Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. október 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16C/24/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614207253
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7614207253.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v spore žalobcu CD Consulting

s.r.o., Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, právne
zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4 proti
žalovanému L. E., G.. XX.XX.XXXX, E. K. K. XXX/XX, I., E. Č. (F. O.. W.Ú.), E. XX, Z. A., v konaní o
zaplatenie 1.568,83 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Z a s t a v u j e sa konanie o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy
1.578,83 EUR za obdobie od 21.05.2011 do 22.04.2012 a zo sumy 1.568,83 EUR za obdobie od
23.04.2012 do zaplatenia.

II. Z a m i e t a sa žaloba zo dňa 11.04.2014 o zaplatenie zmenkovej sumy 1.568,83 EUR, zmenkového
úroku vo výške 0,06 % denne zo sumy 1.578,83 EUR za obdobie od 21.05.2011 do 22.04.2012 a
zo sumy 1.568,83 EUR za obdobie od 23.04.2012 do zaplatenia, 6 %-ného ročného úroku zo sumy
1.578,83 EUR za obdobie od 06.07.2011 do 22.04.2012 a zo sumy 1.568,83 EUR za obdobie od
23.04.2012 do zaplatenia a sumy 5,26 EUR predstavujúcej zmenkovú odmenu vo výške 1/3 zmenkovej
sumy.

III. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

IV. Nepriznáva sa Občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so
sídlom Šafárikovo nám. 7, 81102 Bratislava-Staré Mesto náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajšom súde žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu
zmenkovúsumuvovýške1.568,83EUR,zmenkovýúrokvovýške0,25%dennezosumy1.578,83EUR
počítaný od 21.05.2011 do 22.04.2012, zo sumy 1.568,83 EUR počítaný od 23.04.2012 do zaplatenia,

6 %-ný ročný úrok zo sumy 1.578,83 EUR počítaný od 06.07.2011 do 22.04.2012, zo sumy 1.568,83
EUR počítaný od 23.04.2012 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 zmenkovej sumy, teda
5,26 EUR, a náhradu trov konania.

2. Žalobu na uplatnenie pohľadávky žalobca podal na vzorovom tlačive "A" Návrhu na uplatnenie
pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým
sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. V časti údaje o pohľadávke

žalobca uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný
dňa28.10.2010nazmenkovúsumuvovýške1.578,83EUR,pričomsazaviazalajkúhradezmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne od 21.05.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou
„na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 28.10.2010(dátum vystavenia) na uvedenú sumu, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť túto
zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od
21.05.2011. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil

zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 10,00 EUR , pričom na zmenkovú sumu uhradil
10,00 EUR a na úroky uhradil 0,00 EUR. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“,
indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

3. Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky žalobca uviedol a predložil originál zmenky,

výpis z obchodného registra žalobcu a plnomocenstvo pre právneho zástupcu, vrátane osvedčenia
na registráciu na daň z pridanej hodnoty. Súčasne žalobca uviedol, že nechce, aby sa nariadilo
pojednávanie.

4. Súd v zmysle čl. 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 doručoval
žalovanému kópiu tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným "C" tlačivom na

odpoveď na túto vyššie uvedenú novú adresu. Žalovaný zásielku na uvedenej adrese prevzal dňa
4.7.2014.

5.Žalovanýsakžalobevyjadrilpísomnýmpodanímzodňa15.7.2014,doručenýmsúdudňa23.7.2014,v
ktorom žiadal nariadenie ústneho pojednávania. Uviedol, že žalovaná suma 1.568,83 EUR je neaktuálna

a túto pohľadávku neakceptuje úplne, pretože vo veci prebieha exekúcia z jeho dôchodku, čo žalobca
vo svojej žalobe zatajil. On ( žalovaný) je starý človek, dôchodca, nevie vyplniť časť II. Pokiaľ by súd
priznal žalobcovi istinu 1.568,83 EUR, došlo by na strane žalobcu k bezdôvodnému obohateniu a súd by
porušil jeho právo na spravodlivý proces. V prípade nariadenia súdneho pojednávania predloží dôkazy
o tom, koľko mu bolo exekučne odňaté z jeho starobného dôchodku v prospech žalobcu.

6. Žalobca písomným podaním zo dňa 21.12.2015 doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.12.2015 vzal
svoju žalobu čiastočne späť a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti
uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne , čím si v tomto spore naďalej len uplatňoval
zmenkový úrok vo výške 0,06% denne.

7. Toto svoje späťvzatie žaloby žalobca odôvodnil tým, že takto zosúladil svoj postup s názorom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vyjadril v zjednocujúcom stanovisku zo dňa 20.10.2015 č.
93, a keďže tak došlo k odstráneniu týmto súdom označených hmotnoprávnych prekážok a iné v názore
súd nedefinoval, žalobca očakáva , že súd vydá rozsudok v skrátenom konaní bez ďalšieho zdržania.

8. Žalovaný s uvedeným čiastočným späťvzatím vyslovil súhlas , ktorý bol zaznamenaný do súdnej
zápisnice na pojednávaní konanom dňa 14.10.2016.

9. Dňa 20.10.2014 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ

OCHRANAPRÁVSPOTREBITEĽOV,spísanéichprávnymzástupcom, ktorýmuvedenézdruženiesúdu
oznámilo svoj vstup do konania na strane žalovaného a to podľa v tom čase platného a účinného § 93
ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník na podporu žalovaného.

10. Uznesením sp.zn. 16C/24/2014-40 zo dňa 17.12.2014 tunajší súd nepripustil vstup Občianskeho

združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 81102
Bratislava-Staré Mesto, Slovenská republika, ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného.

11. Na základe odvolania uvedeného združenia Krajský súd v Košiciach uznesením sp.zn.
9Co/555/2015-66 zo dňa 22.06.2015 napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie.

12. Dňa 1.7.2016 sa stal platným a účinným zákon č. 160/2015 Z.z. , Civilný sporový poriadok.

13. Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo

nám. 7, 81102 Bratislava-Staré Mesto po 1.7.2016 súdu nepredložilo súhlas žalovaného ako strany
sporu s tým, aby uvedené združenie mohlo vstúpiť do konania ako právnická osoba, ktorej predmetom
činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, na ochranu práv žalovaného ako strany uvedeného
sporu.14. Zároveň uvedené združenie súdu nepredložilo po 1.7.2016 ani svoj podnet, ktorým by podnetovalo
svoj vstup do tohto konania ako intervenient, a ani splnomocnenie od niektorej zo strán sporu, ktorým

by táto splnomocnila uvedené združenie na jej zastupovanie v tomto spore.

15. Uznesením sp.zn. 16C/24/2014-73 zo dňa 21.9.2016 tunajší súd nepribral Občianske združenie
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 81102 Bratislava-
Staré Mesto, do tohto konania ako právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa

osobitného predpisu, na ochranu práv žalovaného ako strany sporu.

16. Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o
európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie) európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť,

ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre
spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo
tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

17. Podľa čl. 5 ods. 2 Nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie

pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe
III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s
vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú
do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

18. Podľa čl. 5 ods. 3 Nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade
potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

19. Podľa čl. 5 ods. 6 Nariadenia, akákoľvek protipohľadávka, ktorá sa má podať na vzorovom tlačive
A, a akékoľvek príslušné podporné dokumenty sa doručia navrhovateľovi v súlade s článkom 13.
Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia. Navrhovateľ je povinný odpovedať na akúkoľvek
protipohľadávku do 30 dní odo dňa jej doručenia.

20. Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v
lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo

c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

21. Podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

22. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, je európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu v zásade písomné. Ak to súd považuje za potrebné alebo ak to požiada
niektorá zo strán, súd nariadi pojednávanie. Vzhľadom k povahe uplatnenej pohľadávky žalobcom,

povahe vystaviteľa zmenky (pôvodne oprávneného zo zmenky), ktoré nasvedčovali tomu, že zmenka
vychádzala resp. zabezpečovala pôvodne nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považoval nariadenie
pojednávania za potrebné a vo veci nariadil termín pojednávania na deň 14.10.2016.

23. Súd pristúpil k nariadeniu uvedeného pojednávania aj vzhľadom na Spoločné stanovisko

občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky číslo: 93 zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho
stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa,
podľa ktorého Nariadenie Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 (ďalej len ako„ Nariadenie“) nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné
aplikovať všetky procesnoprávne princípy použiteľné v slovenskom právnom poriadku. Predovšetkým
aplikáciu znalosti určitých okolností súdu z jeho činnosti (notoriety) a zohľadnenie ochrany slabšieho

v konaní, či ochrany dobrých mravov. Z Nariadenia nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu
( teraz rozumej žalobe - poznámka súdu) vyhovieť. Aj v prípade absencie aktivity žalovaného v konaní,
pokiaľ súd vzhliadne v návrhu také skutočnosti, ktoré ho povedú k záveru o neprípustnosti návrhu,
návrh zamietne, čo vyplýva priamo z čl. 4 bod 4. Z procesného hľadiska teda k návrhu môže súd
pristupovať s rovnakou mierou ingerencie, ako k akémukoľvek inému návrhu uplatnenému v konaní

pred súdom, riadiac sa len osobitnými pravidlami týkajúcimi sa určitej časovej náročnosti v zmysle
uložených lehôt podľa Nariadenia. Súd môže konať aj formou nariadeného pojednávania, nemusí to
byť vždy len na základe návrhu účastníka, ale aj keď to sám považuje za potrebné. Nariadenie je
procesný prostriedok, ktorý konanie urýchľuje, ale nebráni postupovať s rešpektovaním vyššej súdnej
ochrany spotrebiteľa vykonaním potrebného dokazovania. Úvaha týkajúca sa prieskumu uplatneného
nároku s oporou v doloženej zmenke nemôže byť ovplyvnená povahou použitého procesného nástroja.

Skúmanie prípadnej absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej pristupuje súd ex offo, nie je Nariadením
nijako vylúčená.

24. V nadväznosti na vyššie uvedené Spoločné stanovisko oboch kolégií Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, nakoľko súd zo svojej rozhodovacej činnosti mal vedomosť o vedení exekučného konania

voči žalovanému ako povinnému na návrh právneho predchodcu žalobcu, v rámci ktorého sa predmetná
zmenka vyskytovala, považoval za potrebné nariadiť pojednávanie v spore a to aj za účelom vykonania
ďalšieho dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to exekučným spisom tunajšieho súdu
sp.zn. 8Er/890/2012 resp. Zmluvou o úvere a Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a umožniť
tak stranám sporu vyjadriť sa k týmto dôkazom s poukazom na ustanovenie článku 9 Civilného

sporového poriadku , pričom nebolo možné vzhľadom na povahu tohto listinného dôkazu uvedené
zabezpečiť iným spôsobom než nariadením pojednávania vo veci. Na skutočnosť, že súd vykoná dôkaz
oboznámením sa s exekučným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 8Er/890/2012 súd strany sporu výslovne
upozornil .

25. Žalobca namietal procesný postup súdu, ktorým súd vytýčil pojednávanie ako nesprávny z dôvodu,
že súd mal povinnosť rozhodnúť o nariadení pojednávania formou uznesenia a toto uznesenie riadne
odôvodniť. V tejto súvislosti súd poukazuje na článok 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, z
ktorého nevyplýva povinnosť súdu v prípade ak považuje za potrebné nariadenie ústneho pojednávania

o tomto rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť. Rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť je súd povinný podľa
uvedeného článku vety tretej a štvrtej v prípade odmietnutia žiadosti niektorej zo strán o nariadenie
ústneho pojednávania, čo sa nevzťahuje na tento prípad.

26. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to zmenkou č. XXXXXXXXX

vystavenou žalovanou dňa 28.10.2010, výpisom z obchodného registra Českej republiky vedeného na
žalobcu, obsahom spisu tunajšieho súdu sp.zn. 8Er/890/2012 a zistil tento skutkový stav:

27. Žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky, žalovaný je fyzická
osoba, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky a žalovaná zmenka bola vystavená na území

Slovenskej republiky, kde je aj platobné miesto. Žalobca určil ako príslušný súd, súd podľa bydliska
žalovaného v zmysle článku 25 ods. 1 písm. a/ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007.

28. Žalobca na osvedčenie svojho nároku predložil zmenku vystavenú žalovaným dňa 28.10.2010 s

nasledovnými údajmi:
Označenie: zmenka
Číslo zmenky : XXXXXXXXX
Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - žalovaného
Miesto vystavenia: v O.

Dátum vystavenia: 28.10.2010
Zmenková suma: 1.578,83 EURVyhlásenie vystaviteľa: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35
807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu Jedentisícpäťstosedemdesiatosem EUR, 83 centov a
zmenkový úrok 0,25 % denne od 21.05.2011

Splatné: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava
Doložka: „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“

29. Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu.

30. Žalovaný uzatvoril so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava dňa 28.10.2010 Zmluvu o
úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej uvedená spoločnosť ako veriteľ poskytla žalovanému ako
dlžníkovi úver vo výške 800,- EUR. Žalovaný ako dlžník sa na jej základe zmluvne zaviazal zaplatiť
veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 772,- EUR t.j. celkovo čiastku 1.572,- EUR v
12 mesačných splátkach po 131,- EUR, počnúc od 06.12.2010. Pred podpismi na zmluve sa nachádza
vyhlásenie dlžníka o tom, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy o úvere, ako aj obsahom

plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú
na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k ním žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.

31. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru v bode 13 obsahujú Dohodu o vyplnení zmenky v tomto
znení: „Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej aj ako vystaviteľ)

vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil
vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa
dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto
podmienok stane celý dlh splatný okamžite t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky,

prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky.
Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré
veriteľovivzniknúkudňuvyplneniazmenky.Dátumzačiatkuúročeniazmenkovejsumyvyplnínazmenke
remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.“

32. Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 8Er/890/2012-12 zo dňa 7.11.2012 bola zamietnutá žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu -
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č. SR 07979/11 zo dňa 22.8.2011 pre vymoženie pohľadávky
1.568,83 EUR a jej príslušenstva. K žiadosti o udelenie poverenia bola okrem návrhu oprávneného
predložená aj Zmluva o úvere č. 702000729, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru a zmenka

vystavená dňom 28.10.2010, na podklade ktorej si uplatňuje žalobca nárok voči žalovanému aj v
tomto spore. Povinným v uvedenom exekučnom konaní bol žalovaný v tomto konaní a oprávneným
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava- pôvodný majiteľ zmenky. Potom čo sa voči tomuto
uzneseniu oprávnený odvolal bolo toto uznesenie potvrdené aj uznesením sp.zn. 14CoE/18/2013-26 zo
dňa 14.2.2013 Krajského súdu v Košiciach ako odvolacieho súdu. Uznesením sp. zn. 8Er/890/2012-29

zo dňa 24.42013 bolo následne exekučné konanie zastavené.

33. Podľa § 470 ods. 1 zákona č, 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok ( ďalej len ako „CSP“), Ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

34. Podľa § 144 CSP , žalobca môže vziať žalobu späť.

35. Podľa § 145 ods. 1 CSP , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

36. Podľa § 145 ods. 2 CSP , ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O

čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej

37. Podľa § 146 ods. 1 CSP , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

38. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.39. Vzhľadom na to, že došlo zo strany žalobcu k čiastočnému späťvzatiu žaloby a to v rozsahu
zmenkového úroku vo výške 0,19% denne, a to ešte pred prvým pojednávanim v spore , pričom
zároveň žalovaný s uvedeným čiastočným späťvzatím vyslovil súhlas , ktorý bol zaznamenaný do

súdnej zápisnice na pojednávaní konanom dňa 14.10.2016, súd konanie v zmysle vyššie uvedených
ustanovení civilného sporového poriadku v uvedenej časti, teda v časti o zaplatenie zmenkového
úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 1.578,83 EUR za obdobie od 21.05.2011 do 22.04.2012 a
zo sumy 1.568,83 EUR za obdobie od 23.04.2012 do zaplatenia, zastavil bez ohľadu na súhlasné
či nesúhlasné stanovisko žalovaného, nakoľko k späťvzatiu žaloby v tejto časti došlo ešte skôr, než

sa začalo predbežné prejednanie tohto sporu podľa § 168 CSP a ani pojednávanie o tomto spore
ešte neprebehlo, a z obsahu žaloby je zrejmé, že sa nejedná o spor, v rámci ktorého určitý spôsob
usporiadania vzťahu medzi stranami sporu by mal vyplývať z osobitného predpisu.

40. Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

41. Podľa čl. I, § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb., Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších zmien a
predpisov ( ďalej len „ZZŠ“) vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ
ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

42. Podľa § 5 ods. 2 ZZŠ, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková
doložka za nenapísanú.

43. Podľa § 5 ods. 3 ZZŠ, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

44. Podľa čl. I, § 10 ZZŠ, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo
dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ
nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

45. Podľa čl. I, § 11 ods. 1 ZZŠ, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť

indosamentom (rubopisom).

46. Podľa čl. I, § 17 ZZŠ, v znení účinnom do 22.12.2015, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť
majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým
majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

47.Podľačl.I,§17ods.1ZZŠ,vzneníúčinnomod23.12.2015, ktoježalovanýzozmenky,nemôžerobiť
majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým
majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným
zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno

majiteľovirobiťnámietky,ktorésazakladajúnajehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlým
majiteľom vždy.

48. Podľa čl. I, § 17 ods. 2 ZZŠ, v znení účinnom od 23.12.2015, v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo
vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky

podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky
vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

49. Podľa čl. I, § 34 ods. 1 ZZŠ, je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.

Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

50. Podľa čl. I, § 48 ods. 1 ZZŠ, majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;

3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

51. Podľa čl. I, § 75 ZZŠ, vlastná zmenka obsahuje:1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

52. Podľa čl. I, § 48 ods. 1 ZZŠ, majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;
3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

53. Podľa čl. I, § 77 ods. 1 ZZŠ, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia
dané pre cudziu zmenku : o indosamente (§§ 11 až 20), sročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§
38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59
až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného

pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).

54. Podľa čl. III, § 3a ZZŠ, v znení účinnom od 23.12.2015, neplatné sú zmenkové alebo šekové
prejavy urobené v rozpore so zákazom použitia zmenky na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo
splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy podľa osobitných predpisov.

55. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 28.10.2010, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

56. Podľa § 53 ods. 1,2, 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 28.10.2010, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide
o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto

zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané.

57. Podľa § 53 ods. 4 písm. b/ Občianskeho zákonníka v znení platnom k 28.10.2010, za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú
dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak
by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.

58. Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka v znení platnom k 28.10.2010, za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú
s nesplnením jeho záväzku.

59. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 28.10.2010, neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.60. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 28.10.2010, zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak

zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.

61. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 28.10.2010,
na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov

nazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformeodloženejplatby,pôžičky,úverualebovinejprávnej
forme.

62. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k
28.10.2010, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver
v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť

veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na
iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

63. Podľa § 4 ods. 2 písm. g/, h/, i/, j/, k/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
platnom k 28.10.2010, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

64. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 28.10.2010,
pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi
na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

65. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 28.10.2010,

v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30

% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

66. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

67. Podľa § 470 ods. 1 zákona č, 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok ( ďalej len ako „CSP“), ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.68. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

69. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

70. Podľa § 296 CSP, spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

71. Podľa § 297 CSP, Súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak

a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

72. Čo do zostávajúceho uplatneného nároku súd dospel k názoru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná,

a preto túto v zostávajúcej časti je potrebné zamietnuť.

73. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd zaručujú, že každý má právo na to, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi

rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku
Slovenskej republiky alebo takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a
boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci
vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne
interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci (IV. ÚS 77/02, III.ÚS63/06).

74. Nárok v danom spore je uplatnený žalobcom podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa zaviedlo európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
( ďalej aj ako „ Nariadenie“), pričom žalobca je zahraničná právnická osoba, ktorá si uplatnila návrhom
na tlačive A pohľadávku podľa čl. 4 ods.1 Nariadenia nárok zo zmenky, ktorú v origináli priložila k návrhu

spolu s výpisom z obchodného registra pre žalobcu a plnomocenstvom pre právneho zástupcu.

75. Súd predovšetkým uvádza, že aj keď si v prebiehajúcom konaní o nároku zo zmenky uplatnil žalobca
právo podľa Nariadenia, ktoré je právnym predpisom Európskeho spoločenstva s priamym účinkom,
jeho právna úprava nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory. Pri postupe podľa Nariadenia

je súd povinný rovnako, ako aj podľa vnútroštátnej úpravy rešpektovať právo na spravodlivý proces. Z
článku 19 Nariadenia vyplýva, že pokiaľ Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

76. Vo vzťahu k aplikácii Nariadenia tak možno konštatovať, že v prejednávanej veci je možné aplikovať

všetky procesnoprávne princípy a ustanovenia použiteľné v slovenskom právnom poriadku a súbežne
zohľadniť ochranu slabšej strany v konaní práve preto, že z vecnej pôsobnosti nevylučuje spotrebiteľské
spory, v ktorých môže byť spotrebiteľ účastníkom ako na strane žalobcu, tak aj na strane žalovaného.

77. V danom prípade je predmetom sporu nárok zo zmenky ako abstraktného cenného papieru, ktorý

získal žalobca ako indosatár, a preto sa súd sa v prvom rade zaoberal tým, či vystavená zmenka má
všetky náležitosti platnej zmenky.

78. Podľa čl. I, § 75 ZZŠ., vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného
textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú

peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad
koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; a 7. podpis vystaviteľa.79. Všetky tieto vyššie uvedené náležitosti predmetná žalobcom predložená listina ním označená ako
zmenka spĺňa a teda v jej prípade ide o vlastnú zmenku.

80. Podľa čl. I, § 77 ods. 1 ZZŠ, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia
dané pre cudziu zmenku okrem iného aj o zročnosti ( č.l. I, §§ 33 až 37 ZZŠ).

81. Splatnosť zmenky predloženej v tomto konaní je vymedzená formuláciou "zaplaťte pri predložení".
Touto formuláciou je splatnosť tejto zmenky jednoznačne daná a to v zmysle čl. I § 33 ods.1 ZZŠ , a

na základe takto formulovaného znenia jej splatnosti možno konštatovať, že v jej prípade ide o zmenku
splatnú na videnie, tzv. vista zmenku. Túto zmenku je pritom možné predložiť vzhľadom na takto
formulované znenie jej splatnosti v spojitosti s čl. I § 34 ods. 1 ZZŠ v lehote 4 rokov od jej vystavenia a
až po jej predložení nastáva jej splatnosť, pričom na platenie môže byť majiteľom predložená v lehote
4 rokov po jej vystavení. Ide o zákonom prípustnú možnosť predlženia lehoty, v ktorej je možné takúto
zmenku predložiť na platenie (čl. I § 34 ods. 1 ZZŠ).

82. Práve pri tomto type zmeniek na videnie (tzv. vista zmeniek) a zmeniek splatných v určitej lehote
po videní( tzv. lehotných vista zmeniek), ktoré nemajú pri ich vystavení splatnosť exaktne stanovenú,
z dôvodu, že táto je závislá na majiteľovi zmenky, sa pripúšťa úročenie zmenky podľa čl. I§ 5 ods. 1
ZZŠ. V zmenke predloženej žalobcom je stanovená úroková miera, ako aj obdobie úročenia. Obdobie

úročenia je spravidla určené dňom vystavenia zmenky, pričom tento údaj zo zmenky priamo vyplýva,
resp. na zmenke môže byť určený aj iný deň, ako začiatok úročenia zmenky, nie však skorší, než je
dátum vystavenia zmenky. Zo Zákona zmenkového a šekového nevyplýva žiadne pravidlo, ktoré by
stanovovalo, dokedy sa zmenková suma úročí. Nevyplýva to ani z čl. I § 48 ods. 1 v nadväznosti na čl.
I § 77 ods. 2 ZZŠ. Ak je úrok odmenou za poskytnutie určitých finančných prostriedkov, potom patrí až

do zaplatenia, t.j. do doby, dokedy sú finančné prostriedky používané napriek tomu, že sa tak deje po
splatnosti zmenkovej sumy a súbežne vzniká právo na sankčný úrok. Nejde o vadu zmenky, ak vystavca,
pokiaľ ide o koniec doby úročenia stanovil dátum, do ktorého najneskôr je možné zmenku úročiť, aj keby
sa pre nepredloženie nestala do tejto doby splatnou.

83. Z hľadiska formálnych náležitostí teda predmetná zmenka, na základe ktorej si žalobca uplatnil nárok
voči žalovanému, je platná.

84. Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník
zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak

o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto
zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola
platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať
a preukázať akúkoľvek vadnosť zmenky, vrátane prípadného pochybenia pri vyplnení zmenky ak táto
pôvodnebolablankozmenkouabolavyplnenávrozporesvyplňovacímvyhlásením,atedaajsudeleným

vyplňovacím právom. Navyše ak bola zmenka prevedená na iného majiteľa , musí dlžník preukázať, že
nový majiteľ bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou.

85. Toto základné pravidlo zmenkových vzťahov však neplatí bezvýnimočne . Podľa Spoločného
stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho

kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky číslo : 93 zo dňa 20. októbra 2015 ak navrhovateľ
( rozumej žalobca) ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na
povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil( rozumej žalobca), že pokiaľ z akýchkoľvek
okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou
uplatnenéhonároku,jetentoexoffopovinnýzabezpečiťprieskumnárokuvintenciáchmožnejabsolútnej

neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ.

86. Na tom nič nemení ani prípadná indosácia zmenky. Ako sa konštatuje v uvedenom spoločnom
stanovisku „ pokiaľ by sme dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd
nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných

podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany
prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by spôsobila
spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust.
§17 obsahuje úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktorésa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti
spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať

o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome
na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom, ktorý
je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný.“

87. V danom prípade tunajší súd zo svojej úradnej rozhodovacej činnosti mal vedomosť o vedení

exekučných konaní, v rámci ktorých právny predchodca žalobcu , spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Bratislava - ako pôvodný majiteľ zmenky , z ktorej je uplatnený nárok aj v tomto spore, v týchto
exekučných konaniach predkladal exekučné tituly - rozhodcovské rozsudky , ktoré vychádzali práve z
takýchto zabezpečovacích zmeniek., pričom návrhy na udelenie poverení v rámci týchto exekučných
konaní boli pre súdnych exekútorov zamietané a samotné exekučné konania následne zastavované.
Tiež mal z týchto konaní vedomosť, že spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. viedla voči dlžníkom ako

veriteľ, ale aj ako remitent exekučné konania a k návrhu na výkon rozhodnutí prikladal Zmluvy o úvere,
návratnosť ktorého bola zabezpečená vlastnou blankozmenkou, pričom čísla na uvedených zmluvách
ako aj na následne vyplnených blankozmenkách boli identické. V týchto exekučných konaniach pritom
ako povinní vystupovali spotrebitelia.

88. Práve táto okolnosť - pôvodný majiteľ zmenky a číselná identifikácia zmenky s číslom zmluvy -
boli tými súvislostiam, ktoré oprávňovali súd ex offo vykonať prieskum žalobcom uplatneného nároku v
intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ.

89. Lustráciou na tunajšom súde bolo zistené, že voči žalovanému ako povinnému sa viedlo na

návrh spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava ako pôvodného majiteľa zmenky exekučné konanie
sp.zn. 8Er/890/2012, v rámci ktorého podkladom pre exekučný titul bola práve zmenka, z ktorej
si žalobca uplatňuje nárok v tomto konaní. Zároveň z uvedeného spisu vyplynulo, že táto zmenka
má charakter zabezpečovacej zmenky a že má súvis so Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
28.10.2010 uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom.

Táto zmluva je pritom spotrebiteľskou zmluvou podľa osobitných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z.,
ako aj všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, platných v čase uzatvorenia tejto zmluvy.
Z obsahu zmluvy je totiž zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred
predchodcom žalobcu, ktorej obsah nemal žalovaný možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť, čo je
základnou črtou spotrebiteľských zmlúv. Na jednej strane ako účastník zmluvy vystupoval žalovaný,

ktorá nekonal pri uzavretí zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
na strane druhej vystupoval ako účastník zmluvy predchodca žalobcu, teda právnická osoba konajúca
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je
všeobecne charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných
podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky

reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"), čo je zrejme aj v danej veci. Pokiaľ sa
týka skutočnosti uvedenej v zmluve a to, že úver bol žalovanému poskytnutý na výkon zamestnania,
ide len o všeobecný údaj, z ktorého nie je zrejme, aký konkrétny súvis má poskytnutý úver s
výkonom zamestnania a či žalovaný skutočne v čase uzatvorenia zmluvy konal v rámci nejakej svojej
podnikateľskej činnosti. Dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má

veriteľ resp. jeho právny nástupca, pričom táto dôkazná povinnosť z jeho strany splnená nebola.

90. Z novelizovaného ust. § 17 ods. 1 zák.č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového v platnom znení
vyplýva, že ak je žalovaným, resp. žalovanou zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, je možné vždy robiť majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa

zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom. Z ods. 2 citovaného
ustanovenia vyplýva, že v konaní o nároku zo zmenky, aj keď zmenkový dlžník, ktorý má postavenie
spotrebiteľa, a ktorý podpísal ako vystaviteľ zabezpečovaciu zmenku žiadne kauzálne námietky nepodá,
musí súd z úradnej povinnosti prihliadnuť na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyplývajú napr. z § 52
zák.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, z § 5a) zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ako aj na

iné právne predpisy, na ktoré § 17 ods.2 cit. zák. odkazuje a ak takéto skutočnosti odôvodňujú námietky
žalovaného, resp. žalovanej, ktoré sa zakladajú na jeho , resp. jej vlastných vzťahoch k vystaviteľovi
alebo k predošlým majiteľom, tzv. kauzálne námietky, ktoré by žalovaný, resp. žalovaná mohol, resp.
mohla v prejednávanom spore uplatniť aj v situácii, keď tak neurobí, musí súd ex offo na všetkyrozhodujúce skutočnosti, ak zaviazanosť žalovaného, resp. žalovanej zo zmenky vznikla v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou, prihliadnuť. Zákon tak expressis verbis zavádza povinnosť súdu skúmať, či v
rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom.

91. Základný právny vzťah medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným má teda jednoznačne
spotrebiteľskú povahu a teda zmenka slúžila ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského
vzťahu. Napriek uvedenému vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere je však nevyhnutné v
spore poukazujúc na článok 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými

zmluvnými podmienkami. Ak teda dôjde ku kolízii zmenkového práva so spotrebiteľskými právami, musí
mať prednosť ochrana práv spotrebiteľa.

92. Zmenka bola vystavená a podpísaná v ten istý deň, ako zmluva o úvere. Z vykonaného dokazovania
je nepochybné, že ide o tzv. blankozmenku, ktorá bola veriteľom vyplnená v súlade s Dohodou o
vyplnení zmenky obsiahnutej v bode 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Zmenka bola

vystavená na predtlači pripravenej vopred veriteľom spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. a okrem
zákonom predpísaného textu „zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad POHOTOVOSŤ s.r.o.
Bratislava“, bol na nej vopred uvedený aj zmenkový úrok 0,25% denne, údaj o splatnosti v prospech
veriteľa POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, ako aj ďalšie údaje „bez protestu“ a „na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na zmenke bola zmenková suma a dátum začiatku úročenia

dopísaný neskôr, a to až po podpísaní zmenky žalovaným ako vystaviteľom. Zmenka bola remitentom
POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava prevedená nedatovaným indosamentom na navrhovateľa.

93. Zmenka predložená žalobcom bola vyplnená na základe Dohody o vyplnení zmenky. Vzniku
zmenkového vzťahu medzi predchodcom žalobcu a žalovanou tak predchádzalo uzatvorenie Dohody o

vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.

94. Dohoda o vyplnení zmenky je uvedená v článku 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Je
súčasťou dlhého textu, ktorý je vyhotovený drobným a nahusteným písmom. Ide o pomerne dlhý text
obsahujúci množstvo odbornej právnej terminológie. Spotrebiteľ má tak objektívne iba veľmi nejasnú

predstavu o obsahu zmluvných podmienok a to nielen vzhľadom na drobné a nahustené písmo, akým
sú napísané, ale aj pre komplikovanú slovnú formuláciu a množstvo zmluvných dojednaní, ktorých
obsah spotrebiteľ nie je ani schopný v krátkom čase pochopiť a zvážiť. Súd má za to, že bežný
spotrebiteľ ani nevie vyhodnotiť riziko, ktoré pre neho znamená podpísanie takejto Dohody o vyplnení
zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru resp. blankozmenky a to, ako tým

uľahčí vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa. Vzhľadom na uvedené Dohodu o vyplnení zmenky nemožno
považovať za individuálne dojednané zmluvné ustanovenie, pretože aj keď žalovaný by mal možnosť
oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy, nemohol ovplyvniť jej obsah.

95. Navyše spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. ako veriteľ podmienila poskytnutie úveru vystavením

blankozmenky žalovaným, pričom tento dôležitý údaj, že žalovaný vystavuje blankozmenku výslovne
v Dohode o vyplnení zmenky neuviedla. Neuviedla tak dostatočne určito, jasne a zrozumiteľne všetky
zmluvné podmienky ohľadom výšky a spôsobu platenia zmenkovej sumy pre žalovaného. Podstatné je
aj to, že výška zmenkovej sumy v čase jej vyplnenia závisela výlučne od veriteľa, o ktorej nemal žalovaný
vopred žiadnu vedomosť. Jej obsahom bol najmä súhlas vystaviteľa s tým, aby mohol veriteľ vyplniť do

blankozmenky údaj o výške zmenkovej sumy a jej splatnosť. Žalovanému nebola Dohoda o vyplnení
zmenky vôbec predložená na podpis, rovnako ako ani Všeobecné podmienky poskytnutia úveru.

96. Dohoda o vyplnení zmenky nebola dohodnutá individuálne, preto spĺňa všetky zákonné predpoklady
neprijateľnej podmienky tak, ako ju má na mysli úprava obsiahnutá v § 52 ods. 2 a § 53 ods.

1 Občianskeho zákonníka. Ak podmienky platenia zmenky neboli dojednané individuálne, ide o
neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. Takéto dojednanie, ktoré
umožnilo veriteľovi - dodávateľovi len z toho dôvodu, že žalovaný musel na zabezpečenie návratnosti
úveru vystaviť blankozmenku „na rad“, previesť zmenku na tretiu osobu, proti ktorej sa spotrebiteľ
nemohol brániť, resp. len s problémami a nemohol vzniesť voči novému majiteľovi zmenky tzv. kauzálne

námietky podľa § 17 ZZŠ v znení do dňa 22.12.2015, ktoré by inak, ak by veriteľ nebol mohol zmenku
previesť, a teda keby ju bol vystavil ako rekta zmenku, bol mohol voči veriteľovi a remitentovi zmenky
vzniesť, posúdil súd ako konanie, ktoré obchádza účel právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa.97. V prípade zmenky „na rad“ totiž dochádza jej jednoduchým prevodom (indosáciou) k podstatnému
sťaženiu postavenia zmenkového dlžníka voči novému majiteľovi zmenky, pretože pri uplatnení
námietok týkajúcich sa pôvodného vzťahu so svojim veriteľom v konaní, ktoré voči nemu už vedie nový

majiteľ zmenky, musel splniť podmienky v zmysle cit. § 17 ods. 1 ZZŠ platného do 22. 12. 2015.

98. Súd preto dospel k záveru, že ak nebola v zmenkovej dohode obsiahnutej v Dohode o vyplnení
zmenky vylúčená prevoditeľnosť zmenky rubopisom, potom takáto dohoda - zmluva obsahovala
dojednanie, ktoré nesporne spôsobuje na ujmu spotrebiteľa značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach strán, nemôže spĺňať náležitosti individuálne dohodnutej podmienky úverovej zmluvy, a
preto je pre rozpor s § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatná.

99. Okrem toho, obsah tejto dohody o vyplňovacom práve je v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona
č. 258/2001 Z.z. platným v čase uzavretia zmluvy o úvere, poťažmo uvedenej dohody ( ak súd obíde
už vyššie namietanú skutočnosť, že táto dohoda nebola žalovaným osobitne podpísaná). Podľa tohto

zákonného ustanovenia veriteľ v tom čase smel prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie
svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v
čase vyplnenia mohla byť maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru
a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Podľa znenia článku 13

Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorý vlastne tvoril Dohodu o vyplňovacom práve, sa mala
zmenka vyplniť tak, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa
voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Uvedený text takto nekorešpondoval so
zákonným obmedzením vyplňovania zmenky. Dohoda o vyplnení zmenky takto bola dojednaná rozpore
so zákonom a preto bola podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Na jej základe preto

nemohlo ani dôjsť k vyplneniu zmenky a teda nemohol vzniknúť ani nárok na plnenie z takto vyplnenej
zmenky.

100. Tu súd poznamenáva, že zmenka nie je zmluvou, preto neplatná zmenková dohoda obsiahnutá v
Dohode o vyplnení zmenky nespôsobuje jej neplatnosť podľa Zákona zmenkového a šekového, avšak

zakladá dôvodnú obranu vo forme kauzálnych námietok dlžníka proti povinnosti zaplatiť zmenku nielen
remitentovi, ale aj indosatárovi, ktorý ju ani nesmel podľa ustanovenia § 4 ods.6 zák. 258/2001 Z.z. prijať.
Pritom žalobcovi muselo byť pri indosácii zmenky od spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. zrejmé, že ak sú
zmenkovými dlžníkmi výlučne fyzické osoby a ak boli na zmenkách uvedené čísla zmluvy, že tieto boli
vystavené na zabezpečenie návratnosti peňažných prostriedkov pre pôvodného majiteľa prevádzanej

zmenky, ktorý bol aj veriteľom dlžníka, inak by nebol mal informácie o tom, koľko zo zmenkovej sumy na
splátky úveru už dlžník spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. zaplatil a o akú sumu zníži ním uplatňovaný
nárok zo zmenky. Musel preto vedieť, že sa jedná o zabezpečenie pohľadávky zo spotrebiteľského
úveru, keď v niektorých žalobách žaloval nielen znížené sumy o splátky úveru, ale aj len zmenkovú úroky
a odmenu. Takéto údaje mohol zistiť len z podkladov predložených mu zo strany pôvodného veriteľa,

spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. Vedel nielen to, že sa jedná o zmenky „na rad“, keďže boli na neho
indosované, ale aj to, že medzi dlžníkom a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. bola uzavretá zmluva
o spotrebiteľskom úvere, bez ktorej by len ťažko mohol zo samotnej zmenky zistiť všetky relevantné
údaje pre uplatnenie nárokov zo zmenky.

101. Z vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že záväzok žalovaného ako spotrebiteľa
k založeniu zmenkovej obligácie je neplatný, v dôsledku čoho nemohol pôvodný majiteľ previesť na
nového nadobúdateľa zmenky práva, ktoré platne nenadobudol.

102. Okrem toho zmenka predložená žalobcom nezohľadňuje ani skutočnosť, že Zmluva o úvere č.

702000729 zo dňa 28.10.2010 uzavretá medzi predchodcom žalobcu a žalovaným nespĺňa všetky
náležitosti uvedené § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. V
zmluve o úvere nie je uvedená konečná splatnosť spotrebiteľského úveru. Predmetná zmluva obsahuje
len údaj splatenia úveru v 12 mesiacoch počnúc od konkrétneho dňa. Takýto údaj nemožno považovať
za presnú časovú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru. Zmluva tiež neobsahuje výšku,

počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedená len celková výška splátky a
nie je z nej zrejme, aká suma z uvedenej splátky je započítaná na istinu, úroky a iné poplatky. V úverovej
zmluve ďalej absentuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe, ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej
ročnej percentuálnej miere nákladov. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona ak zmluva o spotrebiteľskomúvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/ a k/, l/ poskytnutý úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, teda spotrebiteľ má vrátiť len sumu skutočne poskytnutého úveru.
Keďže predmetná úverová zmluva zabezpečená zmenkou predloženou žalobcom uvedené náležitosti

neobsahuje, úver poskytnutý na základe tejto zmluvy je teda bezúročný a bez poplatkov. Vyplnená
zmenka tieto skutočnosti absolútne nereflektovala.

103. A napokon súd poukazuje aj na rozpor konania právneho predchodcu žalobcu s platnými právnymi
predpismi pri vyplňovaní zmenky sumou , ktorá je v rozpore s citovaným ustanovením § 4 ods. 6 zákona

č. 258/2001 Z.z. platným v čase uzavretia zmluvy o úvere. Na základe zmluvy o úvere poskytol právny
predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 800,- EUR, ktorý mal žalovaný splácať v 12 mesačných
splátkach po 131,- EUR, zaplatil by teda celkove sumu 1.572,- EUR. Pokiaľ aj zabezpečovacia zmenka
napriek neplatnosti dohody o vyplňovacom práve bola vyplnená, zmenková suma v čase jej vyplnenia
mohla byť len maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva
vo výške 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. V prípade vyplnenej zmenky, z ktorej sa

uplatňuje nárok v tomto spore, ide o priamy rozpor s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.,.
Veriteľ totiž poskytol žalovanému úver 800,- EUR, z ktorých 30 % predstavuje sumu 240,- EUR. Je tak
zjavné, že veriteľ mohol od žalovaného prijať zmenku vyplnenú maximálne na sumu 1.040,- EUR a nie
na sumu 1.578,83 EUR, ako bolo vyplnené v tomto prípade. Keďže zmenka zabezpečovala nároky zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a bola vyplnená v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001

Z.z., nie je možné z takejto zmenky uplatňovať právo v rozhodcovskom, súdnom, či exekučnom konaní.
Takúto zmenku právny predchodca žalobcu nesmel ani prijať, a pokiaľ ju prijal, konal v rozpore so
zákonom. Uplatnenému nároku z takejto zmenky, aj keď táto pre to nemôže byť neplatná, preto nebolo
možné poskytnúť súdnu ochranu a na jej základe teda zaviazať žalovaného na plnenie z nej.

104. Zo všetkých rozhodujúcich skutočností, ktoré súd z Dohody o vyplnení zmenky zistil vyplýva, že
pre rozpor Dohody o vyplnení zmenky so zákonom, ale i pre samotné vyplnenie zmenky v rozpore so
zákonom, nie je žalovaný povinný ako dlžník jej majiteľovi na zmenku plniť a preto súd žalobu žalobcu
v časti, v ktorej žalobu nevzal späť, zamietol.

105. Podľa § 251 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok ( ďalej len ako „ CSP“), trovy konania
sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva.

106. Podľa § 255 ods. 1CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

107. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

108. Podľa § 262 ods.1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

109. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

110. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania priznal v celom rozsahu, nakoľko čo do zastavenej časti konania nebolo
preukázané, že by zastavenie tejto časti konania malo byť pričítané na ťarchu žalovaného, a čo do
zvyšku žalobou uplatneného nároku, tým že súd žalobu v tejto zvyšnej časti zamietol, bol žalovaný v

tomto spore úspešný.

111. O výške náhrady týchto trov bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto
uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

112. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.113. Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo
nám.7,81102Bratislava-StaréMestobolodo30.06.2016subjektom,sktorýmvtomtokonanísúdkonal
ako s vedľajším účastníkom konania. Právna úprava nového Civilného sporového poriadku účinného

od 1.7.2016 však subjekt „vedľajší účastník konania“ nepozná. Ani prechodné ustanovenia uvedeného
Civilného sporového poriadku neriešia prípadné postavenie uvedeného subjektu v pokračujúcom
konaní. Zároveň však v § 470 ods. 1 stanovujú, že ustanovenia Civilného sporového poriadku sa
uplatnia aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, teda sa uplatnia aj na toto
prebiehajúce konanie. Vzhľadom na uvedené preto po 01.07.2016 Občianske združenie VŠEOBECNÁ

OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV viac v konaní ako vedľajší účastník konania vystupovať nemohol a
jeho postavenie ako vedľajšieho účastníka konania k 30.06.2016 zaniklo. Zároveň uvedené združenie v
tomto konaní nevystupovalo vzhľadom na absenciu príslušného návrhu ani v žiadnom inom procesnom
postavení (intervenient , splnomocnenec) , ktoré by mu nový Civilný sporový poriadok umožňoval. Do
konania nebolo súdom vzhľadom absenciu súhlasu žalovaného pribraté ani ako právnická osoba, ktorej
predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, podľa § 95 ods. 1 CSP.

114. Navyše súd bol tiež toho názoru, že v konaní týmto združením pôvodne uplatňované trovy konania,
ktoré spočívali v uplatňovaných trovách právneho zastupovania, neboli potrebné na účelné bránenie a
uplatňovanie práva. Neúčelnosť trov právneho zastúpenia tohto združenia súd vidí v tom, že jedným z
cieľov jeho činnosti je zastupovanie spotrebiteľov v pôvodnom občianskom súdnom ( teraz už rozumej

civilnom ) konaní ním samým, na základe ktorého aj odôvodňovalo svoj vstup do tohto konania bez
toho, aby si vopred zabezpečilo súhlasné stanovisko žalovaného, na strane ktorého malo vystupovať.

115. Aj potom , čo súd pôvodne vzhľadom na absenciu výslovného súhlasu žalovaného so vstupom
uvedeného združenia na jeho strane do 30.6.2016 ešte ako vedľajšieho účastníka nepripustil jeho vstup

do konania , uvedené združenie vo vzťahu k tomuto žalovanému nepodniklo žiadnu relevantnú iniciatívu
za účelom obstarania si tohto súhlasu a teda vôbec kontaktovania sa s týmto ich klientom , za účelom
preverenia , či v danom konaní naozaj nepotrebuje právnu pomoc v širšom rozsahu než ju formálne toto
združenie poskytlo v podobe všeobecného písomného vyjadrenia.

116. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že uvedené združenie len v senáte 16C takto vstúpilo do
viacerých konaní, v ktorých žalobcom bol žalobca uvedený v tomto konaní , a v tejto súvislosti súd
konštatuje, že paušálny vstup v tom čase ako vedľajšieho účastníka do všetkých konaní, v ktorých
vystupujú ako žalobcovia ním označené subjekty, a to bez ohľadu na stav konania a vôľu spotrebiteľa,
navyše so zastúpením advokátom, iba zbytočne navýšil trovy konania, a navodzuje dojem, že účelom

vstupu do konania nebola ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov
v podobe náhrady trov právneho zastúpenia.

117. Civilný sporový poriadok v ustanoveniach § 251 až 264 ustanovuje pravidlá pre rozhodovanie súdu
o náhrade trov konania. Pre všetky prípady rozhodovania súdu o náhrade trov konania platí zásada,

podľa ktorej môže byť strane sporu priznaná náhrada len tých trov, ktoré boli potrebné na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva (teda nie všetky náklady majúce povahu trov konania). V prípade
rozhodovania o náhrade trov konania pri plnom úspechu vo veci je táto zásada výslovne uvedená v §
251 CSP. Pojem „účelnosť“ použitý v tomto ustanovení treba chápať ako určitú poistku pred hradením
nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými. Pri posudzovaní

účelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne rozlišovať, či právne zastúpenie
advokátom je využitím ústavne zaručeného práva na právnu pomoc, alebo či sa jedná skôr o zneužitie
tohto práva na úkor protistrany (napr. zastúpenie v celkom banálnej veci, opakované zastúpenie v
tzv. hromadných - skutkovo a právne takmer totožných veciach, alebo zrejmá snaha zvýšiť náklady
konania protistrane (porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky z 25. 3. 2014 sp. zn. I. ÚS 3819/13

dostupný na www.concourt.cz ). ( porovnaj Uznesenie NS SR sp.zn. 6 MCdo
9/2013 zo dňa 20.6.2014).

118. Vzhľadom na uvedené a skutočnosť, že si pôvodne v tomto spore uvedené združenie uplatňovalo
nároky na trovy konania, súd danú procesnú situáciu vyhodnotil ako dôvod hodný osobitného zreteľa ,

pre ktoré nie je možné tomuto subjektu priznať náhradu trov konania a to postupujúc podľa § 257 CSP.119. Keďže podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania má súd rozhodnúť aj bez návrhu
ažvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí,bolorozhodnutéotrováchtohozdruženiaažvtomtorozsudku,
ktoré je konečným rozhodnutím v uvedenom spore.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok / ďalej len ako „ CSP“/).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.