Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/541/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113203469
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3113203469.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň

JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcov: 1/ Q. A., št. občana SR, nar.
XX.XX.XXXX, 2/ K. A., št. občianky SR, nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom C., D. XXX/XX, obaja zastúpení
JUDr. Jozefom Kováčikom, advokátom so sídlom Trenčín, Legionárska 2, proti žalovaným 1/ R. V., št.
občana SR, nar. XX.XX.XXXX, 2/ J.. V. V., št. občianke SR, nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom C., Q. XXX/
X, obaja zastúpení JUDr. Jozefom Herbulákom, advokátom so sídlom Trenčín, Brnianska 1K, o ochranu
vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 31.marca
2015, č.k. 15C/34/2013-156, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/, 2/ majú nárok voči žalobcom 1/, 2/ na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Žalobcom 1/, 2/ uložil povinnosť zaplatiť
spoločne a nerozdielne žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho
zastúpenia 578,65 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil
článkom 20 ods. 1 Ústavy SR, § 126 ods. 1, § 127 ods. 1, § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V
odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že namietaný zásah zo strany žalovaných - zosun snehu

zo strechy rodinného domu žalovaných na stenu rodinného domu žalobcov - sa už opakovane stal, a
to v roku 2010, 2011, 2012 a 2014, 2015, pričom sami žalobcovia uvádzajú, že tento zásah sa opakuje
viac menej pravidelne každú zimu. Tvrdia, že tento zásah je (v súlade so závermi znalca v znaleckom
posudku č. 6/2014) jednou z príčin poškodenia vonkajších a vnútorných omietok ich rodinného domu s.č.
267 a že tento zásah rušivo zasahuje do riadneho užívania ich rodinného domu. Vzhľadom na uvedenú
skutočnosť, ako aj s prihliadnutím na právne závery, ktoré uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia k
ust. § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, konštatoval, že nie je možné na vec aplikovať § 417 ods.

2 Občianskeho zákonníka, ktoré je aplikovateľné výlučne v prípade, že vznik škody
iba hrozí, ale nie v prípade, ak už k zásahu došlo tak, ako tomu bolo v prejednávanej veci. Ďalej
dôvodil, že nárok žalobcov na súdnu ochranu nemožno založiť na § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
pod ktoré ustanovenie nepatrí. Tento nárok treba vyvodiť z § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Zatiaľ čo z § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že návrhom na začatie konania sa možno
úspešne domáhať, aby súd uložil vlastníkovi povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia, nie však
povinnosti niečo pozitívne konať (tak ak je tomu v prejednávanej veci), ust. § 126 ods. 1 Občianskeho

zákonníka poskytuje vlastníkovi širšiu ochranu, pretože podľa neho možno postihnúť subjekt, ktorý
neruší výkonom svojho vlastníckeho práva (stanovisko Najvyššieho súdu Cpj 203/1986, obdobne
rozhodnutie Najvyššieho súdu 2Cz 42/1973 zo dňa 28.09.1973). Súd prvej inštancie konštatoval, že
v ustanovení § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka poskytuje zákonodarca vlastníkovi ochranu predakýmkoľvek neoprávneným zásahom, pričom nežiada, aby pri neoprávnenom zásahu, proti ktorému
žaloba smeruje, išlo o zásah "nad mieru primeranú pomerom", preto z tohto aspektu nie je potrebné vec
posudzovať; rozhodujúca je len samotná protiprávnosť (nedovolenosť) zásahu (uznesenie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 1 Cdo 2/2008). Poukázal na tú skutočnosť, že zo znaleckého posudku č. 6/2014 znalca
Ing. Františka Nekoranca nevyplýva jednoznačne, že by zosuvy snehu zo strechy domu žalovaných
na múr domu žalobcov spôsobovali žalobcom škodu. Podľa záverov znalca, sú len jednou z možných
príčin (okrem dodatočných chemických reakcií zložiek omietky v dôsledku prenikania vzdušnej vlhkosti
do omietky -napríklad dažďová voda-, rozdielnych fyzikálno - tepelných vlastností jednotlivých vrstiev

omietky a steny, otrasov spôsobených napríklad okolitou automobilovou dopravou, výstavbou rodinného
domu odporcov alebo ich kombináciou, prudkým sústredeným nárazom z vonkajšej strany steny ako
napríklad otrasom spôsobeným realizáciou dodatočného zateplenia južnej steny domu s.č. 267), pričom
dokázať rozsah poškodení západnej steny domu s.č. 267 podľa popísaného druhu možných vplyvov
by si vyžadovalo dlhodobé vedecké pozorovanie. Účastníci vykonanie ďalších dôkazov v tomto smere
nenavrhli. Súd prvej inštancie nepovažoval za podstatné, či a do akej miery je tvrdeným neoprávneným

zásahom vytváraný závadný stav na nehnuteľnosti žalobcov, resp. či tento stav je vyvolaný aj konaním
alebo nekonaním žalobcov ako vlastníkov dotknutej nehnuteľnosti. Okolnosti takejto povahy by mali
vplyv na výsledok konania o inej žalobe (na náhradu škody); ktorá však vo veci uplatnená nebola.
Totožný právny názor vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí, publikovanom pod č.
R 38/2010. Nepovažoval za relevantný ani argument žalovaných, že medzi domami účastníkov sa

bude i tak sneh hromadiť v dôsledku naviatia, pretože prirodzené naviatie snehu vetrom nie je
imisiou, na rozdiel od žalobcami tvrdenej situácie, ktorú podľa žalobcov vyvolali žalovaní stavbou svojho
rodinného domu, resp. nevykonaním vhodných opatrení pri jeho stavbe. Na základe uvedeného sa súd
prvej inštancie zaoberal výlučne otázkou, či vo veci bol zistený neoprávnený zásah žalovaných 1/, 2/
do vlastníckeho práva žalobcov 1/, 2/ v zmysle ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Konštatoval,žepodľatvrdenížalobcovtentozásahspočívavtom,ževdôsledkunedodržaniaodstupovej
vzdialenosti domu č. 559 žalovaných pri jeho výstavbe od domu žalobcov a v dôsledku nevykonania
dostatočných opatrení žalovanými na zamedzenie zosuvov snehu zo strechy domu žalovaných, padá na
a k stene domu žalobcov väčšie množstvo snehu, čo ruší výkon ich vlastníckeho práva k ich rodinnému
domu s.č. 267. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovaným 1/, 2/ ako stavebníkom bolo vydané

stavebné rozhodnutie príslušným stavebným úradom, ktorým bola stavba ich rodinného domu povolená.
Súčasťou rozhodnutia bolo aj vyporiadanie sa s námietkami strán sporu - žalobcov 1/, 2/ ohľadne
odstupovej vzdialenosti domu žalovaných od ich susediaceho domu, resp. pozemku tak, že podľa
prepracovanej predloženej dokumentácie bude rodinný dom žalovaných vzdialený od hranice pozemku
žalobcov vo vzdialenosti 2 m a nebude na hranici s ich pozemkom, ako tomu bolo v pôvodnej projektovej

dokumentácii stavby. Podkladom pre súhlas stavebného úradu s touto odstupovou vzdialenosťou
boli prepracovaná projektová dokumentácia; štúdia osvetlenia, ktorou bolo preukázané, že celkové
preslnenie existujúceho domu žalobcov vyhovuje podmienkam STN 744301 a navrhovaná novostavba
neovplyvní jeho preslnenie a že celkové preslnenie navrhovaného domu vyhovuje podmienkam STN
734301 a stanovisko Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Trenčíne, ktoré nemalo

pripomienky k riešeniu protipožiarnej bezpečnosti domu. Stavebný úrad konštatoval, že vzdialenosť
2 m je dostatočná na umožnenie údržby fasády domu žalobcov. Na odvolanie žalobcov 1/, 2/ bola
vec prejednaná i nadriadeným stavebným úradom, ktorý tiež konštatoval, že predložená projektová
dokumentácia, súhrnná technická správa obsahuje vyhodnotenie v zmysle vyhlášky č. 532/2002 Z.z.
s tým, že odstupové vzdialenosti povoľovanej stavby spĺňajú požiadavky urbanistické, architektonické,

životného prostredia, požiarnej bezpečnosti, hygienické, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie
a na zachovanie pohody bývania. Navrhovaný odstup stavby umožňuje údržbu stavieb a užívanie
priestorov medzi nimi. V konaní bolo preukázané dodržanie § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. o odstupoch
stavieb. Odvolatelia (žalobcovia 1/, 2/) k námietke voči štúdii osvetlenia neuviedli konkrétne, v čom podľa
nich nie je správna. Podľa výkresu situácie stavba je umiestnená západne voči domu odvolateľov zo

strany, kde stena ich rodinného domu nemá žiadne okná, čo znamená, že nemôže dôjsť k zhoršeniu
podmienok preslnenia rodinného domu odvolateľov povoľovanou stavbou. V priebehu realizácie stavby
domu žalovaných došlo na podnet žalobcov 1/, 2/ i k štátnemu stavebnému dohľadu, na základe ktorého
žalovaní 1/, 2/ ako stavebníci v súlade s pokynmi správneho orgánu realizovali ďalších 100 kusov
zachytávačov snehu na strešnej krytine zo strany a rodinného domu žalobcov, čiastočne i celoplošný

zachytávač snehu zo strany od rodinného domu žalobcov. Hoci žalovaní nepredložili stavebnému
úradu odborný posudok, či navrhované riešenie zachytávačov snehu a celoplošného zachytávača je
dostačujúce a nevybudovali celoplošný zachytávač snehu, stavba rodinného domu žalovaných bola
stavebným úradom skolaudovaná, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Podľa odôvodneniarozhodnutia sa v konaní zistilo, že stavba bola uskutočnená v súlade s dokumentáciou overenou v
stavebnom konaní a boli dodržané podmienky stavebného povolenia a podmienky určené v územnom
rozhodnutí. V konaní neboli vznesené námietky účastníkov konania. Užívaním stavby nebude ohrozený

život a zdravie osôb ani životné prostredie. V rámci stavebného konania boli stavebným úradom
vyporiadané všetky námietky účastníkov stavebného konania, teda aj žalbocov, a to konkrétne námietky
ohľadne odstupovej vzdialenosti domu žalovaných i ohľadne opatrení na zabezpečenie zábran proti
padaniu snehu na pozemok žalobcov, ktoré sú dôvodmi pre podanie žaloby v tejto prejednávanej
veci. Pokiaľ znalec v posudku uvádza, že „vzájomná vzdialenosť domov mala byť 4 m a nedodržanie

odstupovej vzdialenosti domu s.č. 267 od hraníc pozemku bolo v tomto prípade nepodstatné....je
nepochopiteľná podmienka merania osvetlenia, keď medzi domami nie sú osadené okná..... Stavebný
úrad a projektant stavby č. 559 nepreskúmali dodržanie bezpečnosti stavby pri jej užívaní, a to pádom
uvoľnenej časti stavby....“, súd prvej inštancie konštatoval, že súdu v tomto konaní a už vôbec nie
znalcovi neprináleží hodnotiť právoplatné a vykonateľné rozhodnutia správnych orgánov vydaných
v stavebnom konaní. Konštatoval, že vykonaným dokazovaním potom nebolo preukázané žiadne

úmyselné alebo nedbanlivostné konanie žalovaných 1/, 2/, smerujúce k neoprávnenému zasahovaniu
do vlastníckych práv žalobcov. Stavba rodinného domu žalovaných bola realizovaná v súlade s
vydanými rozhodnutiami stavebného úradu. Zo záverov znaleckého posudku č. 6/2014 pritom vyplýva,
že je možné, že i vykonaním navrhovaných úprav tvrdený následok rušenia vlastníckeho práva
žalobcov (zosun snehu zo strechy rodinného domu žalovaných na stenu rodinného domu žalobcov),

nebude odstránený, keď znalec výslovne uvádza, že nie je možné vylúčiť takú kombináciu prírodných
podmienok, ktoré nebude možné riešiť žiadnymi dodatočnými technickými opatreniami. Na základe
uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcom sa v konaní nepodarilo preukázať existenciu
neoprávneného, právom nedovoleného, zásahu žalovaných 1/, 2/ do vlastníckeho práva žalobcov 1/,
2/, a preto súd návrh v celom rozsahu zamietol. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na to, že znalcom

navrhovaným uložením povinnosti vypracovať projekt úpravy strechy rodinného domu žalovaných 1/,
2/ v zmysle normy STN 73 1901 a následne vykonať mechanické a iné úpravy strechy rodinného
domu žalovaných 1/, 2/ podľa tohto projektu v zmysle záverov znaleckého posudku č. 6/2014, by súd
rozhodoval o otázkach patriacich do právomoci stavebného úradu, čím by prekročil svoju právomoc
vymedzenú v ustanovení § 7 ods. 1 O.s.p. Stavebné predpisy upravujú povoľovanie a uskutočňovanie

stavieb a stavebných prác všetkého druhu, ktoré možno prevádzať len podľa predpísanej projektovej a
rozpočtovej dokumentácie a podľa rozhodnutia o prípustnosti stavby. Pôsobnosť podľa týchto predpisov
vykonávajú stavebné úrady, ktorý záver vychádza z právneho posúdenia obdobnej veci Najvyšším
súdom v rozhodnutí sp. zn. 2Cz 42/1973 zo dňa 28.09.1973. Záverom uviedol, že sa stotožnil i
s námietkou žalovaných ohľadne materiálnej nevykonateľnosti rozsudku súdu v prípade, že by žalobe

žalobcov vyhovel v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď v konaní
úspešným žalobcom priznal náhradu trov konania tak, ako táto je špecifikovaná v písomnom vyhotovení
rozsudku.

2. Proti rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia. Navrhli, aby odvolací súd

rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie vytýkali, že
z výrokovej časti pod bodom I. napadnutého rozsudku a ani z následného odôvodnenia rozsudku nie je
možné zistiť, ktorý z týchto dvoch návrhov súd zamietol a z akých dôvodov. Túto skutočnosť považujú
žalobcovia za odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b/ a § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Nesúhlasili
so skutkovým zistením súdu prvej inštancie, že sa im nepodarilo preukázať existenciu neoprávneného,

právom nedovoleného zásahu žalovanými do ich vlastníckeho práva. Uviedli, že považujú za úplne
samozrejmé a nepochybne preukázané, že žalovaní nielenže poškodili a poškodzujú ich vlastníctvo
- rodinný dom, ale že, a to je rozhodujúce, takéto poškodzovanie bude pokračovať aj v budúcnosti,
teda reálne hrozí, pokiaľ neumiestnia na svojej streche zábrany, ktoré zosúvaniu snehu zabránia.
Poukazovali na tú skutočnosť, že predložili súdu dôkaz, že naďalej dochádza k zosúvaniu snehu

zo strechy žalovaných na ich dom, fotografiami zachytávajúcimi stav strechy a domu žalobcov dňa
30.01.2015, ako aj fotografie zachytávajúce stav strechy susedného domu v tom istom čase, ktorá
je opatrená zábranami proti zosuvu snehu. Pokiaľ by strecha žalovaných mala takéto zábrany, sneh
by sa z nej nezosunul na dom a pozemok žalobcov. Pripustili, že môže nastať mimoriadna situácia,
t.j. napadanie veľkého množstva snehu, ktorému zosunutiu nezabránia akékoľvek zábrany. Takejto

možnosti sú si vedomí a pre takýto prípad požadujú uložiť žalovaným aj povinnosť odpratať sneh od
múru ich rodinného domu, ak sa tam zo strechy domu žalovaných zosunie. Vybudovaním dostatočných
zábran na streche žalovaní môžu vylúčiť možnosť zosúvania snehu z ich strechy na majetok žalobcov
za bežných štandardných klimatických podmienok v danej oblasti a ak nastane mimoriadna situácia,ktorá zatiaľ však nenastala a v dôsledku ktorej ani zábrany zosuvu snehu nezabránia, tak spadnutý
sneh mechanicky odstránia. Mali za to, že dostatočne preukázali, že pokiaľ sú zábrany vybudované
na celej ploche striech, ako je tomu u susedných domov, žiadny sneh sa nezosúva a nepoškodzuje

a neobmedzuje susedov. Zastávali názor, že sneh zo strechy žalovaných zásadne nesmie zasahovať
ich rodinný dom, a to v akomkoľvek množstve a ich pozemok. Preto nie je žiadny dôvod skúmať
intenzitutakéhotozásahu.Zabezpredmetnúpreposúdeniepotrebnostiochranyichvlastníctvapovažujú
skutočnosť, že rodinný dom žalovaných je užívaný na základe kolaudačného rozhodnutia. Nesúhlasili s
tvrdenímsúdu,ktorýnávrhzamietolajzdôvodunevykonateľnostirozsudku,akbyboložalobevyhovené.

3. Žalovaní, v písomnom vyjadrení navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdil. Mali za to, že súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom
rozsahu, správne zistil skutkový stav a vec i po právnej stránke správne posúdil. Taktiež správne na
vec aplikoval judikatúru súdov vyššieho stupňa. V plnom rozsahu sa preto stotožnili s odôvodnením
napadnutého rozsudku a odvolanie žalobcov považujú za nedôvodné. Tvrdeniu žalobcov, že z

odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, ktorý zo žalobných návrhov súd zamietol,
uviedli, že z napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že súd zamietol žalobu žalobcov v celom
rozsahuasprávnekonštatoval,žežalobcomsanepodarilopreukázaťexistenciuneoprávnenéhoprávom
nedovoleného zásahu žalovaných do vlastníckeho práva žalobcov.

4.Povydanírozhodnutiasúduprvejinštancieapodaníodvolaniažalobcovdošlokzmeneprávnejúpravy
sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len CSP), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(O.s.p.),podľaktoréhorozhodovalsúdprvejinštancie.Vprechodnýchustanoveniach(§470ods.1CSP)
stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho

účinnosti. Súčasne však v § 470 ods. 2 CSP uviedol, že zostávajú zachované právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. V zmysle týchto ustanovení
odvolací súd posudzoval otázku dôvodnosti podaného odvolania žalobcom, nakoľko toto bolo podané
za účinnosti O.s.p. Procesne vec posudzoval podľa ustanovení CSP.

5. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny
potvrdiť.

6. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcami

vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd
prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané každý
jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov, a ktoré tvrdenia strán
sporu mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli
a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie

zodpovedá požiadavkám ust. § 220 ods. 2 CSP. Námietky žalobcov uvedené v podanom odvolaní preto
nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané, ani tvrdené
také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací
súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle §
387 ods. 2 CSP poukazuje.

7. Posúdením obsahu odvolania odvolací súd zistil, že odvolacie námietky žalobcov smerujú proti nimi
tvrdeným nesprávnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie na ktorých založil svoje
rozhodnutie, čo viedlo podľa ich názoru k naplneniu dôvodov na odvolanie, uvedených v ust. § 365 ods.
1 písm. f/ a h/ CSP.

8. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia

dôkazov súdom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov
by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne,
že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli vkonaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán,
alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický
rozpor.

9. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené

v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

10. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalobcov vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez
opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej
inštancie.

11. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza:

12. Žalobcovia sa svojou žalobou domáhali, aby : 1/ súd žalovaným 1/, 2/ uložil, aby v prípade, ak zo
strechy ich domu, postaveného na pozemku parc. č.204/2 sa zosunie, resp. spadne sneh k bočnému

múru rodinného domu s.č. 267 na pozemku parc. č. 204/3 vo vlastníctve žalobcov 1/, 2/, tento sneh
zo svojho pozemku parc. č. 204/2 neodkladne do 24 hodín odstránili na vzdialenosť minimálne 50 cm
od bočného múru rodinného domu žalobcov; 2/ súd uložil žalovaným 1/, 2/ umiestniť na strechu domu,
postaveného na pozemku parc. č. 204/2 zábrany, prípadne vykonať také opatrenia, ktoré zabránia
zosúvaniu a zosypávaniu snehu z tejto časti strechy tak, aby sa tento sneh nezosypal bližšie než 50 cm

od bočného múru rodinného domu s. č. 267 vo vlastníctve žalobcov 1/, 2/.

13. Po zhodnotení všetkých skutočností a dôkazov súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba
žalobcov nie je dôvodná.

14. Pokiaľ v podanom odvolaní žalobcovia namietali, že z výrokovej časti rozsudku a z jeho odôvodnenia
nie je zrejmé, ktorý zo žalobných návrhov súd zamietol, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
žalobu v celom rozsahu zamietol, ktorá skutočnosť nepochybne vyplýva z výroku, ako aj zo samotného
odôvodnenia rozhodnutia. Je nesporné, že aj žalobcovia považovali rozhodnutie súdu za nepochybné,
ktorá skutočnosť vyplýva z obsahu ich odvolania, v ktorom uviedli, že: „Prvostupňový súd v odôvodnení

rozsudku uviedol, že sa nám nepodarilo preukázať existenciu neoprávneného, právom nedovoleného
zásahu žalovanými do nášho vlastníckeho práva, z ktorého dôvodu návrh v celom rozsahu zamietol“.

15. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje.

16. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad
mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo, čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom

zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie
nadmieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi,
parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované
zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo
svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

17.Podľa§417ods.1,2Občianskehozákonníkakomuškodahrozí,jepovinnýnajejodvráteniezakročiť
spôsobom primeraným okolnostiam, ohrozeniam. Ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa
domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.

18. Rozdiel medzi žalobou podľa § 126 ods. 1 Obč. zák. a podľa § 417 ods. 1 Obč. zák. spočíva najmä v
tom, že prvé ust. chráni vlastnícke právo k hmotnej veci pred neoprávnenými zásahmi, ktoré už nastali,
trvajú alebo bezprostredne hrozí, že sa budú opakovať. Ust. § 417 ods. 2 Obč. zák. pôsobí preventívne
proti vzniku akejkoľvek vážnej škody, ktorá hrozí.19. Ust. § 127 ods. 1 Obč. zák. umožňuje rozširujúci výklad, preto súd pod uvedené ust. správne
subsumoval aj zásahy do vlastníctva v dôsledku zosuvu snehu zo strechy žalovaných.

20. Uvedené ustanovenie predpokladá, že pri preukázaní skutkového stavu a subsumovaní
preukázaného skutkového stavu pod ust. § 127 ods. 1 Obč. zák. súd uloží vlastníkovi veci (v tomto
prípade vlastníkovi rodinného domu - žalovaným), aby sa zdržali všetkého, čím by nad mieru primeranú
pomerom obťažovali žalobcov zosuvom snehu zo strechy svojho domu (účinkami svojej stavby).

Žalobcovia však žiadali v žalobe, aby súd uložil žalovaným povinnosť umiestniť na strechu domu
zábrany, prípadne vykonať opatrenia, ktoré zabránia zosúvaniu a zosypaniu snehu a zamedzili tak
zosuvu snehu zo strechy žalovaných na rodinný dom a pozemok žalobcov. Odvolací súd s poukazom na
rozhodnutie R3/88 v zmysle ust. § 127 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého sa možno domáhať len uloženia
povinnosti zdržať sa nejakého konkrétneho konania - rušenia, nemožno uložiť vlastníkovi veci konkrétne
opatrenie, konkrétnu povinnosť, konať niečo pozitívne, mal za to, že bolo potrebné žalobu zamietnuť. Je

na vlastníkovi veci, aké opatrenie zvolí, aby odstránil rušivé zásahy (môžu to byť zachytávače snehu,
môže to byť odhádzanie snehu v nadväznosti na § 127 ods. 3 Obč. zák., prípadne iné opatrenia, o
ktorých rozhodne vlastník veci a nie vlastník susednej veci.

21. V danej veci je nepochybne preukázané, že strany sporu sú vlastníkmi bezprostredne susediacich

pozemkov a rodinných domov. Rodinný dom žalovaných bol skolaudovaný v súlade s dokumentáciou
overenou v stavebnom konaní s tým, že boli dodržané podmienky stavebného povolenia a podmienky
určené v územnom rozhodnutí, medzi ktoré boli zahrnuté aj opatrenia na zabezpečenie zábran proti
padaniu snehu na pozemok žalobcov, z čoho možno vyvodiť, že stavebný úrad tieto považoval za plne
postačujúce. V konaní bolo nesporné, že na strešnej krytine žalovaných boli osadené zachytávače

snehu, ktoré žalobcovia považujú za nepostačujúce s tým, že pád snehu zo strechy rodinného
domu žalovaných spôsobilo poškodenie fasády domu, praskliny v omietke, možno aj múre, tieto boli
vyvolané intenzitou nárazu snehu. Zo znaleckého posudku č. 6/2014 znalca Ing. Františka Nekoranca
vyplýva, že zabrániť skĺznutiu snehu po streche sa dá docieliť mechanicky osadením snehových
zachytávačov, mreží sneholamu, protisnehových tyčí, protišmykových strešných škridiel a podobne.

Uvedené zariadenia budú zachytávať sneh len po úroveň svojej výšky, pri zvýšenej vrstve snehu nebudú
dostatočneúčinné.Znalecpretoodporučilkombinovaťmechanickézachytávaniesnehustemperovaním
obvodu strechy, resp. strešných žľabov, ktoré zabezpečí pomalé ale trvalé odtekanie roztopeného snehu
zo strechy. Uviedol, že uvedené riešenia sú v plnej kompetencii osoby oprávnenej vykonávať projektovú
činnosť. Napriek tomu nevylúčil takú kombináciu prírodných podmienok, ktoré nebude možné riešiť

žiadnymi dodatočnými technickými opatreniami (s výnimkou ručného odpratávania snehu zo strechy).
K návrhu opatrení pri možnosti zosúvania snehu zo strechy rodinného domu žalovaných uviedol, že
existuje reálna možnosť zosunutia snehu zo strechy vo forme strešnej lavíny a pre zníženie rizika vzniku
strešnej lavíny navrhol vypracovať projekt úpravy strechy v zmysle STN 73 1901 - Navrhovanie striech,
a to osobou oprávnenou na projektovú činnosť, predložiť stavebnému úradu oznámenie o stavebných

úpravách na stavbe. Je nesporné, že znalcom navrhovaným uložením povinnosti vypracovať projekt
úpravy strechy rodinného domu žalovaných v zmysle uvedenej normy a následne vykonať aj iné úpravy
strechy rodinného domu podľa tohto projektu by súd skutočne rozhodoval o otázkach patriacich do
právomoci stavebného úradu a došlo by tak k prekročeniu právomoci súdu vymedzenej v Čl. 1 CSP (do
30.06.2016 ust. § 7 ods. 1 OSP).

22. I napriek tomu, že žalobcovia sa nedomáhali podanou žalobou náhrady škody, potrebné je zároveň
poukázať na tú skutočnosť, že zo znaleckého posudku znalca Ing. Františka Nekoranca nevyplýva
jednoznačne, že by zosuvy snehu zo strechy domu žalovaných na múr žalobcu spôsobovali žalobcom
škodu. Tak ako uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia a ktoré vychádza zo

záverov znalca, sú len jednou z možných príčin okrem dodatočných chemických reakcií zložiek
omietky v dôsledku prenikania vzdušnej vlhkosti do omietky -napríklad dažďová voda-, rozdielnych
fyzikálno - tepelných vlastností jednotlivých vrstiev omietky a steny, otrasov spôsobených napríklad
okolitou automobilovou dopravou, výstavbou rodinného domu odporcov alebo ich kombináciou,
prudkým sústredeným nárazom z vonkajšej strany steny ako napríklad otrasom spôsobeným realizáciou

dodatočného zateplenia južnej steny domu s. č. 267), pričom dokázať rozsah poškodení západnej
steny domu s.č. 267 podľa popísaného druhu možných vplyvov by si vyžadovalo dlhodobé vedecké
pozorovanie. Skutočnosť, že k prípadnému poškodzovaniu rodinného domu žalobcov prichádza z
viacerých príčin bola preukázaná aj uvedeným znaleckým dokazovaním.23. Odvolací súd zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že právnej úprave vlastníckych vzťahov je
premietnutá zásada vzájomnosti spočívajúca v tom, že ochrana, ktorá sa poskytuje právam vlastníka

jednej veci, nesmie byť v nepomere k spravodlivej ochrane práv vlastníka druhej veci. Z tohto hľadiska
práva a povinnosti všetkých zúčastnených subjektov susedských vzťahov sú rovnaké.

24.Ajkeďvrozhodnutípublikovanompodč.10/1975Zbierkysúdnychrozhodnutíastanovísksauvádza,
že ochranu proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva občana nemôže súd odoprieť

vlastníkovi veci len z toho dôvodu, že zisteným neoprávneným zásahom spôsobený závadný stav je
vyvolanýajkonanímvlastníkaveci,nemožnoúplneopomenúťtúskutočnosť,žerodinnýdomžalovaných
je v odstupe od hranice pozemku žalobcov dva metre a rodinný dom žalobcov je postavený na hranici
pozemkov.

25. V danom spore odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že žalobcom

sa v konaní nepodarilo preukázať existenciu neoprávneného, právom nedovoleného zásahu žalovaných
1/, 2/ do vlastníckeho práva žalobcov, títo neuniesli dôkazné bremeno ani v časti žaloby, ktorou sa
domáhali odstraňovania snehu, z ktorého dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako
správny potvrdil.

26. Odvolací súd konštatuje, že sa nezaoberal všetkými námietkami obsiahnutými v odvolaní, keď
odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá a ani nemusí odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na ti, ktoré majú rozhodujúci význam pre

rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Uvedená záver vyplýva z jednoznačne ustálenej
judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky i Ústavného súdu Slovenskej republiky.

27. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1
CSP tak, že žalovaní, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, majú proti žalobcom nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

29. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).