Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. december 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/41/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416211105
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4416211105.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Márie Malíkovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: Intrum Justicia Slovakia,s.r.o., so
sídlom Karadžičova 8, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom Karadžičova 8, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: J. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. XXXX/X, XXX XX I. E., zastúpenému JUDr. Claudeom Trelajom, advokátom so sídlom M. R.
Štefánika 30, 940 01 Nové Zámky, o zaplatenie sumy 363,36 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 4C/247/2016-40 zo dňa 13.03.2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a priznal žalovanému nárok na náhradu
trovkonaniavrozsahu100%.Vodôvodnenírozsudkuuviedol,žežalobcasažalobouzodňa30.06.2016
domáhal zaplatenia sumy 363,36 eura spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 14.12.2010 do
zaplatenia a dôvodom uplatnenia si tohto nároku bol odber zemného plynu žalovaným bez uzatvorenia
zmluvy o dodávke zemného plynu na odbernom mieste I. E., W. X/X, pričom mu bola vystavená faktúra

č. 9000100252 v sume 363,36 eura, splatná dňa 13.12.2010. Súd pri zamietnutí žaloby vychádzal
z námietky premlčania žalovaného, ktorú vzniesol v podanom odpore voči platobnému rozkazu č.
k. 4C/247/2016-19 zo dňa 12.09.2016, no nárok žalobcu považoval sa premlčaný, keďže žalovaný
mal faktúru uhradiť do 13.12.2010, čo znamená že dňa 14.12.2010 začala plynúť premlčacia doba a
táto uplynula dňa 14.12.2013. Žaloba však bola podaná na súd až dňa 30.06.2016, t.j. po márnom
uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom na to, že bola dôvodne vznesená námietka premlčania zo strany
žalovaného, nebolo možné premlčané právo žalobcovi priznať. Žalobca si toto právo neuplatnil na súde

riadne a včas, ale až po márnom uplynutí premlčacej doby, a z tohto dôvodu súd žalobu v plnom
rozsahu zamietol. Z dôvodu hospodárnosti nevykonával vo veci žiadne ďalšie dokazovanie. Neprihliadol
na obranu žalobcu, ktorý tvrdil, že právo z neoprávneného odberu plynu sa nepremlčuje podľa § 59 ods.
1 písm. a) zákona o energetike, lebo ustanovenie o premlčaní toto zákonné ustanovenie neobsahuje.
Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 48 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a), d) a §
51 ods. 1, 2, 4 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o energetike“) a § 100 ods. 1, § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ktoré zároveň v

odôvodnení rozsudku aj odcitoval. Úspešnému žalovanému súd priznal nárok na náhradu trov konania
v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“).2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobe v plnom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že súd posúdil vzťah medzi jeho právnym
predchodcom a žalovaným ako vzťah spotrebiteľský, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Žalovaný neoprávnene odoberal zemný plyn na odbernom mieste v období uvedenom vo
vyúčtovacej faktúre bez zmluvy o dodávke zemného plynu. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie
ceny dodaného zemného plynu odobratého a spotrebovaného žalovaným bez platne uzavretej zmluvy
o dodávke zemného plynu. Vzhľadom na to, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
nebol žiadny záväzkovoprávny vzťah, použitie ustanovení o spotrebiteľských zmluvách je v tomto konaní

neprípustné. Keďže medzi jeho právnym predchodcom ako vlastníkom a prevádzkovateľom distribučnej
siete (nie dodávateľom zemného plynu) a žalovaným nevznikol záväzkovoprávny vzťah, aplikácia
ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, je v tomto prípade neprípustná. V
závere odvolania žalobca poukázal aj na rozhodnutie Okresného súdu Trebišov sp. zn. 6C/88/2015 zo
dňa 14.09.2015. Uplatnené právo nie je premlčané.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Uviedol,
že súd vykonal dokazovanie, ktoré viedlo k správnemu posúdeniu veci. Rozsudok preto považuje za
zákonný a spravodlivý. Rozsudok Okresného súdu Trebišov, na ktorý žalobca poukázal, nemožno brať
za právne záväzný, pretože pravdepodobne v danej veci žalovaný ani námietku premlčania nevzniesol.
Mal za to, že súd správne posúdil vec ako spotrebiteľský vzťah, keďže nárok si žalobca uplatňoval

na základe faktúry č. 9000100252 zo dňa 13.11.2010, splatnej 13.12.2010. Táto faktúra zakladá buď
obchodný alebo spotrebiteľský právny vzťah, a keďže žalovaný nepodniká v oblasti energetiky, právne
posúdenie súdu pokladá za právne dokonalé. Preukázal, že k neoprávnenému odberu nedošlo z jeho
zavinenia, ale prekážky boli vytvorené legislatívne, resp. zo strany právneho predchodcu žalobcu. Má
pochybnosti o správnosti adresovania žaloby, čo opätovne preukazuje správnosť rozhodnutia v tom, že

žaloba bola zamietnutá.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec
bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods.

3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a ako
taký ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Vo veci postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1, 2
prvej vety CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti (01.07.2016), a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP,

podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

5. Podľa obsahu spisu si žalobca žalobou podanou na súd dňa 30.06.2016 uplatnil náhradu

škody za neoprávnený odber plynu na odbernom mieste žalovaného za obdobie od 26.04.2010 do
06.10.2010 vo výške 363,36 eura s 9% ročným úrokom z omeškania od 14.12.2010 do zaplatenia.
Na žalobcu bola pohľadávka postúpená postupcom SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy
44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.07.2015. Podľa § 59
ods. 2 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike vznikol právnemu predchodcovi žalobcu ako vlastníkovi

a prevádzkovateľovi distribučnej siete nárok voči odberateľovi na náhradu skutočne vzniknutej škody,
ktorá bola žalovanému vyúčtovaná právnym predchodcom žalobcu faktúrou, splatnou dňa 13.12.2010.
Súd prvej inštancie prioritne v konaní riešil námietku premlčania vznesenú žalovaným. Vo všeobecnosti
je účelom zákonného inštitútu premlčania pobádať oprávneného k tomu, aby pod sankciou neúspechu
s uplatnením svojho práva uplatnil toto právo na príslušnom orgáne v zákonom stanovených lehotách

a aby tak zbytočne neodďaľoval uspokojenie jeho nároku zo strany povinného subjektu. Zmyslom je
teda zvýšenie istoty v právnych vzťahoch, a to aj za cenu straty vynútiteľnosti práva. Použitie námietky
premlčania nemá síce za následok zánik práva, ale má za následok zánik jeho súdnej vymáhateľnosti,
v dôsledku čoho premlčané právo oprávnenému nemožno v súdnom konaní priznať, no povinná strana
môže aj napriek tomu plniť. Ak sa druhá strana v civilnom procese dovolá premlčania, súd premlčané

právo nemôže priznať a žalobu musí v takom prípade zamietnuť.

6. Súd prvej inštancie odôvodnil zamietnutie žaloby premlčaním pohľadávky, pričom vychádzal z
trojročnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Nárok žalobcu bolo potrebné posúdiťvo vzťahu k premlčaniu podľa § 106 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba troch rokov podľa §
101 Občianskeho zákonníka sa aplikuje len v prípadoch, ak v ďalších ustanoveniach Občianskeho
zákonníka nie je uvedené inak. Občiansky zákonník v ďalších ustanoveniach, konkrétne v ustanovení

§ 106 upravuje premlčanie práva na náhradu škody. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a plynie
odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za škodu zodpovedá (§ 106 ods. 1). Objektívna
premlčacia doba je pri škode spôsobenej z nedbanlivosti trojročná a pri škode spôsobenej úmyselne
desaťročná (§ 106 ods. 2). Subjektívna premlčacia doba plynie v rámci objektívnej, čo znamená že
objektívna doba môže stále plynúť, hoci subjektívna už dávno uplynula. V danom prípade, vychádzajúc

z faktúry, ktorá bola vystavená dňa 13.11.2010, kedy poškodený preukázateľne vedel, že mu škoda
vznikla a aj kto za ňu zodpovedá, treba prisvedčiť námietke žalovaného, že nárok žalobcu je premlčaný,
pretože dvojročná subjektívna premlčacia doba uplynula najneskôr dňa 13.11.2012 a žaloba bola
podaná na súd až dňa 30.06.2016. Odvolací súd teda rovnako ako súd prvej inštancie urobil záver,
že nárok žalobcu je premlčaný a na premlčanie prihliadol nie z úradnej povinnosti, ako mu to ukladá
§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (čo žalobca v odvolaní nesprávne namietal),

ale z dôvodu vznesenej námietky premlčania žalovaným v ním podanom odpore proti platobnému
rozkazu. Argumenty žalobcu uvádzané v odvolaní nezodpovedajú odôvodneniu napadnutého rozsudku.
Žalobca v odvolaní poukazoval na nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa, ktorým však súd prvej inštancie zamietnutie žaloby vôbec neodôvodňoval.
Súd v odôvodnení rozsudku neuvádzal ani to, že by vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a

žalovaným bol vzťahom spotrebiteľským. Odvolací súd pre správnosť udáva, že medzi dodávateľom
SPP - distribúcia, a.s., a odberateľom nešlo o spotrebiteľský vzťah, pretože medzi nimi nedošlo k
uzatvoreniu zmluvy o dodávke zemného plynu a právo bolo na súde uplatnené ako právo na náhradu
škody na podklade v tom čase platného a účinného ustanovenia § 59 ods. 1 písm. a) a ods. 2,3 zákona
o energetike. Súd prvej inštancie teda rozhodol vecne správne, keď žalobu pre vznesenú námietku

premlčania práva na náhradu škody zamietol. Z toho dôvodu odvolací súd tento rozsudok v súlade s
ustanovením § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.

7. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP patrí v
celom rozsahu náhrada trov vynaložených v tomto štádiu konania. Odvolací súd vzhľadom na to podľa

§ 396 ods. 1 CSP rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
o výške ktorých podľa § 252 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

8. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §
421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).