Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. november 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3CoE/223/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615203915
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Repáň
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5615203915.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana
Repáňa a sudcov JUDr. Dany Wänkeovej a JUDr. Vladimíra Sučika, v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený spoločnosťou
Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141 a spoločnosťou Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingová 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: T. Z., nar. XX.X.XXXX,

bytomL.M.,M.XXX/X,ovymoženie66,95Eurspríslušenstvomatrovexekúcie,ktoréexekučnékonanie
je vedené pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým PhD., so sídlom Exekútorského úradu K.,
J. XX, pod sp.zn. EX 25637/15, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Liptovský Mikuláš, č.k. 1Er/1904/2015-12 z 10.9.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 1Er/1904/2015-12 z 10.9.2015
potvrdzuje.

Povinnému n e p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením č.k. 1Er/1904/2015-12 z 10.9.2015 zastavil exekučné konanie.
Účastníkom náhradu trov exekučného konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil poukazujúc na ustanovenie § 251 ods. 4, § 104 ods. 1 a
§ 159 ods. 3 O.s.p. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie
exekúcie domáha vykonania exekúcie na základe toho istého exekučného titulu a voči tomu istému
povinnému ako v konaní vedenom na tamojšom súde pod sp.zn. 7Er/545/2008. Okresný súd Liptovský
Mikuláš uznesením, č.k.7Er/545/2008-13 z 23.2.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline,
č.k. 8CoE/36/2011-42 z 25.2.2011, exekúciu zastavil. Z uvedeného vyplýva, že v exekučnom konaní

bolo právoplatne rozhodnuté o neprípustnosti vedenia exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku,
ktorá skutočnosť zakladá prekážku veci právoplatne rozhodnutej s následkom zastavenia exekučného
konania. Prekážku veci právoplatne rozhodnutej v tejto súvislosti konštatoval exekučný súd i uznesením
č.k. 6Er/1267/2014-7 zo 14.8.2014, právoplatným 2.12.2014, kde sa oprávnený na základe identického
exekučného titulu voči tomu istému povinnému domáhal výkonu exekúcie v konaní, ktoré predchádzalo
posudzovanému konaniu

3. Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas, prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
oprávnený. Podanie svojho odvolania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 205 ods. 2 O.s.p. a §
221 O.s.p. v podstate tým, že
- súd rozhodol na rámec zverenej právomoci,
- súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom,

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa jeho názoru uvedených pochybení sa exekučný súd dopustil tým, žea) bez zákonného oprávnenia (nad rámec zverenej právomoci podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku)
rozhodol uznesením o zastavení exekučného konania,
b) v exekučnej veci uplatnil zásadu res iudicata, nakoľko v exekučnom konaní nie je možné na

predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie túto zásadu
aplikovať.

4. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie oprávneného je svojim obsahom úplne identické s
odvolaniami, ktoré oprávnený podáva v desiatkach iných exekučných konaní a na základe ktorých

len konajúci senát krajského súdu preskúmaval viacero rozhodnutí exekučných súdov vydaných
na rovnakom skutkovom základe a právnom posúdení (napr. uznesenia sp.zn. 3CoE/195/2015,
3CoE/4/2016, 3CoE/6/2016, 3CoE/7/2016, 3CoE/8/2016), odvolací súd nepovažoval za účelné ani
hospodárne opätovne citovať (resp. robiť rešerš) opakovaných odvolacích argumentov oprávneného,
ktoré sú pre zainteresovaných (oprávneného i súdy prvej a druhej inštancie) už notorietou..

5. K podanému odvolaniu sa vyjadril povinný. Uviedol, že pohľadávku oprávneného splatil, ktorú
skutočnosť doložil fotokópiou mzdového listu zamestnávateľa, podľa obsahu ktorého boli povinnému
vykonané zrážky zo mzdy za mesiac január 2008 vo výške 88,03 Eur (2.652,- Sk) a za mesiac február
2008 vo výške 145,- Eur (4.368,- Sk).

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom
exekučného konania (§ 362 ods. 1 CSP, § 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, ktoré
možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 379 a § 380 CSP) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne

potvrdil.

7. Vzhľadom na to, že predloženú vec krajský súd posudzoval po 1.7.2016, bol povinný pri svojom
postupe aplikovať úpravu účinnú od 1.7.2016, t.j. zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (§ 470
ods. 1 CSP) s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti

tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

8. Odvolací súd po preskúmaní obsahu a predmetu odvolania dospel k záveru, že použitá argumentácia
oprávneného v podanom odvolaní je totožná s jeho argumentáciou, ktorú použil a používa v desiatkach
predošlých odvolaní, ktorými odvolateľ primárne atakuje právne závery exekučných súdov vo vzťahu

k aplikácii zásady res iudicata v exekučnom konaní, kde prekážka veci právoplatne rozhodnutej je
neodstrániteľnou podmienkou konania, ktorej (ne) existenciou sa exekučný súd zaoberá ešte pred
preskúmaním žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a
exekučného titulu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Uvedenými odvolacími námietkami ako
i ďalšími sa odvolací súd podrobne zaoberal v predchádzajúcom období. Z dôvodu totožnosti tak v

osobe odvolateľa, ako aj totožnosti v použitej právnej argumentácii a v skutkových okolnostiach, ktoré
boli podstatné pre ustálenie záverov exekučných súdov (vrátane tohto) aj v prípadoch predošlých,
odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na to, že odvolateľovi sú známe dôvody nevyhovenia
odvolaniam v obdobných prípadoch (teda potvrdzovania rozhodnutí exekučných súdov ako vecne
správnych) a ustálený právny názor tunajšieho odvolacieho súdu (konajúceho senátu) na danú

problematiku sa nezmenil, nie je potrebné opätovne uvádzať tie isté dôvody potvrdenia rozhodnutia
exekučného súdu o zastavení exekučného konania, aké už boli uvádzané pri predchádzajúcich
prejednávaniach odvolaní oprávneného a preskúmavaní obdobných rozhodnutí exekučných súdov
pôsobiacich v obvode tunajšieho súdu. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením svojich predchádzajúcich rozhodnutí (a odkazuje na právnu argumentáciu

v nich obsiahnutú - napr.3CoE/195/2015, 3CoE/4/2016, 3CoE/6/2016, 3CoE/7/2016, 3CoE/8/2016),
ktorými boli potvrdené rozhodnutia exekučných súdov v obdobných prípadoch. Odvolací súd v takýchto
a obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené závery a preto v podrobnostiach odkazuje
na svoje predchádzajúce (vyššie označené rozhodnutia) a právnu argumentáciu v nich obsiahnutú. Len
v stručnosti odvolací súd sumarizuje tento záver, ktorý rezultuje takmer zo všetkých jeho rozhodnutí

vydaných v analogických prejednávaných prípadoch:

9. Primárnym základom záveru okresného súdu vedúcim k zastaveniu exekučného konania je prekážka
veci právoplatne rozhodnutej ako neodstrániteľnej prekážky konania, t.j. takej, ktorej náprava nie jemožná ani po výzve súdu. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo
právoplatne rozhodnuté (v exekučnom konaní uznesením o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
alebo uznesením o zastavení exekúcie), bola znovu prejednávaná. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, resp. o zastavení exekúcie z dôvodu,
že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok nie je formálne a materiálne vykonateľný, už prekážku
res iudicata zakladá a oprávnený už nemôže navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého
exekučného titulu. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd, exekučný súd nevynímajúc, skúma procesné
podmienky z úradnej povinnosti (ex offo) hneď od začatia konania, k čomu ho vedie aj dôvod

hospodárnosti konania, pretože od výsledku tohto skúmania závisí ďalší postup v konaní. Týmto
spôsobom postupuje exekučný súd ešte pred preskúmaním žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
Pri zistení neodstrániteľnej podmienky konania, bez pristúpenia k postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, nemôže exekučný súd postupovať inak, než konanie zastaviť. Nejedná sa teda o svojvôľu a
už vôbec nie o prekročenie právomoci exekučného súdu, ale o postup v súlade so zákonom.

10. Vylúčenie aplikácie zásady res iudicata v exekučnom konaní, ktorý prezentuje sám odvolateľ, by
znamenal, že súd by donekonečna mal rozhodovať o žiadostiach súdnych exekútorov na vykonanie
exekúcie na základe identického exekučného titulu predkladaného oprávneným, hoci už predtým
právoplatne rozhodol o zastavení exekúcie, resp. zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie. Odvolaciemu súdu vôbec nie je zrejmé aký iný výsledok na základe toho istého exekučného
titulu, ktorý bol v predchádzajúcom konaní vyhodnotený ako nespôsobilý exekučný titul (pričom túto
nespôsobilosťniejemožnénijakoodstrániť)oprávnenývtomtoexekučnomkonaníočakával.Oprávnený
sa pritom vo viacerých prípadoch domáha vykonania exekúcie na základe identického exekučného
titulu už po tretí krát, t.j. po tom, ako prekážka právoplatne rozhodnutej veci bola vo vzťahu k danému

exekučnému titulu judikovaná. V konaní oprávneného potom nemožno vidieť žiadnu snahu o účelnú a
skutočnú ochranu jeho základných práv. Vyvstáva preto otázka, čo je skutočným motívom jeho konania.

11. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto
rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Vzhľadom

na závislosť výroku o trovách exekučného konania krajský súd potvrdil rozhodnutie aj v tejto časti,
nezistiac v tomto smere žiadne pochybenie súdu prvej inštancie, pričom odvolateľ v podanom odvolaní
neprezentoval konkrétne výhrady voči napadnutému rozhodnutiu týkajúce sa trov exekučného konania.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 v spojení s § 396 CSP tak, že

povinnému ich náhradu nepriznal. Odvolateľ - oprávnený nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto
nemá právo na ich náhradu. V odvolacom konaní bol úspešný povinný, preto by mu podľa § 255 ods.
1 CSP patrila náhrada trov konania za predpokladu, že by mu trovy konania (§ 251 CSP) vznikli. V
posudzovanom prípade však z obsahu spisového materiálu nevyplýva, že by povinnému v súvislosti s
predmetným konaním nejaké trovy vôbec vznikli.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

P o u č e n i e:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolaniesapodávavlehotedvochmesiacovoddoručeniarozhodnutiaodvolaciehosúduoprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)