Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. december 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 27P/15/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217200915
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Pacherová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1217200915.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou vo veci starostlivosti

o maloleté deti: K. I., R.. XX.XX.XXXX O. A. I., R.. XX.XX.XXXX, obe deti zastúpené Úradom práce,
sociálnychvecíarodinyBratislava,Vazovova7/A,Bratislava,detirodičovO.W.,R..XX.XX.XXXX,bytom
J. XX, D. a K. I., R.. XX.XX.XXXX bytom J. XX, I., za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava II, Kvetná
14, Bratislava o obmedzenie rodičovských práv a povinností matky takto

r o z h o d o l :

Súd obmedzuje matku O. W., R.. XX.XX.XXXX vo výkone rodičovských práv k maloletým deťom K.
I., R.. XX.XX.XXXX O. A. I., R.. XX.XX.XXXX v rozsahu styku s deťmi, rozhodovania o ich zdravotnej
starostlivosti, ich ďalšom vzdelávaní a mimoškolských aktivitách.

Matka je oprávnená stretávať sa s maloletými deťmi v detskom domove v mieste ich umiestnenia každý
párny piatok v roku okrem sviatkov a prázdnin a v dňoch 01.07., 31.7., 1.8. a 31.8., vždy v čase od 14.00
hod do 17.00 hod, za prítomnosti pracovníkov detského domova.

Účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately podal na tunajší súd návrh, ktorým žiadal aby bola matka maloletých detí K. I., R.. XX.XX.XXXX

O. A. I. R.. XX.XX.XXXX obmedzená na svojich rodičovských právach. V návrhu uviedol, že obe
maloleté deti boli dňa 21.12.2015 prijaté do Detského domova H. so sídlom I. X, D. na základe rozsudku
Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 28P/132/2014 a rodičia boli zaviazaní
povinnosťou platiť na svoje deti výživné. Matka si svoju vyživovaciu povinnosť vôbec neplní. Pri
návštevách svojich detí v detskom domove sa správa voči zamestnancom agresívne, je vulgárna, voči
svojim deťom sa správa nemiestne, uráža ich, má poznámky so sexuálnym podtónom. Za deťmi chodí
pod vplyvom omamných alebo psychotropných látok. Jej spávanie psychicky ohrozuje maloleté deti a je

vážnou prekážkou výkonu jej rodičovských práv. Pracovníčke mestskej časti Bratislava - Ružinov K.. J.
S. dokonca spôsobila zranenia s práceneschopnosťou v trvaní 8 dní. Matka bola odsúdená pre trestný
čin únosu a bola na ňu podaná obžaloba pre trestný čin zanedbania povinnej výživy.

2/ Súd vec prejednal v neprítomnosti rodičov, ktorí sú na adrese trvalého pobytu neznámy, na adresách,
kde podľa vedomostí Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava naposledy bývali - záhradná
chatka v záhradkárskej oblasti pri Slovnafte - sa momentálne nezdržiavajú. Súdu sa napriek šetreniu

aj v spolupráci s políciou nepodarilo zistiť ich aktuálny pobyt. Súd vykonal dokazovanie výsluchom
pracovníčok Detského domova H., kolízneho opatrovníka, prokurátorky, oboznámil sa s obsahom
spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:3/ Detský domov H. vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 16.08.2016 konštatoval, že obe deti boli
do detského domova prijaté dňa 21.12.2015 na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp.
zn. 28P/132/2014 zo dňa 19.03.2015, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.

zn. 11CoP/337/2015 zo dňa 24.11.2015. Od začiatku sa snažili komunikovať s rodičmi ako aj širšou
rodinou. Komunikácia s matkou je problematická. Na počiatočné stretnutia v rodinnom dome v N., kde
sú deti umiestnené sa nedostavila, vyšli jej preto v ústrety a stretnutia organizovali na Miestnom úrade v
Ružinove alebo v sídle detského domova na I. B..Č.. X v Bratislave. Ak sa matka na stretnutia dostavila,
nebola ochotná spolupracovať, správala sa vulgárne, osočovala prizvaných účastníkov stretnutia, vo

väčšine prípadov mala snahu vyvolať konflikty a niekedy aj sama následne privolala políciu. Stalo
sa, že keď išla s deťmi na vychádzku, nepriviedla ich späť v stanovenú dobu, keď deti nevrátila ani
do 22.00 hod, bola vec nahlásená polícii. Jej návštevy nemajú dobrý vplyv na maloleté deti, ktoré
uráža, má na ne poznámky so sexuálnym podtónom. Žije neusporiadaným životom, ani raz nezaplatila
detskému domovu výživné tak ako jej to bolo uložené právoplatným a vykonateľným rozsudkom, svojim
nekontrolovateľným, agresívnym a vulgárnym správaním ohrozuje psychický stav detí, ich sociálny

vývin, z mravného a morálneho hľadiska je pre deti nevhodným vzorom.

4/ Podľa psychologickej správy zo dňa 18.10.2017 má maloletý K. poruchy učenia, poruchy správania
a emotivity. V jeho osobnosti sú zreteľné znaky psychomotorického nepokoja, emocionále potreby nie
sú dostatočne saturované, frustračná tolerancia je znížená. Ťažkosti sa u neho objavujú pri zvládaní

vlastných agresívnych pohnútok, prekračujúce tolerovateľné hranice správania. Vyhýba sa školskému
prostrediu, využíva únikové cesty, má problém rešpektovať dospelých a autority všeobecne, prejavuje
sa u neho verbálna a neverbálna agresivita a zároveň agresivita voči mladším deťom.

5/ Matka maloletých detí O. W., R.. XX.XX.XXXX bola trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok zo

dňa 02.03.2017, sp. zn. 1T/16/2017 uznaná za vinnú z prečinu únosu podľa § 210 ods. 1 Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že dňa 18.07.2016 v čase od 11.30 hod v Pezinku z pobočky
Detského domova H. prevzala svoje
maloleté deti, ktoré neodovzdala v stanovený čas, pričom sa s nimi zdržiavala na neznámom mieste.

6/ Na pojednávaní súdu pracovníčka Detského domova H. uviedla, že správanie matky je naďalej
neúnosné. Pri návštevách detí v detskom domove sa pred deťmi správa nevhodne, kričí na deti,
na zamestnancov v prítomnosti detí, vyvoláva scény, násilím sa domáha stretnutia s deťmi. S
matkou sa snažia komunikovať telefonicky ale nereaguje, zásielky nepreberá, deti navštevuje bez
predchádzajúceho ohlásenia. Rodičia deti nenavštevujú spolu, buď príde otec, s ktorým nie sú problémy

alebo matka, ktorá vždy vyvolá konflikt. Deti s matkou telefonujú cez služobný telefón detského domova,
niekedy komunikáciu odmietajú, pretože matka na kričí aj do telefónu, vyčíta im. Niekedy jej telefón
zložia alebo ju nepočúvajú. Deti nechcú s matkou chodiť samé, len ak je prítomný aj otec. Otec s deťmi
telefonuje často, s ním komunikáciu neodmietajú. Naposledy sa matka dostavila do detského domova
opätovne bez ohlásenia, bola s dcérou na dvore, dcéru poslala aby sa zbalila, že si ju berie, avšak dcéra

s ňou odmietala odísť. Takéto konanie matky nemá dobrý vplyv na deti, s ktorými už v súčasnosti sú
výchovné problémy.

7/ Kolízny opatrovník súhlasil s tým, aby bola matka obmedzená v rodičovských právach. Prokurátorka
Okresnej prokuratúry Bratislava II mala za to, že sú splnené podmienky postupu podľa § 38 ods. 2

písm. a), c) Zákona o rodine, súhlasila s tým, aby bola matka obmedzená vo výkone rodičovských
práv v rozsahu styku s deťmi, rozhodovania o ich zdravotnej starostlivosti, ich ďalšom vzdelávaní a
mimoškolských aktivitách s tým, že bude oprávnená stretávať sa s maloletými deťmi v detskom domove
v mieste ich umiestnenia každý párny piatok v roku okrem sviatkov a prázdnin a v dňoch 01.07., 31.7.,
1.8. a 31.8., vždy v čase od 14.00 hod do 17.00 hod, za prítomnosti pracovníkov detského domova.

8/ Podľa článku 5 Základných zásad Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým
hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu
maloletého dieťaťa v sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,

b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečia a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývin dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá jej dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoji schopnosti a vlôh dieťaťa,

g) názor dieťaťa a jeho možnej vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využite možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností .

Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a)sústavnáadôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannýkvývinumaloletéhodieťaťa,
4
27P/15/2017

b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú
povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 3 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý
z rodičov nežije, je neznámy alebo, ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to
aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho
rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
Podľa § 38 ods.2 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí

výkon ich rodičovských práv, ak
a) žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života,
b) svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo
c) nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.

Podľa § 38 ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí o obmedzení výkonu rodičovských
práv podľa odseku 2 súd uvedie rozsah práv a povinností, na ktoré sa obmedzenie vzťahuje.
Podľa § 39 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodol o obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovských
práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu iba vo vzťahu k jednému z rodičov, vykonáva
rodičovské práva a povinností v plnom rozsahu druhý rodič.

Podľa § 39 ods. 4 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím
súdu o obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich
výkonu nezaniká.

9/ Obmedzenie alebo pozbavenie výkonu rodičovských práv a povinností je najtvrdším zásahom do

vzťahov medzi rodičmi a deťmi. K naplneniu skutkovej podstaty obmedzenia rodičovskej zodpovednosti
musí byť splnená jedna z troch skutočností predpokladaných v hypotéze ustanovenia § 38 ods. 2
Zákona o rodine a to, že rodič žije trvalo neusporiadaným spôsobom života, svoje povinnosti vyplývajúce
z rodičovských práv a povinností nevykonáva vôbec, alebo že nezabezpečuje výchovu maloletého
dieťaťa. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že matka splnila svojim správaním dôvody pre ktoré

boli čiastočne obmedzené jej rodičovské práva podľa § 38 ods. 2 písm. a), c) Zákona o rodine, pretože
trvalo vedie neusporiadaný život a nezabezpečuje výchovu svojich deti. Matka svojím neusporiadaným
životom a nevhodným správaním ohrozuje telesný a duševný vývoj svojich detí, sústavne si neplní
svoju vyživovaciu povinnosti k deťom, bola odsúdená za spáchanie trestného činu únosu svojich detí,
Okresná prokuratúra Pezinok podala na matku obžalobu pre trestný čin zanedbania povinnej výživy.

10/ Je v záujme maloletých detí, aby vyrastali v stabilnej atmosfére pokoja, harmónie, porozumenia,
lásky, v ktorom ich výchova bude smerovať k pozitívnemu rozvoju ich osobnosti, nadania, rozumových
a fyzických schopností, mravného, duchovného a sociálneho rozvoja. Záujem dieťaťa pri rozhodovaní o
obmedzení rodiča jeho rodičovských práv možno vidieť nielen v ochrane fyzického a psychického (napr.

z dôvodu vytesnenia si a následného nepripomínania si negatívnych zážitkov vo vzťahu k rodičovi) ale
aj v dôsledku jeho ochrany pred možnou neurotizáciou z dôvodu styku s druhým rodičom, resp. ako
ochrana pred rodičom, ktorý je pre ne nevhodným životným príkladom (napr. ohrozovaniemravnosti, preberania negatívnych vzorov správania, neprijateľných postojov a reakcií k rôznym
životným situáciám a pod.). U detí sa už v súčasnosti prejavujú výchovné ťažkosti. Z vykonaného
dokazovania bolo preukázané, že matka svojím konaním naplnila dôvody na postup podľa § 38 ods.

2 Zákona o rodine.

11/ Nemožno odignorovať tiež konštatovanie Európskeho súdu pre ľudské práva v tom smere, že
možnosť byť spolu je pre rodiča a jeho dieťa základným prvkom rodinného života vyplývajúceho z čl.
8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Na druhej strane však

čl. 8 ods. 2 spomínaného dohovoru ráta s možnosťou zásahu do rodinného života za splnenia určitých
podmienok. Zásah musí byť v súlade so zákonom, musí sledovať jeden z legitímnych cieľov uvedených
v čl. 8 ods. 2 predmetného dohovoru a musí byť považovaný za nevyhnutný v demokratickej spoločnosti.
Obmedzenie rodičovských práv vychádza z právneho poriadku, konkrétne z § 38 ods. 2 Zákona o rodine
a jeho legitímnym cieľom je ochrana zdravia, morálky, práv a slobôd maloletého dieťaťa. Cieľom konania
by malo byť zhodnotenie, či takýto zásah je možno ospravedlniť relevantnými a dostatočnými dôvodmi.

Posúdenie toho, čo je najlepšie v záujme maloletého dieťaťa, má bez akýchkoľvek pochybností kľúčový
význam. Koniec koncov, tomu zodpovedá aj podmienka na obmedzenie rodičovských práv vyplývajúca
explicitne zo Zákona o rodine.

Základom pre rozhodnutie súdu v prejedávanej veci bolo zhodnotenie konkrétnych okolností prípadu

vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, ktoré viedli súd k záveru, že matka dieťaťa zneužíva svoje
rodičovské práva a povinnosti, tak ako to bolo konštatované vyššie, preto ju obmedzil v jej rodičovských
právach.

12/ O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy

toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

6
27P/15/2017

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 CMP).