Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. september 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 10C/10/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815200233
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Tengely

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7815200233.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Marian Tengely, v právnej veci žalobkyne C. P.A., X. XX.XX.XXXX,

L. B. XXX, XXX XX G., zastúpenej advokátom JUDr. Pavlom Kontrom so sídlom Čučmianska dlhá 21,
048 01 Rožňava, proti žalovaným: 1.) G. U., X. XX.XX.XXXX, L. B. XXX, XXX XX G., 2.) H. U., X.
XX.XX.XXXX, L. B. XXX, XXX XX G., 3.) A. F., X. XX.XX.XXXX, L. X. XXX, XXX XX G., 4.) J. Z., L.
E. XXX, XXX XX G., 5.) H. D., X. XX.XX.XXXX, L. B. XXX, XXX XX G., žalovaným v 1.) až 5.) rade
zastúpeným advokátom JUDr. Alexandrom Milkom so sídlom: Cyrila a Metoda 4, 048 01 Rožňava, o
zaplatenie 30.000,00 € istiny s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

P r i z n á v a žalovaným v 1.) až 5.) rade náhradu trov konania vo výške 100 % .

N e p r i z n á v a štátu náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaných v
1.) až 5.) rade zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne 30.000 € s 5,05 % ročným úrokom z omeškania
od 14.01.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške trov právneho zastúpenia.

2. Poukázala na to, že je výlučnou vlastníčkou rodinného domu zapísané na liste vlastníctva č. XX,
k.ú. G., dom súpisné číslo XXX, na parcele KNC 568/1 a žalovaní v 1.) a 2.) rade sú bezpodieloví
spoluvlastníci susednej nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. G., dom súpisné číslo
XXX na parcele KNC 569/1. Žalované v 3.) a v 5.) rade sú dcéry žalovaných v 1.) a 2.) rade a žalovaný
v 4.) rade je druhom žalovanej v 3.) rade, pričom všetci žalovaní sa zdržiavajú v rodinnom dome
súpisné číslo XXX. Žalobkyňa v dňoch 14.01.2014 až do 04.02.2014 bol na liečení v Dudinciach, pričom
03.02.2014 približne o 08.40 hod. došlo k požiaru jej rodinného domu, pričom zo zapríčinenia požiaru

žalobkyňa viní žalovaných v 1.) až 5.) rade. V dôsledku požiaru bola do 15.03.2014 ubytovaná v domove
dôchodcov, nakoľko sa v jej dome vykonávali práce. Z odborného posudku Okresného riaditeľstva
Hasičského záchranného zboru Rožňava č. ORHZ-RV2-133/2014 zo dňa 07.02.2014 vyplýva, že
požiar bol spozorovaný dňa 03.02.2014 približne o 8.59 hod. a požiarom žalobkyni vznikla škoda
zhorením strechy prístrešku za rodinným domom, zhorením uskladneného materiálu pod prístreškom,
zhorením vonkajšej toalety, poškodením strechy rodinného domu, zhorením dvojitých vstupných dverí
do rodinného domu, zhorením chladničky, práčky, mikrovlnnej rúry a nábytku v kuchyni v celkovej

výške škody 30.000,00 €. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že v posudku sa konštatuje, že v čase
požiaru nebolo zakúrené v krbových pieckach jej rodinného domu, ale v murovanej piecke žalovaných
bolo v čase vzniku požiaru zakúrené. Podľa zistení hasičov miesto vzniku požiaru sa nachádzalo pod
prístreškom rodinného domu súpisné číslo XXX. Ako možná príčina vzniku požiaru je úlet iskier zkomína domu súpisné číslo XXX, nakoľko v ňom majitelia ráno rozložili oheň v murovanej piecke a
mohlo dôjsť k úletu iskier z ohniska alebo z popola cez komínové teleso pod prístreškom rodinného
domu súpisné číslo XXX, kde boli uskladnené rôzne horľavé materiály a odstupová vzdialenosť je

približne 1,5 m. Za ďalšiu možnú príčinu vzniku požiaru žalobkyňa označila fajčenie žalovaných v
1.) až 5.) rade na zadnom balkóne ich rodinného domu a preto všetci žalovaní sú potenciálnymi
páchateľmi požiaru. Poukázala aj na skutočnosť, že na základe trestného oznámenia bolo vedené
konanie Obvodného oddelenia Policajného zboru Dobšiná v konaní pod číslom: ORP 576/DO-RV-2014
zo dňa 06.09.2014, a podanie bolo odmietnuté. Po vykonanom znaleckom dokazovaní žalobkyňa

namietala závery znaleckého posudku v časti ohľadom úniku iskier z komína a za hlavnú príčinu vzniku
požiaru považovala úlet iskier z komína, ktoré zapálili jej prístrešok. Namietala možný vznik požiaru z
dôvodu vysypaných uhlíkov, nakoľko večer pred požiarom bol v dome jej syn Š. L., ktorý vypol elektrinu
a nakŕmil psa. Suseda chodila kúriť poobede okolo 15.00 hod. a každý druhý deň vynášala popol. V
nedeľu okolo 15.00 hod. zakúrila, ale popol nevynášala. Jej syn priložil do pece okolo 19.00 hod. dve
brikety a tiež popol nevynášal. Žalobkyňa mala vedomosť o tom, že mestský policajt, pán Z., videl, ako sa

z komína valili iskry, čo bola príčina vzniku požiaru. Záznam od polície žiadala, avšak tá ho archivovala
len jeden mesiac a preto nie je k dispozícii. Čo sa týkalo vzniku požiaru od fajčenia, tak poukázala na
to, že žalovaná v 2.) rade chodila fajčiť na balkón, ktorý je v zadnej časti jej domu a v blízkosti prístrešku
žalobkyne. Na vznik požiaru od cigarety však nenavrhla vykonať žiadne dokazovanie, nakoľko podľa
žalobkyne bol príčinou vzniku požiaru úlet iskier z komína. Uhlíky z komína mohli podpáliť prístrešok

z dôvodu, že tento bol urobený len provizórne. Na streche boli drevené latky prekryté autoplachtou
a preto sa mohli iskry alebo uhlíky tam dostať. Požiar z uhlíkov a popola, ktorý sa vyberal z pece,
nemohol vzniknúť, nakoľko sa neuskladňovali v prístrešku, ale ďalej pri dome. Žalobkyňa ďalej uviedla,
že žalovaní v 1.) až 5.) rade večer pred požiarom pili a po požiari vyberali ohorky zo šachty, ktoré
tam hádzali. Nevedela predložiť ani označiť dôkaz na to, že by niektorí zo žalovaných v 1.) až 5.)

rade zahodil ohorok z cigarety pod jej prístrešok, ani to, že by niektorí zo žalovaných v 1.) až 5.) rade
vysypal popol pod prístrešok. Z možných príčin vzniku požiaru a to manipulácia so žeravým popolom,
úlet iskier z komína a ohorok z cigarety vyplýva, že manipulácia so žeravým popolom je ako príčina
požiaru vylúčená, nakoľko naposledy deň pred vznikom požiaru bolo do pece zakúrené a s popolom
nebolo manipulované. Zostali dve možnosti príčiny vzniku požiaru a to úlet iskier z komína a ohorok z

cigarety, resp. manipulácia s otvoreným ohňom. Navrhla rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom o základe
nároku s tým, že po právoplatnosti by sa súd zaoberal výškou škody.

3. Žalovaní v 1.) až 5.) rade so žalobou nesúhlasili, navrhli ju zamietnuť a uplatnili si náhradu trov
konania. Namietali skutočnosť, že žalobkyňa neuviedla príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaných

v 1.) až 5.) rade a následkom, teda vznikom škody. Žalobkyňa len tvrdila, že požiar mohol vzniknúť
úletom iskier, avšak vôbec nezdôvodnila a nezohľadnila objektívne dôkazy, ktoré boli zistené počas
konania. Žalobkyňa vôbec nevysvetlila, na základe akej skutočnosti podala žalobu aj voči žalovaným
v 3.), 4.) a 5.) rade, nakoľko títo v spornej nehnuteľnosti nebývajú a neboli tam prítomní ani v čase
možného vzniku požiaru. Zároveň žalobkyňa nezdôvodnila ani to, prečo žaluje žalovaných v 1.) a 2.)

rade a možno ich žaluje len preto, že sú vlastníkmi rodinného domu, na ktorom tiež došlo k vzniku škody.
Nebola odôvodnená ani výška uplatnenej škody. Namietali tvrdenia žalobkyne z dôvodu ich účelovosti,
aby mohli byť žalovaní v 1.) až 5.) rade zaviazaní k náhrade škody. Neboli preukázané ani tvrdenia
žalobkyne, že svedok Z. videl lietať iskry z komína a toto potvrdil aj svedok C.. Nebol produkovaný žiadny
dôkaz o tom, že by lietali iskry z komína a nie je dôvod na pochybnosti o záveroch znaleckého posudku,

ktorý vylúčil možnosť vzniku požiaru úletom iskier z komína žalovaných v 1.) a 2.) rade. Žalobkyňa k
tvrdeniam o vzniku požiaru z cigaretových ohorkov neprodukovala žiadny dôkaz a vlastne sama vylúčila
tento spôsob vzniku požiaru. Žalobkyňa ďalej vylučovala možnosť vzniku požiaru z popola, ktorý sa
vyberal z jej pece, pričom táto možnosť stále ostala otvorená, nakoľko pohybovali sa tam osoby, ktoré
manipulovali s kúrením aj s popolom z pece žalobkyne. Žalobkyňa v žiadnom prípade nepreukázala

príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaných v 1.) až 5.) rade a následkom - vznikom požiaru a už vôbec
nepreukázala, z akého dôvodu žalovala žalovaných v 3.) až 5.) rade, ktorí neboli prítomní pri vzniku
požiaru. Z toho dôvodu požadovali žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania vo výške 100 %.

4. Súd v konaní vykonal dokazovanie aj výsluchom svedkov a zistil nasledovné:

5. Svedok A.. O. C., zisťovateľ príčiny požiaru uviedol, že vypracoval odborný posudok na základe
zistených poznatkov. Svedok uviedol, že pracoval s verziou vzniku požiaru a to manipulácia s otvoreným
ohňom, so žeravým popolom a úletom iskier z komína. V čase požiaru bol vyslaný na požiarovisko, kdesa dostavil asi o 10.00 hod. a bol tam cca do 12.00 hod. Požiar bol nahlásený o 9.00 hod. Z kamerového
systému, ktorý si prezrel u mestskej polície videl, že v dome č. XXX sa začalo dymiť z komína a následne
bol dym intenzívnejší. Na kamerovom systéme nebolo vidieť úlet iskier z komína, len to, že sa z komína

dymí. Po posunutí kamerového záznamu okolo 8.45 hod. až 8.50 hod. bolo zaznamenané, že spod
prístrešku žalobkyne začína vychádzať dym a asi vtedy začalo horieť pod prístreškom a o 9.00 hod.
už bol hlásený požiar. Svedok uviedol, že pri manipulácii so žeravým popolom, tento by mohol zapáliť
horľavé látky, ale v prípade, že je vyhasnutý, tak po hodine by už nič nezapálil a v prípade, že by popol
nebol celkom vyhasnutý, tak obdobie dokedy sa niečo môže zapáliť, môže trvať aj 5 - 6 hodín. Svedok

uviedol, že v uličke medzi domami sa nachádzal popol v igelitovom vreci a v plechovej nádobe a pri
vchode do domu bol popol v plechových nádobách. Svedok ďalej uviedol, že vykonal aj ohliadku pece
po požiari a pec bola v dobrom stave. Nachádzali sa v nej aj zbytky popola. V prípade, že by sa bol
vybral popol z pece poobede a uložil by sa do vreca s horľavého materiálu, tak určite by sa skôr začal
požiar, ako až ráno, nakoľko horieť mohlo medzi 5.00 hod. až 8.45 hod.

6. Svedok Ľ. Z., mestský policajt, uviedol, že bol v službe a policajná stanica sa nachádza od miesta
požiaru vo vzdialenosti asi 100 m a teda oni zbadali požiar. Požiar zbadali tak, že ponad dom žalovaných
v 1.) a 2.) rade sa valil dym a preto išli ku bráne. Následne so zisťovateľom požiaru prezreli kamerový
systém, aby zaznamenali prípadný pohyb osôb, pričom bolo vidieť dym z komína žalovaných v 1.) a
2.) rade a dym od domu žalobkyne. Na kamerovom zázname svedok nevidel vyletujúce iskry z komína,

ale videl len dym.

7. Svedkyňa H. O. uviedla, že v nedeľu pred požiarom bola okolo 15.00 hod. v dome žalobkyne, kde
zakúrila v jednej piecke, vypla elektrinu a zamkla dom. Svedkyňa do vychladnutých kachlí podkúrila,
pričom naposledy kachle čistila vo štvrtok, kde studený vychladnutý popol dala do plechového vedra a

odniesla ho k sebe domov. V nedeľu žiadny popol nevynášala, ani pec nečistila, zakúrila briketami, po
nich ani popol nezostáva. Do domu chodil prikladať aj syn žalobkyne, pričom svedkyňa bola naposledy
v dome v nedeľu o 15.00 hod. Svedkyňa namietala skutočnosť, že by zisťovateľ požiaru mohol nájsť v
dome kovové nádoby s popolom, resp. plastové vrece s popolom.

8. Svedok L., syn žalobkyne uviedol, že v dome naposledy pred požiarom bol v nedeľu okolo 19.00 hod.,
pričom naložil do piecky brikety a odišiel. O požiari sa dozvedel na druhý deň ráno. Večer len naložil
do piecky brikety, piecku nečistil a nevynášal popol, čo nerobil nikdy. Popol sa uskladňoval vo vedrách
v uličke.

9. Súd sa oboznámil aj s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovné:

10. Z listu vlastníctva č. XX k.ú. G. vyplýva, že je tam zapísaný dom súpisné číslo 137 vo vlastníctve
žalobkyne. Z listu vlastníctva č. XXX, k.ú. G. vyplýva, že je tam zapísaný dom súpisné číslo XXX vo
vlastníctve žalovaných v 1.) a 2.) rade v podiele 1/1.

11. Z odborného posudku č. ORHZ-RV2-133/2014 vypracovaného Ing. Floriánom Albertom vyplýva, že
ako možná príčina vzniku požiaru je manipulácia so žeravým popolom, nakoľko pri ohliadke požiariska
bol nájdený popol v igelitových vreciach v uličke pri prístrešku medzi rodinnými domami č. XXX a č.
XXX, pričom popol z krbových piecok sa mal uskladňovať v uličke medzi rodinnými domami v igelitových

vreciach a pod prístreškom v kovových nádobách. Naposledy mala popol vyniesť 02.02.2014 okolo
15.00 hod. Druhou možnou príčinou vzniku požiaru je úlet iskier z komína, nakoľko v rodinnom dome
č. XXX majitelia ráno rozložili oheň v murovanej piecke v kuchyni, pričom mohlo dôjsť k úletu iskier z
ohniska alebo z popola cez komínové teleso pod prístrešok, kde boli uskladnené horľavé materiály.

12. Zo záverov znaleckého posudku 3/2016 znalca Ing. Jozefa Cinculu z odboru požiarna ochrana,
odvetvie zisťovanie príčin vzniku požiarov vyplýva, že uskladňovanie popola alebo ohorok z cigarety
sú najpravdepodobnejšími iniciátormi, ktoré zapríčinili vznik požiaru. Znalec ďalej konštatoval, že na
základe podkladov a analýzy požiar vznikol pod prístreškom žalobkyne. Prístrešok bol realizovaný pre
účely skladovania palivového dreva, uhlia - brikiet, papiera a ďalších predmetov. Vzhľadom na množstvo

a charakter horľavých látok uskladnených pod prístreškom, sa v tomto priestore nachádzalo značné
požiarne riziko. Neboli predložené doklady o legalite predmetného prístrešku, súhlas na jeho realizáciu
od stavebného úradu. Došlo teda k horeniu horľavých látok pod prístreškom, pričom sa dosiahlo vysoké
sálavé teplo, na základe ktorého sa vznietili dvere do obytného priestoru rodinného domu a po prehorenídverí došlo k vznieteniu a horeniu interiérového vybavenia časti kuchyne a ostatné zariadenie sa
poškodilo zadymením. Znalec z predpokladaných príčin požiaru spochybnil ako jednu z možností vzniku
požiaru úlet iskier z komína z dôvodu, že tvorba iskier sa nepotvrdila a vzhľadom na stav komínov a

ich používanie (zakúrené bolo do pece podľa majiteľa domu č. XXX len v ranných hodinách palivo s
drevom) pričom teplota na vznietenie sadzí v komíne je okolo 320 stupňov Celzia, pričom účinnosť
pece môže dosahovať až 90 % a teplota spalín idúcich do komína murovanej pece je asi 120 stupňov
Celzia. Väčšina palív, hlavne drevo a uhlie obsahuje značné množstvo nespáliteľných častíc, ktoré sa
na samotnom procese horenia nepodieľajú a sú uvoľňované vo forme popola. Jemné častice popola

sú ďalej unášané prúdom spalín cez spalinovú cestu do komínového systému. V komínovom systéme
sa prúd spalín ochladzuje a časť popola sa usádza na stenách komína. Pri vyšších teplotách, keď je
komín značne vyhriaty a pri čistení komínov môže popol obsahovať značné množstvo nespáleného
paliva, ktoré je strhávané prúdom spalín do komínového systému a k ich horeniu (efekt úletu iskier z
komína). Z vyššie uvedených dôvodov nie je predpoklad, že komínovým telesom z rodinného domu č.
XXX dochádzalo k úletu iskier, ktoré mohli byť príčinou vzniku požiaru. V piecke na tuhé palivo, ktorá

sa nachádzala v kuchyni žalovaných v 1.) a 2.) rade malo byť zakúrené cca o 7.00 hod., pričom komín
nebol vyhriaty, bol čistený bez nánosov sadzí a dechtu. Tepelný výkon piecky bol nízky a preto nemohlo
dôjsť k úletu iskier z komínového telesa.

13. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná a

preto ju zamietol.

14. Žalobkyňa si uplatňovala náhradu škody od žalovaných v 1.) až 5.) rade, ktorých navrhla zaviazať
spoločne a nerozdielne vo výške 30.000,00 € ako škodu po požiari jej rodinného domu súpisné číslo
XXX.

15. Žalobkyňa žiadala zaviazať žalovaných na náhradu škody z dôvodu, že došlo k zapáleniu jej
nehnuteľnosti z dôvodu úletu iskier z komína nehnuteľnosti súpisné číslo XXX, ktorá je vo vlastníctve
žalovaných v 1.) a 2.) rade. Žiadnym spôsobom nezdôvodnila, prečo žalovala žalovaných v 3.) až
5.) rade, pričom len uviedla, že mali byť prítomní deň pred vznikom požiaru v nehnuteľnosti, keď

tam mali oslavovať a požívať alkohol. Za možnú príčinu vzniku požiaru uviedla aj ohorok z cigarety,
avšak nevedela uviesť konkrétny dôkaz, ktorý zo žalovaných by mohol zodpovedať za zapálenie jej
nehnuteľnosti ohorkom z cigarety. Len zdôraznila, že žalovaní fajčili na balkóne v blízkosti prístrešku,
kde malo začať horieť.

16. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej
Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

17. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1.) protiprávny úkon, 2.)
spôsobenie škody a 3.) príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých

prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho
zákonníka spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa predpokladá. Pri občianskoprávnej
zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovo právny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá a medzi
poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť
toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné

ustanovenie je možné konštatovať, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť a porušením
tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi
protiprávnymkonanímavzniknutouškodusúďalšímipodmienkamivznikuvšeobecnejzodpovednostiza
škodu. Ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu,

aj keď zavinenie škodcu sa podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka predpokladá.

18. V prerokovávanej veci nebola spornou otázka vzniku škody na nehnuteľnostiach tak žalobkyne
ako aj žalovaných v 1.) a 2.) rade. Čo sa týka výšky škody, táto bola určená žalobkyňou, ale v rámci
súdneho konania nepredložila žiadny dôkaz o tom, či výška škody je uplatnená správne. Vzhľadom

na skutočnosť, že nebol preukázaný nárok žalobkyne na náhradu škody, súd v ďalšom dokazovaní sa
nezaoberal výškou škody.19. Ďalšou zložkou zodpovednosti za škodu je protiprávnosť konania, teda konanie v rozpore s
objektívnym právom, ktoré porušuje hmotnoprávne vzťahy. Vo vzťahu k zodpovednosti za škodu je
dôležité aj to, že aj nesplnenie prevenčnej povinnosti uvedené v § 415 Občianskeho zákonníka je

považované za protiprávne konanie. Protiprávne konanie je v rozpore s existujúcou hmotnoprávnou
úpravou spoločenských vzťahov, alebo je v rozpore so zmluvnými dojednaniami.

20. Ďalšou zložkou pri náhrade škody je príčinná súvislosť medzi škodou a konaním škodcu. Jedná
sa o objektívnu kategóriu vyjadrujúcu vzájomnú súvislosť medzi konaním a účinkami konania, teda

o stav, pri ktorom konanie vyvoláva určité účinky. Pri náhrade škody za vyžaduje existencia príčinnej
súvislosti medzi konaním škodcu, vyvolávajúce následok v podobe škody. Vyžaduje sa teda príčinná
súvislosť medzi konaním škodcu a škodou. Pri zodpovednosti za škodu nestačí, ak je daná príčinná
súvislosť medzi konaním škodcu a škodou, nakoľko konanie škodcu musí byť aj protiprávne. Otázka
príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodu je otázkou skutkovou.
Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať vznik škody, protiprávnosť konania škodu a

príčinnú súvislosť zaťažuje poškodeného, teda žalobkyňu. Pri zodpovednosti za škodu nestačí iba
pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej existencii, príčinnú súvislosť treba vždy
preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej
rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie, alebo
opomenutie, bez ktorého by škodný následok nevznikol.

21. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala v konaní, že by jej žalovaní v 1.) až 5.) rade
spôsobili škodu tým, že jej zhorela nehnuteľnosť. Žalobkyňa len tvrdila, že možnou príčinou vzniku
požiaru jej nehnuteľnosti sú úlety iskier z komína, prípadne manipulácia s otvoreným ohňom, ohorkami
z cigariet. Nepreukázala však v konaní, že by sa ktorýkoľvek zo žalovaných v 1.) až 5.) rade dopustil

protiprávneho konania, nakoľko na manipuláciu s ohorkami cigariet niektorého zo žalovaných nenavrhla
vykonať žiadne dôkazy a poukazovala len na úlet iskier z komína, ktoré mali zapáliť jej prístrešok. Na
túto možnú príčinu vzniku požiaru však opätovne nepredložila žiadne dôkazy, len poukázala na správu o
zisťovaní požiaru, kde táto možnosť bola jednou z príčin vzniku požiaru. V priamom rozpore s tvrdeniami
žalobkyne sú však závery znaleckého posudku, ako boli citované vyššie, nakoľko znalec ako príčinu

požiaru jednoznačne vylúčil úlet iskier z komína. Z toho jednoznačne vyplýva, že len z iného dôvodu
mohlo dôjsť k požiaru, avšak tento v konaní doteraz preukázaný nebol. Z toho dôvodu nie je možné voči
žiadnemu zo žalovaných v 1.) až 5.) rade uzavrieť, že by sa dopustil protiprávneho konania, ktoré by
bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody.

22. Súd zdôrazňuje tú skutočnosť, že žalobkyňa žiadnym spôsobom neozrejmila a nevysvetlila, z akého
dôvodu boli žalovaní na náhradu škody žalovaní v 1.) a 2.) rade a súd sa len domnieva, že boli žalovaní
z dôvodu, že sú vlastníkmi rodinného domu súpisné číslo XXX a teda, že zodpovedajú za úlet iskier
z komína. Pri žalovaných v 3.) až 5.) rade žalobkyňa vôbec neuviedla, z akého dôvodu podala voči
nim žalobu, resp. uviedla, že mali sa zdržiavať v deň pred vznikom požiaru v uvedenej nehnuteľnosti.

Táto okolnosť však nemôže založiť zodpovednosť za náhradu škody, ktorá vznikla žalobkyni. Súd teda
konštatuje, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by ktorýkoľvek zo žalovaných v 1.) až 5.) rade bol
porušil nejakú zákonnú povinnosť a v súvislosti s porušením tejto povinnosti by vznikla škoda, ktorá by
bola v príčinnej súvislosti s konaním žalovaných v 1.) až 5.) rade. Keďže zo záverov znaleckého posudku
vyplýva, že možnou príčinou vzniku požiaru mohla byť manipulácia s otvoreným ohňom a uskladňovanie

popola, alebo ohorok z cigarety a žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by žalovaní v 1.) až 5.) rade
manipulovali s popolom alebo s ohorkami z cigariet a tvrdená verzia žalobkyne, že došlo k úniku iskier
z komína, nebola preukázaná, bolo potrebné žalobu zamietnuť. Súd zdôrazňuje tú skutočnosť, že ani
z výsluchu svedkov, ktorí videli kamerový záznam a stav pred vznikom požiaru, nebolo potvrdené, že
by videli vylietavať iskry z komína domu žalovaných v 1.) a 2.) rade. Na kamerovom zázname videli

len to, ako sa z komína začalo dymiť a nezaznamenali úlet iskier z komína. Preto táto možnosť nebola
žiadnym spôsobom preukázaná a preto žalovaní v 1.) a 2.) rade ako vlastníci nehnuteľnosti nemôžu
zodpovedať za náhradu škody a u žalovaných v 3.) až 5.) rade nie je možné žiadnym spôsobom
preukázať zodpovednosť za vznik škody, keď žalobkyňa ani netvrdila, akého protiprávneho konania sa
mali dopustiť. Preto bolo potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako úplne nedôvodnú.

23. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.24. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Výrok o trovách strán sporu sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Žalovaní v 1.) až 5.) rade boli v celom rozsahu úspešní a preto im patrí plná náhrada trov konania.

26. Súd nepriznal štátu náhradu trov konania v súvislosti s nákladmi na znalecké dokazovanie, keď
uznesením zo dňa 10C/10/2015-106 zo dňa 20.06.2016 priznal znalcovi znalečné vo výške 543,53 € a
uložil náhradu uhradiť preddavkovo z finančných prostriedkov štátu s tým, že o náhrade trov rozhodne
v konečnom rozhodnutí. Znalečné bolo priznané podľa predpisov platných a účinných do 30.06.2016 a
preto bolo potrebné rozhodnúť aj o náhrade trov štátu.

27. Podľa § 259 Civilného sporového poriadku ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s
výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

28. Podľa § 260 Civilného sporového poriadku ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie,
pri rozhodovaní o náhrade výdavkov spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami

osobitného predpisu.

29. Žalobkyni rozhodnutím Centra právnej pomoci č. 10935/2014-KaKE zo dňa 17.12.2014 bol priznaný
nárok na poskytnutie právnej pomoci a bol určený advokát JUDr. Pavol Kontra na zastupovanie
žalobkyne.

30. Podľa platnej právnej úpravy v čase vykonania znaleckého dokazovania žalobkyňa spĺňala
predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov a v takom prípade by nemusela hradiť náhradu trov
štátu, ktoré vznikli v súvislosti s vykonaním znaleckého dokazovania. Podľa výsledku sporu žalovaní v
1.) až 5.) rade by neboli povinní nahradiť trovy štátu, nakoľko boli úspešní v konaní v celom rozsahu. Z

toho dôvodu súd rozhodol tak, že nepriznal štátu nárok na náhradu vyplateného znalečného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)

súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti

rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie

urobil.

Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.