Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/19/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114225389
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114225389.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu: Blackside, a.s., so sídlom Plynárenská
7/A, 821 09 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 48 191 515, organizačná zložka Blackside, a.s., -
odštepný závod zahraniční právnické osoby, so sídlom Doudlebská 1699/5, Nusle, 140 00 Praha 4,
Česká republika, IČ: 05 649 137 (pôvodný žalobca Raiffeisenbank, a.s., so sídlom Hvězdova 1716/2b,
140 78 Praha 4, Česká republika, IČO: 492 409 01), proti žalovanému J. P., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom L. XXX, XXX XX L., Slovenská republika, t.č.: K. XXXX, Z. R. XXXXX, Z. republika, o zaplatenie
19.454,25 CZK s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.

19C/226/2014-77 zo dňa 20.10.2015 takto

r o z h o d o l :

I. Pripúšťa sa zmena na strane žalobcu tak, že namiesto pôvodného žalobcu Raiffeisenbank, a.s., so
sídlom Hvězdova 1716/2b, 140 78 Praha 4, Česká republika, IČO: 492 409 01, bude v konaní vystupovať
nový žalobca Blackside, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, Slovenská republika, IČO:
48 191 515, organizačná zložka Blackside, a.s., - odštepný závod zahraniční právnické osoby, so sídlom
Doudlebská 1699/5, Nusle, 140 00 Praha 4, Česká republika, IČ: 05 649 137.

II. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a v súvisiacom
výroku o trovách konania.

III. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol nasledovne:
„Konanie o zaplatenie zmluvných úrokov vo výške 745,07 CZK a sankčných poplatkov vo výške 2.100
CZK z a s t a v u j e. V prevyšujúcej časti žalobz a m i e t a. Náhradu trov konania žalovanému
n e p r i z n á v a.“

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Prešov dňa 18.9.2014
domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 19.454,25 CZK s príslušenstvom
a trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil žalobca tým, že dňa 20.1.2006 bola medzi žalovaným
a žalobcom uzatvorená Zmluva o bežnom účte a dňa 6.12.2006 Zmluva o povolenom debete.
Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky Raiffeisenbank a.s. (ďalej len
„VOP“) a Obchodné podmienky pre kreditné karty Raiffeisenbank a.s.. (ďalej len „OP“). V súlade

so zmluvou poskytol žalobca žalovanému peňažné prostriedky vo výške povoleného debetu 5.000
CZK, ktoré sa žalovaný zaviazal čerpať priebežne, avšak neprekročiť jeho dohodnutú výšku. Žalovaný
sa taktiež zaviazal odo dňa prvého čerpania povoleného debetu hradiť úrok z čerpanej a doteraz
nesplatenej čiastky povoleného debetu vo výške 21,90 % ročne, čo vyplýva z prehľadu úrokovýchsadzieb. Podmienkou čerpania povoleného debetu bolo jeho úplné splatenie najneskôr do jedného
roka od prvého čerpania a zároveň udržiavanie minimálneho kreditného príjmu na účte za kalendárny
mesiac vo výške najmenej 25 % z poskytnutého povoleného debetu. Vzhľadom na to, že žalovaný

porušil povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o povolenom debete, žalobca bol oprávnený jednostranne
a s okamžitou účinnosťou zrušiť povolený debet a už vyčerpanú čiastku povoleného debetu vyhlásiť
za okamžite splatnú. Žalobca preto vyhlásil všetky vyčerpané čiastky povoleného debetu za okamžite
splatné. Žalovaný bol o tejto skutočnosti informovaný listom zo dňa 19.8.2014, v ktorom bol zároveň
vyzvaný k okamžitej úhrade pohľadávky vo výške 19.454,25 CZK.

3.Vzhľadomnačiastočnéspäťvzatiežalobyvčastizmluvnýchúrokovvovýške745,07CZKasankčných
poplatkov vo výške 2.100 CZK, súd v tejto časti konanie zastavil. V prevyšujúcej časti súd žalobu
zamietol, nakoľko z mimoriadneho výpisu z účtu v vyplýva, že kreditné operácie predstavovali celkom
sumu 443858,85 CZK a debetné sumu 454756,86 CZK, pričom rozdiel predstavuje sumu 10.898,01
CZK, ktorá suma predstavuje úroky a poplatky, ktoré sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, preto

súd žalobu zamietol.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

5. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podal v zákonom

stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, na
základe akých dôkazov dospel súd k rozhodnutiu. Odôvodnenie je nepresvedčivé a založené na zjavne
iracionálnych výpočtoch. K základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý
proces patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. Z uvedených
dôvodov navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi

sumu 16 609,18 CZK spolu so zmluvným úrokom vo výške 13,00 % ročne zo sumy 15 000 CZK od
27.08.2014 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 16 609,18
CZK od 27.08.2014 do zaplatenia a zaplatí žalobcovi trovy prvoinštančného a odvolacieho konania.
Alternatívne žiadal, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Pre prípad, že by odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil, navrhol, aby odvolací súd pripustil

dovolanie voči jeho rozhodnutiu.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

7. Dňa 21.06.2017 bolo odvolaciemu súdu súdom prvej inštancie postúpené podanie spoločnosti B.

s.r.o., ktorým navrhla zmenu v osobe žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávky voči žalovanému na
spoločnosť Blackside, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 48
191 515, organizačná zložka Blackside, a.s., - odštepný závod zahraniční právnické osoby, so sídlom
Doudlebská1699/5,Nusle,14000Praha4,Českárepublika,IČ:05649137.Súčasťoupodaniajesúhlas
spoločnosti Blackside, a.s. so vstupom do konania na miesto žalobcu. Prílohu podania tvorí zmluva o

postúpení pohľadávok zo dňa 01.02.2017 medzi postupcom Tomitrela s.r.o., IČO: 049 95 821, so sídlom
Praha 4, Antala Staška 1859/34, PSČ 140 00 na postupníka Blackside, a.s., so sídlom Plynárenská
7/A, 821 09 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 48 191 515, organizačná zložka Blackside, a.s., -
odštepný závod zahraniční právnické osoby, so sídlom Doudlebská 1699/5, Nusle, 140 00 Praha 4,
Česká republika, IČ: 05 649 137 ako aj identifikácia postupovaných pohľadávok.

8. Dňa 22.09.2017 žalobca odvolaciemu súdu predložil doplnenie návrhu na zmenu v osobe žalobcu,
zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 02.08.2016 medzi postupcom Raiffeissenbank a.s., so sídlom
Hvězdova 1716/2b, 140 78 Praha 4, IČ: 49240901 a postupníkom Tomitrela s.r.o., IČO: 049 95 821, so
sídlom Praha 4, Antala Staška 1859/34, PSČ 140 00 spolu s identifikáciou postupovaných pohľadávok.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) výzvou zo dňa 06.09.2017 vyzval strany a právneho
nástupcu žalobcu na zváženie vyjadrenia k prípadnému odlišnému právnemu posúdeniu veci, keďže v
doterajšom konaní nebolo aplikované ustanovenie 387 ods. 1, § 388 ods. 1, 392 ods. 1, § 397 zákona
č. 513/1991 Sb. Obchodního zákoníka, § 52 ods. 1, § 52 ods. 2 a 3, § 55 ods. 1, § 55 ods. 2 a 3, § 56

ods. 1, § 3 ods. 1, § 39 zákona č. 40/1964 Sb. Občanského zákoníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa.

10. Žalobca ani žalovaný sa k výzve odvolacieho súdu nevyjadrili.11. Spoločnosť Blackside, a.s. (právny nástupca spoločnosti Raiffeissenbank a.s.) vo vyjadrení zo dňa
28.09.2017 uviedla, že ustanovenie § 401 Obchodního zákonníku nie je neprijateľnou podmienkou, t.j.

ak takúto podmienku ustanovuje zákon, nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.

12.Podľa§80ods.1zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlenCSP),akpozačatí
konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o
ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného

vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.

13. Podľa § 80 ods. 2 CSP súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania
došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto
žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

14. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Vzhľadom na skutočnosť, že pohľadávka voči žalovanému, ktorá je predmetom konania bola po
začatí konania žalobcom postúpená dňa 02.08.2016 na spoločnosť Tomitrela s.r.o., IČO: 049 95 821, so

sídlom Praha 4, Antala Staška 1859/34, PSČ 140 00 a touto spoločnosťou bola pohľadávka následne
postúpená dňa 01.02.2017 na spoločnosť Blackside, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava,
Slovenská republika, IČO: 48 191 515, organizačná zložka Blackside, a.s., - odštepný závod zahraniční
právnické osoby, so sídlom Doudlebská 1699/5, Nusle, 140 00 Praha 4, Česká republika, IČ: 05 649
137, pričom spoločnosť Blackside a.s. súhlasí so vstupom do konania na strane žalobcu, odvolací súd

pripustil navrhovanú zmenu na strane žalobcu.

16. V ďalšom Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle
§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v
napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení

s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je vo výroku vecne správne.

17. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodního zákoníka smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel,
že na požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se

zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.

18. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. Občanského zákoníka v znení účinnom ku dňu 06.12.2006
spotřebitelskými smlouvami jsou smlouvy kupní, smlouvy o dílo, případně jiné smlouvy, pokud smluvními
stranami jsou na jedné straně spotřebitel a na druhé straně dodavatel.

19. Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občanského zákoníka dodavatelem je osoba, která při uzavírání a plnění
smlouvy jedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti. Spotřebitelem je osoba, která při
uzavírání a plnění smlouvy nejedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti.

20. Podľa § 55 ods. 1 Občanského zákoníka smluvní ujednání spotřebitelských smluv se nemohou
odchýlit od zákona v neprospěch spotřebitele. Spotřebitel se zejména nemůže vzdát práv, které mu
zákon poskytuje, nebo jinak zhoršit své smluvní postavení.

21. Podľa § 55 ods. 2 a 3 Občanského zákoníka u jednání ve spotřebitelských smlouvách ve smyslu

§ 56 se považují za platná, pokud se spotřebitel nedovolá jejich neplatnosti (§ 40a). Ovlivňuje-li však
takové ujednání přímo i další ujednání smlouvy, může se spotřebitel dovolat neplatnosti celé smlouvy.
V pochybnostech o významu spotřebitelských smluv platí výklad pro spotřebitele příznivější.

22. Podľa § 56 ods. 1 Občanského zákoníka spotřebitelské smlouvy nesmějí obsahovat ujednání, která

v rozporu s požadavkem dobré víry znamenají k újmě spotřebitele značnou nerovnováhu v právech a
povinnostech stran.23. Podľa § 3 ods. 1 Občanského zákoníka výkon práv a povinností vyplývajících z občanskoprávních
vztahů nesmí bez právního důvodu zasahovat do práv a oprávněných zájmů jiných a nesmí být v rozporu
s dobrými mravy.

24. Podľa § 39 Občanského zákoníka neplatný je právní úkon, který svým obsahem nebo účelem
odporuje zákonu nebo jej obchází anebo se příčí dobrým mravům.

25. Podľa § 387 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodního zákoníka právo se promlčí uplynutím

promlčecí doby stanovené zákonem.

26. Podľa § 388 ods. 1 Obchdoního zákoníka promlčením právo na plnění povinnosti druhé strany
nezaniká, nemůže však být přiznáno nebo uznáno soudem, jestliže povinná osoba namítne promlčení
po uplynutí promlčecí doby.

27. Podľa § 392 ods. 1 Obchodního zákoníka u práva na plnění závazku běží promlčecí doba ode dne,
kdy měl být závazek splněn nebo mělo být započato s jeho plněním (doba splatnosti). Spočívá-li obsah
závazku v povinnosti nepřetržitě vykonávat určitou činnost, zdržet se určité činnosti nebo něco strpět,
počíná promlčecí doba běžet od porušení této povinnosti.

28. Podľa § 397 Obchodního zákoníka nestanoví-li zákon pro jednotlivá práva jinak, činí promlčecí doba
čtyři roky.
29. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
30. S ohľadom na rozsah rozsudku, v ktorom bol odvolaním napadnutý, je predmetom odvolacieho
konania nárok žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 15 000 Kč, zmluvných úrokov vo výške 1159,18 Kč
a poplatkov spojených s vedením a správou účtu vo výške 450 Kč.

31. Ako vyplýva z obsahu spisu, medzi právnym predchodcom žalobcu (eBanka, a.s.) a žalovaným
bola dňa 20.01.2006 v zmysle § 275 a § 269 Obchodního zákoníku uzatvorená zmluva o bežnom účte
č. XXXXXXXXXX/XXXX (č.l. 26 spisu). Dňa 06.12.2006 žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom
žalobcu zmluvu o povolenom debete na predmetnom bežnom účte, a to do výšky 5000 Kč v zmysle

§ 497 a nasl. Obchodního zákoníku a Zákona o spotřebitelském úvěru (č.l. 28 spisu). Žalobca listom
zo dňa 19.08.2014 vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu vo výške 2150 Kč a 17304,25 Kč, ktorý
voči nemu eviduje na základe zmluvy o osobnom účte a nezaplatenia debetu (č.l. 34, 35 spisu). V
zmysle listinného dôkazu predloženého žalobcom „detail složky pohledávky po splatnosti“ žalobca ku
dňu 14.12.2009 evidoval voči žalovanému nesplatenú istinu po splatnosti vo výške 15 000 Kč z titulu

povoleného debetu. Podľa mimoriadneho výpisu z účtu žalovaného (č.l. 41 a nasl.) bol žalovanému dňa
14.05.2007 zmenený limit povoleného debetu na sumu 15 000 Kč. Posledný debetný obrat na účte bol
žalovaným uskutočnený 14.04.2009 - platba kartou vo výške 308,30 Kč, posledný kreditný obrat na účte
bol žalovaným uskutočnený dňa 20.04.2009 - vklad hotovosti vo výške 1000 Kč.

32. Ako vyplýva z mimoriadneho výpisu z účtu, žalovaný od apríla 2009 neuskutočňoval žiadne debetné
operácie na účte a na účet ani nevkladal peňažné prostriedky. Podľa článku IX. Zmluvy o povolenom
debete klient je oprávnený čerpať povolený debet nepretržite po dobu 180 kalendárnych dní. Klient je
povinný splatiť povolený debet najneskôr v posledný deň lehoty uvedenej v predchádzajúcej vete. Za
tohto stavu bolo povinnosťou žalovaného splatiť debetný zostatok najneskôr 180 dní (t.j. 6 mesiacov)

po poslednom uskutočnenom povolenom (pre)čerpaní, ku ktorému došlo 14.04.2009. Žalovaný tak
bol povinný splatiť povolené prečerpanie najneskôr 14.10.2009. Ako vyplýva z mimoriadneho výpisu z
účtu a „detailu složky pohledávky po splatnosti“ žalobca ku dňu 14.12.2009 evidoval voči žalovanému
nesplatenú istinu po splatnosti vo výške 15 000 Kč.

33. Poplatky vo výške 450 Kč boli žalovanému vyúčtované v období od 30.04.2009 do 30.11.2009 (č.l.
37 a 45 spisu).34. Za stavu, že žalovaný bol v omeškaní so zaplatením istiny vo výške 15 000 Kč a poplatkov vo výške
450 Kč už v roku 2009, zosplatnenie dlhu žalobcom zo dňa 19.08.2014 nebolo spôsobilé vyvolať účinky
predpokladané ust. § 565 Občanského zákoníka, t.j. privodiť predčasnú splatnosť dlhu, nakoľko nie je

možné vyhlásiť predčasnú splatnosť dlhu, ktorého splatnosť ako celku už v minulosti nastala (viac ako 4
roky pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti). Z uvedeného dôvodu vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
dlhu žalobcom zo dňa 19.08.2014 nemá žiadny vplyv na plynutie premlčacej doby, ktorá začala plynúť
už v roku 2009.

35. Podľa čl. XIV., bod. 5. Zmluvy o povolenom debete na účte zo dňa 06.12.2006 „Klient ve smyslu
ustanovení § 401 Obchodního zákonníku prodlužuje délku promlčecí doby pro veškerá práva Banky z
této Smlouvy o úvěru na dobu 10 let ode dne, kdy tato doba začne běžet poprvé. Toto prohlášení se
vztahuje i na práva vzniklá v dusledku odstoupení od této Smlouvy o úvěru.“

36. Zmluva o povolenom debete na účte bola uzatvorená podľa § 497 Obchodního zákoníka, nemožno

však pochybovať o tom, že ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občanského
zákoníka. Zmluvu uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ, keďže pri jej uzatváraní a plnení
konal v rámci svojej obchodnej činnosti a žalovaný ako fyzická osoba - spotrebiteľ, nekonajúca v rámci
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 2 a 3 Občanského zákoníka). Nakoľko
ide o spotrebiteľskú zmluvu, táto podlieha prieskumu z hľadiska existencie neprijateľných zmluvných

podmienok, súladu s ustanoveniami Občianskeho zákonníka zameranými na ochranu spotrebiteľa.
Odvolací súd konštatuje, že vyššie uvedené zmluvné dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom Občanský zákoník
zakotvenie takýchto podmienok v zmluve zakazuje (§ 56 ods. 1). Je zrejmé, že týmto dojednaním
sa významne zhoršuje postavenie (výlučne) spotrebiteľa, ktorý je týmto spôsobom vystavený právnej

neistote v nepomerne dlhšom čase (10 rokov), aký predpokladá ust. § 397 Obchodního zákoníka
(všeobecná 4-ročná premlčacia doba). Uvedená podmienka je navyše dojednaná už pri vzniku
záväzkového vzťahu, kedy spotrebiteľ nevie, ako sa tento vzťah bude vyvíjať, zabezpečuje neprimerane
dlhú dobu možnosti dodávateľa udržiavať spotrebiteľa v právnej neistote. Je síce pravdou, že dlžník
môže v zmysle § 401 Obchodního zákoníka vyhlásením predĺžiť premlčaciu dobu svojho dlhu na

max. 10 rokov odo dňa, keď začala prvýkrát plynúť, je tiež ale zároveň zrejmé, že týmto spôsobom
v danom prípade došlo k zhoršeniu zmluvného postavenia spotrebiteľa v rozpore s ust. § 55 ods. 1
Občanského zákoníka, keďže v zmysle zmluvného dojednania by sa mala voči spotrebiteľovi aplikovať
dlhšia premlčacia doba než je vo všeobecnosti ustanovená. Za danej situácie nie je možné pri otázke
premlčania dlhu akceptovať a zohľadniť zmluvné dojednanie zakotvujúce 10 ročnú premlčaciu dobu,

keďže toto odporuje právnej úprave zameranej na ochranu spotrebiteľa - žalovaného. Odvolací súd dáva
pre porovnanie do pozornosti nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 182/2001 o označení uplatnenia
práva na súde s veľkým časovým odstupom z pohľadu dobrých mravov za svojrázne a má za to, že
uvedené je o to viac výrazné v konaniach so slabšou zmluvnou stranou, kde je takýto postup dodávateľa
neakceptovateľný.

37. Na vec sa aplikuje hmotné právo české, avšak procesné právo konajúceho súdu, teda slovenské.
Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je ustanovením procesným (porovnaj
napr. aj rozsudok Krajského súdu v Trnave z 30.09.2014 sp. zn. 26Co/30/2013, rozsudok Krajského
súdu v Trnave z 19.08.2014 sp. zn. 9Co/295/2013, rozsudok Krajského súdu v Trnave z 22.10.2014 sp.

zn. 11Co/377/2013, rozsudok Krajského súdu v Žiline z 26.01.2015 sp. zn. 11Co/427/2014, rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne z 11.12.2014 sp. zn. 4Co/134/2013), keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy (tým aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez námietky
premlčania vznesenej spotrebiteľom. Vzhľadom na procesný charakter tohto ustanovenia a absentujúce
prechodné ustanovenia konajúci súd je povinný aplikovať toto ustanovenie a prihliadať na premlčanie

ex offo (aj bez námietky).

38. Ak teda platí, že právna norma § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa má procesný charakter,
a zákonodarca nestanovil osobitný právny režim intertemporality, má súd prihliadať na premlčanie
práva ex officio vo všetkých, aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia začatých konaniach

podliehajúcich hypotéze tejto právnej normy. (Doc. JUDr. Marek Števček, PhD.: Zákon a sudcovia, K
výkladu ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa.)39. Za stavu, že žalobca bol povinný zaplatiť istinu vo výške 15 000 Kč v októbri, resp. najneskôr v
decembri 2009, všeobecná 4 - ročná premlčacia doba v zmysle § 392 ods. 1, 397 Obchodního zákoníka
uplynula najneskôr v decembri 2013. Žalobca uplatnil nárok na zaplatenie istiny vo výške 15 000 Kč

voči žalovanému na súde dňa 18.09.2014, teda po uplynutí premlčacej doby. Pokiaľ ide o žalobcom
uplatnený nárok na zaplatenie poplatkov vo výške 450 Kč, k tomuto odvolací súd uvádza, že tento je
tiež premlčaný vzhľadom na skutočnosť, že žalovanému boli uvedené poplatky vyúčtované v období
od 30.04.2009 do 30.11.2009 (č.l. 37 a 45), t.j. viac ako 4 roky pred podaním žaloby. Odvolací súd
prihliadajúc na ust. § 388 ods. 1 Obchodního zákoníka v spojení s § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. preto

nemohol poskytnúť ochranu žalobcovmu právu, ktoré je premlčané. Keďže žalobcom uplatnená istina
vo výške 15 000 Kč a nárok na zaplatenie poplatkov vo výške 450 Kč sú premlčané, premlčané je aj ich
príslušenstvo (zmluvné úroky, úroky z omeškania), a preto ani vo zvyšnej časti nie je žaloba dôvodná.

40. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

41. Za daného stavu odvolací súd rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v
súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

42. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods.
1 CSP. V odvolacom konaní žalobca úspešný nebol a úspešný žalovaný si náhradu trov odvolacieho

konania neuplatnil, žiadne trovy odvolacieho konania mu nevznikli, odvolací súd preto rozhodol tak, že
stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

43. S poukazom na skutočnosť, že podľa ustanovení CSP o dovolaní (§ 419 a nasl.) odvolací súd
už nevyslovuje možnosť prípustnosti dovolania (CSP účinný od 01.07.2016 neprevzal znenie § 238

ods. 3 O. s. p. účinného do 30.06.2016), odvolací súd nevyslovil vo výroku tohto potvrdzujúceho
rozsudku možnosť prípustnosti dovolania. O podmienkach prípustnosti dovolania je pre účastníkov
sporu poučenie v písomnom vyhotovení rozsudku odvolacieho súdu.

44. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).