Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. január 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/346/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2710205926
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2710205926.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Ing. S. P., nar. XX.XX.XXXX, W. - T., W. XXXX/XX proti
odporcom: l/ P. O., nar. XX.XX.XXXX, O. XXX, L., 2/ Ing. P. O., nar. XX.XX.XXXX, O., M. XXX/XX, 3/ S.
W.,nar.XX.XX.XXXX,W.-F.,Q.XXXX/X,4/MUDr.F.O.,nar.XX.XX.XXXX,W.W.,S.XXXX/XX,5/U.O.,
nar. XX.XX.XXXX, Y. T. XXXX, P., zastúpený splnomocneným zástupcom: Ing. T. O., nar. XX.XX.XXXX,
W. W., S. XXXX/XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie navrhovateľa proti

rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 3C 75/2010-118 zo dňa 05. októbra 2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol, navrhovateľovi
uložil povinnosť zaplatiť odporkyni 1/ náhradu trov konania 10,- eur, odporkyni 3/ náhradu trov konania
114,81 eur, odporkyni 4/ náhradu trov konania 125,42 eur a odporcom 2/ a 5/ náhradu trov konania

nepriznal.

Svoje rozhodnutie po citácii § 1 písm. a), b), § 2 ods. 1, ods. 3, ods. 4, § 3 ods. 1, § 4 ods. 3, § 5, §
6 ods. 1, 2, § 7, § 8 ods. 1 a 4, § 9 zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov
k nehnuteľnostiam, podľa článku I zákona č. 393/2000, § 63 zákona č. 397/2000 Z.z. ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 323/92 Z.z. o notároch a notárskej činnosti, podľa druhej hlavy zákona č. 141/1950

Zb. Občianskeho zákonníka, § 25, 28, 38 poukázaním na tretiu časť zákona, § 7 zákona č. 141/1950, §
145 ods. 1, 146, 155 a 160 zákona č. 141/1950 Zb. a vecne tým, že návrhu nemožno vyhovieť z dvoch
zistených dôvodov. Prvým dôvodom je zistenie, že navrhovateľ sa domáhal ochrany svojho vlastníckeho
práva podľa zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam, čo
súd vyvodil z odôvodenia jeho návrhu a následných tvrdení, že notár právne pochybil, ak v zmysle § 4
zákona č. 293/1992 Zb. nezisťoval oprávnených dedičov nehnuteľnosti parc. č. 2393 v k.ú. L. a mal tak

urobiť,lebosámnotárkonštatoval,žepozemkybolivlastníckyneusporiadané,čovyplynulozdedičského
konania po nebohom U. O. a notár mal žiadať súhlas k vysporiadaniu vlastníctva k pozemkom právnych
nástupcovponebohom U.O.-parcielvytvorenýchGPč.242-122/99zodňa8.12.1999,vňomkonkrétne
dielu 1 až 4 žijúcu dedičku po nebohom vlastníkovi parcely č. 2393 Q. Q. jeho manželku U. Q.. Záveru,
že navrhovateľ sa domáha ochrany vlastníckeho práva podľa zákona č. 293/1992 Zb. nasvedčuje aj jeho
odvolaniesavnávrhuna10-ročnúlehotu,stanovenútýmtozákonomnauplatnenieochranyvlastníckeho

práva. Zákon č. 293/1992 Zb. v § 2 ods. 2 stanovil pre toho kto tvrdil, že osoba zapísaná ako vlastník
nehnuteľnosti, ktorej vlastnícke právo k nehnuteľnosti bolo zapísané na základe osvedčenia, vydaného
podľa § 2 ods. 1 zákona 10-ročnú lehotu na uplatnenie vlastníckeho práva na súde a z ustanovenia treba
vyvodiť, že ak neuplatní takto na súde vlastnícke právo iná osoba, stáva sa zapísaná osoba vlastníkom
zapísanej nehnuteľnosti na základe vydržania a platí to aj vtedy, keď nehnuteľnosť bola v lehote 10
rokov prevedená na inú osobu, než ktorá je uvedená v osvedčení a podľa § 2 ods. 3 po dobu 10 rokov

má osoba zapísaná v evidencii nehnuteľností alebo nadobúdateľ zapísanej nehnuteľnosti postavenie
oprávneného držiteľa podľa § 129 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Podľa § 3 ods. 2 zákonaosvedčenie bolo možné vydať iba pre držiteľa nehnuteľnosti a podľa § 4 na návrh držiteľa a jedným
návrhom mohlo vydanie osvedčenia navrhovať aj viacero navrhovateľov, čo odporcovia využili a podali
návrh u notára JUDr. Jozefa Kremla s náležitosťami, ktoré boli vyžadované v § 4 ods. 2, 3 a 5 zákona č.

293/1992Zb,čoboločiastočnepreukázanéspisomN713/00,NZ509/00uvedenéhonotáraapísomným
vyhlásením dvoch svedkov Y. O. a D. P.. Z Oznámenia vydaného JUDr. Jozefom Kremlom zo dňa 7.
júla 2000 vyplývajú všetky náležitosti, predpísané § 8 ods. 1 zákona č 293/1992 Zb., čo je zrejmé z
vykonania dôkazu, oznámenia zo 7.7.2000 založeného v spise notára. Z výsluchu navrhovateľa bolo
preukázané, že sa o zápise vlastníctva navrhovateľov k nehnuteľnosti pôvodne parcelného čísla 2393

postupom podľa zákona č. 293/1992 Zb. dozvedel až v novembri roku 2008 v súvislosti s prejednaním
dedičstva po jeho nebohom starom otcovi Q. Q. a nemal možnosť uplatniť námietky v dobe od 10.7.2000
do 11.9.2000, t.j. v čase vyvesenia oznámenia na úradnej tabuli Mesta L.. Ak však navrhovateľ uplatnil
vlastnícke právo k nehnuteľnosti parc. č. 2393 až návrhom, podaným dňa 23.9.2010, nemohol návrhom
uspieť, pretože zákonom č. 393/2000 Z.z. bol zmenený a doplnený zákon Slovenskej národnej rady č.
293/1992 Zb. tak, že z neho § 2 až 9 boli vypustené. Ale aj nevybavené návrhy držiteľov nehnuteľností,

ktoré boli podané do 1. decembra 2000 sa naďalej posudzujú podľa ustanovenia zákona č. osobitného
predpisu s odkazom pod poznámkou 19a, a to podľa § 56 ods. 1 písm. g/ a § 63 zákona SNR č.
323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti /Notárskeho poriadku/, ktorý bol zmenený v § 63 zákonom
č. 397/2000 Z.z. Navrhovateľovi zaniklo právo domáhať sa nárokov z vlastníckeho práva na súde v 10
ročnej lehote od zápisu vlastníckeho práva v zmysle zákona č. 293/1992 Zb. dňom účinnosti zákona

č. 393/2000 Z.z., účinnosť nastala 1. decembra 2000. Notárovi vznikla povinnosť v zmysle zákona č.
397/2000 Z.z. vydávať osvedčenie vyhlásenia o vydržaní v zmysle § 63 tohto zákona, s náležitosťami
podľa § 63 dňom účinnosti tohto zákona, t.j. 1. decembrom 2000. Ak bolo v konaní preukázané, že
notár konal o návrhu odporcov, resp. ich právnych predchodcov za účinnosti zákona č. 293/1992 Zb.,
t.j. vydal na návrh žiadateľov oznámenie, ktoré bolo po dobu 60 dní vyvesené spôsobom ustanoveným

zákonom, spísal dňa 27.9.2000 v rodinnom dome v L., O. XXX pod číslom N 713/2000, NZ 509/2000
notársku zápisnicu, podal ju na ako podklad na zápis vlastníctva do katastra nehnuteľností, nemal
povinnosť tvrdenú navrhovateľom žiadať súhlas U. Q. a mohol konať aj bez jej vedomia, pretože takáto
náležitosť notárskej zápisnice, resp. podmienka jej vydania sa vyžadovala až od 1.12.2000. Z týchto
dôvodov nebolo možné určiť, že osvedčenie o spoluvlastníctve N 713/00 zo dňa 27.9.2000 v jeho časti o

spoluvlastníctve k nehnuteľnostiam vytvorených z parcely č. 2393 v k.ú. L. ako jej diel 1 až 4 je neplatné,
a že všetky následné úkony vo veci prechodu alebo prevodu spornej časti nehnuteľnosti z parcely č.
2393 na ďalších nadobúdateľov sú neplatné a preto súd návrh v tejto časti zamietol.

Súd dospel k záveru, že nie je možné ani určiť, že vlastníctvo sporných častí nehnuteľností svedčí

Q. Q., lebo súd dospel k záveru, že odporkyňa v 1. rade a jej nebohý manžel U. O. časť z parcely
č. 2393 nadobudli vydržaním podľa ustanovení zákona č. 141/1950 Zb. Podľa tretej časti zákona č.
141/1950 Zb. nadobudnutie vlastníctva bolo možné podľa 1. smluvou, podľa § 112 prevod vlastníctva k
nehnuteľným veciam, zapísaným v pozemkovej alebo železničnej knihe, zapíše sa do týchto kníh, podľa
3. vydržaním podľa § 115 - vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné

veci v socialistickom vlastníctve a podľa § 116 ods. 1 vlastnícke právo k nehnuteľnej veci nadobudne, kto
ju drží oprávnene /§ 145/ a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je vydržacia doba desaťročná.
Zákon č. 141/1950 Zb. ustanovoval, že vlastník stavby môže byť rozdielna osoba od vlastníka pozemku,
pozemok bol nehnuteľnosťou a stavba nebola súčasťou pozemku. Súd vyvodil zo stavebného denníka,
vedenéhoU.O.,žezrejmepoznalvlastníkaparcelyč.2393Q.Q.,ktorémupodľaúdajuvdenníkuvyplatil

za pozemok sumu či 5000,-Kčs alebo 1000,-Kčs podľa denníka za pozemok o rozmeroch 16m x 100
m. Ak sa v denníku uvádzajú aj iné osoby vlastníkov iných parcelných čísel bez konkrétnejších údajov,
ktoré by špecifikovali pozemky, resp. pozemok nezameniteľne s iným pozemkom parcelným číslom a
výmerou, nepoznajúc deň, kedy bola skutočne kúpna zmluva uzavretá, aj keď zákon č. 141/1950 Zb.
nedostatok písomnej formy nespájal s neplatnosťou kúpnej zmluvy, ktorými sa prevádzali nehnuteľnosti

a zákon č. 141/1950 Zb., ktorý platil od 1.1.1951 do 1.4.1964 neustanovoval ako podmienku prevodu
vlastníctva k nehnuteľnostiam zápis do pozemkovej knihy. Zápis nadobudnutia vlastníckeho práva nebol
podmienkou prevodu vlastníctva, zápis mal len deklaratórny charakter.

Súd mal za to, že je potrebné skúmať, či P. O. a U. O. nadobudli, resp. nenadobudli vlastníctvo k

časti parcely č. 2393 vydržaním. Ak Občiansky zákonník zákon č. 141/1950 Zb. ustanovil, že stavba
nie je súčasťou pozemku, nemožno prisvedčiť argumentácii odporcov, že by nebol vydaný ani výmer
Okresného národného výboru v Skalici značky XI-711.2-2-1953 zo dňa 9.11.1953. vydaný pre U. O.,
ktorým bolo povolené tomuto stavebníkovi v L., ulici č. X na parcele č. 2393,2394, 2395 postaviť stavbuprízemného rodinného domu, ktorého projekt vyhotovil stavebník sám, stavbu bude tiež realizovať
svojpomocne. Podľa § 155 sa pripúšťalo, aby bol vlastník stavby odlišný od vlastníka pozemku a podľa §
160 právo zriadiť si trvalú stavbu na cudzom pozemku / právo stavby/ vznikalo zo zákona alebo úradným

výrokom /§ 117/ alebo zmluvou. Na zriadenie práva stavby zmluvou bolo potrebné privolenie okresného
národného výboru. Výmer okresného národného výboru povolil začatie stavby v III. štvrťrokom roku
1953 a ukončenie stavby do 30.6.1954. Nadväzne na ukončenie stavby bol vypracovaný geometrický /
polohopisný/ plán č. j. 112/1956 z 19.10.1956 na rozdelenie pozemkov parc. č. 2393, 2394 a 2395,
všetky nehnuteľnosti zapísané v k.ú. L., ktorým bolo preukázané, že z parcely č. 2393, že vo výkaze

výmer je starý stav vyjadrený k parcelám zapísaných vo vložkách 2025 ako parcela č. 2393 o výmere
25 árov 79m2, ďalej je uvedená vl. č. 3355 a z nej parcela č. 2394 o výmere 23 árov 09m2 a z vložky č.
1914 parcela č. 2395 o výmere 21 árov 72 m2 ako starý stav boli všetky v kultúre roľa a boli v súkromnom
vlastníctve, vtedy bol vlastníkom podľa D 524/48 po nebohom U. Q. dedič Q. Q.. Pozemky boli roľami a
neboli v socialistickom ani družstevnom vlastníctve, čo by ich podľa zákona č. 141/1950 Zb. vylučovalo
ako nescudziteľné hnuteľné veci z vydržania. Geometrickým plánom je zobrazený a vo výkaze výmer

uvedenýnovýstavtak,žezparcelyčíslo2393ovýmere25á79m2savytváraparcelač.2393/1ovýmere
18 árov 79m2 a parc. č. 2393/2 o výmere 6 árov a 60 m2, tiež ostatné parcely sú vytvorené lomením,
všetky parcely majú doterajšieho užívateľa U. O. a P., rod. F., L. XXX, ktorí podľa GP takto užívali
nehnuteľnosti celkom o výmere 70 á 20m2, z parcely číslo 2393 užívali výmeru, ktorá je uvedená vyššie.
Je zrejmé porovnaním stanovenia doby začatia stavby, ktorá ak bolo dodržané rozhodnutie mohla začať

najskôr v novembri 1953 a ukončenia stavby ku koncu júnu 1954 a vyhotovenia geometrického plánu k
19.10.1996, že pozemok začali odporkyňa 1/ a jej vtedy žijúci manžel užívať nesporne v novembri 1953,
o čom svedčí aj prehlásenie P. O., ktorá prehlásila, že pozemok začali od tejto doby užívať v súvislosti
so stavbou rodinného domu. Občiansky zákonník účinný od 1.1.1951 - zákon č. 141/1950 Zb. viazal
možnosť vydržania na tri podmienky, na oprávnenosť držby, nepretržitosť držby počas vydržacej doby a

uplynutie zákonom stanovenej vydržacej doby. Súd na základe prehlásenia odporkyne 1/ a v súvislosti
s povolením /výmerom/ postaviť stavbu mal za preukázané, že do držby pozemku vstúpili manželia
O. v novembri 1953, výpoveďou svedkyne O. mal súd preukázané, že manželia O. nepretržite užívali
pozemok počas doby stanovenej zákonom č. 141/1950 Zb., t.j. po dobu 10 rokov, počítané od novembra
1953 do novembra 1963. V danom prípade prišlo k vydržaniu vlastníckeho práva odporkyne 1/ a ešte za

života jej nebohého U. O. v rámci platnosti zákona č. 141/1950 Zb., ktorého platnosť skončila 31. marca
1964, prijatím zákona č. 40/1964 Zb. Ak vzniklo vlastnícke právo odporkyne 1/ a jej manžela vydržaním,
nevyžaduje sa k nemu žiadne rozhodnutie. Podľa § 145 zákona č. 141/1950 Zb. bol držiteľom ten,
kto s vecou nakladal ako so svojou alebo kto vykonával právo pre seba. Držba manželov O. po dobu
10 rokov bola držbou oprávnenou, pretože pozemky užívali ako svoje, boli dobromyseľní v tom, že

im patria, o čom svedčí, že riadne platili za ne poplatky, dane, súd vychádzal z prehlásenia P. O. aj z
obecného svedectva Mesta L. a v zmysle § 145 zákona č. 141/1950 Zb. ak je držiteľ so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Vzhľadom
na správanie sa odporkyne 1/ a jej manžela, platenie daní a poplatkov nepretržité a nerušené užívanie
pozemkov súd vyvodil, že boli držiteľmi oprávnenými a nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam

v roku 1963 vydržaním. Potom nesvedčí vlastnícke právo k časti parcely č. 2393 v dieloch 1 až 4 Q.
Q. a vlastnícke právo k častiam parc. č. 2393 svedčí odporkyni v 1/ a titulom nástupníctva po nebohom
U. O., jeho dedičom, teda ostatným odporcom.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporkyni 1/ súd priznal na náhrade

uplatnených trov konania sumu 10,-eur. O nároku odporcu 2/ súd rozhodol tak, že mu náhradu trov
konania nepriznáva, aj keď bol účastníkom úspešným, že mu ju nepriznáva, lebo ich priznať nežiadal,
práva sa vzdal. Odporkyni 3/ súd priznal náhradu trov konania na cestovnom z Bratislavy do Skalice a
späť, cesty vykonané v dňoch 19.1.2011, 9.5.2011 a 19.9.2011 hromadnou dopravou celkom za 19,37-
eur, ušlý zárobok podľa potvrdenia zamestnávateľa za dní 9.5.2011 a 19.9.2011 celkom priznaných

67,84-eur a za overenie listín, slúžiacich ako dôkaz v súdnom konaní sumu 37,60-eur, celkom je
priznaných na trovách 114,81-eur. Odporca 4/ uplatnil nárok na náhradu trov konania na cestovnom pri
použití osobného automobilu a náhradu za ušlú mzdu. Na cestovnom uplatnil za ubehnutých 480 km na
trati W. W. / bydlisko odporcu 4// - Skalica a späť a pri spotrebe PHM 5,8 litra /100 km 125,42-eur pri
použití vozidla výrobnej značky BMW AG, DEU ev. čísla BB618DC, údaje a spotreba boli súdom overené

podľa Osvedčenia o evidencii a cene PHM / zdokladované pokladničným lístkom/ za jeden liter PHM vo
výške 1,35-eura. Pri ubehnutých 480 km a spotrebe 27,84 litra PHM a paušálnej náhrade vypočítanej
násobkom 480 km x 0,183 patrí odporcovi náhrada v súvislosti s cestovným celkom v sume 125,42-eur.
Odporca 4/ žiadnym dokladom nepreukázal ušlú mzdu, ním označená ako cena práce a preto mu ju súdnepriznal. Odporcovi 5/ nárok na náhradu trov konania vznikol, nakoľko ich priznať nežiadal, práva na
ne sa vzdal, súd vyslovil, že sa mu náhrada trov konania nepriznáva.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby odvolací súd rozsudok zrušil v celom
rozsahu a vydal rozsudok, ktorým sa určí, že osvedčenie č. N 713/2000 o spoluvlastníctve zo dňa
27.09.2000 v jeho časti o spoluvlastníctve odporcu k pozemkovým nehnuteľnostiam, ktoré boli vytvorené
z parc. č. 2393 na základe geometrického plánu 242-122/99 zo dňa 08.12.1999 označené ako diel 1 o
výmere 28 m2, diel č. 2 o výmere 125 m2, diel č. 3 o výmere 411 m2 a diel č. 4 o výmere 92 m2, zapísané

na LV č. XXX k. ú. L. je neplatné a všetky následné úkony vo veci prechodu alebo prevodu spornej časti z
nehnuteľnosti z parc. č. 2393 na ďalších nadobúdateľov sú neplatné a zároveň žiada určiť, že faktickým
vlastníkom sporných častí pozemkových nehnuteľností je pôvodný vlastník Q. Q., čo bude zapísané do
príslušnéhokatastranehnuteľnostiapriznaťnáhradutrovkonania.Dôvodomodvolaniaje,žesúdprvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, v dôsledku čoho dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Dôvodil, že na základe osvedčenia č. 4D/57/2008, Dnot. 73/2008 vydaného Notárskym
úradom v Senici sa stal výlučným a oprávneným dedičom parc. č. 2393 v k. ú. L., druh pozemku orná
pôda zapísanej na LV č. XXXX v celkovej výmere 2 539,24, ktorú vlastnil Q. Q., nar. XX.XX.XXXX,
zomrel XX.XX.XXXX, pričom poručiteľ bol navrhovateľovým starým otcom. V konaní bolo zistené, že
parc. č. 2393 vykazuje zmenšenú výmeru o 629,24 m2, a ktorú preto zdedil iba v zostatkovej výmere

1 910 m2, nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. XXXX na k. ú. L.. Z katastra nehnuteľnosti vyplýva, že
spoluvlastníkmi časti parc. 2393 v k. ú. L. o výmere 629,24 m2 zamerané geometrickým plánom č.
242-122/99 zo dňa 08.12.1999 označenej ako novoutvorené parcely z pôvodnej parc. č. 2393 takto:
diel 1 vo výmere 28 m2, diel 2 vo výmere 125 m2, diel 3 vo výmere 411 m2 a diel 4 vo výmere 92 m2
zapísané na LV č. XXX v k. ú. L. sa stali v roku 2000 odporcovia 1/ až 5/ a to na základe osvedčenia

o spoluvlastníctve N713/2000 spísané v L. dňa 27.09.2000 notárom JUDr. Jozefom Kremlom formou
notárskej zápisnice. Navrhovateľ zastáva názor, že týmto spôsobom došlo k neoprávnenému zásahu
do vlastníckeho práva ako základného práva, ktoré je zabezpečené a chránené Ústavou Slovenskej
republiky. Súd prvého stupňa vyvodil nesprávny právny záver, že navrhovateľ sa domáha ochrany
svojho vlastníckeho práva podľa zákona č. 293/1992 Zb. a preto návrhu nevyhovel. Poukazuje na to, že

Občianskyzákonníkpredstavujevšeobecnýpredpisvovzťahukuvšetkýmostatnýmprávnympredpisom
v oblasti súkromného práva na základe nesprávnej aplikácii ustanovení zákona došlo v roku 2000 k
neoprávnenému zásahu do vlastníctva navrhovateľa ako výlučného oprávneného dediča po Q. Q. a v
zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 2 ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb. pred
uplynutím10rokovododňazápisudoevidencienehnuteľnostíotom,žespoluvlastníkmičastiparc.2393

v k. ú L. o výmere 629,24 m2 na základe osvedčenia notára sa stali odporcovia, navrhovateľ uplatnil
na súde právo na ochranu svojich vlastníckych práv. Súd sa vôbec nezaoberal otázkou, či v danej veci
bol notár oprávnený aplikovať zákon č. 293/1992 v dôsledku čoho došlo k neoprávnenému zásahu do
vlastníctva navrhovateľa. V tejto súvislosti poukazuje na to, že v § 1 písm. a), b) tohto zákona sa uvádza,
že účelom zákona je upraviť podmienky a postup pri zápise neevidovaných vzťahov k nehnuteľnostiam

na zmiernení niektorých majetkových krívd, pričom sa zákon odvoláva na § 879 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Listinné dôkazy preukazujú, že v danom prípade sa nejedná o žiaden neevidovaný vzťah k
parc. č. 2393. Nebohý U. O., manžel odporkyne 1/ zomrel XX.XX.XXXX, pričom Q. Q. pôvodný vlastník
parc. č. 2393 zomrel XX.XX.XXXX. V roku 1976 prebehlo po nebohom U. O. dedičské konanie č. D
522/76 a v tomto dedičskom konaní neboli prejednané pozemky pod rodinným domom súp. č. XXX v L.

ani priľahlé pozemky a ani sporná časť parc. č. 2393 vo výmere 629,24 m2 pretože nebola vlastnícky
usporiadaná. Táto skutočnosť podľa názoru navrhovateľa dokazuje, že poručiteľ nemá faktickú ani
právnu legitimáciu so spornou parcelou nakladať a nepotvrdilo sa tvrdenie odporcov o nadobudnutí časti
spornej parcely ich poručiteľom U. O. kúpou. V tom čase ešte Q. Q.il a odporcovia mali časť svojej
nehnuteľnosti vlastnícky usporiadať. Urobili tak až o 23 rokov neskôr na základe sporného osvedčenia o

vydržaní. Odvolateľ vytýkal súdu prvého stupňa, že tieto skutočnosti pri svojom rozhodovaní nezobral do
úvahy, venoval sa len verbálnym tvrdeniam odporcov bez doloženia akýchkoľvek relevantných dôkazov.
Odporcovia trpia dôkaznou núdzou na preukázanie faktického vlastníctva k nehnuteľnostiam zo strany
pôvodnéhovlastníkapar.č.2393Q.Q.nebolurobenýžiadnyúkon,ktorýmbysazaviazalkakémukoľvek
obmedzeniu svojho vlastníckeho práva v prospech U. O.. Odporcova za tzv. kúpnu zmluvu mylne

vydávajú poznámku U. O. domnelého nadobúdateľa spornej časti parcely č. 2393 v údajnom stavebnom
denníku z roku 1953, že za pozemok rozmerov 16x100 m bolo zaplatené Q. Q. 5.000,- KČS a rovnaká
suma bola aj ďalším dvom osobám aj keď za menšie výmery. Takúto poznámku o zaplatení určitej sumy
bez bližšej náležitosti a formy nie je možné považovať za kúpnu zmluvu.Navrhovateľ nesúhlasí s tvrdením súdu, že odporcovia boli oprávnenými držiteľmi spornej nehnuteľnosti.
Bolo preukázané, že v danom prípade absentuje základný pojmový znak vydržania, ktorým je

dobromyseľnosť podľa § 131 Občianskeho zákonníka. Je pravda, že odporcovia spornú nehnuteľnosť
užívali avšak preukázali súdu, že nikdy s ňou nemohli nakladať ako s vlastnou, čo sa potvrdilo aj v
priebehu prvostupňového konania. V konaní sa preukázalo, že rodinný dom súp. č. XXX postavený na
časti spornej parc. 2393 v k. ú. L. je postavený na cudzom pozemku bez súhlasu pôvodného vlastníka.
Kúpna zmluva ani iné dôkazy, ktoré by svedčili o vlastníctve k spornej časti nehnuteľnosti vždy v

prospechU.O.nebolipreukázané.Stavbarodinnéhodomusúp.č.XXXmalabyťdokončenávroku1955
a v tom čase nebola ešte zameraná ani vytýčená a nie je uvedená v akom rozsahu sa stavba realizovala
na par. č. 2393, 2394 a 2395 v k. ú. L.. Preto je aj sporné jej umiestnenie, sporná je aj výmera za ktorú mal
údajne zaplatiť U. O. jednotlivým vlastníkom pozemkov. V prípade sporného pozemku teda od samého
začiatku je nedoložený právny vzťah a preto domnelý nadobúdateľ sporného pozemku ako aj odporcovia
mali a mohli mať pochybnosti o existencii svojho práva a existencia dobrej viery, že im sporný pozemok

patrí, neexistuje od samého začiatku. V ďalšej časti odvolania poukázal na viaceré právne a formálne
chyby uvedené v osvedčení č. NZ 509/2000 zo dňa 27.09.2000. K notárskej zápisnici nie je doložený
návrh všetkých dedičov na vydanie osvedčenia ani splnomocnení, aby za nich konala odporkyňa 1/.
Nie je doložený žiaden doklad o nadobudnutí spornej časti parc. č. 2393, notár bez akéhokoľvek
právneho titulu uviedol, že sporný pozemok bol nadobudnutý do bezpodielového vlastníctva odporkyne

1/ a jej nebohého manžela čo sa nezakladá na pravde. Predmetné nehnuteľnosti neboli prejednané
v dedičskom konaní D 522/76, nakoľko neboli vlastnícky usporiadané, obecné svedectvo Mesta L. z
05.06.2000 a vyhlásenia dvoch svedkov uvedených v notárskej zápisnici pri porovnaní obsahu pôsobia
tendenčne v prospech odporcov, sú vyhotovené jedným autorom. K vyhotoveniu osvedčenia nebola
zámerne prizvaná ako svedok U. Q., manželka Q. Q.. Na vývesnej tabuli Mesta L. nebol zverejnený

návrh osvedčenia, ale iba vyhlásenia svedkov. Nesprávny právny záver súdu prvého stupňa je v tom,
že došlo k zániku práva navrhovateľa domáhať sa nárokov z vlastníckeho práva na súde v desaťročnej
lehote od zápisu vlastníckeho práva namieta navrhovateľ, pretože žalobný návrh doručil 23.09.2000 a to
pred uplynutím 10 ročnej lehoty od zápisu spornej časti pozemkov do evidencii nehnuteľnosti. Namieta
odôvodnenierozhodnutiasúdu prvéhostupňakedysúdneuvádza,čiaakobolinaplnenépojmovéznaky

vydržania, pričom zákon určuje predpoklady vydržania, ktoré jej musia byť splnené po celú vydržaciu
dobu.

Odporca 2/ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že je nemysliteľné, aby
jeho otec U. O. začal stavať rodinný dom na cudzom pozemku keby ho nemal finančne vysporiadaný.

Odvolanie považuje za tendenčné a účelové, spochybňujúce úkony štátneho notára JUDr. Kremla.

Odporkyňa 3/ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že žiada, aby odvolací
súd odvolanie navrhovateľa zamietol a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Z odvolania navrhovateľa
nevyplývajúžiadnenovéskutočnosti,ktorébyspochybňovalisprávnosťnapadnutéhorozsudku.Zastáva

názor, že vlastnícke právo vydržaním bolo preukázané.

Odporca 4/ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žiada odvolanie navrhovateľa zamietnuť
a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť, pretože došlo k nadobudnutiu vlastníctva k sporným
nehnuteľnostiam zákonnou formou.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - navrhovateľ ( § 201, § 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný ( § 201, § 202 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je

dôvodné pre vady v konaní, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čím sa účastníkovi
konania odňala možnosť konať pred súdom.

Pravidelným a najčastejším spôsobom začatia konania je podanie návrhu na jeho začatie. V súlade
so zásadou dispozičnou, ktorá pre občiansky proces je charakteristická, je na samotnom účastníkovi,

či vyvolá občianske súdne konanie zodpovedajúcim procesným prostriedkom. Návrhom na začatie
konania sa navrhovateľ môže domáhať rôznych svojich nárokov uvedených v § 80 O.s.p.. Čoho sa
navrhovateľ konkrétne pre seba domáha, musí byť uvedené v tzv. „konečnom návrhu", petite alebo
žalobnej žiadosti, ktorá musí byť presná a určitá, lebo určuje samotný predmet konania. Žalobný petiturčuje rozsah, v ktorom súd danú vec prejedná a rozhodne. Navrhovateľom určený predmet konania tak
musí súd jednak celkom vyčerpať, ako ho aj nesmie prekročiť.

Ak dôjde na súd neúplné alebo nepresné podanie (návrh na začatie konania), je treba si vždy
predovšetkým ujasniť, či jeho nedostatky sú také, že pri ich neodstránení nie je možné v konaní
pokračovať. Ak sú nedostatky takého charakteru, že v konaní nemožno pokračovať, je potrebné
účastníka vyzvať na ich odstránenie. Či ide o nedostatok, pre ktorý nie je možné ďalej v konaní
pokračovať, je nutné posúdiť podľa okolností konkrétneho prípadu, pričom jednoznačne nie je možné

ďalej konať pre nedostatok určitého žalobného návrhu (petitu) a to vzhľadom na popísané v odseku
vyššie. Určitý návrh na začatie konania tak nepochybne patrí medzi podmienky konania. Zákon súdu
určuje z úradnej povinnosti prihliadať, či nie je daný nedostatok podmienky konania, teda aj prípadnej
neurčitosti návrhu na začatie konania, a to nie len na začiatku konania, ale spravidla počas doby celého
ďalšieho priebehu konania (§ 103 O.s.p.). Nedostatok podmienky konania, ktorý je možné odstrániť,
súd rieši v závislosti od povahy podmienky konania, a ak sa nepodarí pri použití vhodných opatrení

tento nedostatok odstrániť (kvalifikovanou výzvou, v ktorej poučí, o následkoch neodstránenia zisteného
nedostatku), súd konanie zastaví (§ 104 O.s.p.).

Výzvu k odstráneniu nedostatku podmienky konania, ktorou môže byť po začatí konania aj zistená vada
návrhu realizuje súd uznesením, ktoré doručí osobe, o ktorej návrh - podanie ide. Uznesenie okrem

formálnych náležitostí rozhodnutia obsahuje aj údaj o tom, v čom je návrh neúplný alebo nesprávny, teda
účastníkovi je najskôr potrebné oznámiť, ktorá náležitosť návrhu chýba alebo je uvedená nesprávne,
ďalejpoučenie,akojetrebadoplneniealeboopravuvykonať,lehotukodstráneniuvádnávrhuapoučenie
o tom, že konanie bude zastavené, ak nebude návrh včas opravený alebo doplnený. Len v prípade,
že súd môže predpokladať, že vada návrhu bude odstránená jednoduchým úkonom účastníka, je ho

možné vyzvať k oprave alebo doplneniu aj na pojednávaní.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým sa znemožní účastníkovi konania
realizácia procesných práv, ktorú mu O.s.p. priznáva, pričom odňatie možnosti konať pred súdom je
relevantné vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného

zákonom alebo ďalšími všeobecnými záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prejavil v
priebehu konania, a tiež pri rozhodovaní.

Navrhovateľ uplatnil dňa 23.09.2010 na Okresnom súde v Skalici návrh, ktorým sa domáhal určenia,
že osvedčenie o dedičstve N 713/2000 zo dňa 27.09.2000 v jeho časti o spoluvlastníctve odporcu k

nehnuteľnostiam vytvorený z parc. č. 2393 v k. ú. L., vedené ako jej diel č. 1 a 4 je neplatné a všetky
následné úkony vo veci prechodu alebo prevodu spornej časti nehnuteľnosti z par. č. 2393 na ďalších
nadobúdateľov sú neplatné a určenie, že fakticky vlastníkom sporných nehnuteľností je pôvodný vlastník
Q.P.. Zároveň žiadal, aby odporcom bola uložená povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy súdneho
konania na účet navrhovateľa.

Súd prvého stupňa v prejednávanej veci o žiadanom určení navrhovateľa konal vo veci aj rozhodol,
pričom nevyzval navrhovateľa kvalifikovaným spôsobom na odstránenie nedostatku návrhu spočívajúce
v jeho čiastočnej neurčitosti. Nehnuteľnosti nie sú špecifikované a rovnako nie sú konkretizované ani
všetky následné úkony vo veci prechodu a prevodu spornej časti nehnuteľnosti z parc. č. 2393 na

ďalších nadobúdateľov, ktorých neplatnosti sa navrhovateľ domáhal a zároveň nie je uvedené akého
určenia vo vzťahu k akým nehnuteľnostiam sa domáhal pôvodný vlastník Q.P. tak, aby vymedzenie
petitu návrhu bolo podkladom budúceho výroku súdneho rozhodnutia, ktoré musí byť po materiálnej
stránke vykonateľné. Ak súd nevyzval účastníka k odstráneniu nedostatkov samotného návrhu na
začatie konania zákonom predpísaným spôsobom ešte pred začatím konania (§ 43 ods. 1 O.s.p.), ide

o takú vadu konania, na ktorú odvolací súd musel prihliadnuť a ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie súdu prvého stupňa. Odstránenie nedostatku návrhu v tomto štádiu konania (teda už po
začatí konania) je možné postupom popísaným vyššie, teda v súlade s §§ 103, 104 O.s.p.

Na základe toho, že v konaní o návrhu navrhovateľa súd prvého stupňa procesne pochybil, čím došlo

k vade konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie súdu vo veci a účastníkom konania
sa postupom súdu odňala možnosť pred ním konať (§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.), preto napadnuté
rozhodnutie v tejto časti v celom rozsahu je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvého súdu stupňa na
ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.Po vrátení veci tak súd prvého stupňa uznesením vyzve navrhovateľa, ktorý urobil neurčité podanie, aby
vadu konania a to určité údaje čoho sa domáha t. j. žalobný návrh petit formuloval tak, aby údaje v ňom

obsiahnuté boli presné, určité, zrozumiteľné s obsahom lehoty na odstránenie vád a poučenie o tom, že
konanie bude zastavené v zmysle § 104 O.s.p. ak nebude v čas opravené a doplnené.

Podľa § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania.

Senát prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.