Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. december 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/44/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117218726
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5117218726.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: Mesto Žilina, Námestie obetí

komunizmu 1, Žilina, právne zastúpenému JUDr. Lukáš Bútora, advokát so sídlom Vojtecha Tvrdého
12, Žilina, proti žalovanému: I. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXXX/X/XX, F., o zaplatenie 16.961,44
eur spolu s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 16.961,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 9.091,44 eur od 27.3.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 1.536 eur od 5.11.2015 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

II. Žalobca m á proti žalovanej právo na náhradu trov konania v celom rozsahu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 20.6.2017 domáhal zaplatenia žalovanej sumy 16.961,44 eur na
tom skutkovom základe, že uzatvoril so žalovanou nájomnú zmluvu zo dňa 13.1.2011, ktorej predmetom
bol prenájom trojizbového bytu č. XX nachádzajúcom sa vo vchode č. XX v bytovom dome E7 na Ul.
Y., F., súp. č. XXXX zapísanom na LV č. XXXX pre kat. úz. Závodie vo vlastníctve žalobcu na dobu
určitú do 31.12.2013. V zmysle čl. 3 bod 2/ a 3/ zmluvy sa žalovaná zaviazala platiť žalobcovi nájomné
a preddavky za služby poskytované s užívaním bytu v celkovej výške 320,49 eur mesačne najneskôr

do 25. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Žalovaná si svoju povinnosť riadne nesplnila a z tohto
dôvodu vzájomná zmluva už neskôr nebola obnovená. Byt však dobrovoľne žalobcovi neodovzdali,
ale od 1.1.2014 užívali až do 31.3.2015 bez právneho dôvodu. Tým sa na úkor žalobcu bezdôvodne
obohatili.

2. Žalovaná uznala voči žalobcovi svoj dlh v dohode o uznaní dlhu a splátkach č. S 004/2015 zo dňa
14.1.2015 a následne zaplatila dňa 13.2.2015 predpis za mesiac február vo výške 300 eur a prvú splátku

uznaného dlhu 50 eur. Žalovaná už ďalšie splátky nezaplatila, stal sa v súlade s čl. 2 bod 3/ dohody
splatný celý zvyšný dlh vo výške 9.091,44 eur dňa 26.3.2015 a od 27.3.2015 je s ním v omeškaní.

3. Žalovaná už ďalej nezaplatila ani predpis vzťahujúci sa na byt za marec 2015 vo výške 300 eur. Ročné
vyúčtovanie za rok 2014 vzhľadom na stanovenú výšku predpisu ako preplatok bol vo výške 11.40 eur
a ročné vyúčtovanie za obdobie troch mesiacov v r. 2015 ako nedoplatok vo výške 119,73 eur. Teda
žalovaná dlhuje popri uznanom dlhu aj bezdôvodné obohatenie za užívanie bytu na Ul. Y. XX vo výške

408,33 eur.

4. Žalovaná a jej manžel požiadali žalobcu o výmenu bytu za menší a žalobca na základe schválenej
výmeny bytov pridelil žalovaným dvojizbový byt .č XX nachádzajúci sa vo vchode č. 1 na prvom poschodív bytovom dome A8 na Ul. Y., F., súp. č. XXXX, zapísanom na LV č. XXXX pre kat. úz. F., ktorý je vo
vlastníctve žalobcu. Žalovaná však po odsúhlasení zámeny nepodpísala novú nájomnú zmluvu, pričom
sa však do nového bytu dňa 1.4.2015 nasťahovala a užíva bez právneho dôvodu. Za užívanie bytu

žalobcovi neplatia, čím sa na jeho úkor bezdôvodne obohacujú. Na tento byt bezdôvodné obohatenie
predstavuje výšku zodpovedajúcu predpisu nájomného a platieb spojených s nájomným na uvedený byt,
čo predstavuje sumu 256 eur mesačne, pričom podľa ročného vyúčtovania na rok 2015 vznikol preplatok
45,36 eur a z ročného vyúčtovania za r. 2016 nedoplatok 851,03 eur. Za obdobie apríl 2015 do mája
2017 sa teda žalovaná bezdôvodne obohatila vo výške 7.461,67 eur.

5. Žalobca žalovanú vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu na Ul. Y. X listom
zo dňa 16.10.2015, ktorý bol doručený dňa 20.10.2015, pričom požadoval bezdôvodné obohatenie za
obdobie apríl až september 2015 vo výške 1.536 eur do 15 dní od doručenia. Požadované bezdôvodné
obohatenie teda bolo splatné dňa 4.11.2015 a do omeškania s jeho vydaním sa dostala dňa 5.11.2015.
Na základe vyššie uvedených skutočností žiadal zaviazať žalovanú povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu

16.961,44 eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 9.091,44 eur od 27.3.2015 do
zaplatenia a 5,05 % úrok z omeškania ročne zo sumy 1.536 eur od 5.11.2015 do zaplatenia.

6. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, hoci jej žaloba bola doručená a túto prevzala 13.10.2017.

7. Na nariadené pojednávanie sa žalovaná neustanovila, predvolania mala vykázané na adrese
evidovanej v registri obyvateľov SR fikciou doručenia v zmysle ust. § 111 ods. 3 CSP.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu v neprítomnosti žalovanej,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi a dospel k skutkovým zisteniam tak, ako ich udával žalobca.

9. Žalobca zásadne zotrval na svojej argumentácii v spore, ako táto vyplýva z jeho vyššie opísaných
písomných podaní.

10. Z nájomnej zmluvy uzavretej dňa 13.1.2011 s účinnosťou od 15.1.2011 súd vzal za zistené, že

žalovaná ako nájomca mala uzavretú nájomnú zmluvu na dobu určitú od 15.1.2011 do 31.12.2013 a
mesačné nájomné vrátane preddavkov na plnenia (služby poskytované s užívaním bytu) boli stanovené
v úhrnnej sume 320,49 eur.

11. Z dohody o uznaní dlhu a splátkach č. S004/2015 zo dňa 14.1.2015 súd zistil, že ku dňu podpisu

tejto dohody veriteľ eviduje pohľadávku voči dlžníkovi v celkovej čiastke 9.141,44 eur, ktorý nedoplatok
pozostáva z neuhradenia nájomného za služby spojené s užívaním bytu č. XX za rok 2010 až 2015
a dlžník uznal svoj dlh voči veriteľovi a zaviazal sa uvedený dlh splácať v pravidelných mesačných
splátkach od februára 2015 vo výške 50 eur mesačne spolu s riadnou mesačnou splátkou nájomného
300 eur v stanovenom termíne, spolu 350 eur.

12. Na základe sumárnej analýzy predpisu za obdobie od 1.7.2011 do 30.6.2016 pre byt Korzo XX
nedoplatok predstavuje 7.489,90 eur.

13. Zo sumárnej analýzy predpisu za obdobie od X.4.2015 do 31.5.2017 Y. 1 predstavuje nedoplatok

7.461,67 eur.

14. Listom zo dňa 16.10.2015 žalobca vyzval o úhradu nedoplatku za užívanie bytu k 30.9.2015 sumu
1.558,61 eur a túto výzvu žalovaná prevzala 20.10.2015.

15. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

16. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez

určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.17. Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal,
ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.

18. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi stranami bol v r. 2011 založený právny
vzťah na základe zmluvy o nájme bytu č. XX a na základe tejto zmluvy čl. 2 doba nájmu bola na dobu
určitú od 15.1.2011 do 31.12.2013 a žalovaná ako nájomca bytu č. 13 nachádzajúcom sa vo vchode č.
12 sa zaviazala platiť mesačné nájomné vrátane preddavkov na plnenia služby poskytované s užívaním
bytu v úhrnnej sume 320,49 eur do 25. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Nájomná zmluva, ktorá

bola medzi účastníkmi uzavretá zanikla uplynutím dohodnutej doby a zo strany žalovanej došlo k
užívaniu predmetného bytu i v období od 1.1.2014 do 31.3.2015 bez toho, aby boli hradené plnenia
spojené s užívaním bytu. Súd vychádzal zo sumy, ktorá bola vyúčtovaná vyúčtovacím obdobím za
užívanie bytu tak ako výške tohto nedoplatku zodpovedá výška bezdôvodného obohatenia a nezaoberal
sa dôvodnosťou výšky navrhovateľom vypočítaných súm 9.091,44 eur + 408,33 eur, nakoľko táto
uvedená výška nebola namietaná a súd nemal dôvod pochybovať o správnosti výpočtu úhrad.

19. Tieto skutočnosti žalovaná nijakým spôsobom nerozporovala, keďže si svoje povinnosti nesplnila i
napriek uznaniu dlhu dňa 14.1.2015 (§ 558 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne,

že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval). Veriteľ
teda nemusí dokazovať v súdnom konaní existenciu dlhu, pokiaľ má od dlžníka uznanie dlhu. Z uznania
dlhu musí byť zrejmý dôvod vzniku pohľadávky (tzv. kauza), pričom taktiež v ňom musí byť presne
určená výška pohľadávky a nakoniec musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Existencia
predmetného uznania záväzku tak, ako bolo uznanie záväzku v písomnej forme prejavená vôľa strán

sporu a existencia tohto uznania uľahčila žalobcovi ako veriteľovi procesnú situáciu v tom, že dôkazné
bremeno ohľadom dlhu v inej výške, na akú vyznieva, toto uznanie prechádza z veriteľa na dlžníka.
20. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
21. Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
22. V konaní bolo tiež nesporne preukázané, že medzi stranami sporu v rozhodnom čase od 1.1.2014
až do 31.3.2015 k predmetnému bytu č. XX neexistoval zmluvný vzťah, keďže nájomná zmluva, ktorá

bola medzi stranami uzavretá, zanikla uplynutím dohodnutej doby do 31.12.2013. Taktiež súd vzal
za nesporné, že od X.4.2015 žalovaná užíva bez právneho dôvodu byt č. XX nachádzajúci sa vo
vchode č. 1 bytového domu kat. úz. F., ktorý je vo vlastníctve žalobcu a zo strany žalovanej došlo k
užívaniu predmetného bytu v žalovanom období apríl 2015 do mája 2017, kedy nedoplatok predstavoval
sumu 7.461,67 eur a súd vychádzal zo sumy, ktorá bola stanovená v evidenčnom liste za užívanie

predmetného bytu v sume 256 eur/mesačne. Ide o prípad plnenia bez právneho dôvodu, založenom
na tom, že medzi zúčastnenými osobami od počiatku chýba právny vzťah zakladajúci nárok na plnenie.
Dôsledkom takéhoto plnenia je obohatenie, obsahom ktorého je získanie určitej majetkovej hodnoty
subjektom, ktorému bolo plnené. Majetkovú hodnotu v uvedenom zmysle získa (obohatí sa) nielen ten,
komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by inak - pokiaľ by

existoval právny dôvod plnenia - jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel
poskytovať náhradu.
23. Súd nárok žalobcu považoval za skutkovo a právne dôvodný a preto uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 16.961,44 eur tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku a to titulom
bezdôvodného obohatenia.

24. Je potrebné poznamenať, že účelom tejto právnej úpravy je predovšetkým zabrániť vzniku
bezdôvodného obohatenia na úkor iného a ak už bezdôvodné obohatenie vzniklo, právna úprava
zabezpečuje povinnosť jeho vydania. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny
vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu.

25. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom,
má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto
podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľprávo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

26. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (účinnosť od 1.2.2013), výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27. Žalobca popri istine požadoval zaplatiť i úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 9.091,44
eur od 27.3.2015 do zaplatenia a zo sumy 1.536 eur od 5.11.2015. Úroky z omeškania výlučne súvisia

s peňažnými záväzkami. Z pojmového vymedzenia tohto sankčného mechanizmu vyplýva, že veriteľ
ich môže od dlžníka požadovať v prípade, ak dlžník poruší svoju povinnosť plniť riadne a včas a
dostane sa do omeškania s plnením peňažného záväzku. Omeškanie dlžníka je právnou skutočnosťou,
ktorá spôsobuje zmenu v obsahu záväzkového vzťahu a ktorej korešponduje hmotnoprávne oprávnenie
veriteľa v občianskoprávnych vzťahoch požadovať popri peňažnom dlhu aj úroky z omeškania, pričom
právnu relevanciu má, v ktorých momentoch sa dostáva dlžník do omeškania. Čas, kedy má dlžník plniť,

môže byť presne stanovený dohodou účastníkov zmluvného vzťahu, ustanovený právnym predpisom
pre konkrétny právny vzťah, prípadne určený v rozhodnutí súdu alebo iného orgánu. Súd priznal
žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z. z. aj úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 9.091,44 eur od 27.3.2015 do zaplatenia a
zo sumy 1.536 eur od 5.11.2015 vzhľadom na to, že nastalo omeškanie žalovaného s plnením záväzku,

kedy na výzvu zo strany žalobcu žalovaná nereagovala.
28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v spojení s § 255 ods. 1
CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania s poukazom na plný úspech žalobcu vo veci tak, že
žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

30. O samotnej výške tejto náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§
366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).