Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. máj 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoPr/2/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110228542
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8110228542.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu PhDr. I. C., trvale bytom M. č. X/X, E. L. P., právne
zastúpený JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom v Košiciach, Štúrova
č. 20 proti žalovanej Slovenskej republike - Ministerstvu školstva Slovenskej republiky, Stromová 1,
Bratislava v konaní o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 25C 226/2010-84 zo dňa 8.9.2011 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol. Náhradu trov konania účastníkom
nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania, výsluchu účastníkov konania,

oboznámením sa s obsahom písomných podaní žalovaného, spisovým materiálom Krajského školského
úradu týkajúceho sa žalobcu, oboznámením sa s obsahom spisu Krajského súdu v Prešove sp. zn.
3S 21/2009, sp. zn. 3S 22/2009, rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sž
184/2003 zo dňa 18.6.2004, rozhodnutím Úradu pre štátnu službu UŠS-18405/2003 zo dňa 13.11.2003,
ÚŠS 30949/2004 zo dňa 20.7.2004, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
zo dňa 8.4.2010 a zistil, že žalobca pracoval na Okresnom úrade vo Vranove nad Topľou, odbor

školstva, mládeže a telesnej kultúry na oddelení metodiky a riadenia. Na základe rozhodnutia Vedúceho
služobného úradu Okresného úradu vo Vranove nad Topľou zo dňa 15.7.2003 bol vymenovaný do
funkcie samostatného radcu v odbore školstvo a v dočasnej štátnej službe bol od 1.7.2002. Proti
predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Úrad pre štátnu službu v Bratislave rozhodnutím
sp. zn. ÚŠS-18405/2003 zo dňa 13.11.2003 zrušil rozhodnutie Vedúceho služobného úradu Okresného
úradu vo Vranove nad Topľou zo dňa 15.7.2003 v časti vymenovania do funkcie. Následne podal

proti predmetnému rozhodnutiu žalobca žalobu, o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozsudkom sp. zn. Sž 184/2003 zo dňa 18.6.2004, ktorým zrušil rozhodnutie Úradu pre štátnu službu
zo dňa 13.11.2003 a vec vrátil na ďalšie konanie. Úrad pre štátnu službu rozhodnutím o odvolaní sp. zn.
UŠS 30949/2004 zo dňa 20.7.2004 zrušil rozhodnutie Vedúceho služobného úradu Okresného úradu
vo Vranove nad Topľou zo dňa 15.7.2003 v časti jeho vymenovania do funkcie a vec vrátil Krajskému
školskému úradu ako prvostupňovému orgánu na nové rozhodnutie. Krajský školský úrad v Prešove

podaním zo dňa 30.5.2006 vyzval žalobcu na doplnenie podania v lehote 15 dní v zmysle § 19 ods.
3 Zákona o správnom konaní, ako aj o oznámení čoho sa v prebiehajúcom konaní dožaduje, ako aj
navrhuje, aby správny orgán rozhodol.

Rozhodnutímsp.zn.Spr1/2004zodňa24.7.2006KrajskýškolskýúradvPrešoveslužobnýúradzastavil
konanie v právnej veci žalobcu proti Krajskému školskému úradu z dôvodu, že podanie žalobcu zo

dňa 19.6.2006, v ktorom uviedol, že netrvá na zrušení rozhodnutia Vedúceho služobného úradu vo
Vranove nad Topľou mimo odvolacieho konania z dôvodu, že konanie sa nachádza v štádiu odvolaciehokonania, čo považoval za späťvzatie návrhu na začatie konania. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca
odvolanie dňa 5.8.2006.

Z pripojeného spisu Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3S 22/2009 súd zistil, že žalobca podal sťažnosť
na Krajský školský úrad v Prešove z dôvodu, že dňa 20.7.2004, t. j. od vydania rozhodnutia Úradu
pre štátnu službu ÚŠS - 30949/2004, ktorým bolo rozhodnutie služobného úradu Okresného úradu vo
Vranove nad Topľou zo dňa 15.7.2003 v časti vymenovania žalobcu do funkcie zrušené a vec bola
vrátená Krajskému školskému úradu ako prvostupňovému úradu na nové konanie a rozhodnutie, ktorý

doposiaľ nevydal rozhodnutie o vymenovaní žalobcu do funkcie.

V oznámení o vybavení sťažnosti zo dňa 22.6.2007 Krajský školský úrad okrem iného skonštatoval, že
sťažnosť bola považovaná za opodstatnenú z dôvodu, že Krajský školský úrad porušil ust. § 49 ods. 2
Správneho poriadku, lebo nedodržal zákonom stanovenú lehotu pre rozhodnutie a v čase od 31.5.2006
do 19.6.2006 nepostupoval v súlade s ust. § 29 ods. 1 Správneho poriadku a správne konanie neprerušil.

Žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku premlčania s poukazom na to, že k vzniku nemajetkovej
ujmy tak, ako ju charakterizoval žalobca malo dôjsť od roku 2004, avšak žaloba bola podaná až v roku
2010.

Následnesúdcitovalust.§100ods.1Občianskehozákonníka,akoajust.§3ods.1písm.d),§9ods.19,
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene
niektorých zákonov (ďalej len zákona č. 514/2003 Z. z.) a uviedol, že z dôvodu uplatnenia námietky
premlčania zo strany žalovaného, súd sa najprv zaoberal jej dôvodnosťou. Poukázal, len na skutočnosť,
že rozhodnutie Úradu pre štátnu službu, ktorým zrušil pôvodné rozhodnutie Vedúceho služobného úradu

Okresného úradu vo Vranove nad Topľou a vec vrátil na rozhodnutie Krajskému školskému úradu pod
sp. zn. ÚŠS-30949/2004 zo dňa 20.7.2004, nemôže byť samo o sebe dôvodom na premlčanie nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá podľa súdu sa premlčuje podobne ako náhrada škody v súlade
s ust. § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.. Krajský školský úrad podľa názoru súdu sa nemohol
dopúšťať nesprávneho úradného postupu spočívajúcom v nečinnosti hneď na ďalší deň od vydania tohto

rozhodnutia,atedaodtohtodňanemohlazačaťplynúťžalobcovipremlčaciadobanauplatnenienáhrady
škody, príp. nemajetkovej ujmy. Žalobca si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť
nesprávnym úradným postupom Krajského školského úradu. Nesprávny úradný postup mal spočívať v
nevydaní príslušného rozhodnutia Krajským školským úradom a jeho nečinnosti. Ujma, ktorá takýmto
nekonaním žalobcovi vznikla, spočívala v uvedení do stavu neistoty či je štátnym zamestnancom, ak áno

v akej funkcii pracuje, a s akým príjmom. Stav tejto neistoty u žalobcu vznikol už v roku 2003, kedy podal
odvolanie proti rozhodnutiu o vymenovaní do dočasnej štátnej služby a toto rozhodnutie bolo zrušené.

Skutočnosť prečo súd považoval nárok žalobcu za premlčaný je podanie sťažnosti na Krajský školský
úrad pre nečinnosť, a to dňa 21.5.2007. Následne dňa 22.6.2007 Krajský školský úrad v Prešove vydal

oznámenie o vybavení sťažnosti, v ktorom skonštatoval, že pri konaní Krajského školského úradu v
Prešove došlo k porušeniu Správneho poriadku a sťažnosť bola opodstatnená.

Oznámenie bolo doručené žalobcovi dňa 26.6.2007. Minimálne od 27.6.2007 začala plynúť žalobcovi
premlčacia doba na uplatnenie náhrady škody, resp. nemajetkovej ujmy za nesprávny úradný postup.

Už v tom čase žalobca vedel, aká ujma mu vznikla, keďže v stave neistoty či je vôbec zaradený
do štátnej služby, ak áno do akej funkcie a aký plat bude mať už bol od roku 2003, a taktiež vedel
kto je zodpovedný za prípadný vznik ujmy. Žalobca argumentoval tým, že nesprávny úradný postup
Krajského školského úradu v Prešove trvá naďalej a premlčanie teda neprichádza do úvahy. Súd k tomu
uviedol, že náhrada nemajetkovej ujmy vznikla žalobcovi uvedením jeho osoby do stavu neistoty, čo

malo následne vplyv na jeho osobu, ako aj na jeho rodinu. Aj keď sa súd bližšie samotnými následkami
nezaoberal, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, z doposiaľ vykonaného dokazovania mal
jednoznačne preukázané, že prípadné následky pre žalobcu a jeho rodinu vznikli určitým konaním,
resp. nekonaním, ktoré sa dá časovo ohraničiť, a to zrušením prvého rozhodnutia o vymenovaní do
dočasnej štátnej služby zo dňa 15.7.2003. Po konštatovaní Krajského školského úradu v Prešove o

dôvodnosti sťažnosti žalobcu oznámením zo dňa 22.6.2007. Doručením tohto oznámenia, t. j. dňom
26.6.2007 začala plynúť premlčacia lehota pre uplatnenie si nárokov zo zodpovednosti za nesprávny
úradný postup, ktorá uplynula najneskôr dňa 27.6.2010. Žaloba bola podaná dňa 15.11.2010, a preto
súd považoval nárok žalobcu za premlčaný, a preto žalobu zamietol.O trovách konania súd rozhodol podľa §150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že z dôvodov
hodných osobitného zreteľa náhradu trov konania žalovanému nepriznal z dôvodu, že bola vznesená

námietka premlčania. Z doposiaľ vykonaného dokazovania sa súdu javilo, že nárok žalobcu bol
dôvodný.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal nesprávne skutkové
zistenia, v dôsledku čoho mal súd nesprávne právne vec posúdiť. Poukázal na to, že z obsahu žaloby

vyplýva, že dňa 8.4.2010 sa obrátil so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v
predmetnej veci. Ak teda súd považoval za deň kedy začala plynúť premlčacia lehota dňom 27.6.2011
(správne 27.6.2007) potom do uplynutia premlčacej doby v súlade s ust. § 19 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z. z. sa nezapočítala lehota počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania
žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však do 6 mesiacov. Pri premlčacej dobe troch rokov,
ktorá mala začať plynúť od 27.6.2007 nemohla teda uplynúť skôr ako 27.12.2007 (správne 2010), lebo

od podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody počas 6 mesiacov premlčacia
lehota neplynula. Právna zástupkyňa žalobcu namietala aj nesprávny právny záver súdu spočívajúci
v jeho závere o začiatku plynutia premlčacej doby dňa 27.6.2007. V tejto súvislosti poukázala na to,
že nebolo sporné a to, že Krajský školský úrad v Prešove nerozhodol vo veci vymenovacia žalobcu
do štátnej služby ani ku dňu podania žaloby o náhradu nemajetkovej ujmy. K nečinnosti Krajského

školského úradu v Prešove dochádzalo nielen pred 26.6.2007, ale aj potom. Vyplýva to z obsahu spisu
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3S 22/2009, v ktorom konaní o nečinnosti, súd uložil Krajskému
školskému úradu rozhodnúť vo veci vymenovania do štátnej služby. Opätovne uznesením Krajského
súdu v Prešove vo veci vedenej pod sp. zn. 1S 63/2010 zo dňa 16.10.2010 bola uložená povinnosť
rozhodnúť vo veci vymenovania žalobcu do štátnej služby. Žalobca ďalej poukázal na to, že súd sa

nevysporiadal s uplatnenou nemajetkovou ujmou, ktorá mu vznikla v dôsledku pokračujúcej nečinnosti
Krajského školského úradu v Prešove, o ktorej svedčia dve uznesenia Krajského súdu v Prešove,
ktoré uložili Krajskému školskému úradu v Prešove v tejto veci konať. Právna zástupkyňa žalobcu
poukázala na prax Ústavného súdu pri rozhodovaní o sťažnostiach týkajúcich sa nečinnosti súdov a z
toho vyplývajúceho porušenia práva účastníkov konania na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a v primeranej lehote. Ústavný súd judikoval, že v zásade nie je oprávnený preskúmavať vo vzťahu
k namietaným prieťahom konanie pred súdom, ktoré je v čase podania sťažnosti na Ústavný súd už
skončené. Poukázala na to, že náhrada nemajetkovej ujmy za konanie poznačené nečinnosťou orgánu
verejnej správy a primerané finančné zadosťučinenie sa priznáva ako satisfakcia za porušenie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Navrhla zmeniť napadnutý rozsudok a žalobe vyhovieť.

Uplatnila si náhradu trov celého konania.

Na odvolacom pojednávaní trvala na dôvodoch písomne podaného odvolania. Zdôraznila, že nárok
žalobcu nie je premlčaný. Navyše v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa, nesprávny úradný postup
orgánu verejnej moci naďalej trval z dôvodu jeho nečinnosti.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu považoval napadnutý rozsudok za správny. Bol toho názoru, že
premlčacia lehota žalobcovi začala plynúť už v roku 2004, lebo žalobca už vtedy vedel, že mu môže
vzniknúť nemajetková ujma. Žaloba bola doručená až dňa 12.4.2010, a preto bola podaná po uplynutí
premlčacej lehoty. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny.

Na odvolacom pojednávaní trval na svojom stanovisku. Uviedol, že žalobca zámerne vyčkával a
neuplatnil si náhradu nemajetkovej ujmy v priebehu plynutia 3-ročnej premlčacej lehoty. Navyše z
hľadiska vecnej stránky veci nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a uplatnenou
náhradou nemajetkovej ujmy a nečinnosťou orgánov verejnej moci.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O. s. p.), vzhľadom
na včas podané odvolanie (§204 ods. 1 O. s. p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. s nariadením odvolacieho

pojednávania (§ 214 ods. 1 písm. a) O. s. p. ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny

predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, ako aj výsledkami vykonaného dokazovania, obsahom pripojených
listinných dôkazov, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil okamih
začiatku plynutia premlčacej lehoty pri uplatnenej náhrade nemajetkovej ujmy podľa zákona 514/2003

Z. z..

Uplatnená námietka týkajúca sa nesprávne stanoveného začiatku plynutia premlčacej lehoty uplatnená
žalobcom bola opodstatnená. Je nesporné, že žalobca podal žalobu počas plynutia 3-ročnej premlčacej
lehoty z dôvodu, že o nečinnosti orgánu verejnej moci, t. j. Krajského školského úradu v Prešove
sa minimálne dozvedel až z vydaného uznesenia vo veci vedenej na Krajskom súde v Prešove pod

sp. zn. 3S 21/2009-30 zo dňa 26.2.2010, ktorým uznesením bola Krajskému školskému úradu v
Prešove uložená povinnosť rozhodnúť vo veci vymenovania žalobcu do štátnej služby v lehote do 30
dní. To znamená, že až uplynutím 30 dní od právoplatnosti predmetného uznesenia, t. j. od 26.3.2010,
následne 30- dňová lehota začala plynúť dňa 27.3.2010 a uplynula dňa 27.4.2010. Stanovenie
začiatku okamihu plynutia premlčacej lehoty súdom prvého stupňa preto nebolo správne. Navyše súd

nezohľadnil spočívanie premlčacej lehoty podaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na čo
správne poukázala zástupkyňa žalobcu v odvolaní.

K okamihu stanovenia začiatku plynutia premlčacej lehoty odvolací súd poukazuje na to, že súd prvého
stupňa neskúmal kedy sa žalobca dozvedel, že mu vzniká nemajetková ujma.

Pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej lehoty bola dôležitá subjektívna vedomosť žalobcu o vzniku
škody.

Pojem „dozvie sa o škode“ vyjadruje nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo

udalosti, ktorou škoda bola spôsobená, ale aj o tom, že mu vznikla majetková ujma určitého druhu a
rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyjadriť - vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok
na náhradu škody uplatniť aj na súde (V 25/1980, Jaromír Sloboda a kol., Občiansky zákonník, komentár
Eurounion).

Odvolací súd je toho názoru, že posúdenie začiatku premlčacej lehoty súdom prvého stupňa nebolo
správne z dôvodu, že súd vychádzal z konštatovania Krajského školského úradu v Prešove o tom, že
sťažnosť podaná žalobcom na nečinnosť Krajského školského úradu v Prešove bola opodstatnená.

Podľanázoruodvolaciehosúdupreobjektívneposúdeniestanoveniazačiatkuplynutiapremlčacejlehoty

je potrebné vychádzať z rozhodnutia súdu, ktorý konštatuje nečinnosť orgánu verejnej správy vo veci
vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 3S 21/2009 s tým, že po uplynutí lehoty stanovenej v
rozhodnutí súdu možno z objektívneho hľadiska dospieť k záveru, že dňom 27.4.2010 začala plynúť 3-
ročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003
Z. z..

Z dôvodu nesprávne posúdenej vznesenej námietky premlčania preto odvolací súd uznal odvolanie
žalobcu za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok zrušil v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. pre
nesprávne právne posúdenie a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O. s. p.).

V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie za účelom posúdenia
dôvodnostiuplatnenéhonároku,akoajrozhodnýchskutočnostíprestanovenievýškyuplatnenejnáhrady
nemajetkovej ujmy z dôvodu, že súd prvého stupňa sám v odôvodnení uviedol, že z doposiaľ
vykonaného dokazovania sa javí, že nárok žalobcu je dôvodný.

V záujme neprejudikovania rozhodnutia vo veci samej odvolací súd nezaujal stanovisko k namietanej
skutočnostitýkajúcejsapretrvávajúcejnečinnosti orgánuverejnejsprávy,leboopodanejžalobežalobcu
rozhodne súd prvého stupňa po doplnenom dokazovaní rozhodnutím vo veci samej.Podľa ust. § 226 O. s. p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa ust. § 224 ods. 3 O. s. p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.