Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. december 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/139/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115231552
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115231552.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého

a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcov: 1/ J. G.,
nar.XX.XX.XXXX,bytomO.XX,N.,2/L.G.,rod.S.,nar.XX.XX.XXXX,bytomO.XX,N.,žalobcovia1/,2/
zastúpení splnomocnenou zástupkyňou Mgr. Zuzanou Karkóovou, advokátkou so sídlom W. W. XX, R.,
proti žalovaným: 1/ W. O., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, 2/ O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Z. XXX, žalovaní 1/, 2/ zastúpení splnomocneným zástupcom JUDr. Karolom Gordíkom, advokátom so
sídlom A. XX, R., o zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, o odvolaní žalobcov 1/, 2/
proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17C/495/2015-139 zo dňa 01. februára 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaní v rade 1/, 2/ majú voči žalobcom v rade 1/, 2/ právo na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 17C/495/2015-139 zo dňa 01.02.2017 žalobu zamietol a
žalovaným 1/, 2/ priznal proti žalobcom 1/, 2/ právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
V odôvodnení konštatoval, že žalobcovia sa voči žalovaným domáhajú zriadenia vecného bremena
- práva nevyhnutnej cesty cez priľahlý pozemok nachádzajúci sa v kat. úz. Z. CKN parc. č. 139/1,

zastavané plochy a nádvoria o výmere 553 m2, a to cez tú jeho časť, ktorá zodpovedá CKN parcele č.
139/4, zastavané plochy a nádvoria o výmere 73 m2, vytvorenej priloženým geometrickým plánom, v
prospech vlastníkov domu súp. č. XXX na pozemku CKN parc. č. 1121/2, kat. úz. Z..
Citujúc ust. § 151n ods. 1, § 151o ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka súd žalobu zamietol.
Súd mal za preukázané, že žalobcovia 1/, 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
evidovaných na LV č. XXX pre kat. úz. a obec Z., a to pozemku CKN parc. č. 1121/1 a rodinného
domu súp. č. XXX postaveného na tejto parcele. Súd mal tiež za preukázané, že od roku 2000 až

doposiaľ žalobcovia realizujú prístup k ich domu súp. č. XXX cez pozemok KNC parc. č. 3088, kat. úz.
Z., ktorý je priľahlým pozemkom a je vo vlastníctve iného subjektu. Vlastník tohto pozemku zároveň
žalobcom časť svojho pozemku ponúkol i k odkúpeniu, avšak tento prístup si žalobcovia znemožnili
postavením plotu. Keďže žalobcovia žiadali o zriadenie vecného bremena nevyhnutnej cesty vo vzťahu
k pozemku, cez ktorý ani doposiaľ nerealizovali prechod, bol by podľa názoru súdu výkon práv žalobcov
v zjavnom nepomere k zásahu do vlastníckych práv žalovaných. Súd zdôraznil, že vecné bremeno
nevyhnutnej cesty cez pozemok žalovaných nemožno zriadiť, ak žalobcovia môžu na prístup využiť

pozemok vo svojom vlastníctve ako i iný priľahlý pozemok (KNC parc. č. 3088), cez ktorý doposiaľ
realizovali prístup, a to na základe obligačného práva. Skutočnosť, že žalobcovia nie sú spokojní s
prístupom, ktorý k nehnuteľnosti v súčasnosti majú a chceli by mať prístup iný, pre nich výhodnejší
(nielen pešo ale aj motorovým vozidlom), nie je dôvodom na akékoľvek obmedzenie vlastníckeho právažalovaných zriadením vecného bremena v prospech stavby žalobcov súdom. Žalobcovia sa môžu na
zriadení vecného bremena dohodnúť s iným vlastníkom priľahlého pozemku (KNC parc. č. 3088) a na
zriadenie tohto vecného bremena (práva cesty) boli odkázaní aj v stavebnom konaní.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej
len „C. s. p.“) a vzhľadom na plný úspech žalovaných 1/, 2/ žalovaným priznal proti žalobcom 1/, 2/ nárok
na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia 1/, 2/ odvolanie, ktorým sa domáhali jeho zmeny spočívajúcej

vo vyhovení ich žalobe v celom rozsahu, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.
Odvolanie odôvodnili tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.
Uviedli, že v rámci svojho podania zo dňa 22.12.2016 navrhli vykonať dokazovanie výsluchom svedka M.

A. za účelom preukázania, že pozemok žalovaných CKN parcela č. 139/1, kat. úz. Z., bol historicky až do
roku 2000 používaný ako prístupová cesta na nehnuteľnosti, ktoré vlastnia, a že v súčinnosti s právnymi
predchodcami žalovaných realizovali úpravu terénu na tejto parcele tak, aby mohli následne pristúpiť k
vybudovaniu vstupu cez tento pozemok na svoje nehnuteľnosti. Súd nimi navrhovaný výsluch svedka
nevykonal, o jeho nevykonaní nerozhodol a svoj postup v tomto smere neodôvodnil. Sú presvedčení,

že vykonanie výsluchu tohto svedka by v podstatnej miere prispelo k objektívnemu zisteniu skutkového
stavu veci čo sa týka využívania CKN parcely č. 139/1 v období pred rokom 2000.
Pokiaľ súd na základe vykonaných dôkazov dospel k zisteniu, že medzi stranami nebolo sporné, že
od roku 2000 až doposiaľ realizujú prístup k svojmu domu cez pozemok CKN parc. č. 3088, cez túto
parcelu začali prechádzať až po tom, ako im žalovaní znemožnili prístup cez parcelu CKN č. 139/1,

pričom sa jednalo len o provizórne, náhradné riešenie. Od apríla 2016 však prístup cez tento pozemok
nemôžu využívať, nakoľko jeho vlastníci zahradili prístup betónovými panelmi, čo potvrdila aj ohliadka
vykonaná súdom na mieste samom. Súd teda ich skutkové tvrdenia interpretoval nesprávne a súčasný
stav nemožno vyhodnocovať ako nepretržité využívanie prístupovej cesty cez CKN parc. č. 3088.
K záveru súdu, že prechod cez pozemok žalovaných nie je možný, nakoľko je oddelený oporným múrom

poukázali na to, že tento postavili oni, a to len z technických príčin, potom, čo im žalovaní znemožnili
vybudovanie nájazdu a hrozilo, že materiál za účelom jeho vybudovania uložený na ich pozemku by
mohol byť odplavený a mohol spôsobiť škodu na majetku žalovaných. Tento je ich vlastníctvom a v
prípade umožnenia prechodu cez pozemok žalovaných ho plánujú odstrániť.
V ďalšom poukázali na to, že vlastníci CKN parcely č. 3088 uskutočňujú faktické a právne kroky

smerujúce k znemožneniu prechodu cez túto parcelu - uloženie betónových panelov, iniciovanie
stavebného konania smerujúceho k oploteniu parcely. Takéto konanie nemožno hodnotiť ako
umožňujúce prechádzať cez tento pozemok ako to konštatoval súd. Pokiaľ ide o ponuku na odkúpenie
časti CKN parcely č. 3088, opakovane prezentovali, že sa jedná o ponuku časti pozemku, cez ktorú
prechod nie je z technických príčin možný a ktorá nie je totožná s časťou parcely č. 3088, na ktorej sú

umiestnené betónové panely. V súlade so skutkovým stavom nie je ani záver súdu, že cez parcelu č.
139/1 prechod nerealizovali, keďže táto bola na prechod využívaná až do roku 2000.
Zásah do vlastníckych práv žalovaných v prípade vyhovenia žalobe by bol podľa žalobcov minimálny.
Dotknutý pozemok žalovaní užívajú ako vstup do dvora a parkovisko. Ako vstup ku svojim
nehnuteľnostiam by tento pozemok užívali aj oni, avšak len v malom rozsahu, keďže nehnuteľnosti

využívajú len rekreačne, každý druhý týždeň a jeden mesiac počas letných prázdnin. Za daných
okolností parcela č. 139/4 na rozdiel od parcely č. 3088 nevyžaduje žiadne stavebné ani iné zásahy
alebo úpravy, aby mohla byť využívaná aj nimi.

3. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť.

Uviedli, že výsluch svedka ku skutočnosti akú prístupovú cestu využívali žalobcovia pred rokom 2000
považujú za nadbytočný a nehospodárny. Je nesporné, že žalobcovia mali a majú k svojej nehnuteľnosti
sústavne prístup. Žalobcovia v odvolaní uvádzajú, že prístup k ich nehnuteľnosti, je len provizórnym
riešením, tento však využívajú minimálne od roku 2000, teda viac ako 16 rokov. Majú za to, že žalobcovia
sami, svojim konaním, daný stav spôsobili a domnievajú sa, že situáciu prostredníctvom žalôb vyriešia

bez vlastných nákladov, na úkor susediacich pozemkov, zásahom do ich vlastníckych práv. Navrhovaný
výkon práv žalobcov by bol v zjavnom nepomere k zásahu do ich vlastníckych práv.4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario

C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.) a tento podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

5. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní
danej veci sa zaoberal len námietkami žalobcov uvedenými v odvolaní a procesným postupom

prvoinštančného súdu predchádzajúcim vydaniu rozhodnutia z hľadiska či došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolacie námietky žalobcov vyhodnotil odvolací súd
ako nedôvodné.

6. Ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa žalobcovia domáhajú
zriadenia vecného bremena, rieši stret dvoch vlastníckych práv, a to práva vlastníka stavby -

nehnuteľnosti, ktorý nemá zabezpečený prístup k svojej stavbe a práva vlastníka pozemku k stavbe
priľahlého. Prvou podmienkou zriadenia vecného bremena v zmysle uvedeného ustanovenia vo forme
práva cesty je, že buď celá stavba stojí na cudzom pozemku, alebo stavba síce stojí na pozemku
vlastníka stavby, avšak priľahlý pozemok, ktorý umožňuje prístup k stavbe z verejnej komunikácie,
je vo vlastníctve inej osoby. Druhou podmienkou na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v

práve cesty je, že prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak (tu sa myslí najmä na základe zmluvy).
Zriadenie nevyhnutnej cesty je vážnym zásahom do práva vlastníka pozemku, preto je potrebné zvážiť
výhodu, ktorú cesta poskytuje vlastníkovi stavby zriadením vecného bremena s ujmou, ktorá by vznikla
zriadením cesty pre vlastníka vecným bremenom zaťaženej nehnuteľnosti. Je tiež potrebné zistiť aj
dôvody, pre ktoré vlastník stavby nemá možnosť prístupu k svojej stavbe a zvážiť, či možno zriadiť vecné

bremeno cesty, resp. či možno od vlastníka pozemku spravodlivo požadovať, aby za týchto okolností
znášal nútené obmedzenie vlastníckeho práva, pričom takáto úvaha vyplýva priamo z ust. § 151o
ods. 3 Občianskeho zákonníka, obsahujúceho slovo „môže“. Skutočnosť, že prístup zriadený cez cudzí
pozemok na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu môže byť pre žalobcu pohodlnejší
alebo výhodnejší alebo že by sa nezaobišiel bez stavebných úprav, nemá pre rozhodovanie súdu

význam (Rc 4/2007).

7. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal uvedenými skutočnosťami, keď z vykonaného
dokazovania považoval za preukázané, že žalobcovia majú možnosť zabezpečiť si prístup na svoj
pozemok inak. Podmienka, že prístup vlastníka stavby k stavbe nemožno zabezpečiť inak, nie je splnená

ani vtedy, ak vlastník iného priľahlého pozemku, ktorý by mohol slúžiť ako cesta, prisľúbil vlastníkovi
stavby prechod a prejazd po jeho pozemkoch, čo je aj daný prípad. V konaní bolo preukázané, že
vlastníci iného priľahlého pozemku k pozemku žalobcov, na ktorom stojí ich stavba, CKN parcely č. 3088
(ďalej len „parcela 3088), kat. úz. Z., resp. ešte ich právna predchodkyňa (S. U.) v roku 2000 poskytli
žalobcom prístup k ich nehnuteľnostiam cez časť tejto parcely, ktorý od roku 2000 i využívajú (vrátane

súčasnosti, i keď v súčasnosti je tento prístup možný len pešo). Súčasní vlastníci predmetnej parcely
časť parcely, ktorá susedí s parcelou č. 139/4, vytvorenou geometrickým plánom na účely podanej
žaloby, patriacou žalovaným, ponúkli i k odkúpeniu. Uvedené vyplýva i zo zápisnice zo zasadania
obecného zastupiteľstva Obce Snežnica zo dňa 27.05.2016 a zo dňa 15.06.2016, v rámci ktorých
bol riešený prístup žalobcov k ich nehnuteľnosti, z ktorého tiež vyplýva, že i keď žalobcovia prejavili

ochotu odkúpiť časť pozemku parc. č. 3088, napriek tomu neboli ochotní situovať v tejto časti vchod
a tohto sa domáhali z parcely CKN č. 139/1, ktorej vlastníkom sú žalovaní. Rovnako nesúhlasili s
možnosťou odkúpenia časti parcely 3088 obcou s následným umožnením vybudovania prístupu k ich
nehnuteľnosti. Žalobcovia navyše na časti parcely 3088 postavili plot oddeľujúci parcelu č. 3088 od
verejnej komunikácie, čím došlo k zamedzeniu prístupu na túto komunikáciu. Pokiaľ žalobcovia v konaní

tvrdili, že prechod cez parcelu č. 3088 v časti, ktorá im bola ponúknutá, nie je možný, vzhľadom na
inžinierske siete, ktoré sú tu umiestnené, uvedené v konaní preukázané nebolo. Z listín predložených
žalovanými - vyjadrenia Stredoslovenskej energetiky - Distribúcia, a. s. k existencii energetických
zariadení v majetku SSE-D, a. s. (č. l. 121) a vyjadrenia spoločnosti SPP Distribúcia, a. s. k žiadosti
o stanovisko k dokumentácii pre ohlásenie drobnej stavby z hľadiska umiestnenia stavby vo vzťahu

k bezpečnostným a ochranným pásmam plynárenských zariadení jednak nevyplýva či ich zariadenia
sú umiestnené spôsobom vylučujúcim využitie parcely č. 3088, resp. jej časti susediacej s pozemkom
žalovaných, ktorú majú žalobcovia možnosť odkúpiť, keď z týchto listín (ktorých predmetom nebolo
vyjadrenie k možnému zriadeniu prístupu k nehnuteľnostiam žalobcov) nevyplýva, že by zariadeniatýchto spoločností, resp. ich siete boli vedené po celej hranici pozemku parc. č. 3088 s verejnou
komunikáciou (parcelou č. 3817). V konaní nebolo preukázané ani tvrdenie žalobcov, že existujúce
inžinierske siete či pripojenia nie je možné umiestniť hlbšie, či vykonať ich prekládku, ani tvrdenie, že

nie je možné v miestach uloženia inžinierskych sietí prechádzať osobným motorovým vozidlom bez
ich poškodenia. Rovnako žalobcovia nepreukázali svoje tvrdenia, že k postaveniu plotu oddeľujúcemu
parcelu č. 3088 a verejnú komunikáciu došlo z dôvodu hrozby poškodenia rúr napojených na čističku
odpadových vôd a meracieho zariadenia na pozemku parc. č. 3088 v dôsledku zosuvu pôdy.

8. Odvolací súd ďalej uvádza, že žalobcovia sa zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve
cesty cez pozemok žalovaných domáhali z dôvodu, že cez tento pozemok v minulosti, do roku 2000,
kedy sa stali jeho vlastníkmi žalovaní, využívali ako prístup k svojim nehnuteľnostiam. Ako však bolo
v konaní preukázané, od roku 2000 (ktorá skutočnosť nebola medzi stranami sporná), t. j. v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie už viac ako 16 rokov, žalobcovia na prístup k svojim nehnuteľnostiam
využívali parcelu č. 3088, ktorá nie je vo vlastníctve žiadnej zo strán konania. V tomto smere nevyznieva

dôveryhodne obrana žalobcov, že prístup cez uvedenú parcelu bol zriadený len ako provizórne, dočasné
riešenie,keďtakétoriešenietrvalovčasepodaniažalobyuž15rokov,atobeztoho,abysažalobcoviapo
zamedzení prístupu žalovanými z ich parcely domáhali zriadenia vecného bremena (k tomuto pristúpili
až po vytvorení čiastočnej prekážky pre prístup z parcely č. 3088). I keď v konaní (ohliadkou na
mieste samom) bolo preukázané, že parcele č. 3088 sú v súčasnosti umiestnené betónové panely, ktoré

znemožňujú prístup motorovým vozidlom (nie sú prekážkou pre prístup pešo), žalobcovia nepreukázali
z akého dôvodu boli tieto na pozemku umiestnené, podľa vyjadrenia žalobkyne 2/ na ohliadke dňa
29.11.2016 ju to ani „nezaujíma“.

9. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na bránenie v prechode cez parcelu č. 3088 s poukazom na

prebiehajúce stavebné konanie ohľadne oplotenia parcely č. 3088, odvolací súd poukazuje na to,
že v predmetnom konaní žalovaní vzniesli námietku vo vzťahu k realizácii oplotenia z dôvodu, že
predmetnú parcelu využívajú ako vjazd a vstup na svoju parcelu a k stavbe, s tým, že s takýmto
využitím predmetnej parcely súhlasila ešte jej pôvodná vlastníčka S. U.. Rozhodnutím Obce Snežnica
ako príslušného stavebného úradu č. j. 275/2016-02 zo dňa 31.05.2016 boli žalobcovia podľa § 137

ods. 2 stavebného zákona odkázaní na podanie žaloby o zriadenie vecného bremena spočívajúceho
v práve cesty k rodinnému domu č. s. XXX cez priľahlý pozemok KNC 3088 v kat. úz. Z. a
konanie podľa § 29 ods. 1 stavebného zákona vo veci oplotenia pozemku KNC 3088 bolo prerušené.
Napriek tomu sa žalobcovia rozhodli podať žalobu o zriadenie vecného bremena nie cez pozemok
KNC 3088, ale cez pozemok žalovaných. V nadväznosti na uvedené skutočnosti nemožno nechať

bez povšimnutia vyjadrenie splnomocnenej zástupkyne žalobcov v podaní zo dňa 22.12.2016 (č.
l. 104 spisu), že iné ako nimi navrhované riešenie zriadenia vecného bremena by bolo v rozpore
s architektonicko-stavebným riešením stavby rodinného domu, aj v rozpore s vydaným stavebným
povolením, znemožnilo by im to zamýšľané vybudovanie parkovacieho mesta pre motorové vozidlo
a malo by za následok zbytočné vynaloženie značných finančných prostriedkov na terénne úpravy

vykonané v minulosti. Uvedené skutočnosti (súlad architektonicko-stavebného riešenia či nemožnosť
vybudovania zamýšľaného parkovacieho miesta) nemôže byť dostatočným dôvodom pre obmedzenie
vlastníckeho práva.

10. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní namietali nevykonanie dôkazu výsluchom svedka M. A., odvolací súd

uvedenú odvolaciu námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Odvolací súd uvádza, že súd nie je viazaný
návrhmi strán konania na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované
dôkazy. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou strane konania odňatie
možnosti konať pred súdom. I keď súd nerozhodol o zamietnutí tohto návrhu na vykonanie dokazovania,
vzhľadom na to, že súd tento dôkaz nevykonal, je zrejmé, že tento dôkaz nepovažoval za potrebné

vykonať. V tejto súvislosti zároveň odvolací súd uvádza, že žalobcovia výsluch tohto svedka navrhli pre
prípad, „ak to bude súd považovať za potrebné“ (z čoho možno vyvodiť, že ak to súd nebude považovať
za potrebné, tak jeho výsluch nenavrhujú). Vzhľadom na to, že v danom prípade ide o zriadenie vecného
bremena, t. j. určenie nového vecného bremena (nie určenia vecného bremena z titulu vydržania),
samotná skutočnosť aké parcely boli využívané na prístup k nehnuteľnosti žalobcov pred rokom 2000,

vzhľadom na 15 rokov pretrvávajúci stav kedy pre prístup k nehnuteľnosti žalobcovia využívali iný
pozemok, nemá pre dané konanie podstatný význam, keď uvedenú skutočnosť - aká parcela bola
žalovanými využívaná pre prístup k nehnuteľnosti pred rokom 2000 žalovaní ani nerozporovali. Za
daného stavu nebolo vykonanie výsluchu svedka M. A. účelné ani hospodárne.11. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd, v celom rozsahu sa stotožniac s právnymi závermi súdu
prvej inštancie, napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny

potvrdil, vrátane výroku o trovách konania, ktorý odvolací súd preskúmaval ako závislý výrok.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania boli žalovaní 1/, 2/, a to v celom
rozsahu, preto im súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške

náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 C. s. p.)