Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. december 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21C/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111220069
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3111220069.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobkyne X. O., nar. XX.X.XXXX,

bývajúcou v Z. XXX, občianky Slovenskej republiky, právne zastúpenej Mgr. Petrou Hrubovou,
advokátkou so sídlom v Ilave, Mierové nám. č. 93, IČO 42 152 321 proti žalovanému B. O., nar.
XX.XX.XXXX, bývajúcemu v N. XX, občanovi Slovenskej republiky, právne zastúpenému JUDr. Petrom
Žilinčíkom, advokátom so sídlom v Dubnici nad Váhom, C I 57/132, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e s a , že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov strán sporu patrí:
- hoblovka v hodnote 100 eur

- frézovačka v hodnote 100 eur
- podiel 3/5 traktora v hodnote 300 eur
- zverák bez hodnoty
- ponk bez hodnoty
- kompresor v hodnote 20 eur
- sudy na kvas dva kusy v hodnote 20 eur
- hliníkové rebríky 2 kusy v hodnote 30 eur

- časť kuchynskej linky v hodnote 10 eur
- kúpna cena za predaj malorážky v sume 120 eur,
teda veci v celkovej hodnote 700 eur.

II. Do výlučného vlastníctva žalovaného s a p r i k a z u j ú nasledovné veci:
- hoblovka v hodnote 100 eur
- frézovačka v hodnote 100 eur
- podiel 3/5 traktora v hodnote 300 eur

- zverák bez hodnoty
- ponk bez hodnoty
- kompresor v hodnote 20 eur
- sudy na kvas dva kusy v hodnote 20 eur
- hliníkové rebríky 2 kusy v hodnote 30 eur
- časť kuchynskej linky v hodnote 10 eur
- kúpna cena za predaj malorážky v sume 120 eur,

III.Žalovaný je povinný zaplatiťžalobkyni350eur,atodotrochdníodprávoplatnostitohtorozsudku.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :1. Žalobkyňa sa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM)
strán sporu, z toho dôvodu, že ich manželstvo zaniklo právoplatným rozhodnutím súdu o rozvode.
Žalobkyňa mala za to, že je dôvodné prejednať v konaní hnuteľné veci, ktoré počas manželstva so

žalovaným nadobudli. Ďalej žiadala prejednať opravy a úpravy rodinného domu, patriaceho matke
žalovanej, s poukazom na to, že v tomto dome počas manželstva dlhodobo žili. Hoci dom nebol v ich
bezpodielovom spoluvlastníctve, mali záujem dom zveľadiť, prípadne opotrebované veci vymeniť za
nové, tieto práce ohodnotila sumou 6.232,06 eur, mala za to, že takýmto spôsobom došlo k zhodnoteniu
uvedeného rodinného domu, nakoľko vlastníčka domu, matka žalovaného, na tieto práce nikdy finančne

neprispela. Žalobkyňa poukázala na to, že mala snahu vyporiadať BSM mimo súdu, vzhľadom na postoj
žalovanéhokžiadnemuvyporiadaniumimosúdunedošlo.Kdohodenedošlozviacerýchdôvodov,najmä
preto, že nedokázali bez súdu so žalovaným ustáliť masu majetku patriaceho do BSM, a to tak pokiaľ ide
o hnuteľné veci, ich hodnotu, ako aj o hodnotu prác vykonaných na uvádzanom dome. Žalovaný žiadal
zahrnúť do BSM hnuteľné veci, ktoré do BSM nemajú patriť, popieral vyporiadanie hnuteľných vecí,
ktoré do BSM patriť mali. Žiadal do BSM zahrnúť pôžičku od jej sestry, V. Visolajskej, v sume 796,65 eur,

ktorá však bola splatená ešte pred rozvodom manželstva. Žiadal tiež vyplatiť podiel z vkladnej knižky,
pričom vkladné knižky v čase trvania manželstva vlastnili dve, jednu si ponechal on, vybral z nej finančnú
hotovosť, ktorú sám spotreboval, z druhej vkladnej knižky ona vybrala 995,82 eur, ktoré použila v r.
2008, po rozvode manželstva na doplatenie ceny auta, ktoré potrebovala zakúpiť pre zdravotne ťažko
postihnutého syna. Pokiaľ ide o vyporiadanie vecí patriacich do BSM mala žalobkyňa za to, že väčšina

hnuteľných vecí sa nachádza u žalovaného, žiadala vyplatiť polovicu z ich ceny, rovnako žiadala vyplatiť
od žalovaného polovicu hodnoty investícií, vložených do rodinného domu jeho matky.

2. Žalovaný pripustil, že nedošlo mimo súdu k vyporiadaniu majetku, ktorý so žalobkyňou nadobudli
do BSM. Spochybnil zoznam hnuteľných vecí patriacich do BSM, ako ich uviedla žalobkyňa, rovnako

spochybnil ich hodnotu.

3. Okresný súd Trenčín vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 21.05.2013, ktorý v spojení s rozhodnutím
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co/499/2013-148, nadobudol právoplatnosť 27.02.2014. Týmto
rozhodnutím bol návrh na vyporiadanie BSM zamietnutý. Z toho dôvodu, že žalobkyňa podala v lehote

3 rokov od zániku BSM tzv. blanketový návrh na začatie konania, tzn., že neuviedla, aké hodnoty veci,
či majetkové práva, alebo záväzky žiada vyporiadať. Svoj návrh doplnila až po uplynutí 3-ročnej lehoty
od zániku manželstva, pričom mal súd za to, že márnym uplynutím tejto lehoty dochádza k vyporiadaniu
zaniknutého BSM podľa § 149 ods. 4 Obč. zákonníka, uplynutie lehoty teda založil nevyvrátiteľnú právnu
domnienku vyporiadania BSM tak, že o hnuteľných veciach platí, že sa manželia vyporiadali podľa stavu,

v akom každý z nich veci z BSM používa pre svoju potrebu, zároveň o ostatných hnuteľných veciach,
príp. nehnuteľných platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve s rovnakými podielmi bývalých manželov,
čo sa vzťahuje aj na prípadné majetkové práva.

4. V dôsledku dovolania žalobkyne sa vecou zaoberal Najvyšší súd SR, ktorý rozhodnutím zo dňa

27.10.2016, v konaní sp. zn. 1Cdo/193/2014 zrušil Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 12.02.2014,
sp.zn.5Co/499/2013,5Co/500/2013,5Co/501/2013aRozsudokOkresnéhosúduTrenčínz21.05.2013,
č.k. 15C/154/2011-119, v spojení s opravnými uzneseniami zo 4.11.2013, č.k. 15C/154/2011-134 a
z 20.11.2013 č.k. 15C/154/2011-137. Najvyšší súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie,
potvrdeným súdu druhej inštancie. Poukázal na to, že nesprávne súd prvej inštancie vyhodnotil tzv.

blanketárny návrh za návrh na začatie konania, pričom nepovažoval za potrebné odstraňovať vady tohto
podania. Blanketárny návrh teda súd prvej inštancie neposúdil ako kvalifikovaný návrh, nepriznal mu
právne účinky, nepovažoval za potrebné odstraňovať vady tohto podania. V žiadnom štádiu konania
žalobkyni nesprávne nevytkol, že by jej podanie bolo nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné, pričom
procesné nesprávnosti žalobkyňa odstránila ďalším podaním, ktoré všetky predpísané náležitosti už

obsahovalo. Prvé podanie žalobkyne teda NS SR považoval za podanie, pri ktorom bolo potrebné
odstrániť jeho vady, ale zároveň za podanie, ktorým sa začína súdne konanie s účinkami zachovania
procesných a hmotnoprávnych lehôt.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov navrhnutých stranami sporu, oboznámil

stranami sporu predložené listinné dôkazy. Z takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že do
BSM strán sporu patria nasledovné veci: Hoblovka v hodnote 100 eur frézovačka v hodnote 100 eur,
podiel 3/5 traktora v hodnote 300 eur, zverák bez hodnoty, ponk bez hodnoty, kompresor v hodnote 20eur, sudy na kvas dva kusy v hodnote 20 eur, hliníkové rebríky 2 kusy v hodnote 30 eur, časť kuchynskej
linky v hodnote 10 eur, kúpna cena za predaj malorážky v sume 120 eur.

6. Manželstvo strán sporu bolo uzavreté dňa 24.04.1993 v Bolešove. Rozvedené bolo Rozsudkom
Okresného súdu Trenčín č.k. 11C/105/2008-21 zo dňa 22.08.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť v
časti výroku o rozvode manželstva dňa 28.10.2008.

7. Ohľadne týchto vecí v zásade došlo k zhode v tvrdeniach strán sporu tak týkajúcich sa toho, či boli

nadobudnuté počas trvania BSM, ako aj ohľadne ich hodnoty v čase zániku BSM. K tomuto je potrebné
dodať, že traktor bez bližšieho označenia bol nadobudnutý počas trvania BSM, kúpou, pričom 30 tis.
Sk z kúpnej ceny bolo zaplatených z finančných prostriedkov patriacich do BSM a 20 tis. Sk kúpnej
ceny bolo zaplatených z prostriedkov matky žalovaného, nebolo preukázané, že by túto sumu matka
žalovaného darovala stranám sporu do BSM. Z tohto pohľadu súd prejednal len podiel 3/5 traktora,
pričom hodnota traktora

ku dňu zániku BSM bola 500 eur, ako zhodne uviedli strany sporu. Zverák a ponk, o ktorých strany
sporu zhodne uviedli, že nemajú hodnotu, boli darované do BSM V., čo tento ako svedok v konaní
potvrdil. Pokiaľ ide o kompresor, žalobkyňa zotrvala na tom, že starý kompresor sa daroval a počas
manželstva sa zo zakúpených dielov poskladal nový kompresor, pričom tieto diely mohli byť kúpené za
1.000 Sk. Žalovaný k tomu uviedol, že diely nekupoval, poskladal ho z darovaných dielov, ku dňu zániku

BSM mohol mať hodnotu 20 eur. Pokiaľ ide o prejednanú kúpnu cenu 120 eur za predaj malorážky, súd
vychádzal z tvrdenia žalobkyne, že síce nevie, kedy presne táto zbraň bola nadobudnutá, ale dodanie
optiky a gravírovanie pažby stálo 30 tis. Sk. Žalovaný k tomu uviedol, že zbraň kúpil ako vyradenú,
následne ju počas manželstva zrenovoval, kúpil optiku za cca 50 eur, ale pripustil, že ju v r. 2013
predal O. O., po rozvode, za kúpnu cenu 120 eur, pričom z tejto sumy nič žalobkyni nedal. Strany sporu

sa zhodli na tom, že všetky hnuteľné veci sa nachádzajú u žalovaného, preto súd následne prikázal
uvedené hnuteľné veci do výlučného vlastníctva žalovaného.

8. V priebehu konania strany žiadali prejednať ďalšie hnuteľné veci, o ktorých nebolo možné bez
pochybností ustáliť, že patria do BSM, ktoré v čase rozhodovania vo veci preukázateľne neexistovali, a

tiež veci, na ktorých prejednaní strany netrvali.

9. Ako veci nepatriace do BSM súd posúdil motorovú pílu (vlastníctvo F. Z.), zváračku (žalovaný tvrdil, že
starú zváračku si vzal F. Z., nepamätá si na rozdiel od žalobkyne, že by dostali druhú zváračku), pluhy,
brány, oborávač, náprava (podľa tvrdenia žalobkyne išlo o poľnohospodárske stroje vyrobené doma,

podľa žalovaného boli všetky majetkom V. Z., svedok V. Z. k tomu tvrdil, že tieto veci daroval matke
žalovaného), vlečku na traktor (rovnako podomácky vyrobená z materiálu, ktorý priniesol svedok V. Z.,
pričom podľa svedka aj toto zariadenie daroval matke žalovaného), motorku Jawa (nebolo preukázané,
kedy presne bola kúpená, žalovaný tvrdil, že počas manželstva bola odpredaná F. Q. na náhradné diely),
motorku krosovú (žalovaný v rozpore s tvrdeniami žalobkyne poukazoval na to, že išlo o vlastníctvo X. V.,

čo svedok aj potvrdil), nožnice na plech (boli vo vlastníctve Y. O., čo tento ako svedok potvrdil), guľovnicu
s optikou a gravírovaním (žalobkyňa pripustila, že táto bola kúpená za 10 tis. Sk, ktoré žalovaný získal
predajom starej guľovnice, ktorú mal vo výlučnom vlastníctve, nezhodli sa na konkrétnych sumách,
žalovaný tvrdil, že starú guľovnicu predal za 15 tis. Sk, za tieto finančné prostriedky kúpil a zrenovoval
novú guľovnicu). Pokiaľ ide o rozporné tvrdenia strán sporu, tieto boli preukazované výsluchom svedkov,

pri konkrétnych veciach ako je uvedené vyššie, pri iných veciach strany sporu nepredložili na podporu
svojich tvrdení žiadne dôkazy.

10. Za veci , ktoré preukázateľne neexistovali v čase rozhodovania súd považoval biely satelit, čierny gril,
kosačku vlastnej výroby, rozbrusovačku, vŕtačku, fóliovník, sud na odpad, súdok na kapustu, drevo na

kúrenie, poschodovú posteľ, hifi vežu, obývaciu stenu, televízor OTV, videorekordér, záclony, mraziaci
box. U časti týchto vecí súd vychádzal z tvrdení žalovaného, že neexistujú, existencia týchto vecí zo
strany žalobkyne nebola preukázaná, u časti vecí sa strany sporu zhodli na tom, že neexistujú.

11. Stany sporu sa v priebehu konania zhodli na tom, že nie je potrebné prejednať výstroj na motorku,

príbor, rýchlovarnú kanvicu, mobilné telefóny, posteľ s úložným priestorom, práčku, chladničku, obedové
súpravy, kuchynské náčinie.12. Pokiaľ ide o investície vložené do domu vo vlastníctve matky žalovaného, nebolo medzi stranami
sporné, že počas manželstva, po jeho uzavretí, žili strany v rodičovskom dome žalovaného spoločne
s jeho matkou. Z tohto domu sa žalobkyňa odsťahovala po rozvode manželstva spolu s deťmi.

S matkou žalovaného sa dohodli tak, že ona bude hradiť náklady na elektrickú energiu a že oni,
žalobkyňa so žalovaným, zveľadia tento dom a jeho okolie, nakoľko si to žiadalo rôzne opravy a
modernizáciu. Podľa žalobkyne boli vykonané nasledovné opravy a úpravy svokrinho domu: schody k
ceste so zábradlím, kanalizácia so septikom a toaletou, plastové okno so žalúziami, chodník s terasou
a posedením, vybetónovaná plocha pod garážou s vybudovaním prístrešku a podlahy, podlaha v

obývacej miestnosti, vchodové dvere 2 kusy so schodišťom a zateplenie, dva kusy plastových okien s
parapetmi, renovácia studne, ponorné čerpadlo, ríny, dosky, ovocné dreviny, kotol na kúrenie, zavedenie
telefónnej prípojky s telefónom, sušiak na prádlo. Tieto opravy a úpravy podľa tvrdenia žalobkyne boli
vykonané v rozpätí rokov 1998-2008, stáli 6.232,06 eur. K vykonaným investíciám žalobkyňa nevedela
predložiť žiadne dôkazy, pokiaľ ide o kúpu materiálu alebo konkrétnych vecí, nakoľko podľa nej ich mal
k dispozícii žalovaný, predložila len fotodokumentáciu na posúdenie rozsahu zhodnotenia rodinného

domu. Žalovaný pripustil, že vykonávali rôzne opravy a úpravy rodinného domu, nesúhlasil ale s
tvrdeniami žalobkyne ohľadne ich rozsahu a hodnoty. Žalobkyňa v priebehu konania žiadala, aby celá
hodnota týchto prác bola prikázaná žalovanému so snahou získať výplatu polovice tejto hodnoty. V
priebehu konania tvrdila, že žalovaný získal od svojho brata sumu 1.350 eur, podľa jej názoru to bola
hodnota žalovanému zaplatená za investície, ktoré boli vykonané na svokrinom dome z prostriedkov

patriacich do BSM. V tejto súvislosti súd vypočul svedka Y.a, brata žalovaného, ktorý uviedol, že matka
predmetný rodinný dom prepísala na neho a pokiaľ ide o sumu 1.350 eur, tú zaplatil žalovanému
takpovediac zo slušnosti, ako záväzok z minulosti, ako výplatu súrodenca za to, že dom bol prepísaný
iba na neho. Žalovaný nikdy nežiadal žiadnu finančnú čiastku ako kompenzáciu za investície, ktoré
boli do domu vložené z jeho strany z prostriedkov BSM. V záverečnom návrhu žalobkyňa navrhla, aby

súd zostavil masu BSM z hnuteľných vecí, a keďže sa tieto nachádzajú u žalovaného aby ju vyplatil.
Na prejednaní investícií z prostriedkov patriacich do BSM do nehnuteľnosti patriacej tretej osobe, ako
pohľadávky voči tretej osobe, netrvala. Rozsah a výšku investícií súd nemal preukázanú, k tejto otázke
neboli žiadne zhodné tvrdenia strán sporu, súd preto do vyporiadania BSM túto pohľadávku nezahrnul,
aj s prihliadnutím k stanovisku žalobkyne.

13. V priebehu konania bolo vykonané dokazovanie k pôžičke od V. O., výberu hotovostí z vkladných
knižiek, napokon strany nežiadali, aby súd tieto veci do BSM zahrnul, súd sa preto s nimi nezaoberal.

14. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové
spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Podľa § 150 Občianskeho
zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne

predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

15. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybné, že manželstvo strán sporu zaniklo a nedošlo k

vyporiadaniu BSM strán sporu mimo súdu. Súd teda v konaní ustálil ako majetok patriaci do BSM
hnuteľné veci, uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pokiaľ ide o ich hodnotu, vychádzal zo zhodných
tvrdenístrán.Všetkyuvedenévecisanachádzajúužalovanému,pretomuboliprikázanéapretozároveň
bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni polovicu ich hodnoty.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého
ak mali strany v spore čiastočný úspech, možno vysloviť, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo. V tomto prípade nebolo možné ustáliť mieru úspechu strán v konaní, nakoľko tieto
prednášali v priebehu konania ohľadne rozsahu a hodnoty majetku patriacemu do BSM rôzne tvrdenia
a návrhy, postoj k predmetu sporu viackrát zmenili.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu písomne dvojmo.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP „odvolacie dôvody“ (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP „Novoty v odvolacom konaní“ - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť

len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Pokiaľ si žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia
prostredníctvom exekúcie.