Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. október 2011

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3C/75/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2710205926
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2011:2710205926.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: G., trvale

bytom W. - T., W. XXXX/XX proti odporcom: v l. rade: P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, XXX XX L.,
v 2. rade: G.. P. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O., M. XXX/XX, v 3. rade: v 3. rade: S. W. rod. O., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom W. - F., Q. XXXX/X, v 4. rade: P.. F. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. W. -
O., S. XXXX/XX, v 5. rade: U. O., nar.X.X.XXXX, bytom Y. T. XXXX, XXX XX P., zastúpený: G.. T. O., nar.
XX.X.XXXX,trvalebytomW.W.-O.,S.XXXX/XX,ourčenievlastníckehoprávaknehnuteľnostiam,takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni v 1. rade náhradu trov konania v sume 10,-eur, a to
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporcovi v 2. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni v 3. rade náhradu trov konania
v sume 114,81-eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi v 4. rade náhradu trov konania v sume 125,42-eur,
a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporcovi v 5. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na Okresnom súde Skalica dňa 23.9.2010 návrh, ktorým navrhol určiť, že Osvedčenie
o spoluvlastníctve N XXX/XXXX zo dňa 27.9.2000 v jeho časti o spoluvlastníctve odporcov k
nehnuteľnostiam vytvorených z parcely č. XXXX, k.ú. L. vedené ako jej diel číslo 1 až 4 o výmere 25,39

ára - orná pôda a neplatné sú všetky následné úkony vo veci prechodu alebo prevodu spornej časti
nehnuteľnosti z parcely č. XXXX na ďalších nadobúdateľov. Navrhol určiť, že pôvodný vlastník sporných
častí nehnuteľností je ich vlastník Q. Q.. Žiadal po odporcoch zaplatiť náhradu trov konania. Návrh
navrhovateľ odôvodnil tým, že na základe Osvedčenia o dedičstve sp. zn. XD/XX/XXXX-XX, T. XX/XXXX
z 18.11.2008 po nebohom Q. Q. zistil po tom, čo nadobudlo právoplatnosť, že nezdedil po svojom
starom otcovi Q. poručiteľovi v uvedenej veci 629,24 m2 z parcely číslo XXXX, nachádzajúcej sa v k.ú.
L. o ktorých tvrdil, že odporcovia tieto nenadobudli a navrhovateľ zdedil iba 1910 m2. Skutočnosti zistil

v dedičskom konaní po svojom nebohom starom otcovi Q. Q. a podľa zápisov v katastri nehnuteľností
spoluvlastníkmi časti parcely č. XXXX v k.ú. L. o výmere 629,24 m2 sa stali od roku 2000 odporcovia v 1.
až 5. rade na základe osvedčenia o spoluvlastníctve N XXX/XXXX spísaného v L. dňa 27.9.2000 formou
notárskej zápisnice notárom JUDr. Jozefom Kremlom, notárom v Skalici. Navrhovateľ dôvodil, že v časespísania notárskej zápisnice jeho stará matka U. R. žila, zomrela X.XX.XXXX a podľa údajov z katastra
notár vedel a mohol vedieť, že je oprávnenou dedičkou parcely č. XXXX v k.ú. L. po svojom zomrelom
manželovi Q. Q. napriek tomu, že dedičské konanie vo veci spornej parcely neprebehlo a preto nebola

zapísaná v katastri nehnuteľností ako jej oprávnená dedička. Notár vydal osvedčenie bez jej prítomnosti
a ona nemala vedomosti o existencii predmetného úkonu. Navrhovateľ poukázal na svoj blízky kontakt
so svojou starou matkou a argumentoval, že jeho stará matka nikdy nespomínala rodinu O. /rodinu
odporcov/ , kontakt s nimi ani zo strany jej nebohého manžela Q. Q. v súvislosti s úkonom, na základe
ktorého by existoval podnet k prevodu alebo prechodu spornej časti nehnuteľnosti na odporcov, či ich

právnych predchodcov. Neexistuje žiadna kúpna zmluva z roku XXXX s pôvodným vlastníkom parcely č.
XXXX Q. Q. a ani s jeho otcom U. Q., zomrelým X.XX.XXXX. Osvedčenie potvrdzuje, že pozemky neboli
nikdy vo vlastníctve rodiny O., lebo ohľadom spornej časti parcely č. XXXX neprebehlo ani dedičské
konanie po nebohom U. po roku 1976. Podľa navrhovateľa novovytvorené parcely z parcely č. XXXX
boli vytvorené na základe geometrického plánu č. XXX-XXX/XX zo dňa 8.12.1999 a GP označené
ako diel č. 1 o výmere 28 m2, diel č. 2 o výmere 125 m2, diel č. 3 vo výmere 411 m2 a diel č. 4 o

výmere 92 m2 a boli vytvorené bez súhlasu a vedomia U. Q., právnej nástupkyne vo veci dedenia po jej
nebohom manželovi. Notár pochybil, keď v zmysle § 4 zákona č. 293/1992 Zb nezisťoval oprávnených
dedičov spornej nehnuteľnosti a k právnemu úkonu osvedčenia nebola pribratá U. Q., žijúca právna
nástupkyňa nebohého V. Q.. Navrhovateľ namietal, že k osvedčeniu nie sú doložené písomné dôkazy
preukazujúce eventuálny spôsob získania sporných nehnuteľností odporkyňou 1/, ktorá požiadala o

vyhotovenie osvedčenia a obecné svedectvo Mesta Gbely z 5.6.2000 a vyhlásenia dvoch svedkov
uvedených v notárskej zápisnici pôsobia tendenčne v prospech odporcov. Prišlo k protiprávnemu zásahu
do vlastníckych práv právnych nástupcov posledného vlastníka parcely č. XXXX a podľa odôvodnenia
navrhovateľ preto uplatnil návrhom v rámci 10-ročnej lehoty ako výlučný a oprávnený dedič po V. Q.
svojevlastníckeprávok nehnuteľnostizapísanejnaLVč.XXXXvk.ú.L.akodielč.1,2,3,a4vytvoreným

z pôvodnej parcely č. XXXX a navrhol vydať rozsudok v znení, ako je uvedené vyššie.

Navrhovateľ na podanom návrhu trval, navrhol zrušiť inštitút vydržania, lebo o ňom nevedel.

Odporkyňa v 1. rade vo svojom písomnom stanovisku uviedla, že nehnuteľnosti nadobudla na jar v roku

1953 kúpou od pôvodných pozemnoknižných vlastníkov Q. Q., C. F. a C. Q. a W. Q., v celkovej výmere
16 árov. Jej už nebohý manžel U. O. si viedol denník, v ktorom je záznam o vyplatení dohodnutých
súm a ona, odporkyňa 1/ môže dosvedčiť, že sumy boli aj vyplatené. V roku 1953 získali Výmer
o povolení stavby a bolo zahájené začatie stavebných prác a stavebné povolenie v roku 1953 sa
nevydávalo bez toho, aby neprebehla kúpa pozemku a tým následne povolenie užívania. Pozemky

neboli vlastnícky usporiadané, boli však po dobu 40-tich rokov užívané v celosti, pokojne a nerušene,
takto ich užívali aj dediči ako svoje vlastné. V záujme usporiadania vlastníckych práv k pozemkom
v roku 2000 požiadali notára o vydanie osvedčenia notára JUDr. Kremla v Skalici a bolo im vydané
osvedčenie o spoluvlastníctve a na základe osvedčenia o vydržaní bol vykonaný zápis do katastra
nehnuteľností,nehnuteľnostisúzapísanénaLVč.XXXvk.p.L..Odporkyňav1.radesanapojednávania

nedostavovala, potvrdením od lekára preukázala, že jej to nedovoľuje jej zdravotný stav. Z tohto dôvodu
svoju neúčasť ospravedlnila a súhlasila, aby súd vec prejednal a rozhodol bez jej účasti.

Odporca v 2. rade navrhol návrh zamietnuť ako nedôvodný. Dom na pozemku stojí 50-rokov a pred
pätdesiatimi rokmi by žiadny vlastník pozemku nepripustil, aby na jeho pozemku bola postavená stavba.

Odporkyňa v 3. rade navrhla návrh zamietnuť, vyjadrila presvedčenie, že sa jej nebohý otec vyrovnal
finančne s vlastníkom pozemku, len po právnej stránke neusporiadal prevod vlastníctva k pozemku z
pôvodného vlastníka na nových vlastníkov.

Odporca v 4. rade k návrhu uviedol, že je právnym nástupcom po neb. P. O., zomrelom v auguste
XXXX, ktorý bol synom neb. U. O. a mojej žijúcej starej matky P. O., preto sa k navrhovateľom tvrdeným
skutočnostiam nevedel vyjadriť.

Odporca v 5. rade sa k návrhu nevyjadril. Jeho zástupkyňa k návrhu predniesla, že odporca v 5. rade

je jej synom, je vekovo mladší, ktorý sa k veci z tohto dôvodu nevie vyjadriť a to ani z počutia.

Súd sa oboznámil a vykonal dokazovanie pripojeným dedičskými spismi OS X. XD/XXX/XXXX po neb.
U. Q., spisom XD/XX/XXXX OS Senica a z neho osvedčením XD/XX/XXXX- 82, spisom JUDr. Kremla,notára N XXX/XXXX, rozhodnutím Okresného súdu v Skalici z 9.12.1949 D XXX/XX po neb. U. Q.,
čestným prehlásením P. O., výmerom vydaným Okresným národným výborom v Skalici, geometrickým
plánom na rozdelenie pozemkov parciel č. XXXX, XXXX a XXXX katastrálneho územia L. č.j. XXX/XXXX

z 19.10.1956, geometrickým plánom č. XXX-XXX/XX, časťou stavebného denníka neb. U. O., kópiu
spisu Q. archívu MVSR v Skalici, týkajúceho sa bývalého Okresného národného výboru v Skalici značky
XX/XXX.X-X-XXXX vo veci označenej U. O. - L. - žiadosťou o povolenie stavby, geometrickým plánom
číslo XXX-XXX/XX zo dňa 8.12.1999, overeným Okresným, úradom Skalica odborom katastrálnym dňa
17.12.1999 pod číslom XXX/XX, výsluchom navrhovateľa a odporcov v 2, 3 a 4 a zistil tento skutkový

stav veci:

Z výsluchu G.. S. P., bolo zrejmé, že sa pridržiava podaného návrhu a svojich tvrdení. Po tom, čo
nadobudlo právoplatnosť Osvedčenie o dedičstve sp. zn. XD/XX/XXXX-XX, T. XX/XXXX z 18.11.2008
zistil, že nezdedil po jeho starom otcovi Q. Q., poručiteľovi v uvedenej veci 629,24 m2 o ktorých tvrdil,
že odporcovia tieto nenadobudli kúpou, nemohli ich nadobudnúť ani vydržaním, pretože notár v konaní

o vydržanie odporcom porušil právne predpisy, keď neskúmal vlastnícke vzťahy zapísané v katastri
nehnuteľností, neskúmal vlastníctvo nehnuteľnosti, ktoré patrili jeho neb. starému otcovi Q. Q.. Trvám
na tom, že notár pochybil, keď neskúmal ďalšie vlastnícke vzťahy, keď notár zistil, že Q. Q. zomrel,
a neskúmal vlastnícke vzťahy, keď ešte v tom čase žila manželka neb. Q. Q., ktorá si až do svojej
smrti neuplatnila dedičstvo po svojom neb. manželovi Q. Q.. Pokiaľ sa týka sp. zn. XD/XX/XXXX toto

rozhodnutie - Osvedčenie o dedičstve vydal OS Senica. Zo spisu v prejednávanej veci navrhovateľ zistil,
že odporcovia poukazujú na kúpne zmluvy, ktorými údajne nadobudli vlastníctvo. Podľa navrhovateľa
a súdom oboznámených fotokópií pozemno-knižného výpisu č. XXXX/ č.l. X-X/, súd zistil, že U. Q., k
osobe ktorého navrhovateľ uviedol, že to bol otec Q. Q., U. X. vlastnil pod číslom jeden uvedenú parcelu
č. XXXX.Podľa Výťahu zo zápisnice o prejednaní pozostalosti v D XXX/XX, vydanom Okresným Súdom

v Skalici 9.12.1949 po nebohom U. Q., zomrelom X.XX.XXXX okrem iného majetku vo vložke č. XXXX
pre pod por. číslom rad. A I bola prejednaná aj parcela číslo XXXX, ktorú zdedili deti poručiteľa X. Q.,
D. T., O. Q. a Q. Q., ženatý s U. Q., C. XXX. Q. Q. podľa rozhodnutia obdržal do vlastníctva aj parcelu
číslo XXXX, zapísanú vo vložke č. XXXX pod por. číslom A I 1 v celosti o výmere 706 siah, parcelu na
barinke, ktoré okrem ďalších hnuteľných a nehnuteľných vecí Okresný súd v Skalici odovzdal dedičom.

Zo spisu OS Senica XD/XX/XXXX, v ktorom je založený spis Štátneho notárstva v Senici D XXXX/
XX po neb. Q. Q., zomrelom X.X.XXXX v Skalici dedila nehnuteľnosti v k.ú. C. jeho manželka U.
Q., a to podľa dohody dedičov. Iné nehnuteľnosti, ktoré by sa nachádzali v inom katastrálnom území
poňaté do rozhodnutia nie sú. V konaní OS Senica sp. zn. XD/XX/XXXX po nebohom Q. Q. bolo

vydané Osvedčenie o dedičstve č.k. XD/XX/XXXX-XX, z ktorého súd zistil, po nebohom Q. Q. sa zmenil
okruh dedičov, nededila jeho manželka U. Q., ktorá zomrela a zmenil sa okruh dedičov aj dcére Q.
Q., po neb. S. P.. Z Osvedčenia o dedičstve vydaného OS Senica XD/XX/XXXX-XX, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 4.12.2008 súd zistil, že dedičia sú potomkovia a dedičia poručiteľa U. S., dcéra poručiteľa,
Q. Q., Q. P., syn poručiteľa, G.. S. P. - vnuk poručiteľa, Y. P., právom nebohého vnuka poručiteľa T. P.,

U. F., právom nebohého vnuka poručiteľa T. P., P. P., manželka nebohého T. P., vnuka Q. Q.. Okrem
iných nehnuteľností podľa súpisu novoobjavených aktív a pasív, sú aktívami vedenými v k.ú. L., na
LV č. XXXX v celosti parc. XXXX/X orná pôda o výmere 14m2 a parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere
1438m2 a dedičia sa vyporiadavajú medzi sebou dohodou tak, že dedičstvo nadobúda G.. S. P., nar.
XX.XX.XXXX, s povinnosťou výplaty v dedičstve uvedeným dedičom. Súdny komisár poverený súdom

vychádzal okrem iných právnych skutočností aj z výpisu katastra nehnuteľností pre obec a k.ú. L. z listu
vlastníctva č. XXXX, na ktorom bol vedený ako jediný vlastník nehnuteľností parcely číslo XXXX/X o
výmere14m2-ornápôdavzastavanomúzemíobce parc.č.XXXX/X-ornápôda-pozemokumiestnený
mimo zastavaného územia obce o výmere 1869m2. Zo spisu OS Senica sp. zn. XD/XXX/XXXX bolo
zistené, že v nej bolo prejednané dedičstvo po nebohej manželke Q. Q. a podľa vydaného E. o dedičstve,

ktoré nadobudlo právoplatnosť 30.4.2008 a preukázané, že navrhovateľ je vnukom U. Q., zomrelej
X.XX.XXXX. Podľa osvedčenia nehnuteľnosti zapísané vo vl. č. XXX v k.ú. C. všetky nehnuteľnosti
nadobudol dedič G.. S. P., vnuk poručiteľky. Predmetom prejednania neboli nehnuteľnosti, nachádzajúce
sa v k.ú. L.. Týmto boli preukázané tvrdenia navrhovateľa o jeho právnom nástupníctve po pôvodnom
vlastníkovi nehnuteľnosti parcely číslo XXXX U. Q. a súd mal takto preukázanú aktívnu legitimáciu

navrhovateľa, teda že mu svedčí právo na ochranu ním tvrdeného vlastníctva v súdom konaní .

Odporkyňa v 1. rade vo svojom písomnom Čestnom prehlásení z 12.1.2011 vyhlásila, že bola manželkou
nebohého U. O., zomrelého v roku XXXX a pozemky pred zahájením stavby rodinného domu na O. ulici vL. nadobudli v roku 1953 kúpou na jar 1953 od pôvodných pozemnoknižných vlastníkov Q. Q., C. F. a C.
Q. /W. Q./. Pozemky boli v celkovej výmere cca 16 árov. Zmienila sa o stavebnom denníku, v ktorom si jej
nebohý manžel zaznamenával výdavky súvisiace so stavbou domu a v denníku je poznamenaná kúpa

pozemku a výdaj ku kúpe pozemku. Odporkyňa 1/ vyhlásila, že bola prítomná pri stretnutí vlastníkov
pozemkov a vyplatení dohodnutých súm. Pozemky neboli vlastnícky usporiadané, i keď boli riadne
vyplatené a nehnuteľnosti vyše 40-rokov v celosti pokojne a nerušene užívali, tiež dediči ako svoje
vlastné, uviedla, že riadne platia dane, dávky a poplatky. V prehlásení je ďalej uvedené, že v roku 2000
sa rozhodli usporiadať vlastnícke vzťahy a požiadali návrhom notára JUDr. Kremla vydať osvedčenie

o nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Po splnení všetkých zákonných postupov bolo
vydané osvedčenie o spoluvlastníctve N XXX/XX a na tomto základe osvedčenia o vydržaní vykonaný
zápis do katastra nehnuteľností.

Z výsluchu odporcu v 2. rade Ing. P. O., nar. XX.X.XXXX súd zistil, že jeho matkou je P. O. rod. F.,
odporkyňa v l. rade, jeho otcom bol nebohý U. O.., odporca nebol účastníkom návrhu na vydanie

osvedčenia o spoluvlastníctve, vydanom notárom JUDr. Kremlom, návrh podávala odporcova matka.
Podľa odporcu 2/ rodinný dom stojí na pozemku, o ktorom navrhovateľ tvrdí, že je vlastníctvom Q. Q., bol
postavený v 50-tych rokoch a vtedy by žiaden vlastník pozemku nepripustil, aby v podstate na cudzom
pozemku bol postavený rodinný dom bez vyplatenia ceny majiteľovi pozemku Odporca nepoznal Q. Q.,
ani U. Q., a vyjadril presvedčenie, že jeho neb. otec U. O. a odporkyňa 1/, jeho matka P. O. sa určite

vyrovnali s Q. Q., keď na jeho pozemku postavili rodinný dom.

Z výsluchu odporkyne v 3. rade S. W. rod. O., nar. XX.X.XXXX, že do svojich 20-tych rokov žila v L. a
má vedomosť, že pozemky pod rodinným domom boli už v tom čase vysporiadané. Odporkyňa v 3. rade
vypovedala, že jej neb. otec U. určite vyplatil kúpnu cenu pozemku, len nedal do poriadku, nedotiahol

to papierovo, preto sa ona a odporcovia rozhodli usporiadať vlastnícke vzťahy prostredníctvom notára.
Návrh JUDr. Kremlovi, notárovi v Skalici na vydanie osvedčenia o vydržaní podávali všetci súrodenci
a k výpovedi svojho brata, odporcu 2/ vypovedala, že brat si zrejme toto nepamätá, návrh podpisovali
všetci odporcovia. Za svedkov konkrétne osoby v súvislosti s konaním o vydanie osvedčenia navrhla
odporkyňa1/, ktorá je matkou odporkyne 3/, z dôvodu, že poznala osoby, ktoré sa mohli k užívaniu

nehnuteľnosti vyjadriť. Odporkyňa vo výpovedi uviedla, že odporkyňa 1/jednala s Q. Q., odporcovia sa
o osobe manželky V. Q. U. Q. dozvedeli sprostredkovane až zo súdneho konania.

Odporca v 4. rade: P.. F. O., nar. XX.XX.XXXX vo výpovedi uviedol, že je právnym nástupcom po neb.
P. O., svojom otcovi, zomrelom v auguste 2006, ktorý bol synom neb. U. a odporcovej starej matky

P. O., odporkyne 1/. Vzhľadom na svoj vek a vnímanie reality nikdy nepostrehol, že by sa neb. otec
odporcu 4/ a Ing. T. O., matka odporcu, nevesta neb. U. O. a odporkyne 1/ niekedy bavili o predmetných
nehnuteľnostiach v súvislosti s nejakým sporom, či nezrovnalosťami. E. nepodpisoval návrh notárovi
JUDr. Kremlovi o vydanie osvedčenia o vydržanie nehnuteľnosti, tento podpisoval otec odporcu 4/.

Z výpovede zástupkyne odporcu v 5. rade U. O. G.. T. O., nar. XX.X.XXXX vyplynulo, že odporca v 5.
rade je jej synom a s ohľadom na jeho vek sa k veci nebude vedieť vyjadriť. Nebohého U. O. opísala
ako čestného človeka, ktorý by určite odhliadnuc od toho, že v 50-tych rokoch bola taká doba, že sa
sporili susedia aj za oboranie brázdy, aby si svokor mohol dovoliť postaviť dom na cudzom. Uviedla
predpoklad, že tak, ako je to v súčasnosti bolo tak tomu aj v 50-tych rokoch, že k vydaniu stavebného

povolenia sa vyžadovala kúpno-predajná zmluva.

Z Výmeru Okresného národného výboru v Skalici značky XI-XXX.X-X-XXXX vydaného pre U. O. súd
zistil, že tomuto stavebníkovi povolil v L., ulici č. X na parcele č. XXXX,XXXX, XXXX stavbu prízemného
rodinnéhodomu,ktoréhoprojektvyhotovilstavebníksám,stavbubudetiežrealizovaťsám,svojpomocne

a stanovil začatie stavby III. štvrťrokom 1953 a ukončenie stavby do 30.6.1954. Rozhodnutie neobsahuje
námietky účastníkov. Rozhodnutie bolo vydané 9.11.1953. Originál výmeru bol na dôkaz predložený
odporcami a súdu bol na dôkaz doručený aj Ministerstvom vnútra SR, Štátnym archívom v Bratislave,
pobočkou Skalica, pričom súd konštatoval, že oba dokumenty sú zhodné. Iné doklady k prípadnému
objasneniu a rozhodnutiu o veci sa v archíve v zložke XI-XXX.X-X-XXXX, ako napríklad kúpna zmluva

či iné dôkazy, slúžiace k rozhodnutiu o vlastníctve k nehnuteľnosti sa v zložke nenachádzali.

Z Geometrického /polohopisného/ plánu č. j. XXX/XXXX na rozdelenie pozemkov parc. č. XXXX, XXXX
a XXXX, všetky nehnuteľnosti zapísané v k.ú. L., súd zistil, že vo výkaze výmer je starý stav vyjadrený kparcelám zapísaných vo vložkách XXXX ako parcela č. XXXX o výmere 25 árov 79m2, ďalej je uvedená
vl. č. XXXX a z nej parcela č. XXXX o výmere 23 árov 09m2 a z vložky č. XXXX parcela č. XXXX o
výmere 21 árov 72 m2 ako starý stav, všetky v kultúre roľa. Geometrickým plánom je zobrazený a vo

výkaze výmer uvedený nový stav tak, že z parcely číslo XXXX o výmere 25 á 79m2 sa vytvára parcela
č. XXXX/X o výmere 18 árov 79m2 a parc. č. XXXX/X o výmere 6árov a 60 m2, tiež ostatné parcely sú
vytvorené lomením, všetky parcely majú doterajšieho užívateľa U. O. a P., rod. F., L. XXX, ktorí podľa GP
takto užívali nehnuteľnosti celkom o výmere 70 á 20m2. GP bol vyhotovený pre vlastný odbor pôsobnosti
- IBV, vyhotovený bol v Hodoníne 19.10.1956.

Z dokumentu, U. O. označeného ako „Stavebný denník" z roku 1953, písaného od 8.4.1953 súd zistil,
že U. v ňom vyznačil za pozemok celkom rozmerov 415 štvorcových siah, rozmerov 16mx100m pre
Q. Q. 1000,-Kčs, pre F. C. 1000,-Kčs a pre W. Q. 1000,-Kčs, prepitné 100,-Kčs, celkom dňa 8.4.1953
zaplatených 3100,-Kčs. Ďalej sú v denníku uvedené záznamy o cenách a množstve nakúpeného
stavebného materiálu.

Zo spisu N XXX/XXXX, NZ XXX/XXXX notára JUDr. Jozefa Kremla, notára zo sídlom v Skalici súd
zistil, že u neho P. O., rod. F., na r. XX.XX.XXXX, bytom L. , O. XXX, G.. P. O., nar. XX.X.XXXX,
bytom W. W., S. XX, G.. P. O., nar. XX.X.XXXX, bytom O., M. XXX a S. W. rod. O., nar. XX.X.XXXX,
bytom W. - F., Q. X navrhli vydať osvedčenie, že nadobudli vlastníctvo k nehnuteľnostiam v k.ú. L. -

novoutvoreným parceliam č. XXXX/X zastavanej ploche, na ktorej stojí rodinný dom s.č. 423 o výmere
119 m2, parc. č. XXXX - záhrada o výmere 1106 m2, parc. č. XXXX - orná pôda vo výmere 122 m2 -
stav vytvorený geometrickým plánom č. XXX-XXX/XX zo dňa 8.12.1999, overeným Okresným, úradom
Skalica odborom katastrálnym dňa 17.12.1999 pod číslom XXX/XX z pôvodných parciel diel 1 vo výmere
28m2 z parcely číslo XXXX, diel 6 vo výmere 52 m2 z parcely číslo XXXX, diel 11 vo výmere 39 m2 z

parc. číslo XXXX pre novoutvorenú parcelu číslo XXXX/X, diel 2 vo výmere vo výmere 125 m2 z parcely
číslo XXXX, diel 5 vo výmere 30 m2 z parcely číslo 30 m2 z parcely číslo XXXX, diel 7 vo výmere 41 m2 z
parcely č. XXXX, diel 10 vo výmere 106 m2 z parcely číslo XXXX - pre novoutvorenú parcelu číslo XXXX/
X, diel 3 vo výmere 411 m2 z parcely číslo XXXX, diel 8 vo výmere vo výmere 378 m2 z parcely č. XXXX,
diel 12 o výmere 317 m2 z parcely číslo XXXX pre novoutvorenú parcelu č. XXXX, diel 4 vo výmere 92

m2 z parcely číslo XXXX a diel 9 vo výmere 30 m2 z parcely číslo XXXX pre novoutvorenú parcelu číslo
XXXX - orná pôda. Ďalej súd zo spisu notára zistil, že na základe návrhu navrhovateľov vo veci vydania
osvedčenia vydal notár s poukazom na zákon č. 293/92 Zb., § 7 oznámenie, ktoré sa týkalo vyššie
uvedených nehnuteľností v celosti v 1/1 v podieloch tak, že P. O. má podiel 1-iny, G.. P. O. v 1/6-ine, G..
P. O. v 1/6-ine a S. O. v 1/6. Oznámenie je zdôvodnené tým, že navrhovatelia nadobudli nehnuteľnosti

tak, že navrhovateľka P. O. nadobudla nehnuteľnosti spolu so svojím už nebohým manželom U. O.,
zomrelým XX.X.XXXX kúpou v roku 1953 od pôvodných pozemno-knižných vlastníkov Q. Q., X. Q. a
manželkyY.,rodenejO.zaúčelomstavbyrodinnéhodomu.NazákladepovoleniaOkresnéhonárodného
výboru v Skalici XI-XXX.X-X-XXXX k stavbe rodinného domu si tento postavili svojpomocne v roku
1955 a od tejto doby ho užívali spolu s pozemkom v celosti pokojne a nerušene až do smrti U. O.. Po

jeho smrti dom zdedili podľa dedičského rozhodnutia ŠN v Senici po neb. U. O. D XXX/XX po X/X-ine
z celku 3 deti - G.. P. O., G.. P. O. a S. W., rod. O. a P. O., ktorá zdedila druhú polovicu domu titulom
zániku BSM. Do užívania prešli aj pozemky, ktoré však neboli v dedičskom konaní prejednané, lebo
neboli vlastnícky usporiadané. Pozemky boli zamerané GP č. XXX-XXX/XX z 8.12.1999 a označené ako
novoutvorenéparcely.Podľaoznámenianavrhovateliapredmetnépozemkyužívajúakovlastnévcelosti,

pokojne a nerušene, riadne platia dane, poplatky, týkajúce sa nehnuteľností. V oznámení je uvedené,
že počas tejto doby si nikto neuplatnil vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a tvrdenia navrhovateľov boli
preukázané obecným svedectvom Mesta Gbely z 5.6.2000 a vyhlásením dvoch svedkov z 9.6.2000
- Y., bytom L., prof. C. XXX a D. P., L., O. XXX. Notár v oznámení upozornil, že navrhovatelia lebo
budú po splnení všetkých zákonných podmienok zapísaní ako noví vlastníci nehnuteľností, uvedených

v oznámení a vyzval každého, kto sa cíti byť návrhom dotknutý vo svojich právach, aby v lehote od
60 dní odo dňa zverejnenia výzvy postupom podľa § 8 ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb. podal námietky
proti vydaniu osvedčenia v jeho kancelárii alebo na obecnom úrade. Ak námietky podané nebudú, budú
navrhovatelia zapísaní ako vlastníci nehnuteľností. Oznámenie je zo 7. júla 2000. Zo spisu súd zistil,
že Mestský úrad Gbely notárovi dňa 11.9.2000 oznámil, že počas vyvesenia oznámenia na úradnej

tabuli mesta nikto nepodal žiadnu námietku ani pripomienku voči vydaniu osvedčenia navrhovateľom.
Notárom bola dňa 27.9.2000 v rodinnom dome v L., O. XXX spísaná pod číslom N 713/2000, NZ
XXX/XXXX za účasti odporkyne 1/ spísaná notárska zápisnica, do ktorej bolo poňaté osvedčenie, z
ktorého vyplýva, že notár osvedčil že navrhovatelia notárskeho úkonu splnili všetky zákonom stanovenénáležitosti pre vydanie osvedčenia, nadobudli vlastníctvo k novoutvoreným parcelám, špecifikovaným
akojeuvedenésúdomvyššie,tak,akojepopísanévoznámenínotárazo7.7.2000,nehnuteľnostiužívajú
navrhovatelia nerušene, pokojne v celosti, platia dane, dávky, poplatky, týkajúce sa nehnuteľností. V

notárskej zápisnici sa konštatuje skutočnosť, že podľa mestského úradu nikto nepodal námietky ani
pripomienky k oznámeniu notára, vyvesenému na úradnej tabuli Mesta Gbely od 11.7.2000 do 9.9.2000,
teda v 60- dňovej zákonnej lehote a ani v kancelárii notára JUDr. Jozefa Kremla, notársky úrad Skalica,
Gorkého 27 v dobe od 10.7.2000 do 11.9.2000. Skutočnosti boli preukázané zákonným spôsobom,
obecným svedectvom Mesta Gbely z 5.6.2000 a vyhláseniami menovaných svedkov a vykoná sa zápis

vlastníckeho práva navrhovateľov v katastri nehnuteľností. Spise notára sa nenachádzajú svedectvá Y.
O., rod. F. a D. P..

Za zistenia, že v spise N XXX/XX, v spise notára nenachádzali originály písomného svedectva Y. O.,
rod.F. a D. P., použil súd kópie svedectva týchto osôb, predložených odporcami a vykonal dokazovanie
aj výsluchom svedkyne Y. O. rod. F. na okolnosti, za ktorých bolo vydané osvedčenie a spísaná notárska

zápisnica, pretože ani zo spisu, žiadaného od Katastrálneho úradu v Trnave, Správa katastra Skalica,
ktorý vykonal zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v zmysle doručenej zápisnice notára N
XXX/XXX nebolo možné tento dôkaz vykonať, nakoľko v zbierke listín katastra sa nachádzali iba
notárska zápisnica A., prijatá správou katastra 27.9.2000,GP č. XXX-XXX/XX z 8.12.1999 na zameranie
skutočného stavu užívania parciel č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX a XXXX, LV č. XXXX pre vlastníka parcely

číslo XXXX Q. Q., LV č. XXXX pre vlastníka X. Q., ženatého s Y. O. a mal. Q. C., C. N. parcely číslo
XXXX a LV č. XXXX k parcele číslo XXXX pre vlastníkov P. F., rod. O. a P. F.. Súd sa oboznámil s GP
č. XXX-XXX/XX z 8.12.1999, vypracovaného na zameranie skutočného stavu užívania parciel č. XXXX/
X, XXXX/X, XXXX a XXXX a mal za preukázané, že skutočnosti v ňom uvedené vo výkaze výmer v
časti v doterajšom stave nehnuteľností a v časti nový stav zodpovedajú údajom, ktoré sú uvedené v

oznámení notára a v jeho notárskej zápisnici.

Podľa Obecného svedectva Mesta Gbely č.k. 406/2000 spísaného v Gbeloch 5.6.2000 Mesto Gbely
potvrdilo, že má vedomosť, že P. O. / odporkyňa 1/, poznamenáva súd/ spolu so svojím nebohým
manželom U. O. nadobudli v roku 1953 kúpou od pôvodných vlastníkov pozemok v k.ú. L. za účelom

stavby rodinného domu, teraz súpisné číslo XXX, ktorý stojí na novoutvorenej parcele číslo XXXX/X.
Nehnuteľnosti v celosti a pokojne užívali až do smrti U. O., zomrelého XX.X.XXXX a po jeho smrti jeho
dedičia ako svoje vlastné, riadne platia dane, dávky a poplatky nehnuteľnosti sa týkajúce.

Z obsahu Vyhlásenia zo dňa 5.6.2000 / N XXX/XXXX/ súd zistil, že Y. O., rod. F., bytom L., F.. C. XXX a

D. P., bytom L., O. XXX so všetkou zodpovednosťou vyhlásili, že majú vedomosť, že P. O. s už nebohým
manželom U. O. v roku XXXX nadobudli kúpou pozemok od vlastníkov za účelom stavby rodinného
domu, teraz súpisné číslo XXX, nehnuteľnosti v celosti a pokojne užívali až do 27.3.1976, kedy U. O.
zomrel a nehnuteľnosti pokojne a v celosti ďalej užívali ako svoje vlastné jeho tri deti G.. P. O., G..
P. O. a S. W., rod. O. a manželka nebohého P. O.. Vyhlásenie je podpísané vlastnoručne a čitateľne

vyhlasovateľmi.

Z výsluchu svedkyne Y. O. rod. F., nar. XX.X.XXXX, súd zistil, že navrhovateľ je pre ňu neznámou
osobou, nepozná ho navrhovateľa. Pri výsluchu svedkyňa ďalej uviedla, že pozná T. O., zástupkyňu
odporcu 5/ ako nevestu P. O., odporkyne 1/, pozná vnuka P. O., odporkyňu v 3/ osoby poznala z videnia,

zo susedstva s P. O., odporkyňou 1/. S účastníkmi v príbuzenskom pomere svedkyňa nebola, nie je.
Z výsluchu svedkyne súd zistil k osobe P. O., odporkyne 1/, že sa poznajú z detstva, zo susedstva.
Svedkyňa si nepamätala, kedy to bolo, keď jej P. O. povedala, že kúpila od Q. Q. pozemok a že mu ho
bolavyplácať,ohľadomsumy,ktorámalabyťvyplatenásinepamätala,čiodporkyňa1/hovorilaajosume,
ktorú dala Q. Q.. Podľa svedkyne sa jednalo sa o pozemok v L., ktorý je vedľa vodojemu, vodárenskej

spoločnosti, je to blízko vodárne a tú časť domáci nazývajú na konci, Vinohrady. Zo svedeckej výpovede
vyplynulo, že odporkyňou 1/ s P. O. aj s jej manželom chodila svedkyňa na stavbu pomáhať a aj keď sa
rodina O. presťahovala stále sa navštevujú. Osobu Q. Q. svedkyňa nepoznala a ani jeho manželku U.
Q.. Vo výpovedi uviedla predpoklad, že keď sa začal dom O. stavať, bolo to pred viac ako 50 rokmi. S
U. O., manželom odporkyne 1/ sa nerozprávala za akých okolností kúpil pozemok.

Svedeckou výpoveďou svedkyne O. bolo preukázané, že osobne, vlastnoručne podpísala, ako sa
svedkyňa vyjadrila na národnom výbore / treba rozumieť, že išlo o rok 2000 a teda miestom podpisu
výpovede bol mestský úrad/ listinu, kde sa uvádzalo, že O. bývajú 50 rokov, tam, kde si postavili dom,teda podľa svedkyne pri vodárni. Výpoveďou svedkyne mal súd preukázanú skutočnosť, že takúto
listinu podpisoval svedectvo aj už nebohý D. P.. Svedkyňa vyslovila domnienku, že listina zostala na
„národnom výbore". Aj keď svedkyňa priamo nedosvedčila, žeby videla D. P. ako podpisuje listinu, súd

mal skutočnosť jej výpoveďou za preukázanú, ak vypovedala, že sa stretli vo dverách, keď vychádzal z
budovy a keď svedok D. P. už mal listinu podpísanú. Svedkyni bolo umožnené nahliadnuť na fotokópie
jej vyhlásenia a D. P. z 5.6.2000, spísané pod N XXX/XXXX, podpísané dvoma osobami v L. 5.6.2000,
ku ktorému svedkyňa dosvedčila, že je na nej jej podpis a podpis D. P., keď ona podpisovala listinu -
vyhlásenie z 5.6.2000 na listine už bol podpis D. P.. Z jej výpovede súd zistil, že nikto nenapádal užívanie

pozemkov manželmi O. a po smrti manžela odporkyne 1/ U. O. sa tak tiež nedialo. Vypovedala, že si
nepamätá, že by niekto z tých ktorí bývali v dome a kde teraz býva P. O. ich niekto rušil vo vlastníctve,
pričomsodporkyňou1/ sústále,ajvsúčasnostivkontakte.Svedkyňanevedelaoznačiťosobu,bývajúca
v mieste, kde sú nehnuteľnosti / v L. alebo mimo L./, ktorá by mohla podať svedectvo, že O. pozemok od
vlastníkov kúpili, svedkyňa mala poznatok od P. O., ktorá spomínala, že boli cenu pozemkov vyplácať
u U. H., u ktorého bol malý bufet a tam O. pozemky vyplácali. U. H. je nebohý, skutočnosť uviedla

svedkyňaapretonebolomožnévykonaťdôkazvýsluchomtejtoosobynaokolnosti,oktorýchvypovedala
svedkyňa, týkajúce sa zaplatenia kúpnej ceny za pozemky.

Podľa § 1 písm a/ a b/ zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k
nehnuteľnostiam účelom tohto zákona je po a/ upraviť podmienky a postup pri zápise neevidovaných

vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam vyskytujúcich sa na území Slovenskej republiky do evidencie
nehnuteľností podľa osobitných predpisov a po b/ zmierniť niektoré majetkové krivdy.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 293/1992 Zb. na základe osvedčenia štátneho notárstva 4) (ďalej len
"osvedčenie") vydaného za podmienok uvedených v tomto zákone sa v evidencii nehnuteľností zapíše

za vlastníka nehnuteľnosti osoba uvedená v tomto osvedčení,

podľaods.2akdo10rokovododňazápisudoevidencienehnuteľnostípodľaodseku1neuplatnínasúde
alebo v konaní o pozemkových úpravách vykonávaných z dôvodu usporiadania vlastníckych a užívacích
pomerov 5) vlastnícke právo k nehnuteľnosti takto zapísanej iná osoba, stáva sa zapísaná osoba

vlastníkom zapísanej nehnuteľnosti na základe vydržania;6) to platí aj pre prípad, keď nehnuteľnosť v
tejto lehote bola prevedená na inú osobu, než ktorá je uvedená v osvedčení.

podľa ods. 3 po dobu uvedenú v odseku 2 má osoba zapísaná v evidencii nehnuteľností alebo
nadobúdateľ zapísanej nehnuteľnosti postavenie oprávneného držiteľa.7)

podľa ods. 4 lehota uvedená v odseku 2 neskončí skôr, ako bude pre príslušné katastrálne územie
schválený projekt pozemkových úprav vykonávaných z dôvodu usporiadania vlastníckych a užívacích
pomerov, 5) ak ide o nehnuteľnosť, na ktorú sa pozemkové úpravy vzťahujú.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 293/1992 Zb. osvedčenie podľa § 2 nemožno vydať, ak vo veci prebieha
súdne konanie, podľa ods. 2 osvedčenie možno vydať len pre držiteľa nehnuteľnosti. Za držiteľa
nehnuteľnosti sa považuje aj dedič držiteľa nehnuteľnosti, ktorá prešla do užívania poľnohospodárskych
a lesných organizácií podľa skorších predpisov, 8) a to aj vtedy, ak neboli predmetom konania o
dedičstve; ak nehnuteľnosti neboli predmetom konania o dedičstve, vydanie osvedčenia navrhujú všetci

dedičia spoločne alebo len (tí) z nich, ktorého určia písomnou dohodou.

Podľa § 4 ods. zákona č. 293/1992 Zb. osvedčenie sa vydáva na návrh držiteľa nehnuteľnosti. Vydanie
osvedčenia môže jediným návrhom navrhovať viac navrhovateľov, podľa ods. 2 v návrhu sa uvedie
a) označenie nehnuteľnosti, ktorá sa má zapísať do evidencie

nehnuteľností,
b) meno, priezvisko, prípadne aj pôvodné priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo a bydlisko držiteľa nehnuteľnosti,
c) označenie skutočností preukazujúcich spôsob získania
nehnuteľnosti navrhovateľom alebo jeho právnym predchodcom, ak

nie je navrhovateľ bezprostredným právnym nástupcom posledného
vlastníka zapísaného v pozemkovej knihe.Podľa § 4 ods.3 zák. č. 293/1992 Zb. k návrhu sa pripoja písomné doklady o skutočnostiach uvedených
v odseku 2 a čestné vyhlásenie a vyjadrenie uvedené v § 5.

Podľa § 5 zákona č. 293/1992 Zb. k návrhu sa ďalej pripája
a) čestné vyhlásenie dvoch, vo veci nezaujatých osôb, znalých
miestnych pomerov k spôsobu získania nehnuteľnosti
navrhovateľom a potvrdzujúce, že navrhovateľ je držiteľom
nehnuteľnosti; ak je nehnuteľnosť v nájme, tiež vyjadrenie

nájomcu o tom, že navrhovateľ je prenajímateľom, b) vyjadrenie
obce o okolnostiach dôležitých pre vydanie osvedčenia.

Podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb. ods. 1 pravdivosť obsahu dokladov pripojených k
návrhu ani náležitosti vôle navrhovateľa a iných osôb štátne notárstvo nepotvrdzuje. ods. 2 ak je obsah
návrhu neúplný alebo ak navrhovateľ nepripojil doklady uvedené v § 4 a 5, štátne notárstvo vyzve

navrhovateľa, aby svoj návrh doplnil, a určí mu na to primeranú lehotu s poučením, že ak tak neurobí,
osvedčenie mu nevydá.

Podľa § 7 zákona č. 293/1992 Zb.na základe návrhu o vydanie osvedčenia štátne notárstvo vyhotoví
oznámenie, v ktorom uvedie

a) meno, priezvisko a bydlisko navrhovateľa,
b) označenie nehnuteľnosti, pre ktorú sa vydanie osvedčenia
navrhuje, tak, aby ju nebolo možné zameniť s inou
nehnuteľnosťou (katastrálne územie, parcelné číslo, výmera
a druh pozemku),

c) okolnosti, ktoré preukazujú nároky navrhovateľa,
d) upozornenie, že navrhovateľ bude zapísaný za vlastníka,
e) výzvu, aby každý, kto sa cíti byť návrhom dotknutý vo svojich
právach, podal do 60 dní odo dňa zverejnenia výzvy podľa § 8
ods. 1 svoje námietky proti vydaniu osvedčenia na štátnom

notárstve alebo na obecnom úrade, s poučením, že inak sa
osvedčenie vydá navrhovateľovi.

Podľa § 8 ods. 1 až 4 zákona č. 293/1992 Zb.- oznámenie sa zverejní vyvesením na vývesnej tabuli
štátnehonotárstva,vobvodektoréhosanachádzanehnuteľnosť,avobci,vkatastrálnomúzemíktorejsa

nehnuteľnosť nachádza. Na žiadosť štátneho notárstva je obec povinná oznámenie zverejniť spôsobom
v mieste obvyklým. Ten, kto oznámenie zverejňuje, vyznačí na ňom dátum vyvesenia podľa ods. 2 Po
uplynutí lehoty uvedenej v § 7 písm. e) štátne notárstvo vyznačí na oznámení dátum jeho zvesenia a
založí ho ako súčasť spisu spolu s oznámením obce o zverejnení oznámenia v obci; oznámenie je obec
povinná doručiť štátnemu notárstvu do piatich dní od uplynutia lehoty uvedenej v § 7 písm. e), a to spolu

s doručenými námietkami, podľa ods. 3 v napadnutej časti štátne notárstvo vyzve účastníka, ktorý proti
vydaniu osvedčenia podal námietky, aby v lehote 30 dní preukázal, že podal návrh na príslušný súd.
Ak návrh na súd nebude podaný, štátne notárstvo vydá navrhovateľovi osvedčenie v rozsahu, akoby sa
námietkynebolipodali,podľaods.4začatiesporunasúdenebráništátnemunotárstvuvydaťosvedčenie
ohľadne nenapadnutej časti nárokov navrhovateľa.

Podľa § 9 zákona č. 293/1992 Zb. osvedčenie možno na návrh osoby v ňom uvedenej zmeniť;
ustanovenia § 2 až 8 platia obdobne. V nezmenenej časti zostávajú účinky osvedčenia zachované.

Podľa článku I. zákona č. 393/2000 Z.z., ktorým sa mení dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady

č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v znení neskorších
predpisov Zákon Slovenskej národnej rady č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov
k nehnuteľnostiam v znení zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb., zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 181/1995 Z.z.
sa mení a dopĺňa takto:

1. § 2 až 9 vrátane nadpisu druhej časti sa vypúšťajú.
2. Za § 18 sa vkladá § 18a, ktorý znie: Nevybavené návrhy držiteľov nehnuteľností, ktoré boli podané
do 1. Decembra 2000 podľa tohto zákona, sa posudzujú podľa osobitného predpisu /19a.Poznámka odkazuje na § 56 ods. 1 písm. g/ a § 63 zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb.
o notároch a notárskej činnosti / Notársky poriadok/. Zákon č. 393/2000 Z.z. nadobudol účinnosť 1.
decembra 2000.

Podľa § 63 zákona č. 397/2000 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. Slovenskej národnej rady
č. 323/1992 Z.z. o notároch a notárskej činnosti /notársky poriadok/ v znení zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 232/1995 Z.z. osvedčenie vyhlásenia o vydržaní

Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu sa vydáva formou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica musí
obsahovať

a) vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu, 6) najmä okolnosti

odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. K vyhláseniu účastník dokladá
1. vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k
nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto
osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
výhrady,

2. vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že nemá k vzniku
vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady,
3. vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu
6a) alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, 6b) že nemá k vzniku
vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady,

b) označenie dôkazov, ktoré boli notárovi predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností,
c) uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo
zodpovedajúce vecnému bremenu.".

Poznámky pod čiarou k odkazom 6a a 6b znejú:

" 6a) Napríklad § 11 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 183/1993 Z. z., zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné
osoby v znení neskorších predpisov, § 17 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k
pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, § 34 ods. 2 prvá veta
zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového

vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení
neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku
štátu v znení neskorších predpisov a § 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 181/1995 Z. z.
o pozemkových spoločenstvách.
6b) Napríklad § 34 ods. 2 druhá veta zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. v znení zákona

č. 80/1998 Z. z., § 16 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom.". Zákon nadobudol účinnosť 1. decembra 2000.

Podľa druhej hlavy zákona č. 141/1950 Zb. - Občianskeho zákonníka, nazvanej „ veci a práva" v zmysle
§23vecivprávnomsmyslesúovládateľnéhmotnépredmetyaprírodnésily,ktoréslúžiaľudskejpotrebe.

Podľa § 25 zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka súčasťou pozemku je všetko, čo na ňom
vzíde. Stavby nie sú súčasťou pozemku.

Podľa§28zákonač.141/1950Zb.pozemkyastavby,svýnimkoudočasnýchstaviebsúvecinehnuteľné.

Podľa druhej hlavy zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka „Práva", § 28 ods. 1 predmetom
právneho pomeru môže byť aj právo, pokiaľ to povaha ich oboch pripúšťa, v týchto prípadoch platia
primerane ustanovenia o právnych pomeroch, predmetom ktorých sú veci, podľa § 28 ods. 2 práva k
nehnuteľnostiam sa spravujú o veciach nehnuteľných.

Podľa § 38 zákona č. 141/1950 Zb. ak zákon neustanovuje ináč, na platnosť právneho úkonu nie je
potrebné, aby bol urobený v osobitnej forme, a vôľu možno prejaviť nielen výslovne, ale aj inak, ak
vzhľadom na okolnosti o prejavenej vôli niet pochybností.Podľa tretej časti zákona č. 141/1950 Zb. - vecné práva, siedmej hlavy nazvanej vlastnícke právo, Druhy
vlastníctva,§106súkromnévlastníctvosaspravujeustanoveniamidanýmiprevlastníctvoprevlastnícke

právo, pokiaľ z nich nevyplýva, že platia len o vlastníctve socialistickom alebo osobnom.

Podľa § 107 / nazvaný obsah vlastníckeho práva/ zákona č. 141/1950 Zb. vlastník smie s vecou v
medziach právneho poriadku nakladať, požadovať ju od každého, kto ju má neprávom vo svojej moci
a neoprávnenému zásahu sa vzoprieť.

Podľa tretej časti zákona č, 141/1950 Zb. nadobudnutie vlastníctva 1 smluvou, § 112 prevod vlastníctva k
nehnuteľným veciam, zapísaným v pozemkovej alebo železničnej knihe, zapíše sa do týchto kníh, podľa
3. vydržaním podľa § 115 - vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o o nescudziteľné
veci v socialistickom vlastníctve a podľa § 116 ods. 1 vlastnícke právo k nehnuteľnej veci nadobudne, kto
ju drží oprávnene /§ 145/ a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je vydržacia doba desaťročná.

Podľa tretej časti zákona č. 141/180 Zb., nazvanej Držba, § 143 držiteľom je ten, kto s vecou nakladá
ako so svojou alebo kto vykonáva právo pre seba., podľa § 114 držať možno veci ako i práva, ktoré
pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

Podľa § 145 /oprávnená držba/ ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb. ak je držiteľ so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný v tom, že je vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným a podľa ods. 2 v
pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 146 zákona č. 141/1950 Zb. oprávnený držiteľ veci má, pokiaľ zákon neustanovuje inak,

rovnaké práva ako vlastník, aj keď nie je jej vlastníkom. To isté platí obdobne o oprávnenom držiteľovi
práva.

Podľa § 155 zákona č. 141/1950 Zb. vlastníkom stavby môže byť osoba rozdielna od vlastníka pozemku.

Podľa § 160 zákona č. 141/1950 Zb. právo zriadiť si trvalú stavbu na cudzom pozemku /právo stavby/
vzniká zo zákona alebo úradným výrokom /§ 117/ alebo smluvou. Na zriadenie práva stavby smluvou
je potrebné privolenie okresného národného výboru.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrhu nemožno

vyhovieť, a to z dvoch zistených dôvodov. Prvým dôvodom je zistenie, že navrhovateľ sa domáhal
ochrany svojho vlastníckeho práva podľa zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych
vzťahov k nehnuteľnostiam, čo súd vyvodil z odôvodenia jeho návrhu a tvrdení, že notár, právne
pochybil, ak v zmysle § 4 zákona č. 293/1992 Zb. nezisťoval oprávnených dedičov nehnuteľnosti
parc. č. XXXX v k.ú. L. a mal tak urobiť, lebo sám notár konštatoval, že pozemky bolo vlastnícky

neusporiadané, čo vyplynulo z dedičského konania po nebohom U. O. a notár mal žiadať súhlas k
vysporiadaniu vlastníctva k pozemkom právnych nástupcov po nebohom U. O. - parciel vytvorených GP
č. XXX-XXX/XX zo dňa 8.12.1999, v ňom konkrétne dielu 1 až 4 žijúcu dedičku po nebohom vlastníkovi
parcely č. XXXX Q. Q. jeho manželku U. Q.. Tomu, že navrhovateľ sa domáha ochrany vlastníckeho
práva podľa zákona č. XXX/XXXX Zb. nasvedčuje aj jeho odvolanie sa v návrhu na 10-ročnú lehotu,

stanovenú týmto zákonom na uplatnenie ochrany vlastníckeho práva. Z dôvodov, na ktoré poukazuje
navrhovateľ v návrhu, opierajúc svoje právo o zákon č. 293/1992 Zb. bolo potrebné návrh zamietnuť
preto, že uvedený zákon nadobudol platnosť dňa 11.6.1992 a účinnosť v ten istý deň. V tomto zákone
boli upravené práva a povinnosti prípadných účastníkov právnych vzťahov a stanovené podmienky a
postup pri zápise neevidovaných vlastníckych vzťah, nachádzajúcich sa na území SR pri ich zápise

do evidencie nehnuteľností. Z podmienok, stanovených v § 2 zákona vyplýva, že na konanie bolo
oprávnené štátne notárstvo s odkazom na § 100 Notárskeho poriadku. Zákon č. 293/1992 Zb. v § 2
ods. 2 stanovil pre toho, kto tvrdil, že osoba, zapísaná ako vlastník nehnuteľnosti , ktorej vlastnícke
právo k nehnuteľnosti bolo zapísané na základe osvedčenia, vydaného podľa § 2 ods. 1 zákona 10-
ročnú lehotu na uplatnenie vlastníckeho práva na súde a z ustanovenia treba vyvodiť, že ak neuplatní

takto na súde vlastnícke právo iná osoba, stáva sa zapísaná osoba vlastníkom zapísanej nehnuteľnosti
na základe vydržania a platí to aj vtedy, keď nehnuteľnosť bola v lehote 10 rokov prevedená na inú
osobu, než ktorá je uvedená v osvedčení a podľa § 2 ods. 3 po dobu 10 rokov má osoba zapísaná
v evidencii nehnuteľností alebo nadobúdateľ zapísanej nehnuteľnosti postavenie oprávneného držiteľapodľa § 129 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Podľa § 3 ods. 2 zákona osvedčenie bolo možné
vydať iba pre držiteľa nehnuteľnosti a podľa § 4 na návrh držiteľa a jedným návrhom mohlo vydanie
osvedčenia navrhovať aj viacero navrhovateľov, čo odporcovia využili a podali návrh u notára JUDr.

Jozefa Kremla s náležitosťami, ktoré boli vyžadované v § 4 ods. 2, 3 a 5 zákona č. 293/1992 Zb,
čo bolo čiastočne preukázané spisom A. uvedeného notára a písomným vyhlásením dvoch svedkov
Y. a D. P., na dôkaz doložených súdu stranou odporcov. V § 7 zák, č. 293/1992 Zb. bolo štátnemu
notárovi uložené na základe návrhu o vydanie osvedčenia vyhotoviť oznámenie, v ktorom mal uviesť
po a/ meno a priezvisko a bydlisko navrhovateľa, po b/ označenie nehnuteľnosti, pre ktorú sa vydanie

osvedčenia navrhuje tak, aby ju nebolo možné zameniť s inou nehnuteľnosťou, a to uviesť katastrálne
územie, parcelné číslo výmeru a druh pozemku, po c/ okolnosti preukazujúce nároky navrhovateľa, po
d/ upozornenie, že navrhovateľ bude zapísaný za vlastníka a po e/ výzvu, aby každý, kto sa cíti byť
návrhom dotknutý vo svojich právach, podal do 60 dní odo dňa zverejnenia výzvy podľa § 8 ods. 1 svoje
námietky proti vydaniu osvedčenia na štátnom notárstve alebo na obecnom úrade, s poučením že inak
sa osvedčenie vydá navrhovateľovi. Z Oznámenia vydaného JUDr- Jozefom Kremlom zo dňa 7. júla

2000 sú všetky náležitosti, predpísané § 8 ods. 1 zákona č 293/1992 Zb., čo je zrejmé z vykonania
dôkazu, oznámenia zo 7.7.2000 založeného v spise notára a popísaného súdom v texte rozsudku.
Z výsluchu navrhovateľa bolo preukázané, že sa o zápise vlastníctva navrhovateľov k nehnuteľnosti
pôvodne parcelného čísla XXXX postupom podľa zákona č. 293/1992 Zb. dozvedel až v novembri roku
2008 v súvislosti s prejednaním dedičstva po jeho nebohom starom otcovi Q. Q. a nemal možnosť

uplatniť námietky v dobe od 10.7.2000 do 11.9.2000, t.j. v čase vyvesenia oznámenia na úradnej tabuli
Mesta Gbely. Ak však navrhovateľ uplatnil vlastnícke právo k nehnuteľnosti parc. č. XXXX až návrhom,
podaným dňa 23.9.2010, nemohol návrhom uspieť, pretože zákonom č. 393/2000 Z.z. bol zmenený
a doplnený zákon Slovenskej národnej rady č. 293/1992 Zb. tak, že z neho § 2 až 9 boli vypustené.
Ale aj nevybavené návrhy držiteľov nehnuteľností, ktoré boli podané do 1 decembra 2000 sa naďalej

posudzujú podľa ustanovenia zákona č. osobitného predpisu s odkazom pod poznámkou 19a, a to podľa
§ 56 ods. 1 písm. g/ a § 63 zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti /Notárskeho
poriadku/, .ktorý bol zmenený v § 63 zákonom č. 397/2000 Z.z. v takomto znení: "§ 63
Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní

Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu sa vydáva formou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica musí
obsahovať
a) vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu, 6) najmä okolnosti
odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. K vyhláseniu účastník dokladá

1. vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k
nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto
osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
výhrady,
2. vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že nemá k vzniku

vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady,
3. vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu
6a) alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, 6b) že nemá k vzniku
vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady,
b) označenie dôkazov, ktoré boli notárovi predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností,

c) uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo
zodpovedajúce vecnému bremenu.".
aj s poznámkami pod čiarou k odkazom 6a a 6b znejú:
" 6a) Napríklad § 11 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 183/1993 Z. z., zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné

osoby v znení neskorších predpisov, § 17 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k
pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, § 34 ods. 2 prvá veta
zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení
neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku

štátu v znení neskorších predpisov a § 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 181/1995 Z. z.
o pozemkových spoločenstvách.6b) Napríklad § 34 ods. 2 druhá veta zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. v znení zákona
č. 80/1998 Z. z., § 16 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom.", čo znamená že ak boli ustanovenia §§ 2 až 9

zákona č. 293/1992 Zb. vypustené, zaniklo navrhovateľovi právo domáhať sa nárokov z vlastníckeho
práva na súde v 10 ročnej lehote od zápisu vlastníckeho práva v zmysle zákona č. 293/1992 Zb. dňom
účinnosti zákona č. 393/2000 Z.z., účinnosť nastala 1. decembra 2000. Notárovi vznikla povinnosť
v zmysle zákona č. 397/2000 Z.z. vydávať osvedčenie vyhlásenia o vydržaní v zmysle § 63 tohto
zákona, s náležitosťami podľa § 63 dňom účinnosti tohto zákona, t.j. 1. decembrom 2000. Ak bolo v

konaní preukázané, že notár konal o návrhu odporcov, resp. ich právnych predchodcov za účinnosti
zákona č. 293/1992 Zb., t.j. vydal na návrh žiadateľov oznámenie, ktoré bolo po dobu 60 dní vyvesené
spôsobom ustanoveným zákonom, spísal dňa 27.9.2000 v rodinnom dome v L., O. XXX pod číslom N
XXX/XXXX, NZ XXX/XXXX notársku zápisnicu, podal ju na ako podklad na zápis vlastníctva do katastra
nehnuteľností, nemal povinnosť tvrdenú navrhovateľom žiadať súhlas U. Q. a mohol konať aj bez jej
vedomia, pretože takáto náležitosť notárskej zápisnice, resp. podmienka jej vydania sa vyžadovala až

od 1.12.2000. Z týchto dôvodov nebolo možné určiť, že osvedčenie o spoluvlastníctve N XXX/XX zo
dňa 27.9.2000 v jeho časti o spoluvlastníctve k nehnuteľnostiam vytvorených z parcely č. XXXX v k.ú. L.
ako jej diel 1 až 4 je neplatné, ďalej že všetky následné úkony vo veci prechodu alebo prevodu spornej
časti nehnuteľnosti z parcely č. XXXX na ďalších nadobúdateľov sú neplatné a preto súd návrh v tejto
časti zamietol.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že nie je možné ani určiť, že vlastníctvo sporných častí
nehnuteľností svedčí Q. Q., lebo súd dospel k záveru, že odporkyňa v 1. rade a jej nebohý manžel
U. O. časť z parcely č. XXXX nadobudli vydržaním podľa ustanovení zákona č. 141/1950 Zb. Podľa
tretej časti zákona č. 141/1950 Zb. nadobudnutie vlastníctva bolo možné podľa 1. smluvou, podľa § 112

prevod vlastníctva k nehnuteľným veciam, zapísaným v pozemkovej alebo železničnej knihe, zapíše
sa do týchto kníh, podľa 3. vydržaním podľa § 115 - vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo,
ak nejde o nescudziteľné veci v socialistickom vlastníctve a podľa § 116 ods. 1 vlastnícke právo k
nehnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene /§ 145/ a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú
vec, je vydržacia doba desaťročná. Treba zdôrazniť, že zákon č. 141/1950 Zb. ustanovoval, že vlastník

stavby môže byť rozdielna osoba od vlastníka pozemku, pozemok bol nehnuteľnosťou a stavba nebola
súčasťou pozemku. Súd vyvodil zo stavebného denníka, vedeného U. O., že zrejme poznal vlastníka
parcely č. XXXX Q. Q., ktorému podľa údaju v denníku vyplatil za pozemok sumu či 5000,-Kčs alebo
1000,-Kčs podľa denníka za pozemok o rozmeroch 16m x 100 m. Ak sa v denníku uvádzajú aj iné
osoby vlastníkov iných parcelných čísel bez konkrétnejších údajov, ktoré by špecifikovali pozemky, resp.

pozemok nezameniteľne s iným pozemkom parcelným číslom a výmerou, nepoznajúc deň, kedy bola
skutočne kúpna zmluva uzavretá, aj keď zákon č. 141/1950 Zb. nedostatok písomnej formy nespájal s
neplatnosťou kúpnej zmluvy, ktorými sa prevádzali nehnuteľnosti a zákon č. 141/1950 Zb., ktorý platil
od 1.1.1951 do 1.4.1964 neustanovoval ako podmienku prevodu vlastníctva k nehnuteľnostiam zápis
do pozemkovej knihy. Zápis nadobudnutia vlastníckeho práva nebol podmienkou prevodu vlastníctva,

zápis mal len deklaratórny charakter. Z týchto dôvodov mal súd za to, že je potrebné skúmať, či
P. O. a U. O. nadobudli, resp. nenadobudli vlastníctvo k časti parcely č. XXXX vydržaním, čo súd
zisťoval z vykonaných dôkazov. Ak Občiansky zákonník zákon č. 141/1950 Zb. ustanovil, že stavba
nie je súčasťou pozemku, nemožno prisvedčiť argumentácii odporcov, žeby nebol vydaný ani výmer
Okresného národného výboru v Skalici značky R. zo dňa 9.11.1953. vydaný pre U. O. ktorým bolo

povolené tomuto stavebníkovi v L., ulici č. X na parcele č. XXXX,XXXX, XXXX postaviť stavbu
prízemného rodinného domu, ktorého projekt vyhotovil stavebník sám, stavbu bude tiež realizovať sám.
svojpomocne. Podľa ustanovenia § 155 sa pripúšťalo, aby bol vlastník stavby odlišný od vlastníka
pozemku a podľa § 160 právo riadiť si trvalú stavbu na cudzom pozemku / právo stavby/ vznikalo zo
zákonaaleboúradnýmvýrokom/§117/alebozmluvou.nazriadenieprávastavbyzmluvoubolopotrebné

privolenie okresného národného výboru. Výmer okresného národného výboru povolil začatie stavby, a
to v III. štvrťrokom roku 1953 a ukončenie stavby do 30.6.1954. Nadväzne na ukončenie stavby bol
vypracovaný Geometrický /polohopisný/ plán č. j. XXX/XXXX z 19.10.1956 na rozdelenie pozemkov
parc. č. XXXX, XXXX a XXXX, všetky nehnuteľnosti zapísané v k.ú. L., ktorým bolo preukázané, že z
parcely č. XXXX, že vo výkaze výmer je starý stav vyjadrený k parcelám zapísaných vo vložkách XXXX

ako parcela č. XXXX o výmere 25 árov 79m2, ďalej je uvedená vl. č. XXXX a z nej parcela č. XX94 o
výmere 23 árov 09m2 a z vložky č. XXXX parcela č. XXXX o výmere 21 árov 72 m2 ako starý stav boli
všetky v kultúre roľa a boli v súkromnom vlastníctve, vtedy bol vlastníkom podľa D XXX/XX po nebohom
U. Q. dedič Q. Q.. Pozemky boli roľami a neboli v socialistickom ani družstevnom vlastníctve, čo by ichpodľa zákona č. 141/1950 Zb. vylučovalo ako nescudziteľné hnuteľné veci z vydržania. Geometrickým
plánom je zobrazený a vo výkaze výmer uvedený nový stav tak, že z parcely číslo XXXX o výmere 25 á
79m2 sa vytvára parcela č. XXXX/X o výmere 18 árov 79m2 a parc. č. XXXX/X o výmere 6 árov a 60 m2,

tiež ostatné parcely sú vytvorené lomením, všetky parcely majú doterajšieho užívateľa U. O. a P., rod.
F., L. XXX, ktorí podľa GP takto užívali nehnuteľnosti celkom o výmere 70 á 20m2, z parcely číslo XXXX
užívali výmeru, ktorá je uvedená vyššie. Je zrejmé porovnaním stanovenia doby začatia stavby, ktorá ak
bolododržanérozhodnutiemohlazačaťnajskôrvnovembri1953aukončeniastavbykukoncujúnu1954
a vyhotovenia geometrického plánu k 19.10.1996 že pozemok začali odporkyňa v 1. rade a jej vtedy

žijúci manžel užívať nesporne v novembri 1953, o čom svedčí aj prehlásenie P. O., ktorá prehlásila, že
pozemok začali od tejto doby užívať v súvislosti so stavbou rodinného domu. Občiansky zákonník účinný
od 1.1.1951 / zákon č. 141/1950 Zb./ viazal možnosť vydržania na tri podmienky, a to na oprávnenosť
držby, na nepretržitosť držby počas vydržacej doby a na uplynutie zákonom stanovenej vydržacej doby.
Súd na základe prehlásenia odporkyne 1/ a v súvislosti s povolením /výmerom/ postaviť stavbu mal
za preukázané, že do držby pozemku vstúpili manželia O. v novembri 1953, výpoveďou svedkyne O.

mal súd preukázané, že manželia O. nepretržite užívali pozemok počas doby stanovenej zákonom č.
141/1950 Zb., t.j. po dobu 10 rokov, počítané od novembra 1953 do novembra 1963. Vydržanie je jedným
zo spôsobov pôvodného / originálneho/ nadobudnutia vlastníckeho práva a v prípade splnenia zákonom
stanovených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona a v danom prípade prišlo k vydržaniu
vlastníckehoprávaodporkyne1/aeštezaživotajejnebohéhoU.O.vrámciplatnostizákonač.141/1950

Zb.,ktoréhoplatnosťskončila31.marca1964,prijatímzákonač.40/1964Zb.Akvzniklovlastníckeprávo
odporkyne 1/ a jej manžela vydržaním, nevyžaduje sa k nemu žiadne rozhodnutie. Podľa ustanovenia
§ 145 zákona č. 141/1950 Zb. bol držiteľom ten, kto s vecou nakladal ako so svojou alebo kto vykonával
právo pre seba. Držba manželov O. po dobu 10 rokov bola držbou oprávnenou, pretože pozemky užívali
ako svoje, boli dobromyseľní v tom, že im patria, o čom svedčí, že riadne platili za ne poplatky, dane ,

súd vychádzal z prehlásenia P. O. aj z obecného svedectva Mesta Gbely a v zmysle § 145 zákona č.
141/1950 Zb. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo
patrí, je držiteľom oprávneným. Vzhľadom na správanie sa odporkyne 1/ a jej manžela, platenie daní
a poplatkov nepretržité a nerušené užívanie pozemkov súd vyvodil, že boli držiteľmi oprávnenými a
nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v roku 1963 vydržaním. Potom nesvedčí vlastnícke právo

k časti parcely č. XXXX v dieloch 1 až 4 Q. Q. a súd nemohol určiť žiadané podľa navrhovateľa, čo
bolo tiež dôvodom, pre ktorý súd návrh navrhovateľa zamietol, keďže bolo zistené a preukázané, že
vlastnícke právo k častiam parc. č. XXXX svedčí odporkyni v 1. rade a titulom nástupníctva po nebohom
U. O. jeho dedičom, ostatným odporcom.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešným účastníkom patrí
podľa tohto ustanovenia náhrada trov konania na úspešné bránenie alebo uplatnenie práva oproti
účastníkovi, ktorý bol v konaní neúspešným.

Odporkyni v 1. rade súd priznal na náhrade ňou uplatnených trov konania sumu 10,-eur, ktoré jej vznikli

v súvislosti s potvrdením, vydaným lekárom o jej zdravotnom stave na preukázanie, že zdravotný stav
jej neumožňuje zúčastňovať sa osobne pojednávaniach.

O nároku odporcu v 2. rade súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznáva, aj keď bol
účastníkom úspešným, že mu ju nepriznáva, lebo ich priznať nežiadal, práva sa vzdal.

Odporkyni v 3. rade súd priznal náhradu trov konania na cestovnom z Bratislavy do Skalice a späť,
cesty vykonané v dňoch 19.1.2011, 9.5.2011 a 19.9.2011 hromadnou dopravou celkom za 19,37-eur,
ušlý zárobok podľa potvrdenia zamestnávateľa za dní 9.5.2011 a 19.9.2011 celkom priznaných 67,84-
eur a za overenie listín, slúžiacich ako dôkaz v súdnom konaní sumu 37,60-eur, celkom je priznaných

na trovách 114,81-eur.

Odporcovi v 4. rade uplatnil nárok na náhradu trov konania na cestovnom pri použití osobného
automobilu a náhradu za ušlú mzdu. Na cestovnom uplatnil za ubehnutých 480 km na trati W. W. /
bydlisko odporcu 4// - X. a späť a pri spotrebe PHM 5,8 litra /100 km 125,42-eur pri použití vozidla

výrobnej značky W. AG, T. ev. čísla W údaje a spotreba boli súdom overené podľa Osvedčenia o
evidencii a cene PHM / zdokladované pokladničným lístkom/ za jeden liter PHM vo výške 1,35-eura. Pri
ubehnutých 480 km a spotrebe 27,84 litra PHM a paušálnej náhrade vypočítanej násobkom 480 km x
0,183 patrí odporcovi náhrada v súvislosti s cestovným celkom v sume 125,42-eur. Odporca 4. žiadnymdokladom nezdôvodnil, nepreukázal, že mu patrí ušlá mzda , ním označená ako cena práce a preto mu
ju súd nepriznal.

Odporcovi v 5. rade nárok na náhradu trov konania vznikol, nakoľko ich priznať nežiadal, práva na ne
sa vzdal, súd vyslovil, že sa mu náhrada trov konania nepriznáva.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, cestou

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v šiestich vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa § 251 ods. l O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.