Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. december 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Cdo/180/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409206190
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Bajánková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1409206190.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu V. X., bývajúceho v A., B. č. 2, obmedzeného
v spôsobilosti na právne úkony, zastúpeného opatrovníčkou PhDr. Jitkou Grúňovou, bývajúcou v
Bratislave, Sokolíkova č. 2, proti žalovanému Doc. JUDr. C. X., CSc., bývajúcemu v Bratislave, Hanulova
č. 3, o zákaz styku a upustenie od akéhokoľvek kontaktu žalovaného so žalobcom, vedenom na
OkresnomsúdeBratislavaIVpodsp.zn.13P140/2009,odovolanížalovanéhoprotirozsudkuKrajského

súdu v Bratislave z 28. júna 2016 sp. zn. 11 CoP 368/2015, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 16. apríla 2015 č. k. 13 P

140/2009-366 žalovanému zakázal styk a akýkoľvek kontakt so žalobcom obmedzeným v spôsobilosti
na právne úkony, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť trovy znaleckého dokazovania v sume 649,84
€ na účet súdu prvej inštancie do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a žalobcovi náhradu
trov nepriznal. Súd prvej inštancie, aplikujúc § 11 a § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vychádzal pri
svojom rozhodovaní z doplneného a vykonaného dokazovania, prihliadol na zdravotný stav žalobcu a
zdravotný stav žalovaného (opakovane konštatovaný znalkyňou v dvoch znaleckých posudkoch, ktoré

vypracovala v konaní sp. zn. 13 Ps 8/2007 a sp. zn. 13 P 140/2009), pričom mal za preukázané, že je
v záujme zabezpečenia ďalšieho riadneho zdravého a pokojného života žalobcu, ktorý je obmedzený
v spôsobilosti na právne úkony, aby sa s ním žalovaný zatiaľ nestretával, a aby so žalobcom nemal
žiadny kontakt.

2.KrajskýsúdvBratislave(ďalejlen„odvolacísúd“)naodvolaniežalovanéhorozsudkomz28.júna2016

sp. zn. 11 CoP 368/2015 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.) a
žalobcovináhradutrovodvolaciehokonanianepriznal.Odvolacísúdsastotožnilsozáveromvysloveným
v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie v danej veci
správne posudzoval konanie žalovaného a toto vyhodnocoval vo vzťahu k osobe žalobcu, ktorej súd aj
vzhľadomnanepriaznivýzdravotnýstav,stanovenúdiagnózu,najmäpotrebustabilitypsychickéhostavu
je povinný poskytnúť zvýšenú ochranu, pričom prostriedok ochrany tým, že ide o návrhové konanie, v

ktorom je súd viazaný uplatneným návrhom, správne posúdil v zmysle § 11 a § 13 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

3. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, prípustnosť ktorého
vyvodzoval z § 420 písm. f/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), t.
j. že súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaný namietal, že odvolací
súd konal bez toho, aby znova vypočul strany sporu. Podľa žalovaného súdy nerozhodli v súladeso zákonom, vrátane zmluvných dokumentov medzinárodného práva, ktorými je Slovenská republika
viazaná,najmäakvodvolacomkonanínevypočuližalovanústranukdôvodomodvolania(žalovanýtvrdil,
že v odvolacom konaní nemal možnosť zaujať stanovisko k skutočnostiam, o ktoré opiera svoj návrh

žalobca). Žalovaný ďalej namietal, že odvolací súd neprihliadol na ním navrhnuté dôkazy a tvrdenia a
vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil. Žalobca navrhol, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (konkrétne žalovaný žiadal, aby odvolací súd nariadil súdu
prvej inštancie doplniť dokazovanie jednak o skutočnosti uvedené v dovolaní a ďalej tiež o dôkazy, ktoré
bude špecifikovať neskôr).

4. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu požiadal dovolací súd, aby dovolanie žalovaného odmietol podľa
§ 447 C.s.p.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení,
že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) strana sporu, v ktorej neprospech bolo

napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 písm. a/ C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel k záveru, že
dovolanie treba odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné
(§ 447 písm. c/ C.s.p.). Stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá C.s.p.) rozhodnutia dovolacieho
súdu je uvedené v nasledovných bodoch.

6.Vzmysle§419C.s.p.jeprotirozhodnutiuodvolaciehosúdudovolanieprípustné, aktozákonpripúšťa.
Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421
C.s.p.

7. Dovolací súd je viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 C.s.p.). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (pozri § 428 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba
tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa
vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

8. V danom prípade žalovaný uplatnil dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p., podľa ktorého je
dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie
končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

9. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva
patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických
a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a
v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva
na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný

súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom
všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

10. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných
do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca
činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor)
znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti

na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012).
Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu
činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné
rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

11. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v
civilnom sporovom konaní, potom už „postupom súdu“ vôbec nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho
odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej
je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (1 ECdo 10/2014, 3 Cdo 146/2013).12. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu treba pojem „procesný postup“ súdu vykladať takto aj za
právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016.

13. Žalovaný vyvodzoval procesnú vadu zmätočnosti uvedenú v § 420 písm. f/ C.s.p. zo skutočnosti, že
odvolací súd konal bez toho, aby znova vypočul strany sporu (najmä žalovaného k dôvodom odvolania).
Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na § 214 ods. 1 O.s.p., ktorý bol platný a účinný v čase
rozhodovania odvolacieho súdu a podľa ktorého na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci

samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a/ je potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania
a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, c/ ide o konanie vo veciach porušenia zásady
rovnakého zaobchádzania, d/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem. V ostatných prípadoch možno o
odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.).

14. Z dikcie ustanovenia § 214 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že na prejednanie odvolania, ktoré smeruje proti
rozhodnutiu vo veci samej, musí predseda senátu nariadiť pojednávanie vždy, okrem iného aj vtedy, ak
je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie. Či je v konkrétnom prípade nevyhnutné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie, je však vecou úvahy odvolacieho súdu a nie účastníkov konania. Keďže v
danom prípade odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie náležitým spôsobom zistil skutkový

stav veci, a preto nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) a
neboli dané ani podmienky podľa § 214 ods. 1 písm. b/ až d/ O.s.p., rozhodnutie vo veci bez nariadenia
pojednávania je postupom, ktorý je v súlade so zákonom (§ 214 O.s.p). Postupom odvolacieho súdu,
ktorý sa neprieči zákonu, preto nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.
Námietka žalovaného, že namietaným postupom odvolacieho súdu došlo k procesnej vade v zmysle §

420 písm. f/ CSP, je preto neopodstatnená.

15. Najvyšší súd už podľa predchádzajúcej právnej úpravy dospel k záveru, že dôvodom znemožňujúcim
realizáciu procesných oprávnení účastníka konania (a v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ OSP
zakladajúcim prípustnosť dovolania) nebolo podľa predchádzajúcej právnej úpravy nedostatočné

zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo
nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (R 37/1993, R 125/1999, R 42/1993 a 1 Cdo 85/2010, 2
Cdo 29/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011,
7 Cdo 38/2012). Podľa právneho názoru dovolacieho súdu ani po novej právnej úprave civilného
sporového konania, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2016, nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť

dovolania v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p. nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých
navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu.

16. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd dovolanie žalovaného ako procesne neprípustné odmietol (§
447 písm. c/ C.s.p.).

17. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.