Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. november 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/34/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115202072
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3115202072.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu

JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko a.s., so
sídlom v Žiline, ul. Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: A. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
J., ul. B. G. 3, o zaplatenie 2.032,48 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín zo dňa 11. októbra 2016, č.k. 17C/57/2015-64, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej - zamietajúcej časti (výrok II.) a v súvisiacej časti o náhrade
trov konania (výrok III.) p o t v r d z u j e .

Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.032,48 eur spolu s úrokom v sume 90,35 eur, úrokom z omeškania
v sume 0,92 eur, úrokom vo výške 12,90 % ročne zo sumy 1.971,02 eur od 18.12.2014 do zaplatenia a
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.971,02 eur od 18.12.2014 do zaplatenia (výrok I.).
Žalobu vo zvyšnej časti zamietol (výrok II.) a žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu
(výrok III.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žiadal v zmysle žaloby žalovaného zaviazať

zaplatiť žalobcovi sumu 2.032,48 eur spolu s úrokom v sume 90,35 eur, s úrokom z omeškania v sume
0,92 eur, s úrokom vo výške 12,90 % ročne zo sumy 1.971,02 eur od 18.12.2014 do zaplatenia a s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.971,02 eur od 18.12.2014 do zaplatenia a zo
sumy nezaplatených úrokov vo výške 90,35 eur od 18.12.2014 do zaplatenia dôvodiac, že žalobca
a žalovaný uzatvorili dňa 10.06.2014 úverovú zmluvu č. 4133597, ďalej aj ako „zmluva“, na základe
ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2.000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v
pravidelných mesačných splátkach do 23.05.2024. Žalovaný porušil svoj záväzok riadne splácať úver,

a preto bol listom zo dňa 25.11.2014 vyzvaný na predčasné splatenie úveru v lehote do 17.12.2014.
Napriek tejto výzve nebol úver žalobcovi vrátený. Ku dňu predčasného splatenia úveru pozostávala
pohľadávka žalobcu z istiny úveru v sume 1.971,02 eur, úroku v sume 90,35 eur, úroku z omeškania v
sume 0,92 eur a poplatkov za upomienky v sume 61,46 eur. Po zosplatnení úveru do podania žaloby
žalovanýneuskutočnilžiadnuplatbu.Žalovanýbolvkonanípasívny,kžalobesanevyjadril,pojednávania
sa nezúčastnil.

3. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalovaný so žalobcom uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2.000,- eur. Žalobca si žalobou
uplatnilprávonazaplatenienesplatenejistiny,poplatkov,úrokovznesplatenejistiny,úrokovzomeškaniaz istiny úveru a úrokov z omeškania z úrokov. Žalovaný z celkovej istiny úveru splatil žalobcovi iba sumu
28,98 eur.

4. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 489, § 491 ods. 1, § 494,
§ 52 ods. 1 a 4, § 565, § 517 ods. 2, § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 497, § 324 ods.
1, § 341 ods. 1, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády

SR č. 87/95 Z.z., s odkazom na ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že realizujúc aj ochranu
práv žalovanému ako spotrebiteľa, nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by žalobcovi nepriznal ním uplatnené
právo, s výnimkou uplatnených úrokov z omeškania z nezaplatených úrokov (90,35 eur) od 18.12.2014
do zaplatenia (ku dňu rozhodnutia súdu predstavuje ich výška sumu 8,21 eur). Nesplácaný úver sa stal
splatný v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka v dôsledku vyhlásenia jeho predčasnej splatnosti listom
žalobcu zo dňa 25.11.2014 a to dňom 17.12.2014. Žalovaný sa tak dostal do omeškania so zaplatením

dlžnej (žalovanej) sumy nasledujúcim dňom 18.12.2014. V deň omeškania bola zákonná výška úrokov z
omeškania 5,05 % ročne, určená na základe § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995
Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalobca si však uplatnil nižšiu
výšku úroku z omeškania, preto súd, rešpektujúc zásadu iudex ne eat ultra petita partium - sudca
nech nejde nad návrhy strán, vyjadrenú v ustanovení § 216 ods.1 Civilného sporového poriadku, uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť úroky z omeškania v žalobcom uplatnenej výške. Súd rozhodol aj o
splnení povinnosti žalovaného na zaplatenie úroku z úveru, ktorý bol dohodnutý vo výške 12,90 % ročne
z istiny úveru (do dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru bola ich výška z nevrátenej časti úveru
celkovo 90,35 eur). Vo vzťahu k zamietajúcej časti o uplatnenom úroku z omeškania z nezaplatených
úrokov (v sume 8,21 eur ku dňu vyhlásenia rozsudku), súd uviedol, že úroky z omeškania nie je možné

priznaťajzriadnychúrokov,pretožebytaksúdpriznalpríslušenstvo(úrokyzomeškania)zpríslušenstva
(úrokov), čo je v rozpore s § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a v právnej teórii sa takýto postup
označuje ako tzv. anatocizmus. Úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky (zákon teda rozlišuje
medzi pohľadávkou a úrokmi, resp. úrokmi z omeškania, ktoré sú zahrnuté v rámci jej príslušenstva).
Uplatneniesipríslušenstvapohľadávky(úrokovzomeškania)zpríslušenstvapohľadávky,ktorýmiriadne

úroky sú, zákon nepredpokladá.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, a priznal žalobcovi
náhradu trov konania v plnom rozsahu, pretože súd žalobe nevyhovel len v časti úrokov z omeškania v
sume 8,21 eur (ku dňu vyhlásenia rozsudku), čo predstavuje menej ako 0,35 % z celej žalovanej sumy.

Ide teda o nepatrný (zanedbateľný) neúspech žalobcu v konaní. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

6.Rozsudoksúduprvejinštancievjehozamietajúcejčastivzákonnejlehoteodvolanímnapadolžalobca,
navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu tak, že jeho žalobe aj v tejto časti bude vyhovené a žalovaný

bude zaviazaný nahradiť mu trovy konania. Uplatňujúc dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods.
1 písm. h/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“ - nesprávne právne posúdenie) namietal
správnosť záveru, že žalobca nemá právo požadovať od žalovaného popri plnení aj úrok z omeškania
zo zmluvných úrokov za poskytnuté peňažné prostriedky, v súvislosti s čím poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu Prešov, sp. zn. 4Cob/62/2007, z ktorého v odvolaní citoval. Zmluvné úroky boli vyčíslené

pevnou sumou ako zmluvný úrok naakumulovaný do istiny do dňa zosplatnenia úveru a tento sa ďalej
nenavyšuje, preto nejde o rozpor so zásadou anatocizmu. Nárok na úrok z omeškania zo zmluvných
úrokov ust. § 497 Obch. zák. ani žiadne iné zákonné ustanovenie nespochybňuje. Ak by sa akceptoval
právny názor vyslovený súdom prvej inštancie znamenalo by to, že v prípade omeškania dlžníkov so
zaplatením zmluvného úroku, by veritelia nemali nárok na žiadnu zákonnú sankciu.

7. Žalovaný nevyužil svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že

spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s
uvedenímdôvodovodvolaniavovecisamej,vykonal preskúmaniezákonnostinapadnutéhorozhodnutia
v odvolaním dotknutej časti a jemu predchádzajúceho konania.9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti (zamietajúcej časti a
v súvisiacej časti o náhrade trov konania medzi stranami sporu - výroky II. a III.) je potrebné ako

vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť
dokazovanieanariadeniepojednávanianevyžadovalanidôležitýverejnýzáujem. Rozsudoksúduprvej
inštancie v jeho zostávajúcej - vyhovujúcej časti (výrok I.) nepreskúmaval, keďže táto suspenzívnym
účinkom odvolania napadnutá nebola.

10. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či
konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných
podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo
rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd
uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389

ods. 1 písm. a/ CSP.

11. Posúdením obsahu odvolania, odvolací súd zistil, že odvolanie žalobcu smeruje proti správnosti
záveru súdu prvej inštancie o nemožnosti priznať žalobcovi nárok na uplatnený úrok z omeškania zo
zmluvných úrokov, čím tento namietal nesprávne právne posúdenie uplatňujúc tak dôvod na odvolanie

uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

12. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny
právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.

13. Vyššie uvedenú odvolaciu námietku žalobcu, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnenú, bez
opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej
inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie zo zisteného skutkového
stavu vyvodil správny právny záver o nemožnosti priznať žalobcovi uplatnený nárok na úrok z omeškania

z nezaplatených úrokov pre rozpor s ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka (tzv. anatocizmus) v
dôsledku čoho žalobu v tejto časti zamietol a žalobcovi s prihliadnutím na jeho prakticky plný úspech v
spore priznal plnú náhradu trov konania (§ 255 ods. 1 CSP). Svoje rozhodnutie vzťahujúce sa k dotknutej
- zamietajúcej časti súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými
v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého

rozsudku v dotknutej časti a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).

14. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvej inštancie a s prihliadnutím
na odvolanie žalobcu, uvádza odvolací súd nasledovné skutočnosti:

15. Súd prvej inštancie žalobu na zaplatenie úroku z omeškania (ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie
vyčíslený na sumu 8,21 eur) z nezaplatených zmluvných úrokov, ktoré boli vyčíslené vo výške 90,35
Eur za obdobie od 18.12.2014 (po zosplatnení úveru) do zaplatenia zamietol z dôvodu, že dospel k
záveru o neprípustnosti takéhoto nároku s odôvodnením, že by išlo o tzv. anatocizmus.

16. Podľa štandardného výkladu podávaného súdnou praxou úroky, úroky z omeškania a poplatok
z omeškania sú podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky, ktorou sa
v zmysle tohto ustanovenia a v nadväznosti na definíciu záväzkového vzťahu v § 488 Občianskeho
zákonníka rozumie peňažné plnenie (istina), na ktorú má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového
vzťahu, ku ktorého zmene (potiaľ, že sa môžu nárokovať aj sankcie za omeškanie s platením) dochádza

priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým,
ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku
(alebo iným zo spôsobov jeho zániku) zaniká (končí) aj akcesorický záväzok úrokový; pretrváva len
povinnosťzaplatiťuždospeléúroky.Tým,ževčasnesplatíúrokyzistiny,sadlžníkdostávadoomeškania
s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny).

17. Vychádzajúc potom z vyššie uvedeného odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zastáva
názor, že zákon nepriznáva veriteľovi bez ďalšieho aj právo úročiť zákonné príslušenstvo pohľadávky
(žiadať úroky z omeškania z dojednaných úrokov). Tým, že dlžník včas nesplatí úroky z istiny, sadostáva do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny).
Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (tu úroky z omeškania z dojednaných úrokov)
potom veriteľ nemá preto, že ani Občiansky ani Obchodný zákonník mu túto možnosť nepriznávajú, inak

povedané nezakotvujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky.
Pokiaľ potom súd prvej inštancie žalobu na zaplatenie úroku z omeškania z nezaplatených zmluvných
úrokov (ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie vyčíslených na sumu 8,21 eur zo sumy nezaplatených
zmluvných úrokov 90,35 eur) za obdobie od 18.12.2014 (po zosplatnení úveru) do zaplatenia zamietol
z dôvodu, že dospel k záveru o neprípustnosti takéhoto nároku s odôvodnením, že by išlo o tzv.

anatocizmus, nemožno vecnej správnosti jeho rozhodnutia nič vytknúť.

18. Rozsudok súdu prvej inštancie je tak v odvolaním dotknutej - zamietajúcej časti vo výroku vecne
správny, preto bolo potrebné tento podľa § 387 ods. 1 CSP v uvedenom rozsahu (výroky II. a súvisiaci
výrok III.) potvrdiť. Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne rozhodujúce
skutočnosti s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho

posudzovania.

19. O náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného rozhodol odvolací súd podľa
§ 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ako úspešnej strane
sporu v odvolacom konaní, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže tomuto vznik

trov v odvolacom konaní z obsahu spisu nevyplynul.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§

419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).