Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. december 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/141/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107208132
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7107208132.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobcu J. P., X.. XX.X.XXXX, L. V. X, XXX XX
F., zast. CHOCHOĽÁK & ČESLA s.r.o. Advokátska kancelária so sídlom Krmanova 6, 040 01 Košice,
proti žalovanému v 1/ MBI Marketingberatung International spol. s r.o. so sídlom Jašíkova 2, 821 03
Bratislava, IČO: 31 360 262, zast. JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka so sídlom Štúrova 20, 040 01
Košice, v 2/ Generali Poisťovňa, a.s. so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709
332, zast. Advokátska kancelária Pavel Horovčák, so sídlom Hroncova 3, 040 01 Košice, o zaplatenie
532 540,- Sk (17 677,09 Eur) s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k.

10C/72/2007-318 zo 16.5.2016

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancie(ďalejlensúd)rozhodoltak,žežalobuzamietol.Vovzťahu
medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade priznáva žalovanému v 1. rade náhradu trov konania vo výške
2.263,40 Eur, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia, ktorú je žalobca povinný zaplatiť na účet
právnejzástupkynežalovanéhov1.radeJUDr.IvetyRajtákovej,advokátkysosídlomŠtúrova20,Košice
do 3 odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade priznáva

žalovanému v 2. rade náhradu trov konania vo výške 1.470,17 Eur, ktorá pozostáva z trov právneho
zastúpenia, ktorú je žalobca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného v 2. rade JUDr.
Pavla Horovčáka, advokáta so sídlom Hroncova 3, Košice do 3 odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobu žalobca odôvodnil najmä tými skutočnosťami, že dňa 21.12.2005 podpísal návrh na uzatvorenie
poistnej zmluvy, ktorý bol adresovaný poisťovni. Návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy vypracoval
sprostredkovateľ poistenia, ktorý je podriadeným sprostredkovateľom poistenia poisťovacieho agenta.
Sprostredkovateľovi poistenia bolo v čase podpísania návrhu známe, že má záujem o uzatvorenie

poistnej zmluvy, ktorá bude zameraná na poistenie hnuteľných veci špecifikovaných v prílohe návrhu
na uzatvorenie poistnej zmluvy. Sprostredkovateľ po prekonzultovaní danej problematiky s poisťovňou
vypracoval návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy a ubezpečil ho, že akceptáciou návrhu na uzatvorenie
poistnej zmluvy zo strany poisťovne dôjde k uzatvoreniu poistnej zmluvy, predmetom ktorej bude
poistenie predmetu poistenia okrem iného aj pre prípade krádeže. Návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy
bol spolu s prílohou zaslaný do poisťovne. Poisťovňa návrh akceptovala a a zaslala mu doklad - poistku
č. 0702290511, potvrdzujúci, že došlo k uzatvoreniu poistnej zmluvy č. 0702290511. Poisťovňa teda

s ním uzatvorila poistnú zmluvu, v zmysle ktorej došlo k poisteniu zariadenie domácnosti tvoreného
predmetom poistenia. Dňa 16.8.2006 došlo k poistenej udalosti, počas ktorej došlo k odcudzeniu
poistených hnuteľných veci v celkovej hodnote 600.000,- Sk, ktoré sú bližšie špecifikované v zápise o
vykonanej obhliadke škodovej udalosti, ktorý tvorí prílohu žaloby. Poistnou udalosťou vznikol mu nárokna vyplatenie hodnoty odcudzených vecí, resp. minimálne hodnoty veci uvedených v prílohe poistnej
zmluvy. Poisťovňa dňa 9.11.2006 mu vyplatila sumu 77.460,- Sk, to znamená o 532.540,- Sk menej
ako bola hodnota odcudzených vecí. Ako dôvod uviedla, že poistenie domácnosti bolo podhodnotené,

nebolo zamerané na poistenie predmetu poistenia, ale na poistenie celej domácnosti. Poisťovňa aj
napriek opakovaným reklamáciám odmietla prihliadnuť na to, že v zmysle prílohy nebola poistená celá
domácnosť, ale len časť, resp. len veci uvedené v prílohe v návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy.
Ďalej je nesporné, že poisťovňa akceptovala ocenenie predmetu poistenia, keď ocenenie použila
pre účely výplaty poistného plnenia. Vzhľadom na uvedené zastáva názor, že poisťovňa tým, že mu

vyplatila len ponížené poistné si nesplnila povinnosť uhradiť mu v prípade vzniku poistnej udalosti
celé poistné plnenie a vyplatila mu len jeho časť, čím sa dostala do omeškania s výplatou poistného
minimálnevovýške532.540,-Sk.Uvedenúsumupoisťovňamuodmietlavyplatiťajnapriekopakovaným
výzvam na plnenie. Nie sú mu známe vzťahy medzi poisťovňou a poisťovacím agentom, a preto nevie
posúdiť rozsah oprávnenia poisťovacieho agenta v mene poisťovne konať pri dohadovaní poistných
podmienok a poistných zmlúv, a ani následky prípadného prekročenia oprávnenia poisťovacieho

agenta konať v mene poisťovne, poisťovacím agentom a sprostredkovateľom poistenia, ktorý ako
podriadený sprostredkovateľ poistenia koná v mene poisťovacieho agenta, a ani skutočnosť, či je
sprostredkovateľ poistenia poistený pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú pri vykonávaní
sprostredkovania poistenia v zmysle ust. § 10 ods. 5 zákona č. 340/2005 Z.z. o sprostredkovaní
poistenia a sprostredkovaní zaistenia, alebo či v zmysle ust. § 10 ods. 6 Zákona o sprostredkovaní

poistenia prevzal zodpovednosť za škody spôsobené sprostredkovateľom poistenia pri vykonávaní
sprostredkovania poistenia poisťovací agent. Poisťovací agent je osoba, ktorá na zmluvnom základe
ponúka produkty poisťovní prostredníctvom sprostredkovateľov poistenia.
Súd citoval § 420, § 422 O.z., § 788, § 795, § 797 O.z. a aj § 10 ods.1 zák. č. 340/2005 Z.z. o
sprostredkovaní, a dôvodil, že žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby je povinný

uviesť skutočnosti, ktoré sa opierajú o právo alebo iný nárok ( ust. § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku). Podstatou uvedenej povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej.
Uvedenápovinnosťtvrdeniajezákladomprebremenotvrdenia,ktoréspravidlazaťažujeobeprotistojace
procesné strany, avšak nemusí to vždy zodpovedať konkrétnemu sporu, resp. konkrétnej hmotno-
právnej úprave, ktorá sa má v spore použiť. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného

neúspechu tohto účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia v konkrétnych skutočnostiach,
ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme,
o ktorú sa účastník pri uplatnení alebo pri bránení práva opieral. V žalobe musí byť uvedené, o čom a
na akom základe má súd v spore rozhodnúť. Uvedenému účelu slúži opis rozhodujúcich skutočnosti,
ktoré v prípade, ak budú v konaní preukázané, povedú k záveru, že požiadavka žalobcu, vyjadrená

v tzv. žalobnom petite je opodstatnená. Požiadavky na opis rozhodujúcich skutočnosti sú prirodzene
kvalitatívne vyššie v sporovom konaní, ako v konaní nesporovom a majú väčší význam v konaní, ktoré
sa začína len na návrh ako v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.
Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe, ale tiež vo vyjadrení
žalovaného. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné

bremenospočívanaúčastníkovikonania,bezohľadunajehoprocesnépostavenie.nesplneniedôkaznej
povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného z
dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo
nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojení s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie

zodpovednosť účastníka konania za výsledok konania, ktorý závisí od zistení navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (aj po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné
zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez ohľadu na procesné postavenie účastníka.
Zmyseluplatňovaniadôkaznéhobremenaspočívavzabezpečeníreálnehouplatneniazákladnéhopráva
na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu

nemá jednoznačne skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii
dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým
podľa predpisov hmotného práva leží dôkazná povinnosť, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností
významných z hľadiska hmotného práva.
Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej pri vykonávaní sprostredkovania

poistenia.
Na to, aby vznikol konkrétny zodpovednostný vzťah, musia byť splnené určité predpoklady.
Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej
povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním a opomenutím (porušenie právnejpovinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody (damnum
emergens) alebo ušlého zisku (lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením
právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a

k tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí
byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné
bremeno, týkajúcej sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého
tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom
bezpečne preukázaný a bezprostredný.

Žalobca do meritórneho rozhodnutia súdu nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce výšku škody. Nie je
zrejmé, ako vyčíslil sumu 600.000,- Sk a z akej hodnoty vecí vychádzal, či z nadobúdacej alebo z ceny
vecí zohľadňujúcej jej opotrebenie. Napriek opakovaným výzvam zo strany súdu nezdôvodnil výšku
škody pre posúdenie oprávnenosti svojho nároku, a tiež nepreukázal, či všetky odcudzené hnuteľné
veci uvedené v zápise o vykonanej ohliadke škodovej udalosti, ktorých hodnotu si uplatňuje, boli vôbec
predmetom poistenia a následne poistného plnenia.

Aj napriek tomu, že žalobca označil ako dôkaz CD nosič, obsahom, ktorej by mal byť zoznam poistených
vecí, je jeho povinnosťou tento CD nosič do konania ako dôkaz predložiť, nakoľko ak bol tento CD
nosič prílohou poistnej zmluvy, tak žalobca s ním musí disponovať, keďže je prílohou poistnej zmluvy,
ktorú žalobca obdržal. Naviac žalobca mohol a mal preukázať existenciu týchto vecí aj inými dôkaznými
prostriedkami, napríklad dokladmi o nákupe hnuteľných vecí, výpoveďami svedkov, ktorí mali resp.

mohli mať vedomosť o existencii hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom poistenia. Predložený doklad
Compact studio, so sídlom Hlavná 58, Košice o skutočnosti, že žalobca bol dlhoročným zákazníkom a
v priebehu tohto obdobia nakupoval u nich CD a DVD nosiče domácich a zahraničných autorov, tieto
skutočnosti nepreukázali.
Súd vyzval žalobcu, aby zdokladoval sumu 50.000,- Sk, ktorá mu mala byť odcudzená aj z dôvodu, že

žalobca žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov zdôvodnil aj skutočnosťou, že odo dňa 5.2.2007
je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach
a predložil niekoľko listinných dôkazov preukazujúcich začatie exekúcii voči nemu ako povinnej osobe.
Je tak v pochybnostiach, či s ohľadom na jeho osobné a zárobkové pomery a pomery jeho manželky,
ktorá v tom čase bola zamestnaná ako učiteľka s priemerným mesačným zárobkom vo výške 5.304,- Sk

(čl.16) mohol v tom čase mať k dispozícii sumu 50.000,- Sk, ktorá mu mala byť pri krádeži odcudzená.
Na tomto mieste súd tiež poukazuje na skutočnosť, že nepovažoval za účelné nariadiť znalecké
dokazovanie navrhované žalobcom za účelom ustálenia výšky škody z dôvodu, že žalobca nevedel
konkretizovať, ktoré konkrétne CD a DVD nosiče mu boli pri krádeži odcudzené, a ktoré z nich boli
predmetom poistenia.

K právnej argumentácii žalovaných v 1. a 2. rade, že uplatnené nároky voči žalovaným vedľa seba
neobstoja, súd uvádza, že žalobný petit je dostatočne určitý a zrozumiteľný, pretože je v ňom vyjadrený
návrh žalobcu, aby žalovaným v 1. a 2. rade bola uložená povinnosť zaplatiť konkrétnu peňažnú
čiastku. Súd poukazuje na Nález ústavného súdu zo dňa 13.2.2001, sp.zn. IV. ÚS 456/2000 „Nejde
ani o nesprávne podanie, ktoré síce obsahuje presne, určité a zrozumiteľné údaje, avšak je medzi

nimi zjavný logický rozpor. Žalobu nemožno považovať za neurčitú, ak žalobnému návrhu alebo jeho
časti nebude môcť byť vyhovené preto, že nie je v súlade s hmotným právom (žalovaný nie je pasívne
legitimovaný), ani vtedy ak jednotlivé časti petitu nemôžu vedľa seba obstáť (navzájom sa vylučujú).
Podľa výsledkov vykonaného dokazovania (predovšetkým v závislosti na unesení dôkazného bremena)
súd môže zamietnuť návrhu.

Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade za účelne vynaložené trovy konania súd považuje
trovy právneho zastúpenia vo výške 2.263,40 Eur podľa sadzby ustanovenej v ust. § 10 ods. 1 a ust. §
15 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb za 6 úkonov právnej služby vrátane 19% DPH za úkony
do 26.3.2009 a 20% DPH za úkony po 7.3.2012

- prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 9.1.2008 v sume 336,94 Eur
- vyjadrenie k žalobe zo dňa 14.1.2008 v sume 336,94 Eur
- účasť na pojednávaní dňa 29.10.2008 v sume 336,94 Eur
- podanie vo veci - 1 úkonu 168,47 Eur
- 3x režijný paušál po 6,31 Eur

- účasť na pojednávaní dňa 18.1.2016 v sume 336,94 Eur
- účasť na pojednávaní dňa 16.5.2016 v sume 336,94 Eur
- 2x režijný paušál po 7,63 EurVo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade za účelne vynaložené trovy konania súd považuje
trovy právneho zastúpenia vo výške 1.470,17 Eur podľa sadzby ustanovenej v ust. § 10 ods. 1 a ust. §
15 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb za 5 úkonov právnej služby
- prevzatie a príprava zastúpenia v sume 336,94 Eur
- účasť na pojednávaní dňa 29.10.2008 v sume 336,94 Eur
- účasť na pojednávaní dňa 23.10.2015 v sume 84,24 Eur
- účasť na pojednávaní dňa 18.1.2016 v sume 336,94 Eur

- účasť na pojednávaní dňa 16.5.2016 v sume 336,94 Eur
- 2x režijný paušál po 6,31 Eur, 1x režijný paušál po 8,39 Eur a 2x režijný paušál po 8,58 Eur.

2. V podanom odvolaní odvolateľ považuje Rozsudok, ako ai postup Súdu prvej inštancie za nesprávny
z nasledujúcich dôvodov:
- neboli splnené procesné podmienky,

-Súdprvejinštancienesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovalajejpatriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
Inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok

napadnutého rozhodnutia.
-Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
Ide o prípad ak účastník navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre
rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal, vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý treba
odstrániť.

-Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
Podstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa
pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z
dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli
preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom

logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť
získaných poznatkov.
-zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
-rozhodnutie Súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Nesprávne právne posúdenie veci je mylná aplikácia (a výklad) právnej normy na zistený skutkový stav
alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť. Vec chápeme širšie než
výrok napadnutého rozhodnutia a patri sem aj posúdenie predbežných otázok, otázok žalovateľnosti
nároku a dodržiavania procesných predpisov upravujúcich otázky, ktoré majú vplyv na správnosť
rozhodnutia vo veci samej.

Odvolateľ sa domáha, aby Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (ďalej len „Odvolací súd") v prípade,
ak zistí, že sú dané dôvody, pre ktoré je potrebné Rozsudok zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie, rozhodol
nasledovne: „Krajský súd v Košiciach Rozsudok Okresného súdu Košice I, sp. zn,: 10C/72/2007-318 zo
dňa 16.05.2016 zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie."
Odvolateľ svoje odvolanie odôvodňuje nasledovne:

ROZSUDOK SÚDU PRVEJ INŠTANCIE POVAŽUJE ZA NEPRESKÚMATEĽNÝ A PREDČASNÝ, A TO
VZHĽADOM K TOMU, ŽE:
-SÚD PRVEJ INŠTANCIE NEVYKONAL NAVRHNUTÉ DÔKAZY, POTREBNÉ NA ZISTENIE
ROZHODUJÚCICH SKUTOČNOSTÍ,
-NESPRÁVNYM PROCESNÝM POSTUPOM ZNEMOŽNIL STRANE, ABY USKUTOČŇOVALA JEJ

PATRIACE PROCESNÉ PRÁVA V TAKEJ MIERE, ŽE DOŠLO K PORUŠENIU PRÁVA NA
SPRAVODLIVÝ PROCES,
-ROZSUDOK VYCHÁDZA Z NESPRÁVNEHO PRÁVNEHO POSÚDENIA VECI.
Súd prvej inštancie Rozsudok odôvodnil nasledovne: „Žalobca do meritórneho rozhodnutia súdu
nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce výšku škody. Nie je zrejmé, ako vyčíslil sumu 600.000,- Sk

a z akej hodnoty veci vychádzal, či z nadobúdacej alebo z ceny veci zohľadňujúcej jej opotrebenie.
Napriek opakovaným výzvam zo strany súdu nezdôvodnil výšku škody pre posúdenie oprávnenosti
svojho nároku, a tiež nepreukázal, či všetky odcudzené hnuteľné veci uvedené v zápise o vykonanejohliadke škodovej udalosti, ktorých hodnotu si uplatňuje, boli vôbec predmetom poistenia a následne
poistného plnenia.
A napriek tomu, že žalobca označil ako dôkaz CD nosič, obsahom, ktorej mal byť zoznam poistených

veci, je jeho povinnosťou tento CD nosič do konania ako dôkaz predložiť, nakoľko ak bol tento CD
nosič prílohou poistnej zmluvy, tak žalobca s ním musí disponovať, keďže je prílohou poistnej zmluvy,
ktorú žalobca obdŕžal. Naviac žalobca mohol a mal preukázať existenciu týchto vecí aj inými dôkaznými
prostriedkami, napríklad dokladmi o nákupe hnuteľných vecí, výpoveďami svedkov, ktorí mali, resp.
mohli mať vedomosť o existencii hnuteľných veci, ktoré boli predmetom poistenia.

Súd vyzval žalobcu, aby zdokladoval sumu 50.000,- Sk, ktorá mu mala byť odcudzená aj z dôvodu, že
žalobca žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov zdôvodnil aj skutočnosťou, že odo dňa 5.02.2007
je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie Úradom práce, sociálnych veci a rodiny v Košiciach
a predložil niekoľko listinných dôkazov preukazujúcich začatie exekúcie voči nemu ako povinnej osobe.
Je tak v pochybnostiach, či s ohľadom na jeho osobné a zárobkové pomery a pomery jeho manželky,
ktorá v tom čase bola zamestnaná ako učiteľka s priemerných mesačných zárobkom vo výške 5.304,-

Sk mohol v tom čase mať k dispozícii sumu 50.000,- Sk, ktorá mu mala byť pri krádeži odcudzená.
Na tomto mieste súd tiež poukazuje na skutočnosť, že nepovažoval za účelné nariadiť znalecké
dokazovanie navrhované žalobcom za účelom ustálenia výšky škody z dôvodu, že žalobca nevedel
konkretizovať, ktoré konkrétne CD a DVD nosiče mu boli pri krádeži odcudzené, a ktoré z nich boli
predmetom poistenia.

V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
žalobuzamietol,nakoľkopozhodnotenívykonanéhodokazovaniadospelkzáveru,žežalobcaneuniesol
dôkazné bremeno."
Vo vzťahu k rozsudku si odvolateľ dovoľuje uviesť, že vzhľadom na to, že:
-Odvolateľ si svoj nárok voči žalovanému v I. a v II. rade uplatnil eventuálnym petitom, tzn. uplatnil si

nárok na zaplatenie sumy 532.540,- Sk: o voči žalovanému v II. rade, ak sa preukáže, že žalovaný v II.
rade je v zmysle poistnej zmluvy povinný plniť odvolateľovi požadované poistné plnenie (ďalej len „Nárok
I"), o v opačnom prípade, voči žalovanému v I. rade, ak sa preukáže, že odvolateľovi vznikol nárok na
náhradu škody voči žalovanému v I. rade (ďalej len „Nárok II"), súd prvej inštancie sa v odôvodnení
rozsudku vôbec nevysporiadal s tým, ako mal Súd prvej inštancie preukázaný základ sporu, tzn. či mal

za preukázaný vznik nároku I odvolateľa voči žalovanému v II. rade alebo nároku II. voči žalovanému
v I. rade.
-vzmysleust.§152ods.2druhávetaOSPplatí,žesúdmôže,akjetoúčelné,rozsudkom(medzitvmnvrn)
rozhodnúť najskôr len o jeho Časti alebo len o základe prejednávanej veci (sporu),
-základom sporu sa v zmysel právnej teórie a súdnej praxe (Rozsudok NS SR sp.zn. 5 Obdo 5/2011)

rozumejú všetky okolnosti determinujúce výšku predmetu konania, teda všetky tie skutkové a právne
otázky, od ktorých posúdenia závisí výška uplatneného nároku, napr, aj otázka samotného vzniku škody
a kto za škodu zodpovedá, a všetky sporné otázky vyplývajúce z uplatňovaného nároku, ktoré musí
posúdiť, ak má súd o veci rozhodnúť, s výnimkou výšky nároku,
-v odôvodnení rozsudku sa súd prvej inštancie upriamil iba na uvedenie podstatných znakov vzniku

nároku na náhradu škody. pričom vôbec nezdôvodnil svoj postup, tzn. nezdôvodnil ako mal ne/
preukázaný vznik nároku na náhradu škody voči žalovanému v I. rade, tzn. či mal/nemal za preukázané
porušenie právnej povinnosti zo strany sprostredkovateľa poistenia žalovaného v I. rade, výšku škody
a príčinnú súvislosť.
-bez uvedenia či považuje nárok II za dôvodný sa v odôvodnení rozsudku upriamil iba na to, že odvolateľ

v konaní nepreukázal výšku škody v rámci nároku II, a od tohto odvíjal aj zamietnutie žaloby, čím sa
vôbec nevysporiadal s nárokom I,
má za to, že rozsudok je nepreskúmateľný a predčasný, a to vzhľadom k tomu, že Súd prvej inštancie
nepostupoval v súlade so zákonom a vo veci rozhodol predčasne, a to tým že sa v rámci konania vôbec
nevysporiadal s otázkou určenia základu sporu, tzn. či ie dôvodný a opodstatnený Nárok I alebo Nárok

II. a to či: "Odvolateľovi vznikol nárok na vyplatenie poistného plnenia voči žalovanému v II. rade, alebo
Odvolateľovi vznikol nárok na náhradu škody voči žalovanému v I. rade.
Odvolateľ si zároveň dovoľuje uviesť, že vzhľadom na to. že súd sa vôbec nevysporiadal s otázkou
základu sporu, považuje ďalšie dôvody tohto súdu ohľadom zamietnutia žaloby za nepreskúmateľné a
nedôvodné.

2. Vo vzťahu k tvrdeniu súdu, že Odvolateľ neuniesol dôkazné bremeno, si Odvolateľ dovoľuje uviesť, že
vzhľadom na to. že: dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že
súd vychádza len zo skutočnosti tvrdených účastníkmi a vykoná len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli.Prejednacia zásada úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou (§ 79 ods. 1 zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „ OSP "), resp. § 131a nasl. C.s.p.):
-povinnosť tvrdenia znamená, že účastník musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne,

aby súd vedel, na základe akých okolností účastníkovi vyplýva jeho právo alebo povinnosť. Ak účastník
splní svoju povinnosť tvrdenia, hovoríme, že uniesol bremeno tvrdenia,
-dôkazná povinnosť znamená, že účastník musí na preukázanie svojich tvrdení označiť dôkazy. Ak
navrhnuté dôkazy súd vykoná a preukážu sa tým skutkové okolnosti tvrdené účastníkom, hovoríme, že
účastník uniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení.

-v zmysle § 120 ods. 1 OSP platí, že súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy. Výber
dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde. Súd však musí dbať na to.
abynevylúčiltakýdôkaz,ktorýmápotenciálpreukázaťrozhodnýskutkovýpoznatoktvrdenýúčastníkom,
ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať iným dôkazom. Ak by súd vylúčil z dokazovania dôkaz,
ktorým bolo možné preukázať rozhodujúcu skutočnosť, zakladá zo odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2
písm. c) OSP ( § 365 ods.l písm.e/ C.s.p.).

-vo vzťahu k povinnosti tvrdenia a k dôkaznej povinnosti teória práva hovorí o tzv. vysvetľovacej
povinnosti nezaťaženej dôkazným bremenom, ktorá vychádza z predpokladu, že pokiaľ má ústava
súkromnoprávnym subjektom garantovať právnu ochranu v konaní, ktoré je zamerané na hľadanie
pravdy, musia tieto subjekty, hlavne teda ten účastník, ktorého nezaťažuje dôkazné bremeno, aktívne
spolupôsobiť pri objasnení skutkového stavu. Hľadanie pravdy teda nie je len hlavným cieľom civilného

procesu, ale aj predmetom verejného záujmu, a preto je potrebné vysvetľovaciu povinnosť sporových
strán vnímať ako samozrejmý, všeobecný prostriedok , ktorý vedie k vyššie uvedenému cieľu. Vzhľadom
k tomu, že nie vždy účastník má k dispozícii všetky informácie, resp. dôkazy - tzv. informačný deficit bv
mal súd napomôcť účastníkovi odstrániť tento informačný deficit, ak sa účastník ocitne v skutkovej a
dôkaznej núdzi nie z vlastnej viny ak objektívne nie je schopný inak prekonať tento informačný deficit.

Vzhľadom k tomu môže dôjsť aj k preneseniu dôkazného bremena na inú stranu, ktorá túto povinnosť
nemá.
má odvolateľ za to, že:
-Odvolateľ uniesol dôkazné bremeno, a to tým, že jednak: Odvolateľ uniesol povinnosť tvrdenia, tým že
v žalobe zo dňa 16.04.2007 a následne aj v ostatných písomných a ústnych vyjadreniach pred súdom

prvej inštancie jasne, úplne a zrozumiteľne uviedol skutkové tvrdenia na základe ktorých si uplatňuje
nárok voči žalovanému v I. a v II. rade (túto skutočnosť potvrdil aj súd prvej inštancie v odôvodnení
rozsudku - viď strana 14 posledný odsek), pričom bolo na Súde prvej inštancie aby na základe Žalobcom
navrhnutých dôkazov určil dôvodnosť a opodstatnenosť Nároku I alebo Nároku II,
-Odvolateľ uniesol dôkaznú povinnosť, tým že na preukázanie svojich tvrdení označil dôkazy

preukazujúce jeho tvrdenia tak ako to ustanovuje § 120 ods. 1 OSP, a to predovšetkým tým, že navrhol
vypočutie p. Ing. Stanislava Pavlíka (viď návrh na zmenu žaloby zo dňa 02.04.2009, zápisnica o
pojednávaní zo dňa 18.01.2016), vypočutie p. Ing. Martina Filu (viď návrh na zmenu žaloby zo dňa
02.04.2009,zápisnicaopojednávanízodňa18.01.2016),vyžiadanieCDnosičaodžalovanéhovII.rade,
ktorétvoriloprílohuPoistnejzmluvy(zápisnicaopojednávanízodňa18.01.2016),vykonanieznaleckého

posudku pre ustálenie výšky škody,
-Sud prvej inštancie konal v rozpore ust. § 120 ods. 1 OSP (§185 C.s.p.). tzn. aj napriek Odvolateľom
navrhnutým dôkazom, ktoré mali preukázať Odvolateľom tvrdený skutkový stav: o tieto dôkazy
nevykonal,
-nevykonanie odvolateľom navrhnutých dôkazov v rozsudku dostatočne neodôvodnil a v odôvodnení

rozsudku sa obmedzil iba na odôvodnenie nevykonania znaleckého posudku na ustálenie výšky škody,
ktoré odvolateľ považuje za nedostatočné a nepreskúmateľné.
Vo vzťahu k nevykonaniu dôkazu - predloženie CD nosiča na ktorom mali byť presne zaznamenané
poistené veci (súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku obmedzil iba na to, že odvolateľ mal tento
dôkaz v konaní predložiť, nakoľko ak bol prílohou poistnej zmluvy, tak s ním Odvolateľ musí disponovať)

si odvolateľ dovoľuje uviesť, že:
-Odvolateľ tento dôkaz v konaní označil a uviedol že týmto dôkazom disponuje iba žalovaný v II. rade a
požiadal súd prvej inštancie o jeho vyžiadanie od Žalovaného v II. rade,
-jeho nevykonaním a nevyžiadaním od žalovaného v II. rade (v zmysel vyššie uvedeného právna teória
umožňuje prenesenie dôkazného bremena na iného účastníka) Súd prvej inštancie svojim nesprávnym

procesným postupom znemožnil odvolateľovi. aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.-Súd prvej inštancie nezohľadnil ani nasledujúce skutočnosti v zmysle ktorých by žalovaný v II. rade bol
povinný poskytnúť súdu informácie o hodnote zbierky CD a DVD (ako odcudzených vecí bola sporná),
ktorých hodnota je podľa súdu prvej inštancie sporná:

-Žalovaný v II. rade pozná cenu odcudzenej zbierky CD a DVD, keďže z tejto hodnoty vypočítal výšku
poistného plnenia.
-ŽalovanývII.radejepovinnýkonaťvždyvzáujmeodvolateľaakoklienta,ožalovanývII.radejepovinný
súd oboznámiť so spôsobom výpočtu hodnoty výšky poistného plnenia poskytnutého za odcudzenú
zbierku CD a DVD.

a teda je jasné, že žalovaný v II. rade by osobitne titulom povinnosti konať vždy v záujme poistníka. tzn.
odvolateľa musel dôkaz - CD nosič (s fotografiami odcudzenej zbierky CD a DVD). Súdu prvej inštancie
predložiť.
-Vo vzťahu k tvrdeniu súdu prvej inštancie o nepreukázaní výšky škody (či odvolateľ vychádzal z
nadobúdacej ceny alebo z ceny vecí zohľadňujúcej jej opotrebenie) si odvolateľ dovoľuje uviesť, že:
-Sa pridržuje svojho vyjadrenia uvedeného v bode 1 či. II. tohto odvolania,

-hodnota odcudzených vecí bola odvolateľom odhadom stanovená na sumu 600.000,- Sk, pričom
odvolateľ vychádzal z jej určenia z ceny odcudzených vecí tak ako boli uvedené v prílohe č.l poistnej
zmluvy,
-výška škody teda podľa Odvolateľa predstavovala hodnotu vecí v čase uzavretia poistnej zmluvy po
odrátanípoistnéhoplneniaposkytnutéhoŽalovanýmvII.rade,t.j.celkovávýškaškodybolaOdvolateľom

stanovená na sumu 532.540,- Sk,
-Odvolateľ pre prípad, ak výška škody je pre Súd prvej inštancie sporná, navrhol vykonanie znaleckého
dokazovania a to aj vo vzťahu k návrhu na zabezpečenie CD nosiča, ktorého obsahom sú fotografie
odcudzených vecí,
-v zmysle ustálenej súdnej praxe a teórie v prípade súdneho sporu môže výšku škody zisťovať aj súd,

ktorý za týmto účelom nariadi znalecké dokazovanie.
-ak Súd prvej inštancie považoval výšku škody za spornú bol povinný vykonať odvolateľom navrhnutý
dôkaz, a to vykonanie znaleckého dokazovania, ktorým by aj na základe ostatných listinných dôkazov.
mohla byť znalcom v príslušnom odbore stanovená presná výška škody.
5. Vo vzťahu k tvrdeniu Súd prvej inštancie vo veci preukázania hotovosti vo výške 50.000,- Sk si

odvolateľ dovoľuje uviesť, že:
- suma 50.000, - Sk nie je predmetom tohto konania, keďže táto bola zo strany žalovaného v II. rade
plnená v rámci poistnej udalosti a odvolateľ si nárok na jej zaplatenie v tomto súdnom konaní ani nikdy
neuplatňoval.
-Súd prvej inštancie nie je v tomto konaní oprávnený a povinný skúmať majetkové a osobné pomery

odvolateľa a príslušníkov jeho rodiny, keďže tieto skutočnosti nie sú predmetom tohto konania a nemajú
vplyv na výsledok konania, tzn. výsledok konania nezávisí od zodpovedania tejto skutočnosti.
Odôvodnenie rozhodnutia súdu musí obsahovať okrem iného výklad opodstatnenosti, pravdivostí,
zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia.
Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami

a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukázaním na všetky
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež poukázaním na právne závery, ktoré prijal.
Z odôvodnenia rozhodnutia musí okrem iného vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami
pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.
Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať správnosť rozhodnutia a odôvodnenie

súčasne musí byť aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydaní rozhodnutí v konaní o
riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku, t.j. musí byť preskúmateľné (§ 220 ods. 2 C.s.p.).
Pokiaľ tomu tak nieje, došlo k porušeniu práva odvolateľa na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení
s § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., ktoré vedie k prípustnosti a dôvodnosti odvolania podaného odvolateľom.

Nepreskúmateľné súdne rozhodnutia zakladajú protiústavný stav, pretože podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
sa ukladá súdom, zákonom ustanoveným postupom, teda v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. poskytovať
ochranu právam, ktoré sú predmetom občianskeho súdneho konania.
V NADVÄZNOSTI NA PREDCHÁDZAJÚCE ODVOLATEĽ POVAŽUJE ROZSUDOK ZA ARBITRÁRNY.
NEPRESVEDČIVÝ A TEDA ZA NEPRESKÚMATEĽNÉ.

Ako je z vyššie uvedených skutočností zrejmé, Súd prvej inštancie svojim nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, čo zakladá dôvod na odvolanie podľa 365 ods.l C.s.p.Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky.

Podľa Čl. 46 ods. 4 Ústavy SR podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.
Podľa čl. 51 ods. 1 Ústavy SR základného práva na súdnu ochranu sa možno domáhať len v medziach
zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.
Podstata základného práva priznaného čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v oprávnení každého reálne sa
domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a

nestranne vo veci konať tak, aby bola označenému právu poskytnutá ochrana v medziach zákonov.
ktoré ustanovenie o súdnej ochrane vykonávajú. Základné právo na súdnu ochranu nespočíva len práve
domáhať sa súdnej ochrany, ale túto aj v určitej kvalite, t.i. zákonom ustanoveným postupom súdu,
dostať. Postup súdov v konaní o veci a jeho kvalita ustanovená zákonom je vyjadrením práva na súdnu
ochranuúčastníkakonaniavyplývajúcehozčl.46ods.1ústavy.Ochranuzákladnýmprávamaslobodám
poskytujú predovšetkým všeobecné súdy.

Podľa názoru odvolateľa rozhodnutím súdu došlo k odmietnutiu práva na spravodlivý proces a k
porušeniu odvolateľovho základného práva domáhať sa ochrany svojich práv na súde.
Odvolateľ poukazuje na konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky podľa ktorej
všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (Civilný sporový
poriadok) v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Interpretáciou a používaním

ustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu.
Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom
súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá a účinná ochrana
práv a oprávnených záujmov účastníkov, a tým naplnený princíp právnej istoty (čl. 2 C.s.p.).
Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho snor bude rozhodnutý v súlade s

ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet,
aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
V prípade, ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu
rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.
V zmysle uvedeného má odvolateľ za to, že nepochybne došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý

proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd; čl.
46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) OSP, ktoré vedie k prípustnosti a dôvodnosti
odvolania. Odvolateľ v zmysle vyššie uvedeného poukazuje na závery konštantnej judikatúry Ústavného
súdu SR a konštantnej judikatúry NS ČR.
Inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok

napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktorých dôsledok
sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci
samej.
Dôsledkom uvedenej vady je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení
upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.

Odvolateľpoukazujenato,žeSúdprvejinštancienevyhodnotildôkazytak,akomutoukladá§191C.s.p.
Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže je zrejme, že minimálne:
-neboli splnené procesné podmienky.
-súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
-procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený

sudca alebo nesprávne obsadený súd,
Odvolateľ považuje uznesenie, ako aj postup súdu prvej inštancie za nesprávny a navrhuje, aby odvolací
súd v prípade, ak zistí, že sú dané dôvody, pre ktoré je potrebné rozsudok zrušiť a vrátiť na ďalšie
konanie, rozhodol nasledovne: „Krajský súd v Košiciach Rozsudok Okresného súdu Košice I, sp. zn.:
10C/72/2007-318 zo dňa 16.05.2016 zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie."

Odvolateľ zároveň uvádza, že si uplatňuje nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Vo vyjadrení k odvolaniu v odvolacom konaní žalovaný v 1.rade navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
Ako vyplýva z odvolania, odvolateľ uplatnil všetky odvolacie dôvody, ktoré zákon v ust. § 365 ods. 1

vymenúva. Napriek tomuto výpočtu odvolacích dôvodov, žalobca pokračuje vo svojom odvolaní tým, že
napáda rozsudok ako nepreskúmateľný a predčasný, čo zároveň spája opätovne stým, že vymenúva
odvolacie dôvody. V ďalšej časti odvolania žalobca opätovne, v súlade so svojim postupom v celomkonaní, vyčíta súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadal s otázkou, či považoval za preukázaný nárok
žalobcu voči žalovanému v 2. rade, alebo nárok voči žalovanému v 1. rade.
Žalobcavytýkasúduprvejinštancie,žesanevysporiadalsotázkouzákladusporu.Žalobcavšakprenáša

svoju povinnosť účastníka konania (§ 79 ods. 1 O. s. p.) tvrdiť v konaní rozhodujúce skutočnosti a uviesť
čoho sa domáha. Žalobca však aj v odvolacom konaní húževnato zotrváva na presvedčení, že súd by
mal vykonávať dokazovanie, aby žalobca mohol zistiť, na základe takto vykonaného dokazovania, aký
nárok si má uplatniť, teda čoho sa má domáhať. Pre takéto presvedčenie žalobcu však neexistuje v
platnom práve žiaden právny základ.

V súvislosti s touto svojou, právom nepodloženou úvahou, rozvíja úvahu o tom, že účastník konania,
ktorého nezaťažuje dôkazné bremeno, má aktívne spolupôsobiť pri objasnení skutkového stavu.
Nie je jasné, z čoho pramení toto presvedčenie žalobcu, ale, ako už bolo uvedené, nemá oporu v
žiadnom právnom predpise, ktorým sa riadilo konanie pred súdom prvej inštancie.
Osobitne kuriózne vyznieva úvaha žalobcu o tom, že súd má odstraňovať informačný deficit účastníka,
ktoréhozaťažujedôkaznébremenoaukladaťpovinnostiúčastníkovi(strane),ktorejzákontútopovinnosť

neukladá.
Žalovaný v 1. rade absenciu tvrdení žalobcu, teda absenciu tvrdení o tom, čoho sa žalobca voči komu a
z akého dôvodu v tomto konaní domáha, považuje tak, ako na to poukazoval v priebehu celého konania,
za prekážku, ktorá bráni, bez ohľadu na akékoľvek ďalšie argumenty, úspešnosti žaloby.
Žalobca však ani v odvolacom konaní si neuzrejmil základnú skutočnosť, ktorou je, že tzv. eventuálny

petit neznamená absenciu jednoznačného tvrdenia spočívajúceho v tom, kto, z akého dôvodu a v akej
výške má komu plniť, ale situáciu, keď žalobca žiada z konkrétneho dôvodu, konkrétne plnenie od
konkrétnej strany v konaní, a ak forma tohto plnenia z akéhokoľvek dôvodu nie je možná, pripúšťa
eventuálny petit plnenie v inej forme. Zásadne však ide o jeden nárok. V prípade žalobcu však tento ani
v odvolacom konaní nevie, aký nárok a voči komu si uplatňuje.

Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný v 1.rade navrhol, aby odvolací súd rozhodol o odvolaní žalobcu
tak, ako to uviedol v úvode tohto podania.

4. Žalovaný v 2.rade sa nevyjadril.

5. K procesným podmienkam v odvolacom konaní patrí v rámci zavedenej zásady koncentrácie konania
aj to, že odvolateľ je povinný v podanom odvolaní a v určitom obmedzenom čase - odvolacej lehote,
uviesť údaje o tom, z akého dôvodu uvedeného v (§ 205 ods.2 O. s. p.) § 365 ods.1,2 CSP rozhodnutie
súdu prvej inštancie napáda. Dôvody, na základe ktorých sa rozhodnutie odvolaním napáda, môže
odvolateľmeniť,modifikovaťadopĺňať,totoprávovšakmôževyužiťlendouplynutialehotynaodvolanie.

Uplynutím lehoty na odvolanie možnosť odvolateľa dopĺňať dôvody odvolania zaniká. Odvolací súd je
rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný podľa § 380 ods.1 CSP (§ 212 ods.1 O. s. p.), čím sa obmedzuje
preskúmacia právomoc odvolacieho súdu maximálne na rozsah a dôvody vymedzené v odvolaní (s
výnimkou podľa § 380 ods.2 CSP, § 379 CSP - predtým § 212 ods. 2 a 3 O. s. p.). Odvolací súd je viazaný
dôvodmi uvedenými v odvolaní, ktoré boli uvedené v odvolacej lehote (§ 362, § 365 CSP - predtým §

204 O. s. p. a § 205 O. s. p.) a ktorých existencia sa v konaní súčasne aj preukázala (viď uznesenie
Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 279/2010).

6. Podľa § 380 ods.2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj
keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

7.Vkontextesuvedenýmodvolacísúdpodrobilodvolaciemuprieskumuodvolaniežalobculenvrozsahu
§ 380 ods.2 CSP. Aj keď CSP výslovne nevypočítava procesné podmienky konania, možno z neho
vyvodiť, že procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a účastníkov konania, ktoré musia byť splnené
na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania vyplývajúci zo základných ustanovení CSP

(v prvej hlave prvej časti). Odvolací súd z úradnej povinnosti skúma vady, ktoré sa týkajú procesných
podmienok, t.j. prihliada na tieto vady, aj keď odvolateľom uplatnené neboli.

8. Odvolací dôvod § 365 ods.1 písm. a) CSP (Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené
procesné podmienky), spočíva v tom, že v konaní neboli splnené procesné podmienky, ktoré sú také

vlastnosti súdu a subjektov civilného konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ
súdnehokonania,vyplývajúcizozákladnýchustanoveníCivilnéhosporovéhoporiadku(napr.nedostatok
procesnej subjektivity). Na procesné podmienky konania súd prihliada kedykoľvek počas konania.Odvolací súd žiadny nedostatok týkajúci sa procesných podmienok nezistil a uplatnený odvolací dôvod
nie je daný.

9. S ohľadom na skutočnosť, že žalobca neoznačil žiadne skutočnosti, ktorými by odôvodnil odvolacie
dôvody a odvolací súd žiadne procesné nedostatky, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie
nezistil uzavrel, že žiadne odvolacie dôvody uplatnené žalovanou nie sú dané a procesný postup súdu
prvej inštancie bol správny, odvolanie je neopodstatnené (porovnaj NS SR R 129/99, 5Cdo 201/2011
a ďalšie).

10. Žalobca v odvolaní si uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. f) O.s.p., ktorého ekvivalentom
je §365 ods.1 písm. h) CSP, ktorý spočíva v tom, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie,
pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového
zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym
právnym posúdením veci [§365 ods.1 písm. h)] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na
daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil
nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust.
neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo

inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo
iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp.
vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo
vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

11. Súd prvej inštancie použil správny právny predpis a správne ho aj aplikoval, tzn. z podradenia
skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu,
rozsudok bol potvrdený podľa § 387 CSP.

12. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

13. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. Podľa § 263 ods.1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v

uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

15. Podľa § 262 ods.1 CSP O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

16. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Podľa § 9 ods.1 vyhl.č.655/04 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhl.) základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa

tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát
vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

18. Na základe uvedeného potom odvolací súd zákonným spôsobom a so zreteľom na § 385 OZ bez
nariadenia odvolacieho pojednávania, spôsobom verejného vyhlásenia rozsudku, preskúmal napadnutý

rozsudok a to aj vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 2.rade a v nadväzujúcich výrokoch o trovách konania
a tento rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 387 CSP (deň verejného vyhlásenia rozsudku na
úradnej tabuli bol najmenej 7 dní).

19. Keďže zákonný je aj výrok o náhrade trov konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 1.rade, aj tento

výrok bol potvrdený ako nadväzujúci a to aj vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 2.rade.

20. K týmto námietkam v odvolanídodáva odvolací súd:Zásadne z odvolania vyplýva, že odvolacie námietky sa týkajú právneho posúdenia veci, trvá sa na
vykonávanomdokazovaní,alenevie,vočikomusimáuplatniťpetit,čohosamádomáhaťanietprávneho
základu pre takéto vysvetlenie odvolateľovi. Strana sporu, ktorá nevie čo chce dosiahnuť odvolaním a

ako navrhnúť doplnenie dôkazov v odvolacom konaní, nemôže byť úspešná v odvolacom konaní. Je
predsa jednoznačne odôvodnené, že dôkazné bremeno je na strane žalobcu, ak niečo tvrdí. Škoda
ani porušenie právnej povinnosti nemôžu zakladať zodpovednosť za škodu a k tomu právo na náhradu
škody, príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale má byť bezpečne preukázaná, kauzálny nexus
vyplýva z povinnosti tvrdenia strany sporu, bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno týkajúci sa príčiny

v civilnom procese vždy zaťažovalo aj za platnosti OSP aj teraz od 1.7.2016 pri účinnosti CSP strany
sporu, ktorej tvrdenie má byť preukázané. So zreteľom na vzťah medzi príčinou a následkom, ktorý musí
byť preukázaný a bezprostredný bola zákonne žaloba zamietnutá.

21. Žalobca si neozrejmil, že ak veľký CD nosič s prílohou poistnej zmluvy obsahuje výpovede svedkov,
ktoré majú doložiť, že on bol dlhoročným zákazníkom a nakupoval u nich CD a DVD nosiče domácich

a zahraničných autorov, účelovo tvrdil žalobca, že 50 000,- Sk mu bolo odcudzených u žalovaných a to
krádežou potom nie je možné uplatnené nároky voči žalovaným 1., 2. priznať so zreteľom na nesprávne
tvrdené okolnosti žalobcu tak v žalobe ako aj počas konania pred súdom prvej inštancie pre neunesenie
dôkazného bremena.

22. Ako nadbytočné správne už nedoplňoval dokazovanie súd prvej inštancie a to (navrhnuté žalobcom),
aby určil znalca na ustálenie výšky škody na CD a DVD nosičoch.

23. Podľa § 396 CSP trovy konania priznané majú byť úspešnej strane v odvolacom konaní, ale neboli
priznané, keďže nie sú účelné.

24. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.