Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. január 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/75/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116215350
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116215350.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr.
Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobkyne: A.. V. W., N.. X.X.XXXX, C. A. C.
Š. X, XXX XX W., právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sovietskych
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická
7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 542,19 eur

s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 29Csp/30/2016-48
zo dňa 9.6.2017, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 29Csp/30/2016-48 zo dňa
9.6.2017 žalobu zamietol a priznal žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že strany sporu dňa 11.6.2011 uzatvorili úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX v predmete
poskytnutia spotrebiteľského úveru s uvedením výšky úveru, výšky mesačnej splátky, celkovej výšky
úveru, počtu splátok, termínu splatnosti splátok úveru, dátumu splatnosti prvej splátky, konečnej
splatnosti úveru, ročnej úrokovej sadzby, RPMN, ako aj premennej hodnoty RPMN, s uvedením poplatku
za vedenie účtu a doplnkovej služby poistenia pre prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti, pre prípad

invalidity a smrti následkom úrazu, s uvedením výšky poplatku za poistenie 2,18 eur mesačne. Ďalej
uviedol, že jednou z obligátorných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je podľa ustanovenia § 9
ods. 2 písm. j) zákona číslo 129/2010 Z. z., aj uvedenie RPMN celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť s uvedením všetkých poplatkov použitých na výpočet jeho RPMN. Súd dospel k záveru, že v
predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba povinný údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) citovaného
zákona, spočívajúci uvedením všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN, preto sa predmetný

úver podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona číslo 129/2010 Z. z. považuje za bezúročný a bez poplatkov, a
teda žalobkyni vznikla iba povinnosť vrátiť žalovanému istinu poskytnutého úveru. Napriek záveru súdu
o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, súd žalobu žalobkyne o vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške realizovaných úhrad nad istinu poskytnutého úveru zamietol, majúc za to, že námietka premlčania
zo strany žalovaného, bola vznesená dôvodne. Ďalej uviedol, že v danom prípade sa žalobkyňa o
skutkových okolnostiach bezdôvodného obohatenia dozvedela najneskôr dňa 5.5.2014, kedy zaplatila

žalovanému posledný poplatok za upomienku a je nemysliteľné, aby súd akceptoval jej názor o plynutí
dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty od januára 2016, kedy sa mala dozvedieť o bezdôvodnom
obohatení na základe právnej analýzy spotrebiteľského združenia. Takéto ponímanie začiatku plynutia
subjektívnej premlčacej lehoty je neakceptovateľné a znamenalo by, že ustanovenie § 107 ods. 1
Občianskeho zákonníka je zbytočné, keďže každý oprávnený subjekt by si začiatok plynutia tejto lehoty
prispôsobil tak, aby nárok premlčaný nebol, keďže posúdenie by záviselo len od jeho tvrdenia. Vzhľadom

na uplynutie dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty pred podaním žaloby vo veci samej, bez ohľaduna aplikáciu trojročnej alebo desaťročnej objektívnej premlčacej lehoty, súd žalobu žalobkyne o vydanie
bezdôvodného obohatenia zamietol.

2. Rovnako zamietol žalobu o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky uvedenej v časti 2 žalobného
návrhu, keďže preukázateľne uvedená zmluvná podmienka v § 1 hlavy 18 k úverovej zmluve č.
XXXXXXXXXX, nebola predmetom zmluvných dojednaní.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP a priznal úspešnému žalovanému nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa.

5. Uviedla, že nevedela, že splátky, ktoré od nej žalovaný prijíma nad výšku istiny, ich prijíma

protizákonne, žila v omyle, že žalovaný tieto platby prijíma v súlade so zákonom a tento omyl
spôsobil žalovaný porušením spotrebiteľského práva, pričom sama verila tomu, že pri poskytovaní
úveru poskytuje s náležitou odbornou starostlivosťou bezo zbytku podľa zákona. Až od Združenia na
ochranu spotrebiteľov sa dozvedela, že len od nej prijíma splátky v rozpore so zákonom, a že jej
predložil na podpis formulárovú spotrebiteľskú zmluvu, ktorá v rozpore so zákonom vytvára dojem, že na

splátky, na ktoré podľa zákona právo nemá, právo má. Až získaním vedomostí o týchto skutočnostiach
prichádzalo u nej do úvahy podanie žaloby, a až od tohto momentu mohla začať plynúť subjektívna
premlčacia lehota. Ďalej uviedla, že aj keď súd prvej inštancie nepripustil procesne zmenu znenia
zmluvnej podmienky, neprijateľnosti ktorej sa domáhala, tak mal jej podanie z 24.4.2017, ktorým
navrhovala zmenu určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, považovať minimálne na podnet, aby sa

neprijateľnosťou zmluvnej podmienky, ktorej neprijateľnosti sa podaním z 24.4.2017 výslovne domáhala,
aby sa zaoberal z úradnej moci. Uviedla, že dala návrh na určenie neprijateľnosti u správne uvedenej
zmluvnej podmienky a je právne irelevantné, ako tento návrh posúdil súd prvej inštancie procesne.
Nerozhodnúť o tom, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, mohol len v prípade, ak by dospel k
záveru, že sa nejedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poukázala na ustanovenie § 288 ods. 1 CSP,

v ktorom je určené, že súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť,
že určitá zmluvná podmienka, používaná dodávateľom spotrebiteľskej zmluvy, alebo iných zmluvných
dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, je neprijateľná; v takomto prípade súd uvedie vo
výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, aké bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve, alebo
v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Uviedla, že ustanovenie § 298

ods. 1 CSP rieši alternatívu, keď súd rozhoduje o neprijateľnosti zmluvnej podmienky aj bez návrhu,
a pôjde aj o prípady, na ktoré nedopadá ustanovenie § 298 ods. 2 CSP, a v takých prípadoch súd o
neprijateľnostizmluvnejpodmienkypodľa§298ods.1 CSProzhodnúťmôžealternatívou,keďjepodaný
návrh len na určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, v takomto prípade súd o neprijateľnosti zmluvnej
podmienky podľa § 298 ods. 1 CSP rozhodnúť musí. Z týchto uvedených dôvodov bližšie popísaných v

odvolaní, navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a nové
rozhodnutie.

6. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP
(Civilný sporový poriadok, zákon číslo 160/2015 Z. z., ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasl. CSP, bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
potrebné zrušiť, pretože odvolanie žalobkyne je dôvodné.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b. CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

9. Ak sa súd v spore so slabšou stranou nevyrovná s inými právoplatnými rozhodnutiami v obdobných
spoločenských vzťahoch, ako je preskúmavaná vec a konanie sa vedie v zásadnom odklone od
správneho právneho posúdenia veci, súd tým znemožní stranám sporu procesné prostriedky útoku, čiobrany. O takýto prípad ide aj vtedy, ak sa konajúci súd nevenoval možnému úžerníckemu charakteru
skúmanej spotrebiteľskej zmluvy.

10. Z ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje začiatok plynutia premlčacej
lehoty, a súčasne určuje dĺžku tejto premlčacej lehoty v trvaní dvoch rokov. Pre začiatok plynutia je
rozhodujúci deň, kedy sa oprávnene, v konkrétnom prípade skutočne dozvedel o vzniku bezdôvodného
obohatenia na jeho úkor a o subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil. Oprávnený sa o vzniku
bezdôvodného obohatenia dozvedel o tom, kto sa na jeho úkor obohatil, vtedy, keď skutočne

(preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia, t. j. vtedy, keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia,
a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený
dozvedel,tedadospelkzáveru,akotakýtonárokvyplývajúciztýchtoskutkovýchokolnostímožnoprávne
kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia a plynutia subjektívnej premlčacej doby, vôbec
relevantné. Je teda potrebné vychádzať z preukázanej skutočnej, nielen predpokladanej vedomosti

oprávneného o tom, že na jeho úkor došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal.
Ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemá touto vedomosťou na mysli znalosť právnej
kvalifikácie, ale iba skutkových okolností, z ktorých možno vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné
obohatenie.

11. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalobkyne, že nevedela, že platby, ktoré od nej žalovaný prijímal nad
výšku istiny, od nej prijíma protizákonne a že žila v omyle, že žalovaný tieto platby prijíma v súlade so
zákonom.Verilatomu,žepriposkytovaníúverupostupujesnáležitouodbornoustarostlivosťoužalovaný,
bezo zbytku podľa zákona.

12. Čo sa týka premlčania, odvolací súd poukazuje, že zásadne nemôže súhlasiť s názorom súdu
prvej inštancie, že v danom prípade sa žalobkyňa o skutkových okolnostiach bezdôvodného obohatenia
dozvedela najneskôr dňa 5.5.2014, kedy zaplatila žalovanému posledný poplatok za upomienku, a je
nemysliteľné, aby súd akceptoval jej názor o plynutí 2-ročnej premlčacej doby od januára 2016, kedy
sa mala dozvedieť o bezdôvodnom obohatení na základe právnej analýzy spotrebiteľského združenia.

Názor, že žalobkyni začala plynúť subjektívna doba dňom, keď zaplatená čiastka presiahla čiastku
poskytnutú žalobkyni, je problematický aj z dôvodu, že subjektívna doba by tak začala plynúť skôr, ako
vôbec k obohateniu, napr. o úroky, došlo. Žalobkyňa platila podľa rozpisu v splátkach istinu a úroky (nie
najprv istinu, a po jej splatení úroky). Súd prvej inštancie citoval viacero rozsudkov, avšak ani jedno
rozhodnutie však súd neuviedol na ochranu morálky, či dobrých mravov, ktorými sú tak vysoké úroky v

rozpore, pričom sú známe aj súdne rozhodnutia o rozpore námietky premlčania s dobrými mravmi. Právo
sa premlčaním len oslabuje a posúva sa do režimu naturálnej obligácie. Taktiež zdá sa, že viaceré súdy
posudzujú začiatok subjektívnej premlčacej doby už od času, kedy spotrebiteľ plní s odôvodnením, že
mápoznaťprávo,(čojezrejmeajtátovec)apretoužvtomčasesaspotrebiteľdozvedáobezdôvodnom
obohatení. Odvolací súd sa ani s týmto názorom nestotožňuje. Každý je totiž povinný poznať právo,

no nikomu nemožno nanútiť povinnosť, aby to právo vedel aj správne aplikovať. Zákon pre začiatok
plynutiasubjektívnejpremlčacejdobypredpokladáto,abysadotknutáosobadozvedelaobezdôvodnom
obohatení a kto ho získal, nie teda čas, odkedy sa dozvedieť mala a mohla s poukazom na to, že
mala poznať právo. Právny poriadok slová „vedieť, mal a mohol“ pritom obsahuje v iných prípadoch,
no na účely začiatku premlčacej doby ich nestanovil. Existuje preto obava, že nedôsledným výkladom

zákonného termínu „dozvie“ sa potiera rozdiel medzi objektívnou a subjektívnou dobou.

13. Relevanciu má teda v tomto prípade to, odkedy sa dotknutá osoba dozvie, že plniť nemala,
a nie, že plnila. Z nateraz zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobkyňa mala pochybnosti o
korektnosti úveru, a že až s odstupom času potom, ako zaplatila sporné úroky a poplatky, ju následne

niekto usmernil na Združenie spotrebiteľov, ktoré ju odkázalo na advokáta, ktorý podal žalobu. Ako
vyplýva z početných rozhodnutí súdov, pre začiatok plynutia subjektívnej doby je rozhodujúcim poznanie
skutkových okolností (ani nie tak právneho posúdenia) na okolnosti nie zo zmluvy, ale okolnosti z
porušeniapráva,vdanomprípadezbezdôvodnéhoobohatenia.Zdásteda,ženepostačujúpochybnosti,
ale „dozvedenie“ sa o skutkových okolnostiach bezdôvodného obohatenia.

14. Ak z ďalšieho dokazovania nevyplynú nové skutočnosti, zdá sa, že žalobkyňa sa dozvedela o
tom, že plniť nemala, až s odstupom času. Z rozsudku nie je teda celkom jasné, či pochybnosti zostrany žalobkyne už v čase plnenia považoval súd prvej inštancie za rozhodujúce pre začiatok plynutia
subjektívnej doby. Bez ohľadu na to odvolací súd tento názor nezdieľa.

15. V doterajšom konaní sa súd nevyrovnal s inými právoplatnými súdnymi rozhodnutiami v obdobných
sporoch v občianskych vzťahoch, ako je prejednávaná vec, konanie viedol v zásadnom odklone od
správneho právneho posúdenia veci s dopadom na procesné strany a ich práva na spravodlivý proces.
To bol aj dôvod pre zrušenie rozsudku a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods.
1 písm. b) CSP).

16. Úlohou súdu prvej inštancie bude priznať princíp ochrany slabšej zmluvnej strany právnu silu
ústavného princípu, považovať úverovú zmluvu za uzavretú, zaoberať sa nepriamym úmyslom
žalovaného nadobudnúť od žalobkyne predmetné úroky (vedel, že dojednáva spoločensky neprijateľné
úroky a pre prípad, že sa tak stane, bol s tým uzrozumený), a aj vo svetle rozhodnutí iných súdov k
neprimeranosti úrokov, a teda súčasne vytvoriť, najmä pre žalovaného, priestor na procesnú obranu,

umožniť stranám procesné práva v súvislosti s novým názorom na začiatok plynutia premlčacej doby a
nanovo posúdiť subjektívnu premlčaciu dobu od momentu, kedy sa žalobkyňa dozvedela o relevantných
skutkových okolnostiach pre podanie žaloby, a teda o skutku nie zo zmluvy, ale o skutku z porušenia
práva, a teda o všetkých skutkových zložkách bezdôvodného obohatenia tak, aby mohla podať žalobu.
Teda nielen o pochybnostiach o tom, čo žalobkyňa tušila, ale o skutočnej, nepredpokladanej vedomosti

o skutku z porušenia práva. Bude dôležitý výsluch žalobkyne a tvrdenie o čase, kedy sa o skutkových
okolnostiach bezdôvodného obohatenia dozvedela. Ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že nie je
právo premlčané, rozhodne v zmysle podanej žaloby o obidvoch nárokoch žalobkyne.

17. Je teda reálne, že až od Združenia na ochranu spotrebiteľov sa dozvedela, že žalovaný od nej

prijímal platby v rozpore so zákonom, a že jej predložil na podpis formulárovú spotrebiteľskú zmluvu,
ktorá v rozpore so zákonom vytvárala dojem, že splátky, na ktoré podľa zákona právo nemal, právo má.
Až získaním týchto vedomostí o týchto skutočnostiach prichádzalo do úvahy podanie žaloby.

18. Čo sa týka druhej odvolacej námietky, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odvolaním

žalobkyne v tejto časti, pretože podľa ustanovení § 298 ods. 2 CSP, ak súd určil niektorú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so
spotrebiteľskou zmluvou, za neplatnú, z dôvodu neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky nepriznal
plnenie dodávateľa z dôvodu takej zmluvnej podmienky, alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škody alebo zaplatiť primerané

finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozhodnutia znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve, alebo v iných zmluvných dokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Je teda zrejmé, že v prípade, ak súd žalobe v časti 1 vyhovie,
rozhodne aj o návrhu žalovaného v zmysle § 298 ods. 2 CSP.

19. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

20. Súčasne súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 CSP).

21. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).