Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. november 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/452/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512201705
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2512201705.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci žalobkyne: Profidebt Slovakia, s.r.o. v likvidácii, Bratislava, Mliekarenská
10, IČO: 35 925 922, proti žalovanému: B. L. nar. XX. J. XXXX, bytom B., O. H. XXXX/XX, o 407,- eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 8. októbra 2013
č. k. 8C/147/2012-38 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom, vydaným ako rozsudok pre zmeškanie, súd prvého stupňa uložil povinnosť
žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 407,- eur, s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 372,89 eur
od 19.11.2010 do zaplatenia a trovy konania vo výške 24,- eur. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami
§ 114 ods. 5, § 142 ods. 1, § 153b ods. 2 písm. b/, § 157 ods. 4 O.s.p. (Občiansky súdny poriadok č.
99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), § 369 ods. 1, § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 1, 2, §

504 ObZ (Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení). Vecne vymedzil
len predmet konania sumou 407,- eur, pozostávajúcou z istiny dlhu 372,89 eur v dôsledku riadneho
nesplácania kontokorentného úveru, poskytnutého žalovanému bankou O. M., a.s., na základe zmluvy
o bežnom účte z 25. mája 2005.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie obsahovo odôvodnil tým, že súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože žalobca neoboznámil súd so všetkými skutočnosťami, o vysporiadaní
jeho pohľadávok voči veriteľovi (banke). Žalovaný disponuje dokladmi poštových poukážok o úhrade
predmetných splátok. Jeho povinnosti boli riadne vysporiadané. Navrhol preto vykonanie ďalšieho
dokazovania.

Žalobkyňa odvolací návrh nepodala.

Odvolací súd po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné a to z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie
(ako i z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) podľa §
202 ods. 1 a § 201, § 204 O.s.p., preskúmal napadnutý rozsudok v medziach odvolania žalovaného (§

212 ods. 1 O.s.p.) v spojení so závislým výrokom rozsudku o trovách konania (§ 212 ods. 2 písm. b/
O.s.p.) a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Inštitút rozsudku pre zmeškanie (tzv. kontumačného rozsudku) predstavuje nástroj vyššej efektivity
konania, ktorého cieľom je čeliť prieťahom obvykle spôsobených i zámernou pasivitou žalovaného.
Jeho charakteristickým znakom je však fakultatívnosť použitia. Vymedzenie prísneho rámca podmienok

aplikácie kontumačného rozsudku sleduje vylúčenie nebezpečenstva obmedzenia procesných práv
žalovaného a tým neoslabenie práva všetkých účastníkov na súdnu ochranu. Podľa § 153b ods. 3O.s.p. súd môže vydať rozsudok pre zmeškanie, ak sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky,
medzi ktoré patrí možnosť na základe tvrdení obsiahnutých v žalobe o skutkových okolnostiach sporu,
rozhodnúť v neprospech žalovaného. Skutkovým základom rozsudku pre zmeškanie je skutkový stav

tvrdený žalobcom, avšak len za predpokladu, že ho súd uzná za nesporný (§ 153b ods. 3 O.s.p.). Z
uvedeného vyplýva, že vecne je úprava tohto procesného inštitútu konštruovaná tak, aby nenarušila
rovnosť účastníkov a neznemožnila zistiť skutkový stav. Zmeškanie nemôže mať za následok, že
žalovaný spor bez ďalšieho prehráva. Zákon tu vytvára fikciu, podľa ktorej sa v dôsledku zmeškania
tvrdenia obsiahnuté v žalobe, o skutkových okolnostiach týkajúcich sa sporu, považujú za nesporné,

avšak len v prípade, že ich ako také kvalifikuje súd. Ak žaloba neobsahuje skutkové tvrdenia o všetkých
okolnostiach, ktoré sú pre právne posúdenie veci podľa hmotného práva významné, nie je možné
konštatovať splnenie podmienok pre vydanie kontumačného rozsudku.

Odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie zásadne nie je prípustné (§ 202 ods. 1, § 153b O.s.p). Napriek
tomu prípustnosť odvolania je daná, ak neboli splnené zákonom ustanovené podmienky na vydanie

takéhoto rozsudku. Na prípustnosť odvolania stačí nesplnenie jedného zo zákonných predpokladov na
jeho vydanie.

V danom prípade súd prvého stupňa nemal naplnenú zákonom stanovenú podmienku ustálenia
skutkového stavu veci, keďže žaloba neobsahovala skutkové tvrdenia o všetkých okolnostiach

významných pre právne posúdenie veci z hľadiska hmotného práva. Pri posudzovaní opodstatnenosti
nároku žalobkyne z hľadiska hmotného práva súd vychádza z dôkazov, ktoré sú obsiahnuté v spise.
Žalobkyňa síce v žalobe uvádza tvrdenie o uzavretí zmluvy o bežnom účte, avšak plnenia sa domáha
na základe zmluvy o kontokorentnom úvere (keďže v žalobe tvrdí vypovedanie tejto zmluvy právnou
predchodkyňou Ľudovou bankou Bratislava, a.s.). Obsahové náležitosti zmluvy o kontokorentnom úvere

taktiež žalobkyňa v žalobe netvrdí, ako ani konkretizáciu žalovanej sumy 407,- eur (t.j. z čoho pozostáva
uvedená suma, rozlíšená súdom prvého stupňa v odôvodnení rozsudku na istinu 372,89 eur a 34,11 eur
ani minimálnym spôsobom neodôvodnenú). Z výpovede zmluvy o kontokorentnom úvere z 19.10.2010
pritom vyplýva, že žalovaný bol vyzvaný právnym predchodcom žalobkyne na zaplatenie sumy len vo
výške 370,90 eur. S poukazom na uvedené súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho predpokladu,

že žalobcom tvrdený skutkový stav možno považovať za nesporný. Len samotné zmeškanie žalovaného
nemôže vyústiť do jeho úplného neúspechu v konaní vo veci samej. Hoci kontumačný rozsudok možno
chápať ako istú formu sankcie za procesnú nedisciplinovanosť žalovaného, nemôže znemožniť zistiť
skutkový stav veci. Pretože nebola splnená zákonom stanovená podmienka ustáleného nesporného
skutkového stavu veci, odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie bolo prípustné.

Podľa § 153b ods. 5 písm. b/ O.s.p. kontumačným rozsudkom nemôže súd rozhodnúť ani vtedy, ak sa
v spore uplatní právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy, žalovaným je spotrebiteľ
a zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. V danom prípade posúdenie obsahu predmetnej zmluvy
o kontokorentnom úvere z hľadiska neprijateľných podmienok nebolo možné, pretože obsah tejto

zmluvy v žalobe uvedený nie je a samotná zmluva o kontokorentnom úvere žalobcom predložená
nebola (len výpoveď zmluvy o kontokorentnom úvere z 19.10.2010). Pri absencii uvedených tvrdení v
žalobe ako i nepredloženia zmluvy o kontokorentnom úvere, súd prvého stupňa si nemohol vytvoriť ani
len predbežný úsudok, že spotrebiteľská zmluva, ktorá je právnym základom uplatneného peňažného
nároku žalobkyne, obsahuje alebo neobsahuje neprijateľné podmienky. Preto jeho záver o tom, že

zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky, bol minimálne predčasný.

Aj posúdenie výšky úrokov z omeškania z dlžnej sumy sa odvíja od splatnosti dlhu, ktorá zase súvisí
so vznikom zmluvného vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom. Bez zistenia rozhodujúcich skutočností v
uvedenom smere nie je možné vec správne právne posúdiť aj vo vzťahu k príslušenstvu vymáhanej

pohľadávky.

Je potrebné uviesť, že v prípade spotrebiteľského charakteru predmetnej zmluvy bol by daný dôvod
na favorizáciu ustanovení O.z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien
a doplnení), ako aj jeho vykonávacieho predpisu (Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým

sa vykonávajú niektoré ustanovenia O.z.), pretože všetky režimy a opatrenia určené na ochranu
spotrebiteľov platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy a teda platia aj vo vzťahu k
úverom ako tzv. absolútnym obchodnoprávnym vzťahom (§ 54 ods. 1 O.z.). Ustanovenie § 52 ods. 2 veta
tretia O.z. aj explicitne zakotvilo prednostné použitie noriem O.z., pričom do uvedenej doby uvedenézávery ustálila súdna prax (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/95/2010 z 27.
januára 2011), ako i judikatúra Súdneho dvora Európskej únie.

Dlžník, ktorý je pri vymáhaní pohľadávok v právnom postavení spotrebiteľa, je nesporne slabšou stranou
nielen v oblasti hmotnoprávnych vzťahov, ale aj v oblasti procesnoprávnych vzťahov. Z týchto dôvodov
je súd povinný prihliadať na to, aby mu výkon práva veriteľa nebol neodôvodnene na ujmu, čomu
zodpovedá aj výber procesno-právnych inštitútov (kam patrí aj zvažovanie možnosti aplikácie právnej
úpravy kontumačného rozsudku). Z ustanovenia § 1 a 2 O.s.p. tiež vyplýva, že výkon práva musí byť

spravodlivý a nesmie byť zneužívajúci (uvedené odznelo aj v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 25CoKR/3/2015 z 2. marca 2015).

Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. preto odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a
vrátil mu vec na ďalšie konanie, keďže súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní zistiť skutkový stav veci, preukazujúci
odôvodnenosť uplatneného nároku po hmotnoprávnej stránke, viazaný vyššie uvedeným právnym
názorom odvolacieho súdu, a preskúmať nárok žalobkyne z hľadiska okruhu ďalších rozhodujúcich
skutočností určovaných hypotézou hmotnoprávnych a procesnoprávnych noriem relevantných pre daný

vzťah. Pri vykonávaní dokazovania bude súd prvého stupňa okrem zásady prejednacej a zásady
kontradiktórnosti konania, aplikovať aj zásadu predvídateľnosti postupu súdu, pokiaľ ide o hodnotenie
dôkazov, ako aj špecifiká spojené s konaním v spotrebiteľských veciach (po preukázaní charakteru
zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania). Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov orgán

rozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhu najednotlivézákonnéprekážky
alebo dôvody, brániace uplatniť alebo priznať plnenie.

Uvedený záver však nezbavuje účastníkov konania, teda aj žalovaného (ktorý doposiaľ aktívne
neposkytol súčinnosť k zisteniu skutkového stavu veci) povinnosti prispievať k dosiahnutiu účelu konania

úplným opisom všetkých potrebných skutočností, označením dôkazných prostriedkov a dbaním na
pokyny súdu (§ 101 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 224 ods. 3 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a vráti mu vec na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.