Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. december 2017

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 15C/89/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315201897
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mariana Pondelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2017:4315201897.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Marianou Pondelovou, v spore žalobkyne: J. I., T.. XX. XX. XXXX,

H. U. W., G. XXX, proti žalovanému: C. T., T.. XX. XX. XXXX, H. D. W. XXX, zastúpený advokátom:
JUDr. Ondrejom Meszárosom, AK so sídlom Želiezovce, Brezová 10, IČO: 36 112 321, o zaplatenie
6.000,00 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou, ktorú podala na Okresný súd Levice ( ďalej len „okresný súd“,
alebo „súd“) dňa 11. 02. 2015, domáha od žalovaného finančného plnenia v sume 6. 000,00 Eur titulom
bezdôvodného obohatenia z dôvodu zmarenia účelu zmluvy.

2. O žalobe rozhodol okresný súd pôvodne platobným rozkazom č. k. 15C/89/2015-17 zo dňa 28. 01.
2016, voči ktorému žalovaný podal odpor prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu.

3. Okresný súd vo veci pojednával dňa 10.11.2017, ktoré pojednávanie bolo odročené na dňa 06. 12.
2017 za účelom vyhlásenia rozsudku.

4. Okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s: žaloba č. l. 1-3, čl. 5 - 6 kópia návrhu na
uzatvorenie kúpnej zmluvy, č. l. 13 oznámenie žalobkyne, č. l. 17 platobný rozkaz zo dňa 28.01.2016,
č. l. 21 - 22 odpor voči platobnému rozkazu, čl. 28 vyjadrenie žalobkyne k podanému odporu, ako aj
vyjadreniami strán sporu, výpoveďami svedkov - D. T. a G. D., z ktorých zistil nasledovný skutkový a

právny stav:
Žalobkyňa spolu so žalovaným uzatvorili dňa 14. 02. 2014 návrh na uzatvorenie kúpnej zmluvy ( ďalej
len „návrh zmluvy“) s odkazom na ustanovenie § 43 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb., v znení účinnom v
čase uzatvorenia zmluvy, Občiansky zákonník ( ďalej len „OZ“). Žalobkyňa bola v zmluve v postavení
navrhovateľa - budúceho kupujúceho. Podľa čl. I, ods. 1 návrhu zmluvy žalobkyňa ako navrhovateľka
navrhla uzavretie kúpnej zmluvy a úhradu kúpnej ceny najneskôr do 14. 02. 2015, za podmienok
uvedených v návrhu zmluvy, predmetom ktorej bude kúpa nehnuteľností v okrese W., v obci T.,

katastrálne územie T., vedených na správe katastra W., na liste vlastníctva č. XXX, parcely reg. „X.“,
evidovanéakoparcelnéč.XXXX/X-zastavenéplochyanádvoriaovýmere750m2,č.XXXX/X-záhrady
o výmere 183 m2, č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 57 m2, č. XXXX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 57 m2, rodinný dom súpisné číslo XX, postavený na parcele č. XXXX arodinný dom súpisné číslo XX, postavený na parcele č. XXXX ( ďalej len „nehnuteľnosti“). Podľa toho
istého článku, ods. 2, kúpna cena sa stanovila vzhľadom na stav nehnuteľností dohodou v sume 18.
500,00 Eur a po vzájomnej dohode navrhovateľa a vlastníka nehnuteľností sa navrhovateľ zaviazal

uhradiť kúpnu cenu v dvoch splátkach tak, že sumu 6.000 Eur uhradí na účet vlastníka číslo účtu: SK
XX XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX po podpise návrhu a sumu 12. 500 Eur do dátumu 14. 02. 2015 na
rovnaký účet vlastníka. Podľa článku I, bod 3 návrhu, vlastník nehnuteľností tento návrh navrhovateľa
prijal a zaviazal sa odpredať nehnuteľnosť navrhovateľovi do 14. 02. 2015 po splnení dohodnutých
podmienok. Podľa článku II bod 2 návrhu zmluvy, ak podpísaný navrhovateľ nekúpi nehnuteľnosti do 14.

02. 2015, tak súhlasí s tým, aby vlastník od nasledujúceho dňa mohol voľne predávať a to bez nároku
vrátenia prvej splátky z dôvodu nedodržania zmluvnej dohody. Ďalším článkom si v bode 1 si zmluvné
strany dohodli, že vlastník bude navrhovateľovi prenajímať nehnuteľnosť do dátumu vyplatenia druhej
splátky, za nájomné za jeden mesiac 250 Eur v čom je zahrnuté nájomné a elektrická energia, ktoré
vyplatí na dva mesiace vopred, ako aj že účastníci návrhu od návrhu neodstúpia a že podpísaný vlastník
sa v plnom rozsahu vzdáva práva odmietnutia návrhu. V bode 6 článku III účastníci návrhu vyhlásili, že

návrh uzatvorili vážne bez omylu, nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok, obsahuje ich
slobodnú vôľu o ktorej v budúcnosti môžu vzniknúť žiadne pochybnosti a preto po prečítaní a pochopení
jeho obsahu na znak súhlasu vlastnoručne podpisujú. Tak podpis žalobkyne ( navrhovateľky zmluvy),
ako aj žalovaného( vlastníka nehnuteľností) bol overený príslušným pracovníkom mesta Ž.J. dňa 14.
02. 2014. Žalobkyňa v žalobe uvádza, že dňa 14. 02. 2014 aj skutočne zaplatila žalovanému prvú

časť kúpnej ceny - sumu 6. 000 Eur a keďže žalovaný následne od zmluvy odstúpil, žalobkyňu násilne
vysťahoval z nehnuteľnosti, čím došlo k zrušeniu zmluvy od počiatku, na základe čoho je žalovaný
povinný vrátiť časť kúpnej ceny v sume 6. 000 Eur a to titulom bezdôvodného obohatenia.
Žalobkyňa tak v písomnom podaní, ako aj v následných vyjadreniach uviedla, že po podpise samotného
návrhu došlo k zmene zmluvných podmienok v tom smere, že žalovaný navrhol, aby mu prvá časť

kúpnej ceny bola vyplatená priamo do jeho rúk a nie na účet, tak ako to bolo zmluvne dohodnuté.
Žalobkyňa vyhovela žiadosti žalovaného a sumu 6.000 Eur vyplatila žalovanému po podpise návrhu
zmluvy, ešte v priestoroch Mestského úradu Ž. - na chodbe, o čom však nemá žiaden doklad, pretože
verila žalovanému, že tieto skutočnosti nebude popierať.
Žalovaný však tvrdí, že sumu 6.000 Eur mu žalobkyňa nezaplatila a žalobkyňou tvrdené okolnosti sa

nezakladajú na pravde. Žalovaný tvrdil, že on podmienky zmluvy neporušil a žalobkyňu nevysťahoval.
Zo strany žalobkyne bol celý čas po podpise zmluvy ubezpečovaný, že na kúpu si vybaví pôžičku, alebo
úver z ktorého mu kúpnu cenu zaplatí. Keďže tomu veril, iným záujemcom dom na predaj už neponúkal,
lebo žalobkyňa platila mesačné nájomné. V januári 2015 mu žalobkyňa oznámila, že úver ani pôžičku
sa jej nepodarí vybaviť, teda nebude vedieť zaplatiť ani kúpnu cenu a preto sa z domu vysťahuje.

5. Podľa § 50a ods. 1-3 OZ, účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu;
musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.
(2)
Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby

vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.
(3)
Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery
zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.

6. Strany sporu vstúpili do zmluvného vzťahu, pričom nimi uzatvorenú zmluvu označili ako „návrh na
uzatvorenie kúpnej zmluvy“. Obsahom aj charakterom sa jedná o zmluvu o budúcej zmluve, v ktorej si
zmluvné strany dohodli zmluvné podmienky, za ktorých dôjde následne k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. V
článku III ods. 1 má zmluva charakter nájomnej zmluvy. Keďže v tomto konaní otázka plnenia nájomného
nie je predmetom konania, v tejto časti sa súd predmetnou zmluvou nezaoberal.

7. V konaní nebola sporná otázka vzniku zmluvného vzťahu uzatvoreného stranami sporu na základe
návrhu zmluvy, ako ani neboli sporné samotné zmluvné podmienky. Tieto skutočnosti žiadna zo strán
sporu nerozporovala, pričom z obsahu zmluvy vyplýva, že zmluvné strany uzatvorili platne návrh
zmluvy, ktorý bol predložený žalovanému na podpis práve zo strany žalobkyne majúcej v návrhu zmluvy
postavenie navrhovateľky. Sporným bola otázka úhrady prvej časti kúpnej ceny v sume 6.000 Eur, kde

žalobkyňa tvrdí, že túto uhradila, hoci nie v súlade so zmluvnými podmienkami na účet žalovaného, ale
po podpise návrhu zmluvy priamo do rúk žalovaného v priestoroch mestského úradu Ž., pričom žalovaný
tvrdí, že k takémuto plneniu zo strany žalobkyne nikdy nedošlo. Spornou zostala aj otázka ukončenia
samotného zmluvného vzťahu, kde žalobkyňa poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaný mal od zmluvyodstúpiť v rozpore so zmluvnými podmienkami a v januári 2015 mal veľmi hrubým spôsobom v podstate
počas víkendu vyhodiť rodinu žalobkyne z domu, napriek tomu, že v čl. II. ods. 3 návrhu zmluvy sa
účastníci zaviazali, že od návrhu neodstúpia. Podľa žalobkyne žalovaný takto mal konať z dôvodu, že

mal už ďalšieho záujemcu na kúpu, resp. nájom nehnuteľností. Žalovaný tvrdí, že k takémuto konaniu
z jeho strany nedošlo, práve naopak k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo pre správanie sa žalobkyne,
ktorá nevedela pre finančné problémy uhradiť kúpnu cenu, čo oznámila žalovanému v januári 2015 a
sama sa z nehnuteľností odsťahovala. Okrem listinných dokladov, vyjadrení strán sporu, na podporu
svojich tvrdení strany sporu navrhli aj vypočutie svedkov, ktorí boli prítomní na mestskom úrade v čase

podpisu návrhu zmluvy. Žalobkyňa navrhla ako svedka svoju sestru - D. T. (ďalej len svedkyňa č.1) a
žalovaný svoju družku - G. D. (ďalej len svedkyňa č. 2). Vzhľadom k diametrálne odlišným tak písomným,
ako aj ústnym vyjadreniam strán sporu, súd vykonal dokazovanie aj výsluchom navrhnutých svedkov.
8. Na pojednávaní konanom dňa 10. 11. 2017 sa strany sporu pridŕžali svojich doterajších písomných
vyjadrení, keď žalobkyňa tvrdila, že žalovanému uhradila prvú splátku kúpnej ceny a druhú nemohla
uhradiť z dôvodu, že žalovaný ju z bytu vyhodil mesiac pred tým, ako bol dohodnutý termín splatnosti

s tým, že v zostávajúcom mesiaci by si vedela ešte vybaviť úver, mala ho prisľúbený zo slovenskej
sporiteľne, pobočka W., kde si ho vybavovala. Avšak následne si ho nevybavila, pretože došlo k
ukončeniu zmluvného vzťahu. Žalovaný tak ako v písomných podaniach aj na pojednávaní tvrdil, že k
porušeniu zmluvy došlo zo strany žalobkyne, ktorá nezaplatila ani časť kúpnej ceny, teda neuhradila ani
prvú splátku a sama oznámila žalovanému, že sa vysťahuje, pretože si nevie vybaviť úver. Žalobkyňa

si plnila len povinnosť úhrad nájomného v sume 250 Eur mesačne.
9. Svedkyňa č. 1 - D. T. potvrdila skutočnosť, že jej sestra ( žalobkyňa) odovzdala sumu 6. 000 Eur
priamo žalovanému po tom, ako vyšli z matriky, kde podpisovali zmluvu. Spolu s touto sumou odovzdala
žalovanému aj sumu 500 Eur, čo bolo dvojmesačné nájomné - tiež uhradené v zmysle návrhu zmluvy.
Zhodne so žalobkyňou uviedla, že na úhradu prvej splátky kúpnej ceny priamo žalovanému a nie tak

ako bolo dohodnuté v zmysle zmluvných podmienok, bola vyzvaná priamo žalovaným, čo aj urobila
avšak bez dokladu. Ďalej uviedla, že ešte pred tým, ako mali podpísať zmluvu upozorňovala žalobkyňu
na to, aby si zaobstarala od žalovaného potvrdenie, keď mu bude odovzdávať finančné prostriedky. Čo
sa týka ukončenia nájomného vzťahu, tu svedkyňa č. 1 uviedla, že žalobkyňa jej povedala, že bola
žalovaným vyzvaná, aby sa vysťahovala k čomu malo dôjsť skôr, ako padla nájomná zmluva z dôvodu,

že sa nejako nezhodli so žalovaným. Bližšie dôvody o ukončení zmluvného vzťahu svedkyňa č. 1 uviesť
nevedela. Čo sa týka výpovede žalobkyne a ňou navrhnutej svedkyne č. 1, tieto sa v niektorých bodoch
však odlišovali, keď žalobkyňa tvrdila, že pri odovzdávaní finančných prostriedkov bola prítomná len
svedkyňa č. 1, manžel žalobkyne bol prítomný len pri samotnom podpise návrhu zmluvy (túto skutočnosť
svedkyňa č. 1 potvrdiť nevedela, nepamätala si) s tým, že po podpise návrhu zmluvy manžel žalobkyne

odišiel z mestského úradu, nebol prítomný pri odovzdávaní finančných prostriedkov. Svedkyňa č. 1
naproti tomu tvrdila, že pri odovzdávaní finančných prostriedkov bol prítomný aj manžel žalobkyne.
Žalobkyňa tvrdila, že svedkyňa č. 1 stála pri odovzdávaní finančných prostriedkov vedľa nej, svedkyňa č.
1 uviedla, že bola ďalej od strán sporu, ale bola v takej vzdialenosti, že mohla počuť o čom sa rozprávajú.
Bližšie k stranám sporu v čase odovzdávania finančných prostriedkov stál podľa svedkyne č. 1 manžel

žalobkyne. Svedkyňa č. 1 ďalej s určitosťou tvrdila, že finančný obnos 6.000 Eur bol tvorený aj 500
eurovou bankovkou, pričom sama žalobkyňa tvrdila, že odovzdané finančné prostriedky boli tvorené
100 a 50 eurovými bankovkami. Výpoveď svedkyne č. 1 a žalobkyne sa zhodovali v tom, že finančné
prostriedky mala mať žalobkyňa nachystané v obálke (bola uvádzaná rôzna farba obálky) s tým, že
uvedené finančné prostriedky mala mať žalobkyňa z predaja rodinného domu, ktorý predali spolu s

manželom v obci I. za sumu 10. 000 Eur. Podľa žalobkyne mala byť uvedená suma vyplatená na účet
manžela a práve dňa 14. 02. 2014 (teda v deň podpisu návrhu zmluvy) žalobkyňa vybrala z účtu sumu
6.500 Eur. Zvyšok kúpnej ceny bola spotrebovaná na kúpu nábytku a následne došlo k zrušeniu účtu. V
tomto smere (výber finančných prostriedkov v sume 6.500 Eur, kúpna zmluva na predaj rodinného domu
v obci I.) však žalobkyňa nepredložila, ani nenavrhla vykonanie žiadneho dokazovania na preukázanie

ňou tvrdených skutočností. Svedkyňa č. 1 ďalej uviedla, že finančné prostriedky si žalobkyňa prepočítala
ešte doma, pri čom ona prítomná nebola, avšak má zato, že odovzdala žalovanému práve sumu 6.000
Eur ( čo sa týka prvej splátky kúpnej ceny), tak, ako to bolo dohodnuté v zmysle zmluvných podmienok.
10. Svedkyňa č. 2 - G. D., potvrdila skutočnosti tvrdené žalovaným, že k odovzdaniu finančných
prostriedkovpopodpisenávrhuzmluvyvžiadnomprípadenedošlo.Svedkyňač.2uviedla,žepopodpise

zmluvy vyšli von, povedali si pár slov a rozišli sa. Svedkyňa č. 2 s určitosťou tvrdila, že k odovzdaniu
finančných prostriedkov zo strany žalobkyne nedošlo a ďalej sa vyjadrila v tom smere, že vedela o
tom, že žalobkyňa si neplnila svoje záväzky v zmysle návrhu zmluvy, avšak vedela, že to jej partner
so žalobkyňou rieši. Spoľahli sa na prísľub žalobkyne, že uhradí kúpnu cenu. Čo sa týka ukončeniazmluvného vzťahu, podľa svedkyne č. 2 sa žalobkyňa rozhodla ukončiť nájomný vzťah sama, odišla
bývať k rodine.
11.Vykonanýmdokazovaním-výsluchomnavrhnutýchsvedkov,sasúdsnažilzískaťpodstatnéskutkové

poznatky o veci, ktorá je predmetom konania, v danom prípade, či žalobkyňa odovzdala, alebo
neodovzdala žalovanému sumu 6.000 Eur, teda prvú splátku kúpnej ceny v zmysle návrhu zmluvy, ako
aj, ako došlo k ukončeniu uvedeného zmluvného vzťahu. Svedecké výpovede súd zhodnotil najskôr
izolovane so zameraním sa na vierohodnosť svedeckých výpovedí. Z vyššie uvedeného vyplýva, že
stranami sporu navrhnutí svedkovia potvrdili tvrdenia strán sporu, každý svedok tvrdenie strany, ktorá

ho navrhla. Súd v prvom rade hodnotil dôveryhodnosť výpovede svedkov. Súd dospel k záveru, že obe
svedkyne, vzhľadom k ich vystupovaniu pred súdom, vzhľadom k ich reakciám na otázky im kladené,
sú osobami, ktoré mohli vnímať skutočnosti ku ktorým došlo na mestskom úrade v Ž. po podpise návrhu
zmluvy,akoajtietoskutočnostimohlireprodukovať.Vkonaníbolozároveňpreukázané,žeobesvedkyne
boli v čase po podpise zmluvy prítomné na mestskom úrade v Želiezovciach, v priestoroch, v ktorých
malo podľa žalobkyne dôjsť k odovzdaniu finančných prostriedkov žalovanému. Súd sa ďalej zaoberal aj

otázkou (ne)zaujatosti uvedených svedkov. Ako je uvedené vyššie, „svedok žalobkyne“ tvrdil skutočnosti
tak, ako ich uvádzala žalobkyňa ( v podstatných otázkach) a „svedok žalovaného“ tvrdil skutočnosti tak,
ako ich uvádza žalovaný. Výpoveď svedkyne č. 2 pôsobila vierohodnejšie ako výpoveď svedkyne č. 1,
právekužuvádzanýmnezrovnalostiam,avšakajnapriekuvedenémujesúdtohonázoru,žesvedeckými
výpoveďami neboli preukázané skutkové tvrdenia či už žalobkyne alebo žalovaného, pretože oboch

svedkov súd nehodnotí ako nezaujatých, práve pre ich osobný vzťah k stranám sporu.
12.Súdpretoprihodnotenídôkazovvychádzalzlistinnýchdokladovnachádzajúcichsavspise,zktorých
má preukázané uzatvorenie návrhu zmluvy so zmluvnými podmienkami ako sú uvedené v odseku 4
tohto rozsudku. V zmysle zmluvných podmienok mala žalobkyňa uhradiť dňa 14. 02. 2014 prvú časť
kúpnej ceny a to na účet žalovaného. V konaní žalobkyňa tvrdila, že prvú časť kúpnej ceny uhradila,

avšak finančné prostriedky odovzdala priamo žalovanému, teda nevložila ich na účet žalovaného, o
čom ale nemá doklad. Bez ohľadu na uvedené, žalovaná v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala, že
finančnou sumou 6.000 Eur (+ 500 Eur nájomné, čo však nie je podstatné pre toto konanie, vzhľadom
k predmetu konania) skutočne aj disponovala. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa nepredložila
žiaden listinný doklad preukazujúci žalobkyňou uvádzané tvrdenia ( napr. kúpnu zmluvu o predaji

rodinného domu v obci I., za ktorý mala nadobudnúť sumu 10.000 Eur, výpis z účtu na ktorý mala byť
uvedená suma pripísaná, výpis z účtu zo dňa 14. 02. 2014, kedy si mala žalobkyňa vybrať práve sumu
6.500Eur),prípadnenavrhnúťvýsluchďalšiehosvedka,svedkov,ktoríbytietotvrdeniavedelipreukázať.
V konaní teda nebola preukázaná tá skutočnosť, že žalobkyňa v čase vzniku jej povinnosti vyplatiť prvú
časť kúpnej zmluvy vôbec disponovala finančnými prostriedkami na splnenie si tejto povinnosti. Keďže

žalobkyňa neplnila žalovanému na účet, na podporu jej tvrdení, že odovzdala žalovanému finančné
prostriedky priamo do jeho rúk bolo potrebné v prvom rade v konaní preukázať, že touto finančnou
hotovosťou preukázateľne dňa 14. 02. 2014 skutočne disponovala. V tomto smere však žalobkyňa
neuniesla dôkazné bremeno. Z vykonaného dokazovania súd preto dospel k záveru, že k odovzdaniu
finančných prostriedkov tak, ako to tvrdila žalobkyňa - nedošlo. V danom prípade sa jedná len tvrdenie

žalobkyne, ktoré však nebolo preukázané žiadnym hodnoverným dôkazom.

13. Strany sporu rovnako tvrdili, že zmluvný vzťah netrval do dátumu uvedeného v návrhu zmluvy, teda
do 14. 02. 2015, ale sa mal ukončiť v januári 2015. Aj v tomto prípade strany sporu uvádzajú odlišný
dôvodukončeniazmluvnéhovzťahu.Tuopäťsúdpoukazuje,žeanivtomtoprípadežalobkyňaneuniesla

dôkazné bremeno na preukázanie ňou tvrdených skutočnosti, nepredložila listinnými dokladmi, že bola
schopná v termíne do 14. 02. 2015 vyplatiť kúpnu cenu ( či už v celom rozsahu, alebo len druhú časť
kúpnej ceny). Žalobkyňa len tvrdila, že si úver vybavovala a za zostávajúci mesiac, v ktorom mal ešte
mal trvať zmluvný vzťah, by si úver vybavila. Opäť však zostalo len pri tvrdení žalobkyne. Žalobkyňa
v tomto smere však rovnako nepredložila žiadne doklady na preukázanie ňou tvrdených skutočností,

nepredložila žiadne doklad od banky preukazujúci rokovania s bankou v tomto smere, prípadne prísľub
banky o tom, že žalobkyni bude v termíne do 14. 02. 2015 poskytnutý úver a ak by aj bol, že by
to bol úver v sume zodpovedajúcej kúpnej cene - minimálne v rozsahu druhej splátky, ako to tvrdí
žalobkyňa. Konštatovanie žalobkyne v tom smere, „ja by som si úver za zostávajúci mesiac vybavila“
tiež nie je postačujúce na preukázanie žalobkyňou tvrdených skutočností, navyše ak je všeobecne

známou skutočnosťou, že celý proces poskytnutia úveru bankami nie je proces jednoduchý, kde banky
preverujú nielen bonitu klienta, ale aj dôvod poskytnutia úveru, skutočnosť, či žiadateľ o úver nie je v
zozname neplatičov v iných bankách a pod. Preverenie uvedeného a následné poskytnutie úveru trvá
určitú dobu a teda žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by bola skutočne schopná vyplatiť zostatokkúpnej ceny, tak ako to v konaní tvrdila. Sama žalobkyňa pritom uviedla, že v čase, keď žiadala o
úver, pracovala len na dohodu a len jej manžel pracoval na pracovnú zmluvu. Bez ohľadu na uvedené,
sama žalobkyňa potvrdila, že sa spoliehala až na posledný termín v ktorom mohla vyplatiť druhú splátku

kúpnej ceny a úver si začala vybavovať až 3 mesiace pred týmto termínom. Žalobkyňa síce stále
postupovala v zmysle zmluvných podmienok, ale ak tvrdí, že by bola schopná uhradiť druhú splátku
kúpnej ceny v tomto smere bolo potrebné tieto skutočnosti aj preukázať. Ani v tomto prípade však
žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Z vykonaného dokazovania, a vzhľadom na vyššie uvedené,
súd preto prijal záver, že práve žalobkyňa nedodržala zmluvnú podmienku uvedenú v článku I. bod

2 - úhrada kúpnej ceny, čoho následkom bolo jej vysťahovanie sa z nehnuteľnosti v mesiaci január
2015 a teda v konečnom dôsledku nedošlo následne k uzatvoreniu samotnej kúpnej zmluvy. Tento
názor súdu je podporený aj tou skutočnosťou, že žalobkyňa rovnako žiadnym spôsobom nepreukázala,
že žalovaný ju násilným spôsobom vysťahoval a krátko nato dom prenajal. V tomto smere sa opäť
jedná len o ničím nepodložené konštatovanie žalobkyne, neuvádza konkrétny dátum, kedy malo dôjsť
k opätovnému prenájmu nehnuteľností. Dokonca sama žalobkyňa na pojednávaní pri kladení otázok

svedkyni č. 1. uviedla, že odovzdávala byt v poriadku, čo svedčí tomu, že nebola násilne vysťahovaná.
Navyše žalovaný v zmysle zmluvných podmienok ( článok II bod 2. návrhu zmluvy) mohol odo dňa
nasledujúceho, teda od 15. 02. 2015, v prípade, ak nedôjde ku kúpe nehnuteľností, voľne nakladať s
nehnuteľnosťami.

14. Žalobkyňa v žalobe poukazuje aj na tú skutočnosť, že konaním žalovaného došlo k odstúpeniu od
zmluvy podľa § 48 ods. 2 OZ, čím sa zmluva zrušila od začiatku a žalobkyňa má zato, že žalovaný je
povinný vrátiť časť kúpnej ceny v sume 6.000 Eur titulom bezdôvodného obohatenia.

15. Podľa § 48 ods. 1 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone

ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

16. podľa § 48 ods. 2 OZ, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym
predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

17. Zmluvy sa zásadne musia dodržiavať, avšak účastník zmluvy môže výnimočne od zmluvy odstúpiť
a to jeho jednostranným právnym úkonom adresovaným druhej zmluvnej strane. V zmysle citovanej
zákonnej úpravy odstúpenie od zmluvy je prípustné tam, kde to zákon pripúšťa, alebo v prípade,
ak je to účastníkmi dohodnuté. Účinným odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje od počiatku.
Z vykonaného dokazovania je preukázané, že strany sporu uzatvorili zmluvu o budúcej zmluve. Z

citovaných ustanovení § 50a vyplýva, že zákon pri tomto type zmluvy nepripúšťa odstúpenie od zmluvy,
pretožesajednáozmluvu,ktorázaväzujezmluvnéstranykvykonaniuúkonovsmerujúcichkuzatvoreniu
hlavnej zmluvy, pričom ak k tomu nedôjde, zmluvná strana sa dokonca môže domáhať na súde
nahradeniavyhláseniavôlesúdnymrozhodnutím.Zobsahuzmluvy-čl.IIIbod3zmluvyďalejvyplýva,že
účastnícisazaviazaliodzmluvyneodstúpiť,tedaodstúpenieodzmluvynebolodohodnutéanizmluvnými

stranami. Z uvedeného vyplýva, že nie je naplnený ani jeden predpoklad k tomu, aby žalovaný mohol
od zmluvy účinne odstúpiť. Navyše odstúpenie od zmluvy nebolo v konaní rovnako preukázané, t. j.
žalobkyňa nepredložila doklad preukazujúci odstúpenie od zmluvy, pričom odstúpením od zmluvy nie
je žalobkyňou opisované konanie žalovaného - násilné vysťahovanie žalobkyne, ktoré navyše v konaní
tiež nebolo preukázané. Z uvedeného súd dospel k záveru, že zmluva o budúcej zmluve bola účinná

až do 14. 02. 2015, kedy bol posledný deň na úhradu kúpnej ceny žalobkyňou, ktorá však kúpnu cenu
v stanovenom termíne nezaplatila, preto neboli splnené zmluvné podmienky návrhu zmluvy, čo bol aj
dôvod neuzatvorenia hlavnej zmluvy. Ak by aj žalovaný pristúpil k násilnému vysťahovaniu žalobkyne
( čo však preukázané nebolo), keďže týmto konaním nedošlo k zrušeniu návrhu zmluvy, žalobkyni aj
napriek tomu, že by v predmetných nehnuteľnostiach už nebývala, nič nebránilo, aby si splnila svoju

povinnosť voči žalovanému v úhrade druhej splátky, teda počas uvedeného mesiaca si mohla vybavovať
úver a dodržať zmluvné podmienky v časti výplaty kúpnej ceny, čo sa však nestalo.

18. Na záver súd ešte poukazuje na ustanovenie čl. II bodu 2 návrhu zmluvy, podľa ktorého „Podpísaný
navrhovateľ ak nekúpi nehnuteľnosť do 14. 02. 2015 tak súhlasí s tým aby vlastník od nasledujúceho

dňa mohol voľne predávať a to bez nároku na vrátenie prvej splátky z dôvodu nedodržania zmluvnej
dohody“. Uvedený článok zmluvy svedčí tomu, že aj v prípade, ak by žalobkyňa plnila v zmysle návrhu
zmluvy a uhradila by prvú splátku kúpnej ceny ( čo však v konaní preukázané nebolo), keďže nedošlo
k následnej kúpe nehnuteľností, čo je v konaní nesporné, žalobkyni by nevznikol nárok na vrátenie tejtosumy, pretože k tomuto sa zmluvne zaviazala sama žalobkyňa ( navrhovateľka), ktorá bola navyše
navrhovateľkounávrhuzmluvy.Zvyššieuvedenéhojezrejmé,žeakbyžalovanýajprijalsumu6.000Eur,
toto plnenie by nemalo charakter plnenia bez právneho dôvodu, tak ako to uvádza žalobkyňa, pretože by

bolo prijaté na základe platne uzatvoreného návrhu zmluvy s tým, že ak nedošlo k uzatvoreniu hlavnej
zmluvy - kúpnej, nebolo povinnosťou žalovaného prijaté plnenie v uvedenom rozsahu vrátiť. Teda na
vrátenie uvedenej sumy ( ak by bolo preukázané plnenie zo strany žalobkyne v tomto smere) neexistuje
ani zmluvný, ani zákonný dôvod.

19. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebolo preukázané plnenie žalobkyne v sume 6.000 Eur,, ako aj
vzhľadom k citovanému článku zmluvy, súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

20. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí, súd zároveň rozhodol aj o nároku na náhradu trov
konania a to v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 CSP. Z rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný mal v
konaní plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

Súd v danom prípade aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný
poriadok). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený

(§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon
neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).