvrdenia
podporuje.
2.6. Žalobca ďalšie v dôvodoch odvolania namieta, že súd prvej inštancie na daný prípad nesprávne

aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby, keď na daný prípad bolo
potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka o premlčaní. Predmetná úverová zmluva bola
uzavretá dňa 02. 03. 2007, pričom do 31. 12. 2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho
zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskehozákonníka. Zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku. V dôsledku toho sa na účastníkov
úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho
zákonníka. V tejto súvislosti poukázal najmä na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo

dňa 28. 04. 2011 sp.zn. 2MCDo 3/2011, zo dňa 27. 03. 2013 sp.zn. 6MCDo 4/2012, v ktorých opätovne
potvrdil správnosť aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka na vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere,
ako aj na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave zo dňa 09. 11. 2015 sp.zn. 25Co/34/2015, zo dňa 13. 01.
2016 sp.zn. 23Co/640/2015, zo dňa 29. 02. 2016 sp.zn. 25Co/132/2015, Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 13. 05. 2015 sp.zn. 3Co/266/2015. Ak teda k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru v danej

veci došlo dňom 11. 08. 2013, premlčacia doba začala plynúť dňa 12. 08. 2013 a uplynula by až dňa
12. 08. 2017. S poukazom na to, že žaloba bola na súde podaná dňa 13. 03. 2014 má žalobca za to,
že nárok uplatnený žalobou nemožno považovať za premlčaný ani len v časti. Poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Obo 54/2007 zo dňa 17. 06. 2008, podľa ktorého ak sa
pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od
splatnosti nesplneného záväzku. V danom prípade premlčacia doba začala plynúť po lehota splatnosti

úveru.
2.7. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu preskúmal a
zmenilhotak,žežalobežalobcuvyhovie,resp.hozrušíavrátivecsúduprvejinštancienaďalšiekonanie
a nové rozhodnutie.
3. Žalovaní v prvom a v druhom rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie
vydanéavzákonomstanovenejlehote(§359,§ 362ods.1CSP)azistení,žeodvolaniespĺňanáležitosti
§ 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379 ods.1 CSP, § 380 ods.1 CSP), skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie

(383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods.1,
§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie správne
zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok
ako vecne správny podľa § 387 CSP potvrdil.

Zákonomč.160/2015z21.mája2015nadobudolúčinnosťod01.07.2016novýCivilnýsporovýporiadok.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia toho zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech
strany.

Z tohto ustanovenia vyplýva, že nová právna úprava sa použije na všetky konania začaté aj pred
účinnosťou zákona.
5. Predmetom konania v danej veci bol nárok žalobcu voči žalovaným v prvom a v druhom rade o
zaplatenie sumy 4 093,58 eura, úroku z omeškania vo výške 283,77 eura vyčíslených za obdobie od
21. 03. 2010 do 11. 08. 2013, úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 4 093,58 eura od 12.

08. 2013 do zaplatenia.
5.1.Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobe žalobcu v časti
zaplatenia istiny vo výške 1 132,29 eura s úrokom z omeškania zo súm jednotlivých splátok, od ich
splatnosti. V časti žalobcom uplatnenej istiny vo výške 2 961,29 eura žalobu zamietol dôvodiac, že
v danej veci ide o spotrebiteľský vzťah, na ktorý je nevyhnutná aplikácia ustanovení Občianskeho

zákonníka. Dospel k záveru o neplatnosti právneho úkonu, ktorým vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru,
z ktorého dôvodu následne posudzoval aktívnu legitimáciu žalobcu vzhľadom na postúpenie pohľadávky
veriteľa (pôvodného veriteľa, ktorým bola Slovenská sporiteľňa, a.s.) z pohľadu ustanovenia § 92 ods.
8 zákona o bankách. Tento postup veriteľa vyhodnotil s poukazom na toto ustanovenie ako platný iba
sčasti, keď konštatoval, že k postúpeniu pohľadávky pôvodného veriteľa na žalobcu, bolo platné iba v

čase splatných pohľadávok, t.j. 23 mesačných splátok po 49,23 eura za obdobie od 20. 03. 2011 do
20. 01. 2013 a vo zvyšnej časti žalobu zamietol, nakoľko splátky splatné odo dňa 20. 02. 2013 neboli
v čase postúpenia pohľadávky (27. 06. 2013), v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní a ani splatné.
Žaloba bola podaná na súd dňa 13. 03. 2014, v dôsledku čoho zo splatných splátok starších ako 90kalendárnychdníbolomožnépriznaťsplátkyod20.03.2011do20.01.2013,t.j.23splátokavozvyšnom
rozsahu splátky zamietol z dôvodu ich premlčania.
5.2. Žalobca sa s týmto názorom súdu prvej inštancie nestotožnil a rozsudok v zamietajúcej časti

napadol odvolaním.

6.Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného

odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho

iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd, preskúmajúc napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu
predchádzalo, odvolanie žalobcu, dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania podaného žalobcom. Súd
prvej inštancie v danej veci vykonal dostatočné dokazovanie, svoje rozhodnutie podrobným spôsobom,
zaoberajúc sa každou námietkou žalobcu, ktoré uviedol v priebehu konania pred súdom prvej inštancie,
ako aj v podanom odvolaní, uvádzajúc svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil, aplikoval v danej

veci správne právne predpisy na správne zistený skutkový stav veci. Tieto skutočnosti odôvodňujú
postup odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 2 CSP, keďže s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom
prvej inštancie sa v plnom rozsahu stotožnil a preto ďalej na tieto dôvody iba poukazuje.

8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd, k námietkam

odvolateľa, uvedených v podanom odvolaní iba dodáva, že týmito dôvodmi sa zaoberal už súd prvej
inštancie a podrobne svoje úvahy zdôvodnil v napadnutom rozsudku. Na zdôraznenie správnosti
odvolací súd iba dodáva nasledovné skutočnosti.
8.1. V prejednávanej veci niet pochýb o tom, že medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská
zmluva, predmetom ktorej bol spotrebiteľský úver. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom

číslo 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila, doplnením ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, čo sa týka
aj posúdenia premlčania a aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka pri premlčaní nároku. Tento
záver prijal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 21. apríla 2015 sp.zn. 3MCdo

14/2014, zo dňa 26. 11. 2015 sp.zn. 4MCdo 17/2014. Z týchto dôvodov odvolací súd námietku žalobcu,
uvedenú v podanom odvolaní, týkajúcu sa nesprávnej aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka
namiesto ustanovení Obchodného zákonníka, vyhodnotil ako neopodstatnenú.
8.2.Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvy o spotrebiteľských úveroch sú zmluvami spotrebiteľskými
podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a berúc do úvahy ustanovenie § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1

Občianskeho zákonníka, pri vyhlásení predčasnej splatnosti, môže veriteľ postupovať iba v súlade a za
podmienok uvedených v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 565
Občianskeho zákonníka v prípade každej formy spotrebiteľského úveru. Aplikácia ustanovenia § 506
Obchodného zákonníka je tým vylúčená.
8.3. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej

zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, sleduje, aby dodávateľ pri neplnení povinnosti
spotrebiteľom dosiahol splatnosť celej pohľadávky, ale sleduje aj zamedziť tejto možnosti v prípade, akneplnenie povinností zo strany spotrebiteľa bude iba krátkodobé, nepresahujúce dobu troch mesiacov
odo dňa omeškania so zaplatením splátky. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka umožňuje,
aby v prípade, ak ide o plnenie v splátkach, veriteľ požiadal dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky

pre nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Ustanovenie § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka sleduje, aby dodávateľ pri neplnení povinnosti spotrebiteľom dosiahol splatnosť
celej pohľadávky, ale sleduje tiež aj zamedzenie tejto možnosti v prípade, ak neplnenie povinnosti
zo strany spotrebiteľa bude iba krátkodobé, nepresahujúce dobu troch mesiacov odo dňa omeškania

so zaplatením splátky. Podmienkou účinnosti výzvy na zaplatenie celej pohľadávky je, že veriteľ v
zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie
tohto práva. Lehota 15 dní začína plynúť nasledujúci deň po tom, čo dodávateľovi vzniklo právo podľa
§ 565 Občianskeho zákonníka, t.j. po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky.
Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, ž e dodávateľ
v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Bez

takéhotovčasnéhoupozorneniajeuplatnenieneúčinné. Akvdanejvecipôvodnýveriteľpreduplatnením
právapodľa§565Občianskehozákonníkavspojenísustanovením§53ods.9Občianskehozákonníka,
vopredneupozornilžalovanýchnaskutočnosť,žemienisvojeprávonavyhláseniepredčasnejsplatnosti,
resp. spoplatnenia celej dlžnej sumy, uplatniť, bez takéhoto upozornenia je vyhlásenie predčasnej
splatnosti, ktoré pôvodný veriteľ urobil písomným podaním dňa 20. 05. 2013, neúčinné. Oznámenie

pôvodného veriteľa o začatí výkonu mandátnej činnosti nie je možné považovať za upozornenie, aké má
na mysli ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu odvolací súd sa v tejto časti
s rozsudkom súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil a odvolanie žalobcu v tejto časti vyhodnotil
ako nedôvodné.
8.4. K námietke odvolateľa k záveru súdu prvej inštancie o nesplnení podmienok podľa § 92 ods. 8

zákona o bankách, s ktorým sa žalobca nestotožnil, odvolací súd, stotožniac sa so záverom súdu prvej
inštancie,vtejtočastinazdôrazneniesprávnostijehorozhodnutia,ibauvádza,ževkaždejprejednávanej
veci, a teda aj v tejto, danej veci, je nevyhnutné v prvom rade vyriešiť otázku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, nie je potrebné, aby bol účastníkom hmotno-
právneho vzťahu, ktorý je predmetom konania; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva

žalobcom), alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Úspešnosť
v spore závisí od toho, či je žalobca účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou
uplatnený nárok.
8.4.1. Ustanovenie § 92 ods. 8 tohto zákona obsahuje osobitnú úpravu postúpenia pohľadávky,
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, avšak predmetom postúpenia

môže byť peňažný záväzok klienta voči banke, s ktorým je nepretržite v omeškaní po dobu dlhšiu
ako 90 kalendárnych dní, pričom sa tiež vyžaduje existencia písomnej výzvy na úhradu peňažného
záväzku adresovaná klientovi. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie
pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Týmto ustanovením zákonodarca
sledoval sprísnenie postúpenia cesie bankovej pohľadávky zo sféry kontrolovanej centrálnou bankou a

umožniťdlžníkovi,ktorýporušízmluvnépodmienky,abyvprimeranomčasevykonalnápravuazotrvalvo
vzťahu s bankou, s ktorou dojednal finančnú službu (toto právo banka nemá, ak klient uhradil omeškaný
peňažný záväzok ešte pred postúpením pohľadávky, s výnimkou, ak súčet všetkých omeškaní klienta
so splnením čo len časti peňažného záväzku presiahol jeden rok). Zákonom stanovené podmienky
postúpenia,akýmisúpostúpenieibasplatnejpohľadávky,písomnávýzva,aspoň90-dňoválehotatrvania

omeškania, umožňujúce postúpiť bankovú pohľadávku iba na vybrané subjekty, nepodporujú záver, že
by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola ochrana bankového tajomstva. Striktné
podmienky postúpenia pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia bankovej
pohľadávky so súčasným stanovením výnimiek z tohto zákazu a neumožňujú odklon od pravidiel cesie
bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa. Bolo by v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo

by k neúnosnému právnemu stavu, ak by banky postupovali nesplatený úver na akýkoľvek subjekt,
ktorého činnosť nespadá podľa zákona o bankách pod dohľad Národnej banky Slovenska.
8.4.2.Postúpenie pohľadávok je upravené v ustanoveniach § 524 a nasledujúce Občianskeho
zákonníka. Ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle
§ 526 Občianskeho zákonníka nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť

postupníkovi bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení.
8.4.3.Z vyššie uvedených dôvodov potom vyplýva, že na rozpor postúpenia pohľadávky banky voči
spotrebiteľovi, s ustanovením § 525 Občianskeho zákonníka, ktoré má za následok absolútnu
neplatnosť postúpenia, prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ďalej z týchto skutočností
vyplýva, že ak je pre platnosť postúpenia potrebné splniť určité podmienky, (uvedené v § 92 ods. 8

<. zákona o bankách), bol žalobca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje,
povinný preukázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok
platného postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak povinný preukázať,
že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a
klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku, minimálne 90 dní. Nepreukázanie

týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.
8.4.4. Aplikujúc vyššie uvedené závery na prejednávanú vec, odvolací súd, zhodne so súdom prvej
inštancie skonštatoval, že postúpenie pohľadávky voči žalovaným v prvom a v druhom rade, ktoré boli
splatné za obdobie po 20. 01. 2013, nebolo v súlade s týmto záverom a ani so zákonom. Vzhľadom k
tomu, že súd prvej inštancie a aj odvolací súd, vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru dňa 20. 05. 2013

pre absenciu upozornenia žalovaných na tento postup veriteľa, vyhodnotil ako neplatné, predmetom
postúpenia mohli byť iba splatné pohľadávky do 20. 01. 2013. Od tohto dňa ďalšie pohľadávky neboli
v čase postúpenia v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní a po dátume 20. 06. 2013, ani splatné. Z
tohtodôvodužalobcavozvyšnejčastiuplatnenejpohľadávky,ktoránemohlabyťpredmetompostúpenia,
nebol vecne aktívne legitimovanou stranou sporu. Z týchto dôvodov námietky žalobcu uvedené v

podanom odvolaní považoval za nedôvodné.

9. Vzhľadom na tieto závery, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej, zamietajúcej,
časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10.O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 v spojení s 255 ods. 1 CSP,
o výške ktorých rozhodne podľa§ 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).