Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/41/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115228371
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7115228371.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Diany Solčányovej v právnej veci navrhovateľky A. Z. M. nar.
X.XX.XXXX bývajúcej v O. U. M. Č.. X Z. C. proti povinnému Ing. P. M. nar. XX.XX.XXXX bývajúcemu na
V. B. F. XX, M. M. XXXX Z. M. zastúpenému advokátom JUDr. Michalom Michalovčíkom so sídlom Pri
jazdiarni č. 1 v Košiciach v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní povinného proti rozsudku Okresného
súdu Košice I z 8.12.2016 č.k. 17C/438/2015-266 v spojení s opravným uznesením zo 6.2.2017 č.k.
17C/438/2015-278 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením okrem výroku o zamietnutí návrhu v

prevyšujúcej časti.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I z 23.3.2001
č.k. 19C/1123/00-25 tak, že zvýšil výživné od povinného pre navrhovateľku zo 132,78 Eur mesačne
na 400 Eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu navrhovateľke od
21.10.2015 do budúcna. Dlžné výživné 5.341,94 Eur za obdobie od 21.10.2015 do 30.11.2016 zaviazal
povinného zaplatiť do 90 dní od právoplatnosti napadnutého rozsudku navrhovateľke a v prevyšujúcej
časti návrh zamietol.

2. Opravným uznesením zo 6.2.2017 č.k. 17C/438/2015-278 opravil výrok o dlžnom výživnom tak, že
dlžné výživné 3.568,68 Eur za obdobie od 21.10.2015 do 30.11.2016 zaviazal povinného zaplatiť do 90
dní od právoplatnosti napadnutého rozsudku navrhovateľke.

3. Proti tomuto rozsudku v spojení s opravným uznesením podal v zákonnej lehote odvolanie povinný
s návrhom, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Uviedol, že napriek dôkladne vykonanému dokazovaniu konajúci súd nesprávne vyhodnotil

zistený skutočný stav a nesprávne vec právne posúdil. Vyslovil presvedčenie, že výživné 400 Eur
mesačne nezodpovedá zmene pomerov od poslednej úpravy, jeho schopnostiam, možnostiam a
majetkovým pomerom ani odôvodneným potrebám navrhovateľky. Poukázal na to, že jeho príjem je
závislý od viacerých atribútov, ktoré ovplyvňujú jeho konečnú výšku, ako inflácia, devízové kurzy a pod.,
pričom má zvýšené výdavky na cestovanie za prácou, za ktorou cestuje z Maďarska do Anglicka. Z
týchto dôvodov je nesprávna konštatácia konajúceho súdu, že jeho príjem od poslednej úpravy vzrástol
5- násobne. Zdôraznil, že od januára 2017 v dôsledku politických zmien prebieha reštrukturalizácia

u zamestnávateľa, ktorá môže mať vážny dopad na jeho budúce zamestnanie prípadne jeho príjem.
Od januára 2017 je taktiež povinný byť na pracovisku každý týždeň v pracovných dňoch v dôsledku
čoho jeho mesačné výdavky na cestovanie za prácou vzrástli o polovicu. Všetky tieto skutočnosti
majú zásadný dopad na jeho mesačné výdavky a celkovo ovplyvňujú jeho súčasnú schopnosťprispievať na výživu navrhovateľku zvýšeným výživným. Konštatoval, že rovnako tak odôvodnené
potreby navrhovateľky vzhľadom na jej vek a stupeň vývoja a jej mesačné výdavky nezodpovedajú
zvýšeniu výživného o viac ako 260 Eur. Dodal, že samotné ochorenie navrhovateľky, psoriáza, sama

o sebe nie je dôvodom pre zvýšenie výživného, nakoľko zvýšené náklady spojené s touto chorobou
v konaní neboli preukázané. Rovnako tak neboli preukázané konštatované výdavky na spoločenské
vyžitie a šport. Vzhľadom na to, že navrhovateľka býva s matkou v štvorizbovom byte v meste a
otec v rodinnom dome na vidieku v Maďarsku, kde sa odsťahoval z dôvodu šetrenia mesačných
výdavkov na bývanie, bývanie navrhovateľky je na vyššej úrovni ako jeho, preto od neho nemožno

spravodlivo požadovať, aby navrhovateľke zabezpečoval prostredníctvom výživného bývanie, ktoré
nezodpovedá jeho životnej úrovni. Zdôraznil, že jeho rodičia kompenzovali časť výdavkov maloletej a
takýmtospôsobommupomáhali,najmäprispievalinavrhovateľkenadovolenky,fitnescentrumavýdavky
na mobilný telefón. Vytkol konajúcemu súdu, že náležite z pohľadu zvýšenia výdavkov navrhovateľky v
dôsledku štúdia na vysokej škole nevyhodnotil skutočnosť, že navrhovateľka navštevuje vysokú školu v
mieste svojho bydliska, v dôsledku čoho sa jej výdavky v porovnaní so štúdiom na strednej škole takmer

nezmenili.

4. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu povinného označila jeho tvrdenia za účelové a nepravdivé.
Vyslovila presvedčenie, že určené výživné zodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým
pomerom povinného, ktorého príjem je približne 5.000 Eur mesačne. Poukázala na to, že povinný má

okrem príjmu zo závislej činnosti aj príjem z prenájmu nehnuteľnosti v Anglicku. Výdavky povinného
na cestovanie za prácou označila za nereálne. Povinný pravidelne cestuje po Európe, kde navštevuje
rôzne športové podujatia a taktiež chodí na dovolenky do Austrálie a exotických destinácií. Zdôraznila,
že rovnako tak ako ostatné vyživovacie povinnosti otca aj ona má právo podieľať sa na jeho životnej
úrovni. V tejto súvislosti zdôraznila, že povinný okrem domu v Maďarsku vlastní nehnuteľnosť v Anglicku,

ktorú prenajíma, ako aj luxusný byt v Bratislave. So starými rodičmi zo strany otca bola naposledy na
dovolenke keď mala desať rokov, zatiaľ čo jej vlastný otec ju ani raz nezobral na žiaden výlet. Členstvo
v posilňovni ako aj mobilný telefón dostala od starých rodičov ako darček na Vianoce a narodeniny na
dva roky dopredu, pričom už viac ako rok jej na výdavky spojené s posilňovňou a mobilným telefónom
neprispievajú. Poukázala na to, že jej matka je v súčasnosti nezamestnaná, pričom nikdy nemala vyšší

príjem ako 450 Eur, čo je neporovnateľné s príjmom povinného. V závere vyjadrenia konštatovala, že
povinný sa o ňu nikdy nezaujímal, nestaral sa o ňu, nikdy jej nezablahoželal k sviatku, pričom od neho
nechce nič navyše len to, na čo nárok.

5. Povinný vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky opätovne zdôraznil, že preukázaný príjem

nezodpovedá jeho skutočnému príjmu, ktorý závisí od viacerých relevantných činiteľov. Ostatné tvrdenia
navrhovateľky označil za účelové a nepravdivé. Poukázal na to, že v konaní bol riadne preukázaný
príjem z prenájmu nehnuteľnosti v Anglicku, ako aj výdavky spojené s vlastníctvom tejto nehnuteľnosti.
Odmietol tvrdenia, že matka navrhovateľky byt, v ktorom spolu s navrhovateľkou býva, kúpila od
jeho rodičov za sumu 79.000 Eur, nakoľko v konaní bola preukázaná kúpna cena 18.600 Eur. V

závere vyjadrenia predložil stav účtu matky navrhovateľky, ktorý svedčí o vyššom zostatku peňažných
prostriedkov na tomto účte.

6. Navrhovateľka vo vyjadrení k vyjadreniu povinného uviedla, že povinný účelovo prezentuje svoj príjem
v nižšej miere ako v skutočnosti dosahuje, prostredníctvom rôznych foriem sporenia a dôchodkového

zabezpečenia. Odmietla tvrdenia o kúpnej cene bytu a opätovne zdôraznila, že jej matka kúpila
predmetný byt od jej starých rodičov za 79.000 Eur, ktoré zaplatila v troch splátkach. Poukázala na
to, že peňažné prostriedky na účet jej matky sú jej starého otca z matkinej strany, ktoré sú určené
na rekonštrukciu jeho domu. V závere vyjadrenia vyslovila presvedčenie, že preukázané schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného mu umožňujú prispievať na jej výživu určeným výživným 400

Eur.

7. Konania vo veciach výživného plnoletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z.
Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).

8. Podľa ust. § 395 CMP ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutiaúčinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz
ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

9. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

11. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu
danom ust. § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie
riadne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s
§ 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,

pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci,
v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami povinného uplatnenými
v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a povinný ani
v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné

rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva ,
že vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných

pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j.
matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé
sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z
nich. Pokiaľ rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovaní

výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať.
Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže
byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou
plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia
vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa.

Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných
plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou
starostlivosťou.Rodič,ktorýsaodieťaosobnenestará,prispievanajehovýživuvýživným,ktoréurčísúd.
Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí
prvoradápremisa,žedieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovnikaždéhosvojhorodiča.Jednoznačne

tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej
úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov
rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho
schopností, možností a majetkových pomerov.

12. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov
na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška
mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných
platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady
potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie,

hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením
školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné
bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti
rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Na konkrétnej výškepriemerných mesačných nákladov sa bude podieľať každý z rodičov v rozsahu, ktorý zodpovedá
ich schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Na strane každého rodiča zohľadní súd
jeho zárobky, schopnosti, možnosti a majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích

povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie
vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera
vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

13. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie

vyživovacejpovinnostibymalobyťspravidladobrovoľné.Jejúpravasúdnymrozhodnutímbývaspravidla
následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky
výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti,
jeho možnosti a majetkové pomery.

14. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je

potrebnánaúhraduodôvodnenýchpotriebdieťaťa,pričommedzitietopotrebypatriahmotnépotrebyako
je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania
dieťaťa, rozvoj jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby
nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí
predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov

dovoľujú,mávýživnézabezpečiťdieťaťuprimeranýpodielnavýhodách,ktorédovoľujúmožnostirodičov.

15. K odvolacím námietkam povinného dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom
je zákonnou povinnosťou rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti možnosti a majetkové pomery povinného. Odvolací
súd rovnako ako súd prvej inštancie dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej
úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému
právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že v tejto právnej veci bola preukázaná kvalifikovaná zmena

pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného a určené výživné, vzhľadom na zákonné ustanovenia
citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady je primerané reálnym
zárobkovým schopnostiam a možnostiam povinného otca. Odvolací súd dôsledne posúdil zmenu
pomerov účastníkov konania, ktorá nastala od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti a dospel k
rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že zmena pomerov, ktorá nastala tak na strane povinného

ako aj navrhovateľky, so zreteľom na to, že naposledy bolo o výživnom rozhodnuté pred viac ako
pätnástimi rokmi, zvýšenie výživného zo 132,78 Eur mesačne na 400 Eur mesačne zodpovedá
zákonným podmienkam zmeny vyživovacej povinnosti podľa Zákona o rodine. Poukazuje na to, že
príjem povinného od poslednej úpravy vzrástol z 1.101,58 Eur na viac ako 5.000 Eur mesačne. V tejto
súvislosti odvolací súd zohľadnil výdavky povinného, ktoré je nevyhnutné vynaložiť, zvýšené výdavky

na cestovné náklady za prácou ako aj výdavky spojené s kurzovým prevodom príjmu zo zahraničnej
meny na domácu, nezohľadnil však zvýšené výdavky na cestovné súvisiace so zmenou pracovného
režimu a zvýšenou potrebou prítomnosti povinného na pracovisku, ktoré povinný vyčíslil na viac ako
4.000 Eur mesačne, nakoľko tieto výdavky by tvorili viac ako 80% z jeho celkového príjmu, čo vzhľadom
na náročnosť výkonu práce ako aj náročnosť dopravy do práce by bolo nerentabilné. Konštatuje,

že pod odpočítaní výdavkov na cestovné by príjem povinného nepostačoval ani na uspokojenie ním
preukázaných základných potrieb jeho domácnosti, nakoľko len na údržbu nehnuteľnosti v Anglicku,
po odpočítaní príjmu z prenájmu, mesačne vynaloží viac ako 900 Eur. Z týchto dôvodov odvolacie
námietky povinného ohľadom zmeny jeho pomerov spočívajúcej v zvýšení výdavkov na cestovné
náklady za pracou neobstoja. Odvolací súd je toho názoru, že povinný má dostatočné schopnosti,

príjem a majetkové pomery na to, aby dokázal efektívne zredukovať svoje mesačné výdavky tak,
aby si mohol na výživu navrhovateľky prispievať zvýšeným výživným. Rovnako neobstoja námietky
povinného ohľadom vyššej životnej úrovne navrhovateľky z dôvodu, že žije s matkou v meste v
štvorizbovom byte, nakoľko povinný vlastní viacero nehnuteľností, s ktorými sú spojené mesačné
náklady, nežije v krajine, v ktorej pracuje a pravidelne v týždňových intervaloch cestuje za prácou a

vracia sa domov, v dôsledku čoho má zvýšené mesačné výdavky na cestovné za prácou. So zreteľom
na tieto skutočnosti povinným prezentované dôvody, prečo vlastní rodinný dom v Maďarsku, v ktorom
žije, spočívajúce v úspore nákladov na bývanie, nie sú z pohľadu jeho celkových mesačných výdavkov,
ktoré musí vynaložiť na náklady spojené s údržbou ostatných nehnuteľností a cestovného, relevantné. Kodvolacím námietkam ohľadom uspokojovania odôvodnených potrieb navrhovateľky rodičmi povinného
zdôrazňuje, že starí rodičia nemajú k vnúčatám primárnu vyživovaciu povinnosť ani povinnosť suplovať
plnenie si vyživovacej povinnosti svojich detí. Plnenia, ktoré poskytli navrhovateľky mali dobrovoľný

charakter, na ktoré nemá navrhovateľka zákonný nárok, preto ich nemožno započítať do plnenia si
vyživovacej povinnosti povinného otca. K ostatným odvolacím námietkam dodáva, že dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, preto v prípade ak to ich životná úroveň umožňuje, má
dieťa právo, aby boli jeho odôvodnené potreby uspokojované v plnej miere resp. na vyššej úrovni
zodpovedajúcej úrovni uspokojovania vlastných potrieb jeho rodičov, napr. zakúpením kvalitnejšej

stravy, oblečenia, zabezpečením lepšieho vzdelávania a vývoja formou voľnočasových aktivít, ktoré
si vyžadujú zvýšené výdavky, prípadne komfortnejšieho bývania. Po dôslednom posúdení zisteného
skutočného stavu veci a vyhodnotení vykonaného dokazovania je odvolací súd toho názoru, že výživné
400 Eur mesačne zodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného ako aj
odôvodneným potrebám navrhovateľky a jej právu podieľať sa na životnej úrovni svojho otca, preto je
zákonné a správne.

16. Pretože konajúci súd opravným uznesením správne a zákonne rozhodol aj o dlžnom výživnom
odvolací súd z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie v napadnutých výrokoch v spojení s
opravným uznesením ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP a podľa ust. § 387 ods. 2 CSP
sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na

zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

17. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.