Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. január 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/39/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614207253
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7614207253.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov

JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu CD R. s.r.o., so sídlom O. XXX/
X, J., XXX XX K., IČO: 26429705, proti žalovanému L. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, I., o
zaplatenie 1.568,83 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 16C/24/2014-81 z 14.10.2016
Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zastavil

konanie o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 1.578,83 € za obdobie od
21.5.2011 do 22.4.2012 a zo sumy 1.568,83 € za obdobie od 23.4.2012 do zaplatenia, zamietol žalobu
zo dňa 11.4.2014 o zaplatenie zmenkovej sumy 1.568,83 €, zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne
zo zmenkovej sumy 1.578,83 € za obdobie od 21.5.2011 do 22.4.2012 a zo sumy 1.568,83 € za obdobie
od 23.4.2012 do zaplatenia, 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 1.578,83 € za obdobie od 6.7.2011
do 22.4.2012 a zo sumy 1.568,83 € za obdobie od 23.4.2012 do zaplatenia a sumy 5,26 € predstavujúcej
zmenkovú odmenu vo výške 1/3 zmenkovej sumy a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania

v plnom rozsahu. U. J. Z. U. O. A. so sídlom v K., Z. nám. 7, nepriznal náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o návrhu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie), odôvodenom
tým, že žalobca ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný
dňa 28.10.2010 na zmenkovú sumu 1.578,83 €, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo
výške 0,25 % denne od 21.5.2011, žalovaný doposiaľ zaplatil 10,- €. O čiastočnom zastavení konania

v rozsahu späťvzatia návrhu rozhodol súd podľa § 145 ods. 2 CSP. V súlade s článkom 5 ods. 1
Nariadenia, ako aj vzhľadom na Spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 93 zo dňa 20.10.2015 k postupu súdov nižšej inštancie
vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, považoval za
potrebné nariadiť vo veci pojednávanie za účelom vykonania ďalšieho dokazovania oboznámením sa s
listinnými dôkazmi, a to exekučným spisom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 8Er/890/2012 a
zmluvou o úvere a Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, a umožniť tak stranám sporu vyjadriť

sa k týmto dôkazom s poukazom na ust. článku 9 CSP. Z exekučného spisu sp.zn. 8Er/890/2012 mal
preukázané, že žalovaný uzatvoril so spoločnosťou O., s.r.o., K. dňa 28.10.2010 zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXX, na základe ktorej uvedená spoločnosť ako veriteľ poskytla žalovanému ako dlžníkovi
úver vo výške 800,- €, ktorý sa žalovaný ako dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú opríslušný poplatok vo výške 772,- €, t.j. celkovo čiastku 1.572,- € v 12 mesačných splátkach po 131
€, počnúc od 6.12.2010. V článku 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je uvedená dohoda
o vyplnení zmenky, podľa ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky

vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej
niesúvyplnenézmenkovásumaadátumzačiatkuúročeniazmenkovejsumy.Zmluvnéstranysadohodli,
že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok
stanecelýdlhsplatnýokamžite,t.j.keďdlžníkneuhradilvčasštyriposebeidúcesplátky,prípadneuhradil
len časť splátok, alebo neuhradil včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma

bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú
ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že
ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

3. Po posúdení formálnych náležitostí zmenky v zmysle zákona č. 191/1950 Sb. súd aplikoval na vec
aj právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, teda ust. §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka a § 2, 3 a

4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel
k záveru, že dohoda o vyplnení zmenky obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru
(čl. 13) je neplatná, lebo ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Táto dohoda je súčasťou dlhého textu
vyhotoveného drobným a hustým písmom, obsahujúcim množstvo právnej terminológie a množstvo
zmluvných dojednaní, ktorých obsah nie je spotrebiteľ schopný v krátkom čase pochopiť a zvážiť a nevie

vyhodnotiť riziko podpísania zmenkovej dohody. Obsah dohody o vyplnení zmenky žalovaný nemohol
ovplyvniť a ani konkrétne znenie nebolo so žalovaným ako spotrebiteľom individuálne dojednané.
Dohodu o vyplnení zmenky nemožno považovať za individuálne dojednané zmluvné ustanovenie, preto
spĺňa všetky zákonné predpoklady neprijateľnej podmienky v zmysle úpravy obsiahnutej v ust. § 52
ods. 2 a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z úverovej zmluvy a predloženej zmenky mal súd ďalej

preukázané, že zmenka bola vyplnená v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z., pretože
úver bol poskytnutý vo výške 800 €, z ktorých 30 % predstavuje sumu 240 € a teda veriteľ mohol od
žalovaného prijať zmenku vyplnenú maximálne na sumu 1.040 €, a nie na sumu 1.578,83 €. Keďže
zmenka zabezpečovala nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a bola vyplnená v rozpore s ust. § 4
ods.6zákonač.258/2001Z.z.,niejemožnéztakejtozmenkyuplatňovaťprávovsúdnomkonaní.Takúto

zmenku právny predchodca žalobcu nesmel ani prijať, a pokiaľ ju prijal, konal v rozpore so zákonom.
Uplatnenému nároku z takejto zmenky nebolo možné poskytnúť súdnu ochranu a na jej základe teda
zaviazať žalovaného na plnenie. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaný nie je povinný
ako dlžník jej majiteľovi na zmenku plniť, a preto žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu

trov konania v celom rozsahu. Združeniu nepriznal nárok na náhradu trov konania z dôvodov hodných
osobitného zreteľa podľa § 257 CSP.

4. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o zamietnutí žaloby, ako aj proti výroku o trovách konania v
zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/ CSP a

navrhol rozsudok zmeniť tak, že súd návrhu súd v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov
odvolacieho konania. Namietal, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinami, pričom účastníci
(stranysporu)takétodokazovanienenavrhli.Súdmalvychádzaťlenzoskutočnostítvrdenýchúčastníkmi
a vykonať len dôkazy navrhnuté účastníkmi (stranami sporu). Žalobca predložil súdu ako dôkaz o
svojich nárokoch platnú zmenku, voči forme a obsahu ktorej zo strany žalovaného neboli vznesené

žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov
nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Neboli splnené podmienky pre vykonanie iných dôkazov než
navrhnutých účastníkmi konania (stranami sporu) v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. V prejednávanej veci
súd mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky.
Predpokladom vydania rozsudku bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Žalovaný mohol vzniesť

námietky voči zmenke na základe článku 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia, avšak ak tak neurobil, musia byť
akékoľvek iné námietky odmietnuté vzhľadom na uplatnenie koncentračnej zásady v zmysle Nariadenia.
Súd sám nemôže vznášať voči zmenke námietky za žalovaného. Súd z vlastnej iniciatívy vykonal
dokazovanie, preukazujúce charakter žalovaného ako spotrebiteľa, pričom žalovaný sa tejto obrany
žiadnym spôsobom nedomáhal, uplatnenú pohľadávku nerozporoval a svojím konaním ju prakticky

uznal. Súd teda dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj
nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Poukázal ďalej na to,
že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského
vzťahu. Zmenka je pritom platná, je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy, pretoju nie je možné podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Súd prvej inštancie sa
pritom aplikáciou zákona č. 191/1950 Sb. nezaoberal, hoci predmetom konania je výlučne zmenka, a
nie iný záväzkový vzťah. Súd ignoroval ust. § 17 cit. zákona, v zmysle ktorého žalovaný vo všeobecnosti

nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov
s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak nemôže urobiť sám žalovaný, tým menej tak môže urobiť
súd. Pokiaľ aj žalovaný vznesie námietky, je na ňom, aby ich oprávnenosť preukázal. Dôkazné bremeno
teda spočíva na žalovanom a nie je možné ho preniesť na žalobcu. Nesúhlasil so záverom súdu prvej
inštancie, že dohoda o vypĺňovacom práve blanko zmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú

podmienku pri poskytovaní spotrebných (správne spotrebiteľských - poznámka odvolacieho súdu)
úverov. Samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie
nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia
vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zákon zároveň nelimitoval použitie iba istého
druhu zmeniek, a teda prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blanko zmenky
s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Z uvedeného je zrejmé, že dohoda

o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani
v prostredí spotrebiteľských úverov, keďže právna úprava explicitne pripúšťala používanie blanko
zmeniek.

5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/ CSP a dospel k záveru, že

odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.1.2018 o 11.00 hod.
v pojednávacej miestnosti Krajského súdu v Košiciach č. dv. 215/2. poschodie, pričom miesto a čas
verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 18.1.2018 na úradnej tabuli a webovej stránke
Krajského súdu v Košiciach v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

7. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, h/ CSP, t.j. súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

8.Odvolacísúdvprejednávanejvecidospelkzáveru,žeuplatnenéodvolaciedôvodyniesúpreukázané.

9. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia
správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny
podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

10. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie,
s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, a preto jeho odvolacie námietky
nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

11.Zodôvodnenianapadnutéhorozsudkujezrejmé,žesúdzaložilsvojerozhodnutieozamietnutížaloby

na zistení, že dohoda o vyplnení zmenky je neplatná, lebo ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku a
zmenka bola vyplnená v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
zmene zákona o obchodnej inšpekcii v znení účinnom do 31.12.2010, teda aj v čase uzavretia úverovej
zmluvy (ďalej len zákon č. 258/2001 Z.z.) a z takejto zmenky preto nemožno uplatňovať právo v súdnom
konaní. S týmto záverom odvolací súd súhlasí a v tomto smere poukazuje na dôvody napadnutého

rozsudku, s ktorými sa stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

12. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poukazuje na Spoločné
stanovisko k postupu súdov nižšej inštancie vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenkyvo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, prijaté dňa 20.10.2015 občianskoprávnym a obchodnoprávnym
kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uverejneným v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod číslom 93) v nasledujúcom znení:

a. Ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že :
b. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;

c. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.
d. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

e. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

13. Zo stanoviska vyplýva, že ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, čo nepochybne bolo preukázané aj
v prejednávanej veci, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu
úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená, v danom prípade zákon č. 258/2001 Z.z.
v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy a vystavenia zmenky, t.j. 28.10.2010.

14. Takto postupoval aj súd prvej inštancie, keď po zistení, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom
žalobcu zmluvu o spotrebiteľskom úvere, súčasťou ktorej je aj dohoda o vyplnení zmenky (článok 13
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru), skúmal (ne)platnosť tejto dohody o vyplňovacom práve z
hľadiskajejsúladusozákonomč.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomod1.1.2008
do 31.12.2010.

15. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 OZ).

16. Obsah dohody o vyplnení zmenky žalovaný nemohol ovplyvniť a ani konkrétne znenie nebolo

so žalovaným ako spotrebiteľom individuálne dojednané. Dohoda o vyplnení zmenky spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pre
nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenie bez posudzovania náležitostí zmluvy o
úvere v zmysle spotrebiteľských predpisov.

17. Práva uplatnené z takejto zmenky sú uplatnené v rozpore so zákonom i s dobrými mravmi, a preto
ich nemožno žalobcovi priznať.

18. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné :

19. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.

20. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd
strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (§ 150 ods. 2 CSP). Prostriedkami procesného útoku a
prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretia skutkových tvrdení, návrhy na
vykonanie dôkazov, námietky k návrhom a hmotnoprávne námietky (§ 149 ods. 1 CSP).

21. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

22. Z dikcie citovaných zák. ustanovení vyplýva, že strany sporu majú povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo formestraty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.

sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania. Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za
procesnú pasivitu strany sporu.

23. Z vyššie cit. zákonných ustanovení zároveň vyplýva, že strany sporu sú povinné označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení, avšak o tom, ktoré z označených dôkazov budú vykonané, rozhodne

súd. Nejde pritom o svojvôľu súdu, ale o zabezpečenie hospodárnosti a efektívnosti súdneho konania,
t.j. vykonávanie dôkazov na preukázanie skutočností, ktoré sú relevantné z hľadiska rozhodnutia vo
veci. Okrem dôkazov navrhnutých stranami sporu môže súd vykonať aj iné dôkazy, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd teda nie je obmedzený pri vykonávaní dôkazov iba možnosťou vykonať
dôkazy navrhnuté stranami sporu, ale môže vykonať aj ďalšie dôkazy, ak je to pre rozhodnutie vo veci
nevyhnutné a tieto si môže zabezpečiť aj sám.

24. V prejednávanej veci bol takýto postup nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci, pričom Civilný sporový
poriadok je subsidiárne využiteľný aj v prípade konaní podľa Nariadenia a postup súdu bol teda dôvodný.
Vychádzajúc zo spoločného stanoviska č. 93/2015 bolo povinnosťou súdu vzhľadom na okolnosti
prejednávanej veci ex offo zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti

úkonu, v ktorom má nárok základ. Vzhľadom na vedomosť súdu z iného súdneho konania, že žalobcom
predložená zmenka zabezpečuje nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd prvej inštancie si
zabezpečil listinné dôkazy, z ktorých mohol posúdiť jednak platnosť úkonu, v ktorom má nárok základ
(úverovej zmluvy), ale aj platnosť samotnej dohody o vyplňovacom práve, ktorá bola podkladom pre
vyplnenie zmenky ako dôkazu predkladaného žalobcom na preukázanie svojho nároku. Keďže súd na

základe vykonaného dokazovania spoľahlivo zistil, že na strane žalovaného ide o spotrebiteľa, poskytol
žalovanému ex offo ochranu, keď žalobou uplatnený nárok skúmal aj z hľadiska jeho (ne)súladu s
normami na ochranu spotrebiteľa (§ 52 až 54 OZ a zákona č. 258/2001 Z.z.), a ak za tým účelom vykonal
dôkazy, ktoré strany nenavrhli, nemožno mu vytýkať porušenie práva na spravodlivý proces.

25. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, podľa ktorej súd prvej inštancie nerešpektoval ust. § 17 zákona č.
191/1950 Sb. a ktorou žalobca vytýkal súdu, že hoci sám žalovaný nemohol vzniesť kauzálne námietky
voči majiteľovi zmenky, urobil tak súd sám, odvolací súd uvádza, že rigidná aplikácia ust. § 17 zák. č.
191/1950 Sb. by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní
sa ochrany svojich práv (ust. § 17 cit. zákona obsahuje úpravu, podľa ktorej žalovaný zo zmenky

nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k
predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Prijatie
výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej
zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že
nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu

povinností na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný.
V prípade záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť
obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, či zhodnotiť
platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a
o porušenie zásady efektivity (viď odôvodnenie citovaného stanoviska č. 93/2015).

26. Napriek skutočnosti, že žalovaný v konaní výslovne nenamietal, že zmenka je neplatná, súd správne
skúmal jej platnosť vychádzajúc zo záveru, že princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ (právo patrí bdelým)
v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je
ochrana práv spotrebiteľa. Uvedené opakovane skonštatoval vo svojich rozhodnutiach Najvyšší súd

Slovenskej republiky (uznesenie zo 16. januára 2013 sp. zn. 6 M Cdo/9/2012, z 21. marca 2012
sp. zn. 6 Cdo/1/2012 a uznesenie sp. zn. 5 Cdo/61/2012). Aj v prípade tohto princípu platí, že v
konkrétnych súvislostiach ustupuje v prípade spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp
ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického
života odporuje požiadavka podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov spotrebiteľmi. Na túto

vec sa vzťahuje viacero právnych predpisov (Občiansky zákonník, zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon
o spotrebiteľských úveroch, zákon o zmenkách), pričom je nepochybné, že vzhľadom na rozsiahlosť a
dynamickosť právnej úpravy spotrebiteľ nemôže dokonale poznať každý z vyššie uvedených zákonov.
Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byťna ujmu. Účelom spotrebiteľského práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, keď môže
dodávateľ zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky,
ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Úlohou súdu je v takýchto prípadoch ex offo skúmať prijateľnosť

zmluvných podmienok a v prípade, že sú neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa.
Aj v zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-419/2001 zo 14.3.2013 (Česká sporiteľňa, a.s.
proti Geraldovi Feichterovi) samotný Súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej
moci skúmal postavenie odporcu ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek tomu, že v
danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je

povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa.

27. Súdny dvor EÚ vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa Smernice č. 93/13/EHS vyslovil, že národný
súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, že ich musí
skúmať ex offo a že odporuje európskemu právu, ak ich súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže
skúmať len ex post). V takýchto prípadoch musí národný súd vykladať národné procesné i hmotné právo

konformne s právom EÚ.

28. Ani samotné Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo
súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. Článok 7 ods. 3 Nariadenia síce
ustanovuje, že súd v prípade pasivity žalovaného „vydá rozsudok“, čo však neznamená, že žalobe

musí vyhovieť. Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu, aby ex offo skúmal, či základom zmenky je
spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

29. V čase rozhodovania odvolacieho súdu (od 23.12.2015) je účinný zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým
sa zmenil a doplnil aj zákon č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový v znení zák. č. 659/2007 Z.z. a č.

492/2009 Z.z. V zmysle ust. § 17 ods. 2 zák. č. 191/1950 Sb. v znení zákona č. 438/2015 Z.z. v
konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na
skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by účastník žalovaný zo zmenky mohol
uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Z uvedeného je
zrejmé, že v prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek povinnosťou je povinnosťou súdu ex offo prihliadať

na námietky, ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich sám nedovoláva. Táto
povinnosť súdu je výslovne zákonom upravená, pričom cit. ustanovenie má procesnoprávny charakter,
lebo upravuje procesnú činnosť súdu a vzťahuje sa teda aj na konania začaté na súde pred účinnosťou
novely vykonanej zákonom č. 438/2015 Z.z. vzhľadom na chýbajúce prechodné ustanovenia zák. č.
438/2015 Z.z. k úprave účinnej od 23.12.2015. Procesná norma odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti

pôsobí na všetky živé spory prebiehajúce na súdoch, za situácie, že zákonodarca nestanovil osobitný
(intertemporálny) režim.

30. Zo všetkých uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne

správny podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v
spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca nebol úspešný v odvolacom konaní, nemá preto nárok na náhradu
trov odvolacieho konania a úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací

súd stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 251 CSP).

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istejveci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§
435 CSP).